Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/109/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: SE Bordnetze - Slovakia s.r.o. Nitra, so sídlom Nitra, Na priehon 50, zastúpený Advokátskou a známkovou kanceláriou s.r.o., so sídlom Trnava, Vajanského 28, konateľkou JUDr. Andreou Kubányiovou, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4362, O-453/2016 zo dňa 05. 09. 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce v Nitre vykonal u žalobcu v dňoch 24. 10. 2014 až 15. 12. 2014 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovno- právnych a mzdových predpisov, na kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. O výsledkoch inšpekcie bol spísaný protokol č. INA-61-37-2.3/P-E22, 24, A25-14 zo dňa 15. 12. 2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 01. 2015, kde inšpektorát práce uviedol 51 zistených nedostatkov. Za najzávažnejšie boli považované nedostatky uvedené v bodoch 19, 30 a 42 protokolu.

2. Inšpektorát práce na základe uvedeného oznámil žalobcovi listom zo dňa 04. 06. 2015, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty, k čomu sa žalobca písomne vyjadril dňa 12. 06. 2015, kde uviedol námietky voči jednotlivým nedostatkom uvedeným v oznámení o začatí konania. K nedostatku spočívajúcom nezabezpečení zábradlia pri vstupe PO pri bráne č. 10 uviedol, že zábradlie na pravej strane od kolaudácie budovy bolo odstránené v čase, kedy žalobca vstup pred bránou č. 10 využíval len ako vykladacie a nakladacie miesto a nebol využívaný na prechod. V súčasnosti sa vstup pri bráne č. 10 nevyužíva a miesto bolo založené debnami.

K nedostatku, ktorý spočíval v tom, že komíny plynovej kotolne neboli preukázateľne v spodnej časti ani vrchnej časti uzemnené uviedol, že objekt je chránený aktívnym bleskozvodom a zabezpečenie zvodu vonkajších elektrických výbojov je realizované v súlade s technickou normou s dostatočnou bezpečnostnou rezervou.

K nezabezpečeniu výstupného kovového rebríka ochranným košom uviedol, že tento nedostatok bol bezodkladne odstránený, poukázal aj na to, že rebríky nie sú a nesmú byť využívané zamestnancami, ale slúžia len pre požiarne a záchranné jednotky.

3. Inšpektorát práce neakceptoval námietky účastníka konania a rozhodnutím č. 121/15/Práv. IP NR OPS/ROZ/2015/343 zo dňa 03. 07. 2015 mu uložil pokutu vo výške 6.000,- eur za porušenie povinnosti zistených inšpektorátom práce.

4. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, za porušenie povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. a/ a písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vplýva z čl. 42 STN 74 3282:1989 tým, že ku dňu 11. 11. 2014 nebol výstupný kovový rebrík na strechu budovy H2 opatrený ochranným košom

- z § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP a § 4 a prílohy č. 1 bod 12.5 nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko s nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.1.1 STN 74 3305:2014 tým, že ku dňu 11. 11. 2014 nezabezpečil pri vstupe do skladu PO- pri bráne č. 10 zábradlie na ochranu zamestnancov a iných osôb pred nebezpečenstvom pádu z výšky cca 0,5m z nebezpečného obslužného priestoru a prechodnej časti do strojovne.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, za porušenie povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. a/ a písm. d/ zákona o BOZP a § 4 prílohy č. 1 bod 3 NVSR č. 391/2006 Z.z. tým, že ku dňu 11. 11. 2014 neboli komíny v plynovej kotolni v spodnej časti ani vrchnej časti uzemnené.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 05. 2016 rozhodnutie č. 121-I/15/Práv, IPNR OPS/ ROZ/2015/343, ktorým žalobcovi uložil pokutu 6.000,- eur podľa § 19 ods. 2, písm. b/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za správny delikt spočívajúci v porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona o inšpekcii práce, pričom sa jednalo o závažné porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 16 ods. 3 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne tým, že zamestnávateľ ku dňu 11. 11. 2014 nevykonal opatrenia a nezabezpečil, aby pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko výstupný kovový rebrík sa strechu budovy H2 nebol opatrený ochranným košom a závažné porušenie vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z., že žalobca ako zamestnávateľ ku dňu 11. 11. 2014 nezabezpečil, aby pracovisko a komunikácie neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko pri vstupe do skladu PO pri bráne č. 10 nezabezpečil zábradlie na ochranu zamestnancov a iných osôb pred nebezpečenstvom pádu z výšky cca 0,5 m z nebezpečného obslužného priestoru a prechodnej časti do strojovne.

