Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/59/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov Mgr. Zuzany Zorádovej a Mgr. Richarda Greguša, v trestnej veci obžalovanej N. D., pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 07.08.2017 takto

rozhodol:

Obžalovaná

N. D. , rodená D.,

narodená XX.XX.XXXX v R., trvale bytom K., T. W. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e :

dňa 02.01.2011 v čase o 21.15 hodine v priestoroch Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra po zákonnom poučení, obsahujúcom tiež upozornenie na trestnoprávne následky vedomého uvádzania nepravdivých skutočností a úmyselného zatajovania skutočností jej známych, ako aj o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia a tiež s upozornením na zákonné výnimky, umožňujúce jej odoprieť vypovedať, okrem iného zreteľne uviedla, že A. F. jej nadával, že je „falošná kurva a piča“ a že ju „zabije“, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní, na základe čoho bola A. F. v konaní vedenom na Obvodnom oddelení Policajného zboru Nitra pod sp. zn. ORP-674/NR-NR-2011 dňa 02.01.2011 v čase o 23.05 hod obmedzená jeho osobná sloboda a následne dňa 03.01.2011 mu bolo vznesené obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2, písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona a iné, pričom dňa 05.01.2011 bol A. F. na základe vykonaného dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 3Tp/1/2011 vzatý do väzby, načo po vykonaní vyšetrovania v danej veci na A. F. podaná obžaloba bola Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 02.05.2011 sp. zn. 1 Pv 7/2011-19 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, pričom v konaní vedenom pred Okresným súdom v Nitre pod sp. zn. 33T/53/2011 na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2011 po zákonnom poučení, obsahujúcom tiež upozornenie na trestnoprávne následky vedomého uvádzania nepravdivých skutočností a úmyselného zatajovania skutočností jej známych, ako aj o následkoch krivej prísahy a tiež s upozornením na zákonné výnimky, umožňujúce jej odoprieť vypovedať, N. D. ako poškodená zreteľne vypovedala „Chcem sa v prvom rade ospravedlniť, pretože pokiaľ ide o skutok, tak s obžalovaným sme sa 01.01.2011 pohádali, ale v ten kritický deň z jeho strany neprišlo k žiadnym takým vyhrážkam, aké som uvádzala pred policajtmi. Ja som mu chcela dať len príučku a nevedela som, že následne pôjde do väzby a že to skončí takto. Chcela som mu dokázať, že rodina by mala byť u neho na prvom mieste a že hádky medzi partnermi sa nemajú riešiť tak, aby on hneď utekal do mesta za kamarátmi. Obžalovaný mi nikdy nepovedal, že ma zabije, ja som nemala obavu o svoj život a ani som nemala strach z toho, že by mi snáď ublížil, alebo že by ublížil nášmu synovi.“, následkom čoho Okresný súd v Nitre vyhlásil rozsudok, ktorým A. F. oslobodil spod uvedenej obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol A. F. stíhaný, odôvodnenie svojho rozhodnutia súd in merito oprel o citovanú výpoveď N. D. v konaní

pred súdom, pričom tento oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2011 a súčasne Okresný súd v Nitre príkazom sp. zn. 33T/53/2011 zo dňa 27.06.2011 rozhodol o okamžitom prepustení A. F. z väzby na slobodu,

t e d a :

- iného lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, takýto čin spáchala z osobitného motívu - z pomsty a spôsobila ním obzvlášť závažný následok,

- ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,

t ý m s p á c h a l a :

zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krivej výpovede podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 345 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený A. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Na H. XX/XX, prechodne bytom R., I.. X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra pod č. 3 Pv 716/2015 dňa 03.07.2017, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej N. D. a na hlavnom pojednávaní dňa 07.08.2017 vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej, výsluchom poškodeného A. F., prečítaním znaleckého posudku znalca K.. J. U. z odboru psychológie ako aj prečítaním listinných dôkazov a oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, vedeného pod sp. zn. 33T/53/2011.

Obžalovaná N. D. prevzala predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 27.07.2017, na toto sa následne neustanovila a ku dňu jeho konania súdu svoju neúčasť riadne neospravedlnila. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že obžalovaná bola v predvolaní súdom dôrazne (hrubým písmom) upozornená na následok neospravedlnenej neúčasti a zároveň bola súdom aj dôkladne poučená o jej povinnostiach, medzi ktoré patrí aj predložiť súdu hodnoverný dôkaz o prekážke, ktorá jej v účasti na hlavnom pojednávaní bráni a pre prípad, že je touto prekážkou vzniknutá práceneschopnosť, tak že musí obžalovaná predložiť aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že účasťou na nariadenom úkone by mohlo prísť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo k jeho zhoršeniu a podobne. Zároveň bola v predvolaní obžalovaná súdom náležite poučená aj o práve zvoliť si obhajcu a bola upozornená na skutočnosť, že za včasnosť zvolenia obhajcu (alebo včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu) zodpovedá obžalovaná. Z písomnosti, ktorú obžalovaná doručila Okresnému súdu Nitra elektronickou poštou dňa 04.08.2017 v čase o 22.54 hodine (piatok) a ktorá bola konajúcemu zákonnému sudcovi doručená dňa 07.08.2017 v čase o 07.34 hodine vyplynulo, že obžalovaná ospravedlňovala svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní dokladom o práceneschopnosti a zároveň skutočnosťou, že si nestihla zvoliť obhajcu, nakoľko jej

dovtedajší obhajca, ktorý ju zastupoval v inej jej veci, jej vypovedal plnú moc a poukazovala na dovolenkové obdobie a krátkosť času, ktorý jej zostával do začatia hlavného pojednávania odkedy sa dozvedela, že obhajcu nemá. Vyššie uvedené dôvody, pre ktoré žiadala obžalovaná ospravedlniť svoju neúčasť a odročiť hlavné pojednávanie na iný termín, súd neakceptoval a vyhodnotil ich ako neopodstatnené, teda nie riadne dôvody na ospravedlnenie neúčasti. Predovšetkým, z predloženého dokladu o práceneschopnosti, ktorú sama obžalovaná v texte svojho ospravedlnenia nazvala „dočasnou“, súd zistil, že práceneschopnosť vznikla ešte dňa 23.08.2016, pričom obžalovaná bola u všeobecnej lekárky K.. O. T. na kontrole v dňoch 02.09.2016 a následne 25.10.2016, pričom od poslednej kontroly tak uplynulo viac ako deväť mesiacov. Súčasťou predloženého dokladu o práceneschopnosti však nebolo vyjadrenie ošetrujúcej lekárky K.. O. T. a ani žiadneho iného lekára o tom, že účasť obžalovanej na súdom nariadenom úkone nie je možná z dôvodu možného ohrozenia života alebo zdravia obžalovanej, prípadne jeho zhoršenia. Z uvedeného dôvodu tak za hodnoverný dôkaz o existencii zákonnej prekážky brániacej obžalovanej v účasti na hlavnom pojednávaní rozhodne nemožno považovať kópiu dokladu o práceneschopnosti, ktorá mala vzniknúť ešte dňa 23.08.2016 bez preukázania, že táto práceneschopnosť ešte stále trvá a je takého charakteru, že skutočne aj znemožňuje obžalovanej dostaviť sa na konanie pred súdom. Nie je povinnosťou súdu preverovať tieto skutočnosti a vykonávať úkony smerujúce k objasneniu nedostatočných a neúplných podaní obžalovanej, pretože súd si splnil poučovaciu povinnosť spôsobom vyčerpávajúcim a plne súladným so zákonom, a to spoločne s upozornením na následky, ktoré môžu nastať v prípade ich nesplnenia, pričom za ich nesplnenie nesie zodpovednosť výlučne obžalovaná. Zároveň súd pripomína, že v predmetnej trestnej veci sa nejedná o dôvod povinnej obhajoby a nezvolenie obhajcu, respektíve zmeškanie lehoty na jeho zvolenie je tak opätovne chybou výlučne na strane obžalovanej a rozhodne nie je dôvodom na odročenie nariadeného termínu hlavného pojednávania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky uvedené v § 252 odsek 2 Trestného poriadku (obžaloba bola obžalovanej riadne doručená, obžalovaná bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná a mala možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní, pričom na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti bola obžalovaná upozornená v predvolaní), a preto vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania a z jej obsahu zistil, že po zákonnom poučení vypovedala, že pred súdom vo veci 33T/53/2011 zmenila výpoveď pod nátlakom A. F.. Napriek tomu, že to nebola pravda, tak vypovedala, že skutok sa nestal, A. F. sa nebojí, tento jej neublížil a ani sa jej nevyhrážal. Pravdou však bolo to, čo v tom konaní vypovedala na polícii, teda že sa A. F. bála, pretože sa jej vyhrážal a ublížil jej. A. F. ju nútil k zmene výpovede počas kontaktnej návštevy vo väzbe pod hrozbou zabitia a nástojil, aby zmenila výpoveď tak, aby sa dostal z basy von. Súčasne jej A. F. sľúbil, že ak zmení výpoveď, tak on nedá súhlas na jej trestné stíhanie pre krivú výpoveď a krivé obvinenie.

Poškodený A. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v mesiaci január 2011 žil s obžalovanou v spoločnej domácnosti a v jeden deň prišlo medzi nimi k hádke kvôli otázke bývania. Keďže sa chcel vyhnúť prehĺbeniu hádky, odišiel z domu preč a obžalovaná potom odišla k jeho babke na Zobor, kam za ňou ešte v ten deň prišiel a povedal jej, že sa s ňou chce rozísť. Mal vtedy vypité a ďalej sa hádali, vzájomne si nadávali. V žiadnom prípade sa jej nevyhrážal zabitím, avšak napriek tomu pre neho prišli policajti a následne bol vzatý do väzby. Počas výkonu väzby, kde bol asi 6 mesiacov, ho každý mesiac chodila navštevovať, mali nekontaktné návštevy. Hovorila mu, že jej je to ľúto a že chce, aby sa k nej vrátil a tiež, že ho má rada. V konaní pred súdom sa nemal k čomu priznať, pretože nič nespáchal a ona vo výpovedi konečne povedala pravdu, teda, že si to celé vymyslela a že to urobila z pomsty, pretože mu chcela dať príučku. Na doplňujúce otázky uviedol, že po výpovedi obžalovanej na súde rozhodol súd o jeho oslobodení spod obžaloby a následne bol prepustený z väzby. Obžalovaná ho čakala pred väznicou a spolu odišli domov. Pamätal si, že jedna z návštev obžalovanej vo väzbe, tá posledná, bola kontaktná. Počas výkonu väzby bol s obžalovanou aj v písomnom kontakte, vymieňali si listy asi v tom duchu, že sa vzájomne majú radi a že si všetko odpustia. Obžalovanú nikdy nežiadal o zmenu jej postoja k tej trestnej veci a ani ju nenavádzal na zmenu výpovede a nikdy nežiadal ani inú osobu, aby sprostredkovala obžalovanej obsah výpovede, ktorú má učiniť pred súdom. Počas žiadnej z návštev sa s obžalovanou nerozprával o tom, ako

by mala vypovedať na súde. V roku 2013 bol tresne stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania, kde poškodenou bola obžalovaná, čo sa skončilo jeho právoplatným odsúdením a uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Za rovnaký trestný čin bol stíhaný aj v roku 2015, poškodenou bola znova N. D. a stíhanie skončilo jeho právoplatným odsúdením a uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aktuálne je znova trestne stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania, kde poškodenou je tiež N. D., avšak táto vec na Okresnom súde Nitra ešte nie je právoplatne skončená. Naposledy bol v kontakte s obžalovanou vo februári 2017, pretože mali pojednávanie ohľadne výživného na Okresnom súde Nitra, inak sa jej vyhýba. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, tento odvodil od výšky ušlého zárobku, pretože v deň vzatia do väzby bol zamestnaný vo firme F., kde mal pracovnú zmluvu na hlavný pracovný pomer. Na výšku mesačného zárobku si presne nespomenul, zodpovedal sume asi 900 eur. Počas výkonu väzby bol odlúčený a nemohol sa stretávať so synom A., s rodičmi a starými rodičmi a súrodencami. Pokiaľ ide o strádanie spôsobené odlúčením od priateľov, tak mal konkrétne jedného, avšak ten už pred dvoma mesiacmi zomrel, volal sa T. F..

Súd tiež vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, z ktorých konkrétne oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, vedeného pod sp. zn. 33T/ 53/2011 a správy o povesti obžalovanej - výpis z ústrednej evidencie priestupkov a odpis registra trestov. Zo spisu Okresného súdu Nitra 33T/53/2011 vyplynulo, že na poškodeného A. F. bola Okresným prokurátorom v Nitre dňa 04.05.2011 pod č. 1Pv 7/2011 podaná obžaloba na Okresný súd Nitra pre prečin nebezpečného vyhrážania za skutok, ktorý sa mal stať dňa 02.01.2011, pričom A. F. bol v tej veci uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Tp/1/2011 zo dňa 05.01.2011 vzatý do väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku a táto mu začala plynúť od 02.01.2011 od 19.20 hodiny. Z uvedenej obžaloby ako aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že A. F. v pozícii obvineného spáchanie skutku poprel a obžalovaná (v tej veci poškodená) vypovedala ku skutku v čase pred vznesením obvinenia tak, že podrobne popísala konanie A. F., spôsob a okolnosti, za akých sa jej vyhrážal. Následne obžalovaná v tej veci viac nevypovedala v rámci prípravného konania a dňa 27.06.2011 na hlavnom pojednávaní, konanom na Okresnom súde Nitra vo veci 33T/53/2011 po zákonnom poučení uviedla, že sa chce v prvom rade ospravedlniť, pretože pokiaľ ide o samotný skutok, tak s obžalovaným sa 01.01.2011 pohádali, ale v ten kritický deň z jeho strany neprišlo k žiadnym takým vyhrážkam, aké uvádzala pred policajtmi, chcela mu dať len príučku a nevedela, že následne pôjde do väzby a že to skončí až takto, chcela mu dokázať, že rodina by mala byť u neho na prvom mieste a že hádky medzi partnermi sa nemajú riešiť tak, aby on hneď utekal do mesta za kamarátmi, obžalovaný jej nikdy nepovedal, že ju zabije, nemala obavu o život a ani nemala strach z toho, že by jej snáď ublížil, alebo že by ublížil ich synovi, chce ešte raz uviesť, že ju to všetko veľmi, ale naozaj veľmi mrzí, obžalovaný nepoužil voči jej osobe vyhrážky, ktoré uvádzala pred políciou, nepovedal, že ju zabije a ani jej vulgárne nenadával, chcela sa mu výslovne len pomstiť a dať mu príučku, strach nemala, je presvedčená o tom, že by jej nikdy neublížil a to preto, že by to nedokázal. Obžalovaná sa v rámci tejto výpovede tiež vyjadrila, že priznáva, že vedome pred políciou klamala a nevedela vôbec, že bude podaná obžaloba a že obžalovaný kvôli tomu bude vzatý do väzby, nevedela si vysvetliť ten skrat, ktorý u nej nastal, ale zrejme si vôbec vtedy neuvedomovala, čo sa deje a preto ani po jeho vzatí do väzby neodvolala svedectvo a nevysvetlila polícii, že to z jej strany bol len pokus dať obžalovanému príučku a je si vedomá, že urobila zrejme obrovskú chybu, keď na obžalovaného žiarlila, ale určite nechcela, aby to celé skončilo takto. Z obsahu označeného súdneho spisu súd ďalej zistil, že rozsudkom sp. zn. 33T/53/2011 zo dňa 27.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2011 bol A. F. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 04.05.2011 pod č. 1Pv 7/2011 podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol A. F. stíhaný a z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po vykonaní dokazovania vznikla dôkazná núdza v dôsledku zmeny svedeckej výpovede N. D.. Príkazom zo dňa 27.06.2011 bol následne po vyhlásení rozsudku A. F. podľa § 79 odsek 2 Trestného poriadku prepustený z väzby na slobodu. Z odpisu registra trestov súd zistil, že na obžalovanú sa toho času hľadí akoby nebola odsúdená. Z Ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že bola štyrikrát priestupkovo prejednávaná, dvakrát bolo konanie zastavené a dvakrát bola postihnutá uložením pokuty za priestupky na úseku cestnej premávky.

Súd vo veci na návrh prokurátora vykonal dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku znalca K.. J. U. č. XX/XXXX z odboru psychológia, avšak vzhľadom na skutočnosť, že uvedený znalecký posudok bol vyhotovený po vyšetrení N. D. v čase, kedy bola táto v procesnom postavení svedka a obsahoval tak skutočnosti zistené vo vzťahu k osobe, ktorá mala v zmysle Trestného poriadku kvalitatívne iný

rozsah práv a tiež povinností vyplývajúcich z procesného postavenia, súd pri hodnotení dôkazov na tento znalecký posudok a jeho závery vôbec neprihliadal.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete a že tento vykazuje všetky obligatórne znaky zločinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona ako aj všetky znaky prečinu krivej výpovede podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, ktoré obžalovaná svojim konaním naplnila tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej.

Trestná činnosť obžalovanej bola podľa názoru súdu jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiály a vyplývala nepochybne aj z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, pričom týmto dôkazom korešpondovala aj výpoveď poškodeného A. F., ktorý zhodne a bez akýchkoľvek rozporov uviedol, že obžalovaná podala na neho trestné oznámenie, v dôsledku ktorého sa začalo proti nemu viesť trestné stíhanie, v rámci ktorého bol vzatý do väzby a že následne v súdnom konaní dňa 27.06.2011 po zákonnom poučení o právach a povinnostiach svedka a po zložení svedeckej prísahy podstatným spôsobom zmenila výpoveď, keď uviedla, že si skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania vymyslela len z dôvodu, aby sa A. F. pomstila a všetky svoje pôvodné obviňujúce a usvedčujúce tvrdenia proti nemu odvolala a za zmenu svojho postoja sa „všetkým“ ospravedlnila. O uvedenom konaní obžalovanej svedčia ďalej listinné dôkazy, konkrétne zápisnica o výsluchu svedka N. D. zo dňa 02.01.2011, kde sa po zákonnom poučení v zmysle §§ 127, 130 odsek 1, odsek 2, 131 odsek 1 Trestného poriadku výslovne vzdala práva odmietnuť vypovedať a po upozornení na následky a poučení o existencii §§ 345 a 346 Trestného zákona popísala samostatne a spontánne konanie A. F., ku ktorému malo prísť dňa 02.01.2011 voči jej osobe a z ktorého mala strach, obavu o svoj život a zdravie, pretože jej tento ublížil a vyhrážal sa jej zabitím. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu škody „v celom rozsahu“. Následne zo zápisnice o výsluchu N. D. zo dňa 01.03.2011 bolo zrejmé, že po obsahovo rovnakom zákonnom poučení už využila svoje právo a vo veci odoprela svedeckú výpoveď s poukazom na možnosť privodenia nebezpečenstva trestného stíhania jej druhovi A. F., súčasne „nedala súhlas“ na jeho trestné stíhanie podľa § 211 Trestného poriadku a uviedla, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Vychádzajúc z ďalších listinných dôkazov vo veci tiež nebolo sporné, že A. F. bol za skutok zo dňa 02.01.2011 kvalifikovaný ako pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona vzatý do väzby, čo vyplynulo z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Tp/1/2011 zo dňa 05.01.2011 a vo väzbe zostal až do dňa 27.06.2011, kedy bol na príkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/53/2011 zo dňa 27.06.2011 po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/53/2011 zo dňa 27.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2011, z väzby prepustený na slobodu. Obžalovaná v čase výkonu jeho väzby bola v tomto období s A. F. v pravidelnom kontakte, ku ktorému dochádzalo nielen prostredníctvom jej návštev v Ústave na výkon väzby Nitra, ale tiež prostredníctvom listov, ktoré mu adresovala a z obsahu ktorých okrem iného vyplynulo, že ho označovala ako „najúžasnejšieho muža na svete“, oslovovala ho zásadne ako „moje zlatko“ alebo „miláčik“ a vyznávala mu lásku, žiadala ho o odpustenie a tešila sa na jeho príchod domov.

Súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že zo žiadneho dôkazu nevyplynulo a nebolo tak možné zistiť a preukázať obranu obžalovanej, že dňa 27.06.2011 v konaní pred súdom vo veci 33T/53/2011 bola pod nátlakom alebo inou hrozbou donútená ku zmene výpovede, v dôsledku obsahu ktorej sa začalo a bolo vedené trestné stíhanie proti A. F. pre prečin nebezpečného vyhrážania.

Podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 345 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) z osobitného motívu, alebo b) verejne.

Podľa § 345 odsek 3 Trestného zákona, odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

V tomto ustanovení zákonodarca zdôraznil potrebu ochrany záujmu spočívajúcom v riadnej činnosti orgánov verejnej moci a tiež záujem na ochrane občanov pred lživými útokmi na ich práva, slobodu a česť. K spáchaniu tohto trestného činu teda prichádza vtedy, ak páchateľ lživo (nepravdivo) obviní iného zo spáchania trestného činu preto, že mu chce privodiť trestné stíhanie, inými slovami povedané - dá podnet príslušným orgánom na to, aby sa začalo trestné stíhanie proti nevinnej osobe. Vo vzťahu k pojmu „lživé obvinenie“ je potrebné uviesť, že je ním potrebné rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a o tom, kto trestný čin spáchal, pričom lživé obvinenie smeruje proti konkrétnej osobe. V ďalších odsekoch citovaného ustanovenia sú uvedené prísnejšie postihy za takéto konanie pre prípady, že páchateľ koná voči nevinnej osobe z osobitného motívu alebo verejne a tiež pre prípad, že takým konaním spôsobí značnú škodu, alebo obzvlášť závažný následok.

Podľa § 140 písmeno b) Trestného zákona, osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu z pomsty.

