Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/432/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanej: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, C., o zaplatenie 70,70 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 24C/267/2015-37 zo dňa 16. júna 2016, v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania vo výške 61,48 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 70,70 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku zo vzniknutého záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, zmluvy o prepravy osôb. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť cestovné vo výške 0,70 eura a postihu, za cestovanie bez cestovného lístka, vo výške 70 eur. Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia 15 eur.

2. Súd rozsudok v napadnutej časti náhrady trov konania odôvodnil použitím § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vecne tým, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na uplatňovanie práva proti žalovanej, za čo považoval zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi znížil na 25% z uplatnených trov právneho zastúpenia 59,98 eura, pretože išlo o drobný spor a výška uplatnených trov bola neprimeraná výške uplatnenej istiny, v súlade s § 150 ods. 2 OSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca vo výroku o trovách konania. Navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 89,96 eura (za 3 úkony právnej pomoci, prevzatie zastúpenia, pokus o zmier, ďalšie porada s klientom a podanie návrhu na súd á 16,60 eura + DPH + režijný paušál á 8,39 eura), uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 eura. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože nejde o prípad, keď by trovy konania niekoľkonásobne prevyšovali samotnú pohľadávku a preto ich nemožno považovať za neprimerané. Poukazoval na to, že uplatnené trovy konania nepredstavujú niekoľkonásobok samotnej pohľadávky, a možno ich vzhľadom na nie ich samotnú výšku, ale na pomer medzi výškou istiny a výškou trov konania označiť za neprimerané. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 Co 32/2009 ako aj sp. zn. 7 Co 64/2009 s odôvodnením, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí

súd vždy postupovať dôsledne podľa vyššie uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania (§ 1, § 18 OSP) a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces (čl. 46 Ústavy SR). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania, len preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Takýmto svojím postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam, nepochybne odníma účastníkom možnosť konať pred súdom. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (II ÚS 6/2003, III ÚS 119/2003, III ÚS 74/2008) nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Pri rozhodovacej činnosti súdov v zmysle ustálenej súdnej praxi je k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 OSP primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku za návrh na začatie konania v zmysle zákona o súdnych poplatkoch a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby podľa zákona o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Je zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania podaním návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania. Cieľom súdneho konania je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, preto všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem, platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. To platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v bode 29 preambuly že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy". Rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom, je nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli. Poukázal tiež na názor Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí sp.zn. 11Co/444/2013, podľa ktorého je dôvodné zníženie trov právneho zastúpenia do výšky uplatňovanej pohľadávky.

4. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda výlučne v časti náhrady trov konania (§ 367 ods. 3 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania s použitím § 388 zmeniť.

7. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania podľa príslušných ustanovení OSP účinných do 30.06.2016, odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež podľa príslušných ustanovení OSP účinných do 30.06.2016.

8. Trovy konania v zmysle § 137 OSP účinného do 30.06.2016 aplikovaného súdom prvej inštancie predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok

účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 a nasl. OSP platila predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska výšky trov súd musí posudzovať účelnosť vynaložených trov. Z hľadiska aplikácie ust. § 150 ods. 2 OSP musí u drobných sporov posudzovať aj ich primeranosť.

9. Predmet konania nepresahuje 1.000 eur, ide v zmysle § 200ea ods. 1 OSP o drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Definíciu toho, čo je to „neprimerané voči pohľadávke“ zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. týkajúcej sa ust. § 150 OSP, táto zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007 v tom smere, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé“. Takýto text dôvodovej správy nasvedčuje tomu, že ust. § 150 ods. 2 OSP sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace. Podľa názoru odvolacieho súdu ust. § 150 ods. 2 OSP sa nemusí použiť len v prípade, ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Účelom takejto zákonnej úpravy bolo eliminovannie trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach a má nútiť veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti. Tak, ako pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 OSP aj v rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods. 2 tohto ustanovenia, je potrebné prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

10. V danej veci je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadnuť aj nacharakter pohľadávky. Predmetom konania je vymáhanie cestovného s príslušnou zákonnou sankciou. Vzhľadom na to, že jedným z hlavných predmetov činnosti žalobcu je pravidelná verejná cestná hromadná doprava osôb, vykonávaná za odplatu, nemôže si žalobca nielen z ekonomických, ale ani z výchovných dôvodov dovoliť upustiť od sankcionovania „čiernych pasažierov“, aj keď náklady na vymáhanie cestovného a sankcií sú značné. Je však všeobecne známe, že bez cestovného lístka cestovať nemožno a vo väčšine prípadov samomotný cestujúci, teda žalovaná cestovaním bez „zaplatenia“ spôsobí, že sa stane dlžníkom žalobcu, ktorému vzhľadom na pasivitu cestujúcich neostáva iné, ako domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Ak cestujúci dlh (ktorého vznik si sám spôsobil) nezaplatí, trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku a právneho zastúpenia je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy konania, pričom prichádza do úvahy ich zníženie podľa § 150 ods. 2 OSP.

11. Právny zástupca zastupuje žalobcu aj v mnohých iných podobných sporoch. Nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny problém a rovnaké podklady žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu pracnosť jednotlivých administratívnych prác (ich počítačové spracovanie), ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky (napr. hromadný odvoz pošty a pod.). Pri bezproblémovom priebehu konania (keď po podaní návrhu už nebolo potrebné vykonať žiadne úkony) mal odvolací súd za to, že voči pohľadávke z cestovného možno vzhľadom na hore uvedené skutočnosti považovať za primerané trovy konania vo výške 1/2 z uplatnených trov právneho zastúpenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura, čo je minimálny súdny poplatok, ktorý bol povinný žalobca zaplatiť za podanie žaloby. Žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a 89,96 eura ako trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, výzva na zaplatenie a písomné podanie na súd), polovica trov právneho zastúpenia predstavuje 44,98 eura. Súčet uvedených súm je 61,48 eura.

12. Z uvedených dôvodov podľa § 388 zmenil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania a priznal žalobcovi náhradu trov v 1/2 uplatnených trov právneho zastúpenia.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol pomer úspechu a neúspechu žalobcu aj žalovanej približne rovnaký.

14. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .