Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-324-2015.pdf
PDF · 92.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/324/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
P. O., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, N. a otca: C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., C. 5, o úpravu práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého P. do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.10.2015.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2015 do 31.08.2017 vo výške 2 260,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým P. každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod.
Otec maloletého p r e v e z m e od matky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia o d o v z d á matke v mieste bydliska maloletého.
Matka je p o v i n n á maloletého P. na stretnutie riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 05.10.2015 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletému, maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 200,- eur mesačne a upravil stretávanie otca s maloletým každý druhý týždeň od piatka do nedele. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od 13.09.2015, kedy sa otec od nej odsťahoval.
2. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 26.08.2016, dňa 08.11.2016 a dňa 07.08.2017. Otec sa na pojednávania nedostavil.
3. Súd poznamenáva, že otec osobne prevzal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dňa 12.05.2016. Dňa 19.10.2016 otec osobne prevzal aj predvolanie na pojednávanie na deň 08.11.2016. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril, ani jedného pojednávania sa nezúčastnil.
4. Keďže otec sa na pojednávanie dňa 07.08.2017 nedostavil, doručenie mal vykázané náhradným spôsobom - uložením na pošte, súd pojednával v jeho neprítomnosti. Treba uviesť, že v Registri obyvateľov má otec uvedenú adresu trvalého bydlisku na ul. C. 5, N., kde mu súd doručoval súdne písomnosti.
5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s otcom maloletého od septembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, keďže otec dieťaťa sa odsťahoval. Od tohto obdobia pravidelne neprispieva na výživu maloletého. Po podaní návrhu v roku 2015 zaplatil jednorázovo na výživu 40,- eur. Od tejto doby na výživu neprispieva. Maloletému zakúpi nejaké ošatenie. Keď žiadala, aby prispieval na výživu maloletého, povedal, že kým to nebude mať na papieri, prispievať nebude. Otec 2-krát do mesiaca požiada o stretnutie s maloletým. Niekedy si maloletého zoberie len na jeden deň a niekedy ho zoberie aj na víkend, ktorý maloletý trávi u jeho rodičov. Mal. P. mal vo februári 3 roky a od septembra 2017 bude navštevovať MŠ. V súčasnej dobe býva matka v rodinnom dome s rodičmi. Obidvaja rodičia sú zamestnaní. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Rodičovský príspevok nepoberá, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi. Od septembra, keďže maloletý má nastúpiť do MŠ, má prisľúbenú prácu. Mala by som pracovať ako predavačka. Pokiaľ bude chodiť do práce, so starostlivosťou o maloletého jej bude pomáhať mama a stará mama. Pomáhajú jej rodičia, keď má nejaké finančné prostriedky, niečo do domácnosti prispeje, inak poplatky znášajú rodičia. Pokiaľ brigáduje, zarobím si okolo 200,- eur. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. P. má bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením. Iné mimoriadne výdavky nemá. Žiadala, aby súd určil výživné od podania návrhu vo výške 100,- eur mesačne. Umožňuje stretávanie otcovi s maloletým, avšak niekedy je medzi nimi problém v komunikácii čo sa týka stretnutia s maloletým, preto navrhovala, aby súd upravil stretávanie maloletého s otcom pravidelne každý druhý víkend, aby otec mal stanovený termín stretnutia. Doteraz sa stretáva s maloletým tak, že v piatok si maloletého prevezme a v nedeľu ho odovzdá, prípadne matka si maloletého v nedeľu vyzdvihne. Preto navrhla upraviť stretávanie od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. každý párny týždeň. Uviedla, že na prázdninách a sviatkoch sa dokážu s otcom dohodnúť.
6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého P.. Navrhol vyhovieť návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému P.. S otcom sa mu nepodarilo spojiť, keďže mu nedvíhal telefón.
7. Zo spoločnosti X. X., s.r.o. so sídlom X. súd zistil, že otec bol zamestnaný v tejto spoločnosti na pracovnej pozícii mechanik od 03.02.2015 do 05.10.2015. Svoje pracovné povinnosti si vykonával zodpovedne, bez chybovosti, ale od 25.09.2015 mal neospravedlnenú absenciu, na základe ktorej s ním bol rozviazaný pracovný pomer podľa Zákonníka práce § 68 ods. 1, písmeno b/. Za obdobie, za ktoré mal u nich pracovnoprávny vzťah, bol doručený exekučný príkaz na výšku 342,16 eur. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 2/2015 - 10/2015 predstavoval v čistom 534,44 eur.
8. Zo spoločnosti F., s.r.o. so sídlom N., Q. X súd zistil, že otec mal pracovný pomer uzavretý na dobu určitú od 16.06.2016 do 21.03.2017. Pracovný pomer ukončil dohodou o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. Pracovné zaradenie menovaného bolo automechanik a ďalšie pracovné činnosti podľa pokynov zamestnávateľa. Jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 6/2016 - 3/2017 predstavoval sumu 370,- eur.
9. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina súd zistil, že otec v období od 01.10.2014 poberal nemocenské dávky za obdobie 10/2014 - 11/2014 v celkovej výške 449,20 eur. Nepoberá dávku nezamestnanosti, úrazové dávky, ani žiadny druh dôchodku.
10. Zo správy spoločnosti E. S. so sídlom A. N. súd zistil, že s matkou uzatvorili pracovný pomer na dobu určitú od 01.09.2016 do 28.02.2017. Pracovný pomer bol dňa 18.10.2016 ukončený v skúšobnej dobe. Čistý príjem matky v mesiaci september predstavoval 722,96 eur a v mesiaci október 411,91 eur.
11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletému P., keďže rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave práv a povinností k maloletému sa sami nedokážu dohodnúť. Starostlivosť o maloletého P. zabezpečuje matka po odchode otca zo spoločnej domácnosti. Kolízny opatrovník uviedol, že matka starostlivosť zabezpečuje riadne, neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti matky.
13. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého. Súd zistil, že matka s maloletým býva v rodinnom dome s jej rodičmi, ktorí sú zamestnaní. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke, avšak rodičovský príspevok nepoberá. Nepoberá ani žiadne dávky v hmotnej núdzi. Od septembra 2017 má prisľúbenú prácu, keďže maloletý má nastúpiť do materskej školy. V súčasnosti jej finančne pomáhajú rodičia, ktorí znášajú aj poplatky súvisiace s bývaním. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Matias má bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, od septembra bude navštevovať materskú školu. Otec si prevzal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému, prevzal si aj predvolanie na pojednávanie na deň 08.11.2016. K návrhu sa nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Zo spoločnosti X. súd zistil, že otec bol zamestnaný v tejto spoločnosti na pracovnej pozícii mechanik od 03.02.2015 do 05.10.2015. Svoje pracovné povinnosti si vykonával zodpovedne, bez chybovosti, ale od 25.09.2015 mal neospravedlnenú absenciu, na základe ktorej s ním bol rozviazaný pracovný pomer podľa Zákonníka práce § 68 ods. 1, písmeno b/. Za obdobie, za ktoré mal u nich pracovnoprávny vzťah, bol doručený exekučný príkaz na výšku 342,16 eur. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 2/2015 - 10/2015 predstavoval v čistom 53X,44 eur a za obdobie 2/2015 - 9/2015 sumu 601 eur. Zo spoločnosti F., s.r.o. so sídlom N., Q. 4 súd zistil, že otec mal pracovný pomer uzavretý na dobu určitú od 16.06.2016 do 21.03.2017. Pracovný pomer ukončil dohodou o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. Pracovné zaradenie menovaného bolo automechanik a ďalšie pracovné činnosti podľa pokynov zamestnávateľa. Jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 6/2016 - 3/2017 predstavoval sumu 370,- eur. Súd určil výživné na maloletého P. na sumu 100,- eur mesačne od 01.10.2015, od začiatku mesiaca, v ktorom bol podávaný návrh na úpravu práv a povinností k maloletému P., ako navrhovala matka, keďže výživné sa platí mesačne vopred. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého P. vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd prihliadol na čistý priemerný mesačný príjem otca, ktorý dosahoval u zamestnávateľa X. X. s.r.o. vo výške 601,- eur mesačne. Súd vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže otec sa svojim konaním sám vzdal zamestnania a zárobku, čo nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Otec, ako uviedla matka, za celé obdobie od podania návrhu neprispieval na výživu maloletého, okrem sumy 40,- eur. Matka uviedla, že otec zakúpi maloletému nejaké ošatenie, na čo súd prihliadol, avšak je potrebné, aby otec pravidelne prispieval na výživu maloletého P. a pomáhal matke s výživou maloletého. Otec sa s maloletým nestretáva pravidelne, niekedy sa s ním stretne 2-krát do mesiaca len na jeden deň, niekedy na víkend. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, pričom starostlivosť o dieťa v útlom veku je náročnejšia a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný vo výške 23,52 eur mesačne. Súd poukazuje na nezodpovedný prístup otca, ktorý napriek skutočnosti, že vedel, že prebieha konanie o úpravu práv a povinností k maloletému, k návrhu sa nevyjadril, ani sa nezúčastňoval pojednávaní.
14. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2015 do 31.08.2017 vo výške 2 260,- eur (23 mesiacov x 100,- eur - 40,- eur - suma, ktorú otec na výživu zaplatil) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ otec nezaplatí jednu splátku, stane sa splatným celý nedoplatok. Pokiaľ súd povolí nedoplatok splácať v splátkach, musí splátku určiť v takej výške, aby nedoplatok bol zaplatený čo najskôr.
16. Súd upravil stretávanie otca s maloletým tak, ako navrhovala matka, každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Otec sa s maloletým stretáva, ako uviedla matka, ale nie vždy sa dokáže matka s otcom dohodnúť na stretnutí, preto pokiaľ otec má záujem o stretávanie so synom, môže sa pravidelne každý druhý týždeň stretnúť s maloletým počas víkendu. Matka uviedla, že na ďalšom stretávaní sa dokáže s otcom dohodnúť. Pokiaľ by nebola možná dohoda medzi rodičmi, môže širší styk otca s maloletým upraviť súd.
17. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
18. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.