V súvislosti so spôsobením obzvlášť závažného následku považuje súd za nevyhnutné predovšetkým vysvetliť, že pod pojmom následok je potrebné rozumieť ohrozenie alebo porušenie záujmu, ktorý je chránený Trestným zákonom. Ako už bolo uvedené v texte vyššie, chráneným záujmom bola v tomto prípade ochrana A. F. ako občana pred lživými útokmi na jeho práva, slobodu a česť, kde porušenie jeho práv a slobody ako aj cti nastalo už samotným lživým obvinením zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, kedy sa začalo voči nemu viesť trestné stíhanie. Avšak, vzhľadom na spôsob konania obžalovanej a vzhľadom na týmto konaním spôsobený následok, kedy bol A. F. vzatý do väzby z dôvodu obavy, že by inak mohol pokračovať v trestnej činnosti, prípadne aj dokonať čin, ktorým mal obžalovanej hroziť (že ju zabije), boli jeho práva a slobody porušené obzvlášť závažne. Preto je pri posudzovaní vzniknutých následkov potrebné rozoznávať, či ide o následok predpokladaný v základnej skutkovej podstate (v prvých odsekoch jednotlivých skutkových podstát trestných činov), alebo o následok ťažší, či iný obzvlášť závažný následok, ktoré sú súčasťou kvalifikovaných skutkových podstát (druhé a vyššie odseky skutkových podstát trestných činov) a môžu niesť charakter obzvlášť ťažkých alebo ťažko napraviteľných následkov. Osobná sloboda patrí medzi základné ľudské slobody a v Článku 17 odsek 1 každému svojmu občanovi zaručuje jeho osobnú slobodu a zásahy do tejto slobody pripúšťa len po splnení zákonných podmienok. Obmedzenie osobnej slobody občana v dôsledku jeho vzatia do väzby je významným zásahom do tejto slobody a s tým súvisia ďalšie obmedzenia alebo straty, ku ktorým po obmedzení osobnej slobody logicky prichádza (obmedzenie, prerušenie alebo aj strata kontaktov s rodinnými príslušníkmi a priateľmi, strata zamestnania a príjmu, strata slobody rozhodovania o pohybe a pobyte, strata dobrej povesti, a ďalšie).

Podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Z citovaného ustanovenia § 346 Trestného zákona je zrejmé, že toto chráni záujem na správnom zistení skutkového stavu veci, pretože práve správne zistenia skutkového stavu tvoria základ pre zákonné rozhodnutie súdov, prokurátorov, vyšetrovateľov a policajných orgánov, konajúcich v konkrétnych trestných veciach. Rozhodujúcim spôsobom konania, ktorým sa páchateľ dostane do rozporu s týmito ustanoveniami je uvedenie nepravdy (klamstvo) o takej okolnosti, ktorá má pre vyššie uvedené rozhodnutia príslušného orgánu podstatný význam, alebo ak páchateľ takúto okolnosť zamlčí (neuvedie ju napriek tomu, že ju pozná a vie o nej). Páchateľom tohto trestného činu, ako to vyplýva z textového znenia zákona, je taká osoba, ktorá sa v konkrétnej trestnej veci nachádza v procesnom postavení svedka a teda je vypočúvaná príslušným orgánom na okolnosti prípadu z dôvodu, že by o tomto prípade mala mať alebo mohla mať určité vedomosti a poznatky, ktoré sú dôležité pre jeho objasnenie.

Preto súd konanie obžalovanej právne posúdil ako zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom krivej výpovede podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona a ustálil, že obžalovaná konala v nepriamom úmysle podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, keď vedela, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený trestným zákonom (tzn. záujem na riadnej činnosti orgánov verejnej moci a záujem na ochrane občanov pred lživými útokmi na ich práva, slobodu a česť ako aj záujem na správnom zistení skutkového stavu veci) a pre prípad, že tieto záujmy poruší, bola s tým uzrozumená. Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že u obžalovanej nemohlo prísť ku vzniku žiadnych pochybností o protiprávnosti jej konania ako ani o následkoch, ktoré takým konaním môže spôsobiť, pretože jednak vedela, že ako svedkyňa na polícii neuvádza pravdivé skutočnosti v rámci svojej výpovede o správaní a konaní A. F. a práve uvedenie nepravdy o tom, čo sa malo stať dňa 02.01.2011 a čo mal v ten deň vykonať A. F., vyústilo do rozhodnutia polície ako štátneho orgánu o vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania, pričom obžalovaná zároveň touto výpoveďou A. F. lživo obvinila zo spáchania trestného činu s úmyslom privodiť mu trestné stíhanie, pričom sa mu chcela takto pomstiť a jej lživé obvinenie tiež spôsobilo, že A. F. bola obmedzená jeho osobná slobody na základe rozhodnutia o vzatí do väzby, pretože aj na základe skutočností vyplývajúcich zo lživej výpovede obžalovanej súd konštatoval dôvodnú obavu, že by A. F. v prípade ponechania na slobode mohol v protiprávnom konaní pokračovať.

Závažnosť konania obžalovanej je daná nielen hodnotou všetkých porušených záujmov, ale aj skutočnosťou, že sa tohto konania dopustila z osobitného motívu - z pomsty a privodila poškodenému obzvlášť závažný následok - závažný zásah do jeho základnej ľudskej slobody.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej ako aj možnosť jej nápravy.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovanej prihliadol na to, že v čase pred spáchaním skutku viedla riadny život a toho času sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená a keďže jej priestupkové postihy súviseli výlučne len s porušením pravidiel cestnej premávky, neboli z hľadiska ich významu v danom prípade relevantné. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovanej zistil spáchanie viac trestných činov a preto prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom h).

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovanej dosiahnutý iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Výmera trestu bola v prejednávanej veci jednoznačne daná ustanovením § 345 odsek 3 Trestného zákona (kde za zločin krivej výpovede je možné uložiť trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov), pretože za posudzované konanie musel súd obžalovanej ukladať trest úhrnný podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona (za dva spáchané trestné činy) a teda podľa toho ustanovenia, ktoré je z posudzovaných trestných činov prísnejšie trestné (za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov).

Súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v blízkosti spodnej hranice trestnej sadzby, a to vo výmere 5 rokov s presvedčením, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a možnosť nápravy obžalovanej bude tento trest postačovať.

Vo vzťahu k výmere uloženého trestu súd dopĺňa, že táto po zohľadnení všetkých už skôr vymenovaných rozhodujúcich kritérií zodpovedá nielen závažnosti konania obžalovanej a následku, ktorý spôsobila, ale aj okolnostiam, za akých prišlo k spáchaniu dvoch trestných činov a motív, ktorým sa konanie obžalovanej vyznačovalo. Práve nepodmienečný trest odňatia slobody na dobu piatich rokov bude podľa názoru súdu u obžalovanej spoľahlivo plniť výchovnú funkciu a pohne ju k zamysleniu nad doterajším ľahkovážnym prístupom k hodnoteniu obsahu zákonného poučenia o právach a povinnostiach svedka a nad podceňovaním závažnosti vyslovených lživých tvrdení a zamedzí jej do budúcna zneužívať orgány verejnej moci a ich činnosť na riešenie nezvládnutých súkromných vzťahových problémov, prípadne jej uložený trest pomôže pochopiť, že pri podaní trestného oznámenia neponúka zákonodarca

žiadny priestor pre robenie žartov, výstrelkov a že trestné oznámenie nemôže slúžiť ako nástroj pomsty alebo príučky. Rovnako tak je súd presvedčený, že trest bude účinne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti a aj týchto odradí od páchania trestnej činnosti, založenej na neuváženom, nezodpovednom a ľahkomyseľnom konaní a vyjadrovaní, ktoré je nielen v počiatočných štádiách trestného konania, ale v celom jeho priebehu pre orgány činné v trestnom konaní a súdy mimoriadne dôležité, pretože aj na základe výpovedí vypočúvaných svedkov vykonávajú tieto orgány a súdy úkony smerujúce k náležitému zisteniu trestných činov a k spravodlivému potrestaniu ich páchateľov.

Na výkon takto uloženého trestu súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona z dôvodu, že obžalovaná nebola ešte vôbec, a nielen v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Keďže poškodený A. F. si v čase do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý aj vyčíslil na sumu 37.000 eur, rozhodol súd aj o takto uplatnenom nároku a poškodeného s ním odkázal podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku na civilný proces. Súd tak rozhodol z dôvodu, že po vykonaní dokazovania nemal k dispozícii hodnoverné a vyčerpávajúce dôkazy umožňujúce rozhodnúť o priznaní uplatneného nároku na náhradu škody a na takéto rozhodnutie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by však potreby trestného stíhania presiahlo a tiež by ho predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.