Ďalej za porušenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, tak, že žalobca ku dňu 11. 11. 2014 nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, nezabezpečil aby pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko komíny v PK neboli preukázateľne v spodnej časti ani vrchnej časti uzemnené, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ u žalobcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 23. 07. 2015, kde uvádzal argumenty v zásade zhodné s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami. Trval na tom, že nedostatok uvedený v bode 1 bol odstránený neodkladne a tento nemohol ohrozovať a ani neohrozoval bezpečnosť 1285 ľudí.

K bodu 2 namietal, že zábradlie na pravej strane pri bráne č. 10 bolo na danom miestne umiestnené od kolaudácie budovy odstránené bolo v čase, kedy užíval na základe nájomného vzťahu časť haly tejto spoločnosti TOPTRANS EU a.s., ktorá je v bezprostrednom susedstve s jeho halou. Vstup pred bránou č. 10 v čase nájomného vzťahu využíval ako vykladacie a nakladacie miesto, a toto nebolo využívané na prechod, preto zábradlie ako bezpečnostný prvok nebolo potrebné. Pretože pri vykládke a nakládke toto zábradlie prekážalo, bolo odstránené. Po skončení nájomného vzťahu vstup na bráne č. 10 sa prestal využívať a tam kde bolo chýbajúce zábradlie boli založené debny, takže nemohol vznikať ani nevznikalo žiadne riziko. Toto zábradlie po vykonaní inšpekcie žalobca osadil.

K bodu 3 žalobca uviedol, že k porušeniu povinnosti nedošlo, pretože požadované uzemnenie v danom prípade nie je potrebné, vzhľadom na iný spôsob zabezpečenia zvodu elektrického výboja, na ktorý slúži

bleskozvod - tzv. oddialený zberač, a predložil inšpekcii revízne správy, ktoré potvrdili, že bleskozvod je v súlade s platnou legislatívou.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Rozhodnutím zo dňa 05. 09. 2016 č. OPS/BEZ/2015/4362, O-453/2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce, Nitra zo dňa 13. 05. 2016 č. 121-I/2015/práv., IPNR OPS/ROZ/2015/343 a toto rozhodnutie potvrdil.

7. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán po predchádzajúcim zrušení prvostupňového rozhodnutia správne posúdil vec po procesnej aj vecnej stránke, keď dospel k záveru, že žalobca na základe výsledkov vykonanej inšpekcie porušil povinnosti vyplývajúce z § 6 ods. 1 písm. a/ a písm. d/ zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 a prílohy č. 1, bod 12.5 NV č. 391/2006 Z. z. tým, že ku dňu 11. 11. 2014 nezabezpečil aby bol výstupný kovový rebrík na strechu budovy H2 opatrený ochranným košom, nezabezpečil pri vstupe do skladu PO - pri bráne č. 10 zábradlie na ochranu zamestnancov a iných osôb pred nebezpečenstvom pádu z výšky cca 0,5 m z nebezpečného obslužného priestoru a prechodnej časti strojovne a nezabezpečil, aby boli komíny v plynovej kotolni v spodnej časti ani vrchnej časti uzemnené. Z protokolu a jeho dodatkov je naviac zrejmé, že jeden z nedostatkov podľa § 19 ods. 3 písm. d/ zákona o inšpekcii práce, bol považovaný za závažný.

Žalovaný správny orgán sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu v časti bodu 2 napadnutého rozhodnutia chýbajúce zábradlie, pretože z NV č. 391/2006 je povinnosť žalobcu na pracoviskách ak sa vyskytujú nebezpečné priestory, musia sa vybaviť zariadeniami, ktoré zabránia vstupu neoprávnených osobám do týchto priestorov. Na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do týchto nebezpečných priestorov sa musia vykonať primerané opatrenia. Tieto nebezpečné priestory musia by zreteľné označené podľa osobitného predpisu.

Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, že žalobca nesplnil povinnosť zabezpečiť, aby rampa bola zabezpečení proti pádu zamestnancov a iných osôb, ktoré sa v danom priestore oprávnene zdržiavajú a tvrdenie žalobcu, že rampa č. 10 sa v súčasnej dobe nevyužíva a toto miesto je zapratané debnami, nie je možné považovať za účinné opatrenie. Žalobca je povinný zabezpečiť všetky dostupné opatrenia, vzhľadom na nevyhnutnosť prevencie, a to v celom je priestore

- objekte.

Z rovnakých dôvodov ani neobstojí argumentácia žalobcu, ktorá sa týka chýbajúceho ochranného koša na komíne.

K porušeniu povinnosti vo vzťahu k nedostatočne uzemneným komínom plynovej kotolne ich hornej a dolnej časti odvolací orgán uvádza, že na predmetných dvoch komínoch nepochybne nebola v čase vykonanej kontroly žiadna svorka prepojenia, pričom elektrická inštalácia musí byť navrhnutá tak, aby nebola zdrojom nebezpečenstva požiaru alebo výbuchu. Zamestnanci, ale aj ďalšie osoby, musia byť primerane chránení pred nebezpečenstvom úrazu, ktorý by mohol byť spôsobený priamym alebo nepriamym kontaktom s elektrickou inštaláciou. Účastník konania predložil dokumentáciu o odbornej prehliadke a skúške zariadenia pred atmosférickou elektrinou - aktívneho bleskozvodu zo dňa 23. 06. 2015, ktorú však nie je možné považovať za relevantný argument, nakoľko bola vyhotovená až po vykonanej inšpekcii práce.

Požiadavky na zaistenie BOZP sú ustanovené v príslušných právnych predpisoch a v Slovenských technických normách, a preto je odôvodnená požiadavka, aby zamestnávateľ v prvom rade dodržiaval všetky povinnosti ustanovené týmito osobitnými predpismi na zaistenie BOZP, ktorými sú v zmysle § 39 ods. 1 zákonníka práce, predpisy na ochranu života a zdravia, hygienické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Zamestnávateľ musí v prvom rade vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo poškodeniu zdravia zamestnancov, a to s ohľadom na všetky priame i nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity. Zásadne vždy práve zamestnávateľ musí realizovať požiadavky upravené na zaistenie BOZP, čo vyplýva z absolútnej priority, akou je zdravie človeka, bezpodmienečné zaručenie jeho telesnej a duševnej integrity. Tam kde vzhľadom na charakter vykonávanej práce, či iné relevantné okolnosti nemožno vylúčiť škodlivé vplyvy, treba ich pôsobenie znížiť na najnižšiu možnú mieru, pričom týchto povinností sa zamestnávateľ nemôže zbaviť. V danom prípade bolo zistené porušenie povinností zo strany žalobcu, čím bola reálne ohrozená bezpečnosť a zdravie nielen zamestnancov žalobcu ale aj ďalších osôb nachádzajúcich sa v tomto objekte.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty, ktorú uložil vo výške 6.000,- euro bola uložená jednoznačne za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliadal na závažnosť zisteného porušenia povinností, ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, skutočnosť, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku alebo opakované zistenie toho istého nedostatku. Uloženú pokutu je potrebné považovať za dôvodnú, táto má naplniť ako preventívny tak aj výchovný charakter.

Výška uloženej pokuty je primeraná, vzhľadom k tomu, že ide o závažné porušenie povinností, následkom ktorého mohlo byť vážne ohrozené zdravie, prípadne aj život zamestnancov. Z obsahu spisu je zrejmé, že sa nejedná o ojedinelé pochybenie účastníka konania v oblasti BOZP, nakoľko vykonanou inšpekciou práce boli zistené aj ďalšie nedostatky (spolu 50) a pokuta bola uložená len za tri z nich. V prospech žalobcu bola zohľadnená skutočnosť, že v minulosti u neho neboli zistené rovnaké porušenia povinnosti, nejedná sa teda o opakované zistenie toho istého nedostatku, a preto bola pokuta uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- eur a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,- eur.

Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bodu 1 zákona o inšpekcii práce, uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ od 1.000,- do 200.000,- eur.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Žalobca žalobou zo dňa 27. 10. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 09. 2016 č. OPS/BEZ/2015/4362, O-453/2016 a taktiež i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 13. 05. 2016 č. IPNR OPS/ROZ/2015/343 č.k. 121-I/15/Práv.

10. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Čo sa týka porušenia § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z., nedodržaním bezpečnostnej úrovne, že výstupný kovový rebrík na strechu budovy H2 nie je opatrený ochranným košom vychádza z dokumentácie, avšak z dokumentácie nevyplýva, že by došlo k porušeniu tohto ustanovenia, pretože nie je nijako zdokumentované. Konštatovanie takéhoto správneho deliktu počas celého konania nemá oporu v spisovej dokumentácii a je s ňou v rozpore. S touto námietkou žalobcu sa ani prvostupňový správny orgán ani žalobca nezaoberal. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože žalovaný neakceptoval tú námietku, že výstupné kovové rebríky nie sú pracoviskom ani komunikáciou, ktoré má na mysli platná legislatíva, ktorá považuje pracovisko za miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce. Obdobne žalobca poukázal aj na nesprávne právne posúdenie, že vstup do skladu PO pri bráne č. 10 nebol opatrený na pravej strane zábradlím. Táto rampa nie je využívaná, nie je obslužným priestorom, neslúži ani ako prechod zamestnancov ani iných osôb, a to ani do strojovne. Strojovňu

obsluhujú zamestnanci kotolne, ktorí do strojovne chodia priamo z kotolne. Táto rampa sa nepoužíva vôbec.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neidentifikoval a nedoložil skutkovo vymedzenie správneho deliktu, a tento správny delikt sa nestal. Žalobca trvá na tom, že k porušeniu povinnosti nedošlo ani čo sa týka zabezpečenia zvodu elektrického výboja, pretože požadované uzemnenie nie je potrebné, pretože bleskozvod slúži v ich prípade ako tzv. oddialený zberač, čo vyplýva aj z vyjadrenia revízneho technika v revíznej správe zo dňa 23. 06. 2015. Zdroj elektrického výboja bol navrhnutý, vyhotovený a je zabezpečení v súlade s platnou legislatívou a zároveň tak, že zodpovedá napätiu a podmienkam prostredia. Žalobca poukázal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň je nepreskúmateľní i pre nedostatok dôvodov. Už samotný protokol vydaný prvostupňovým správnym orgánom bol zmätočný, pretože od začiatku fungovania žalobcu diel čie kontroly nevykázali porušenia a za 20 rokov existencie a fungovania žalobcu nevznikli z dôvodu porušenia právnych predpisov na ochranu práce pracovné úrazy. Podľa jeho názoru účel správneho trestania bol dosiahnutý už tým, že vec bola so žalobcom prejednaná. Žalobca vytýka žalovanému správnemu orgánu, že v odôvodnení rozhodnutia postráda zdôvodnenie, prečo je prvý z nedostatkov považovaný ako najzávažnejší a z akého dôvodu mu bola uložená pokuta. Žiadal napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/, g/ SSP zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové prejednanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

11. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 04. 01. 2017 navrhol podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani argumenty, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie prejednávanej veci. Žalobca namieta, že z fotodokumentácie, vyhotovenej na pracovisku, nevyplýva, že k uvedenému porušeniu povinnosti došlo na výstupnom kovovom rebríku na strechu budovy H2. Porušenie podľa jeho názoru nie je nijako zadokumentované a nemá oporu v spisovej dokumentácii. Ďalej namieta, že rozhodnutia neobsahujú identifikovateľné a doložené skutkové vymedzenia správneho deliktu, čím sa stáva rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán neakceptoval tú skutočnosť, že výstupové rebríky nie sú pracoviskom ani komunikáciou. Žalovaný má za to, že zhotovená fotodokumentácia je riadnym a jednoznačným dôkazom, z ktorého je zrejmá absencia piatich ochranných prvkov na rebríku. Žalobca ako zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia nielen vlastných zamestnancov ale všetkých osôb, ktoré sa s jeho vedomím nachádzajú na jeho pracoviskách alebo priestoroch, pričom však nie je podstatné ako často sa vystupuje na predmetný rebrík. Zamestnávať je povinný bez ohľadu na to, kedy a kým je rebrík používaný, zabezpečiť, že rebrík dlhší ako 6 metrov, ktorý prechádza na výstupnú úroveň podlažia a rebrík dlhý 5 metrov a viac musí mať ochranný kôš. Tento správny delikt je v preskúmavanom rozhodnutí riadne identifikovaný miestom, časom a spôsobom spáchania, takže je nezameniteľný s iným správnym deliktom.

