Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-128-2015.pdf
PDF · 88.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/128/2015
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnému: Y. F., K.. XX.X.XXXX, XXX XX Ž. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, vedenej pod sp. zn. EX 337/15 súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie 817,81 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy exekučného konania v sume 88,16 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
odôvodnenie:
Súd poverením z 26.3.2015 poveril exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 817,81 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. Y.-V.-XXX/XX-J. z XX.X.XXXX.
Exekútor predložil súdu podanie povinného označené „Námietky proti exekúcii“. V tomto podaní povinný okrem iného uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej z podania vyplýva, že podľa povinného každý odsek zmluvy o úvere, ktorú uzavrel ako dlžník s oprávneným v postavení veriteľa, a ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, je krajne nevyvážený, postavený v neprospech povinného, spotrebiteľa. Úverovú zmluvu nemohol povinný ovplyvniť, bola vopred predformulovaná. Povinný uvádza, že napriek tvrdenia uvedeným v zmluve o úvere, že ide o zmluvný vzťah podriadený pod ustanovenia Obchodného zákonníka je zmluva o úvere spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa má riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Povinný poukazuje, že vzhľadom na znenie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok, ich neprehľadnosť a nedodržanie zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, nemohol ustanoveniam zmluvy bez príslušného vzdelania, resp. skúseností, rozumieť.
V podaní povinný ďalej poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov a to uznesenie Európskeho súdneho dvora vo veci D. XX/XX zaoberajúceho sa otázkou neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XXEr/XXXX/ XXXX týkajúce sa práva nebankovej spoločnosti na vyplnenie blankozmenky, ktoré bola obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX podľa, ktorého súd môže v rozsudku týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Povinný uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že daná rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá platne a zároveň predstavuje neprijateľnú podmienku, nie je daný rozhodcovský platným exekučným titulom z dôvodu, že nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť, bola vopred predformulovaná a predložená spotrebiteľovi bez možnosti jej zmeny, pričom je pre povinného v mnohých smeroch nevýhodná. Rozhodcovskou zmluvou došlo, podľa povinného k zhoršeniu jeho postavenie, keďže v prípade jej absencie by oprávnený musel nárok uplatniť na miestne príslušnom súdu podľa bydliska občana, resp. spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je nevýhodné zúčastniť sa konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska. Ďalej povinný uvádza, že nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a rozhodcu.
Povinný poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X D. XXX/ XXXX, v ktorom najvyššie súd uviedol, že rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. „Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK, a preto odvolací súd nesprávne vyvodil záver, že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá.“
V podaní povinný poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a to rozhodnutie sp. zn. XCoE/XXX/XXXX, v ktorom súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku formulárovú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola predložená spolu so zmluvou o úvere, pričom od rozhodcovskej zmluvy nemožno odstúpiť, rozhodnutie sp. zn. XCoE/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že absolútne neplatná je každá rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom pokiaľ spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť a rozhodnutie sp. zn. XCoE/XXX/XXXX, v ktorom krajský súd uviedol, že rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú.
V závere podania povinný uvádza, že súd nemal poverenie na vykonanie exekúcie vydať. Exekúcia prebieha na základe neprávoplatného a nevykonateľného exekučného titulu a preto povinný navrhuje exekúciu vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť.
Oprávnený vo vyjadrení k podaniu povinného uviedol, že skutočnosť, že medzi ním a povinným sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah nie je sporná, keďže uver vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý povinnému ako spotrebiteľovi. Ďalej oprávnený uvádza, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym aktom, ktorého existencia ani nebola podmienkou uzavretia a trvania úverovej zmluvy a je písaná rovnakým písmom ako zmluva o úvere. Oprávnený poukazuje, že v bode 2. rozhodcovskej zmluvy sa výslovne uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a povinný nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, z bodu 7. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinný môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník, bez ohľadu na postoj veriteľa, dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Z vyjadrenia oprávneného ďalej vyplýva, že poučenie dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj zahrnutie práva dlžníka od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu a bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o úvere, preukazujú individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený poukázal, že platnosť rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania podporuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení z XX.XX.XXXX, sp. zn. X Q. D. XX/ XXXX uviedol, že zo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou“. Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený poukazuje, že v tejto veci bola právomoc založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou.