K nedostatku uvedenému pod bodom 19 protokolu žalobca namieta, že rampa pri sklade PO nie je a ani nebola pracoviskom ani komunikáciou a naviac nie je využívaná, neslúži na prechod zamestnancov, a to ani do strojovne. Žalovaný poukazuje, že v obsahu spisu súvisiaceho s vykonanou inšpekciou práce je zrejmé, že v zistenom stave bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že sa jedná o nezabezpečenie priestoru nakladacej rampy proti pádu osôb. Žalobca ako zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracoviská ak sa na nich vyskytujú nebezpečné priestory, musia byť takéto pracoviská vybavené zariadeniami, ktoré zabránia vstupu neoprávneným osobám do týchto priestorov. Musia byť na ochranu zamestnancov vykonané primerané opatrenia.

K bodu 30 protokolu žalobca namieta, že rozhodnutie neberie do úvahy, že vzhľadom na iný spôsob zabezpečenia zvodu elektrického výboja umožneného platnou legislatívou bolo dostatočne zabezpečené, aby elektrická inštalácia bola navrhnutá a vyhotovená tak, aby nebola zdrojom nebezpečenstva požiaru alebo výbuchu a aby boli zamestnanci primerane chránení pred nebezpečenstvom úrazu, ktorý by mohol byť spôsobený priamym alebo nepriamym kontaktom s

elektrickou inštaláciou. Žalobca má za to, že k porušeniu povinnosti nedošlo, pretože požadované uzemnenie tu nebolo potrebné, vzhľadom na iný spôsob zabezpečenia z bodu elektrického výboja, na ktorý slúži bleskozvod - v tomto prípade oddialený zberač. S touto argumentáciou sa žalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí tým, že žalobca predložil správu o odbornej prehliadke alebo skúške zariadenia na ochranu pred atmosférickou elektrinou - aktívneho bleskozvodu zo dňa 23. 06. 2015. Táto však bola vyhotovená až po vykonanej inšpekcii práce, teda v čase výkonu inšpekcie práce nebola zabezpečená odborná prehliadka a odborná skúška. Závažným porušením povinnosti bola skutočnosť, že dva komíny na pracovisku žalobcu neboli uzemnené ani v spodnej ani vo vrchnej časti. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že elektrická inštalácia musí byť navrhnutá tak, aby nebola zdrojom nebezpečenstva požiaru, alebo výbuchu a zamestnanci musia byť primerane chránení pred nebezpečenstvom úrazu, ktorý by mohol byť spôsobený priamym alebo nepriamym kontaktom s elektrickou inštaláciou. O skutočnom stave bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou spisu.

Vykonaným dokazovaním podľa žalovaného bolo preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovisko, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a námietky v žalobe nezbavujú žalobcu zodpovednosti za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Žalovaný poukazuje na administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu, ktorá má úplne odlišný charakter súvisiaci so zodpovednosťou zamestnávateľa založenom na objektívnom princípe. Správne orgány ukladajú v správnom konaní sankcie za jednotlivé správne delikty.

Pri rozhodovaní o pokute musí inšpektorát prihliadať na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov počet zamestnancov ako aj na skutočnosť, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, alebo o opakované zistenie toho istého nedostatku.

Z protokolu a jeho dodatkov je zrejmé, že jeden z nedostatkov bol považovaný za závažný, za ktorý musí inšpektorát práce uložiť pokutu ex offo.

Uloženú pokutu je možné považovať za dôvodnú. Táto má naplniť tak preventívny ako aj výchovný charakter. Výška pokuty je primeraná, vzhľadom k tomu, že sa jedná o závažné porušenie povinnosti a z obsahu spisu vyplýva, že sa nejedná o ojedinelé pochybenie žalobcu, pretože vykonanou inšpekciou boli zistené aj ďalšie nedostatky a pokuta bola uložená len za tri z nich. Výška pokuty bola uložená žalovaný v spodnej hranici zákonnej sadzby a spĺňa výchovný účel, ktorý má v budúcnosti odradiť žalobcu od protiprávneho konania a zároveň uložená pokuta nemá byť pre žalobcu likvidačná, pretože cieľom sankcie nie je len trest ale aj prevencia.

12. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania je viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 09. 2016 bez nariadenia pojednávania (ust. § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 07. 08. 2017 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.

14. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály,

pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa § 4 NV č. 391/2006 Z.z., je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby pracovisko podľa § 1 ods. 1 spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a 2. Pracoviskom sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce.

Podľa prílohy č. 1 bodu 12.5 citovaného nariadenia vlády, ak sa na pracoviská vyskytujú nebezpečné priestory, v ktorých vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov alebo predmetov, musia sa také pracoviská vybaviť zariadeniami, ktoré zabránia vstupu neoprávneným osobám do týchto priestorov. Na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečných priestorov sa musia vykonať primerané opatrenia. Nebezpečné priestory sa musia zreteľne označiť podľa osobitného predpisu.

Podľa prílohy č. 1 bodu 3 citovaného nariadenia vlády, sa elektrická inštalácia musí navrhnúť a vyhotoviť tak, aby nebola zdrojom nebezpečenstva požiaru a výbuchu. Zamestnanci musia byť primerane chránení pred nebezpečenstvom úrazu, ktorý by mohol byť spôsobený priamym alebo nepriamym kontaktom s elektrickou inštaláciou. Návrh, vyhotovenie a výber materiálov a ochranných zariadení musia zodpovedať napätiu, podmienkam prostredia a spôsobilosti zamestnancov, ktorí majú prístup k častiam inštalácie.

Námietky žalobcu, že objekt, kde sídli spoločnosť bola skolaudovaná v r. 1996, nemá vplyv na posúdenie stavu pracoviska a žiadnym spôsobom nespochybňuje zistené nedostatky žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu.

Tiež nie je akceptovateľná námietka žalobcu, že kontrolované časti objektu, kde boli zistené nedostatky nie sú pracoviskom pracovníkov žalobcu a ani ho nevyužívajú. Tieto povinnosti pre žalobcu vyplývajú priamo z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. e/ zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K námietke žalobcu k nedostatočne uzemneným komínom kotolne v hornej a dolnej časti má súd za to, že podľa kontrol vykonanej kontroly, v čase kontroly objektu, nebola žiadna svorka prepojenia, pričom zamestnanci a ďalšie osoby musia byť primerane chránení pred nebezpečenstvom úrazu spôsobený priamym alebo nepriamym kontaktom s elektrickou inštaláciou.

Podľa § 7 ods. 3 písm. i/, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, § 20 a osobitného predpisu.

15. Pri preskúmavaní zákon osti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či dôkazy vykonané správnym orgánom, z ktorých vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje sú relevantné a či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a či vykonané dôkazy robia logicky možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záverom, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotno-právnymi zásadami upravenými v zákone č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zákon č. 125/2006 Z.z. odkazuje v ustanovení § 21 ods. 3 zákona.

16. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o.i., i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú okrem iného aj dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. Takto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol dňa 15. 12. 2014 v zmysle § 14 ods.1, 2, 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie pracovno-právnych a mzdových predpisov (pracovný čas, mzdy, dovolenky, vznik, zmena a skončenie pracovného pomeru) na kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpektorát práce zistil u žalobcu viaceré nedostatky,

celkovo 50. A k protokolu boli vyhotovené tri dodatky, ktoré boli prejednané so štatutárnym zástupcom žalobcu.

Prvostupňový správny orgán za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona o inšpekcii, keďže sa jednalo o závažné porušenie povinností, ktoré sú citované v prvostupňovom správnom rozhodnutí bola uložená žalobcovi pokuta 6.000,- euro v zmysle § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 je možné uložiť pokutu od 1.000-200.000,- eur. Žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi postih na dolnej hranici, čo i odôvodnil, pretože bolo u žalobcu zistených až 50 nedostatkov v oblasti BOZP a z toho aj závažné nedostatky, ktoré sú citované vo výroku rozhodnutia správneho orgánu.

17. V súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za takýchto skutkových okolností je žalobou napadnuté rozhodnutie podľa názoru správneho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.

18. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, ustálili a zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade i s hmotno-právnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov.

Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia vád podľa § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ustanovenia § 190 SSP.

19. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov nežiadal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.