Vo vyjadrení oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCoE/X/XXXX z XX.X.XXXX. V tomto uznesení súd k takejto rozhodcovskej zmluve uviedol: „Z obsahu zmluvy (bod 2.7) vyplýva, že povinný (spotrebiteľ) mal právo výberu a tomuto bola daná možnosť dodatočne a to aj v prípade predchádzajúceho podpisu zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok ukončenie zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konanie alebo aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne vypovedal rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahol jej zrušenie.“ Takisto aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. XCoE/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: „Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným. Rozhodcovská zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného bod 7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ.“
Oprávnený uvádza že z formulácie čl. 5 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalosti, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Podľa oprávneného je mylné a v rozpore s právnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním (ako to predpokladá § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka) a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe žaloby dodávateľa. Ani zákon, a ani smernica XX/XX/EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie je prípustné len vtedy, ak sa začne na základe podania (žaloby) spotrebiteľa. Platná právna úprava v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka upravuje, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia povinného vzhľadom na miesto rozhodcovského konania oprávnený uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Písomná forma konania však neznamená žiadny zásah do práv účastníkov, pretože argumenty môžu uplatniť písomne. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t. j. povinný má objektívnu možnosť sa doň dostať. Ak sa povinný v rozhodcovskom konaní v žalobnej odpovedi nedomáhal ústneho pojednávania pred rozhodcom, resp. dožiadaným súdom, argumentácia o vzdialenosti miesta je účelová, rozhodcovské konanie bolo písomné, rovnako tak konanie pred všeobecným súdom môže prebiehať iba písomne. Ak je rozhodcovské konanie, vo väčšine prípadov, písomným konaním, nie je jasné, v čom má byť neprimeranosť vzdialenia rozhodcovského súdu. Ak by si zmluvné strany aj dohodli rozhodcovský súd, v konkrétnom prípade, v mieste bydliska spotrebiteľa, aj tak nemožno automaticky prezumovať, že by sa spotrebiteľ domáhal ústneho prerokovania. Nevyužitie práva sa tu automaticky zamieňa s jeho nemožnosťou. Povinný neposkytol v rozhodcovskom konaní žiaden dôkaz, žalobnú odpoveď nepodal, nespochybňoval žalobným spôsobom.
Oprávnený uviedol, že tvrdenie povinného, že si osobitne nevyjednal rozhodcu, je zavádzajúce, vzhľadom k tomu, že v zmysle článku 6 rozhodcovskej zmluvy mal možnosť navrhnúť osobu rozhodcu zapísanú v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. Napriek výzve rozhodcovského súdu, osobu rozhodcu povinný nenavrhol, a svoje právo v rozhodcovskom konaní vyplývajúce z rozhodcovskej zmluvy nevyužil.
Čo sa týka predformulovania zmluvy zo strany oprávneného, oprávnený uvádza, že povinný opomína spôsob uzatvárania zmlúv, ktorý vychádza z mechanizmu uzatvárania zmluvy (§43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Návrh zmluvy (vrátane uvedenia rozhodcovského súdu) predsa musí predložiť
vždy niektorá strana (inak zmluva nevznikne, viď § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Druhá strana alebo návrh akceptuje, alebo ho odmietne. A povinný túto možnosť odmietnuť návrh rozhodcovskej zmluvy od počiatku mal a napriek tomu sa ju rozhodol uzatvoriť. Vzhľadom k tomu je uvedená zmluva ako individuálne dohodnutý záväzkový vzťah platným právnym úkonom. Oprávnený navrhol, aby súd námietky povinného proti exekúcii v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“) v účinnom znení, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 EP v účinnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Povinný svoje podanie označil „Námietky proti exekúcii“. V petite tohto podania však navrhol, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a teda podľa obsahu súd toto podanie posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, resp. ako návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie (Čl. 11 a § 124 Civilného sporového poriadku). O námietkach proti exekúcii súd rozhoduje tak, že námietkam vyhovie alebo ich zamietne (§ 50 a nasl. EP v znení účinnom do 31.12.2014). V prípade ak súd námietkam proti exekúcii vyhovie, tak po právoplatnosti tohoto rozhodnutia exekúciu zastaví (§ 50 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.12.2014).
Čo sa týka predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere a predmetnej Rozhodcovskej zmluvy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise (č.l. 6 a 8), súd tieto považuje za absolútne neplatné. Obe boli vyhotovené oprávneným, pričom súhlas s nimi vyjadril svojim podpisom najskôr povinný, ktorý ich podpísal 19.1.2011 a následne, 24.1.2011, ich podpísal oprávnený. Zo zmluvy o revolvingovom úvere nie je zrejmé, či ju povinný podpísal v čase, keď je obsah bol úplný, keďže z nej vyplýva, že bol oprávnený vyplniť len bod 5. údaje o požadovanom revolvingovom údaje, nie však bod 6. údaje o schválenom revolvingovom úvere. Tieto časti zmluvy nie sú totožné. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno zmluvu (ktorá je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru) považovať za určitú a zrozumiteľnú pričom zmluva, ktorá nie je určitá a zrozumiteľná je absolútne neplatná (§ 40a v spojení s § 37 OZ). Zároveň
V prípade rozhodcovskej doložky uzavretej formou rozhodcovskej zmluvy musí sa uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X D. XXX/ XXXX), t. j. konkrétnu zmluvu, na ktorú sa rozhodcovská zmluva viaže, existujúcu, platnú, účinnú zmluvu. V čase vyhotovenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy a jej podpísania povinným 19.01.2011, však medzi povinným a oprávneným neexistoval zmluvný vzťah, na ktorý rozhodcovská zmluva odkazuje, t. j. zmluva o revolvingovom úvere, keďže tú oprávnený podpísal až 24.01.2011. V čase podpísania rozhodcovskej zmluvy povinným, povinný nebol v postavení dlžníka, ako sa uvádza v rozhodcovskej zmluve, keďže k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere ešte nedošlo. Zároveň súd, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, považuje zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatnú. Vzhľadom na tieto skutočnosti je absolútne neplatná aj rozhodcovská zmluva.
Keďže rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť a ním vydaný rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný a preto súd s použitím
citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX.X.XXXX, sp. zn. X D. X/XXXX).
Povinnému súd priznal uplatnenú náhradu trov exekučného konania v sume 88,16 € za dva úkony právnej pomoci + dvakrát režijný paušál za rok 2015.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom písomne v troch vyhotoveniach.