Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-348-2016.pdf
PDF · 116.22 KB
No categories available
23Co/348/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: EURO BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., so sídlom Osadná 2, Bratislava, IČO: 46 132 767, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: K. O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, C., o zaplatenie 268 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/345/2015-42 zo dňa 31. marca 2016 v časti o zaplatenie 68 eur, v časti úroku z omeškania a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v prvom odseku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1,15 eura a 8,75% úrok z omeškania zo sumy 200 eur od 19.9.2012 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v druhom odseku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50%.
IV. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 268 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne 19.9.2012 do zaplatenia. Žalovanú zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 75,91 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. Rozsudok vo veci samej súd odôvodnil použitím § 1 ods. 2, 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vecne argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca so žalovanou dňa 21.8.2012 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3929 podľa § 657 a nasl. OZ. Na základe zmluvy žalobca žalovanej požičal sumu 200 eur, ktorú mala žalovaná zaplatiť do 18.9.2012. Zmluva bola uzatvorená cez internet, poskytnutie sumy 200 eur žalovaná nespochybnila. V samotnej zmluve v čl. 2 bod 2.8 je uvedené, že ďalšie podmienky zmluvy sú uvedené vo všeobecných podmienkach zmluvy. Žalovaná svoj záväzok doposiaľ ani sčasti nesplnila a to napriek dvom upomienkam. Nárok uplatnený žalobcom tak pozostáva z istiny pôžičky 200 eur, poplatku za poskytnutie pôžičky 64 eur a poplatku za 2 upomienky vo výške 4 eur, spolu 268 eur s úrokom z omeškania od 19.9.2012 (dni nasledujúcom po splatnosti pôžičky) do zaplatenia. Súd sa stotožnil s argumentom žalobcu o tom, že nejde o spotrebiteľský úver, ktorý by bolo nutné subsumovať pod právnu úpravu zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko je predmetný záväzkovo- právny vzťah z úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch vylúčený podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko ide o úver so splatnosťou nepresahujúcou 3 mesiace. Rovnako sa stotožnil s
právnym názorom žalobcu o tom, že obsahovo (napriek formálnemu označeniu zmluvy) ide o pôžičku podľa § 657 a nasl. OZ. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka.
2. Z listinných dôkazných prostriedkov, ako aj z písomných vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že 21.8.2012 bola žalobcom na účet žalovanej zaslaná suma 200 eur predstavujúca predmet pôžičky, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Rovnako bolo preukázané, že bola dohodnutá doba splatnosti pôžičky na 18.9.2012 (ktorá doba nepresahujúca 3 mesiace v danom prípade diferencuje zmluvu o pôžičke od spotrebiteľského úveru), pričom žalovaná nenamietala nezaplatenie čo i len časti pôžičky. Rovnako bol v zmysle § 658 ods. 1 OZ dohodnutý fixným spôsobom úrok za pôžičku v podobe sumy 64 eur a suma 4 eur za 2 upomienky (skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, s ktorými pred zaslaním sumy pôžičky žalovaná elektronickou formou vyslovila súhlas). Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd návrh v časti uplatnenej istiny 268 eur za dôvodný. Súd návrhu vyhovel aj v časti úroku z omeškania v zákonom povolenej maximálnej výške 8,75% ročne z dlžnej istiny podľa § 517 ods. 2 OZ, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky, t. j. od 19.9.2012 do zaplatenia. Súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) vo výške súdneho poplatku za návrh na začatie konania 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 75,91 eura (2 úkony právnej služby po 27,89 eur s DPH 20% a 2 x režijný paušál po 10,07 eura).
3. Proti rozsudku prvej inštancie podala odvolanie žalovaná podľa § 205 ods. 2 OSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie sudu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná odvolanie odôvodnila tým, že na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnenia spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je označená zmätočne ako zmluva o úvere uzatvorená podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z V danom prípade však podľa názoru súdu nejde o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., keďže finančné prostriedky, ktoré žalobca žalovanej požičal, mala vrátiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, konkrétne v lehote 28 kalendárnych dni. Súd zmluvu o pôžičke považoval za uzatvorenú podľa § 657 a nasl. OZ. Podľa názoru žalobkyne ju mal súd zaviazať na zaplatenie sumy 200 eur, keďže dlžnú sumu nezaplatila v lehote splatnosti z dôvodu zlej sociálnej situácie (o čom žalobkyňa informovala i veriteľa), dostala sa do meškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t. j. odo dňa 19.9.2012 a preto od uvedeného dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania. Keďže ide o občianskoprávny vzťah, patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške, ktorá je kogentne daná predpismi občianskeho práva. V prvý deň omeškania bol úrok z omeškania stanovený nariadením vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Pokiaľ teda navrhovateľ aj požadoval úrok z omeškania vo výške 9,25 ročne( súdom priznaný 8,75) je v časti nad 5,25 % ročne jeho nárok nedôvodný.
4. Návrh žalobcu je nedôvodný a mal byť súdom zamietnutý aj v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 64 eur ako poplatku za poskytnutie pôžičky a poplatkov vo výške 4 eur za notifikačné emaily (sms) poštovú zásielku. V zmluve nebol dohodnutý poplatok vo výške 64 eur, ale úrok v tejto výške. Istina pôžičky bola pritom 200 eur a uvedený úrok bol dohodnutý za obdobie 28 dní, kedy bola pôžička splatná. Ročný úrok tak predstavuje 417,14 % (RPNM 3650). Takto dohodnutý úrok je astronomický, zjavne neprimeraný, v rozpore so zásadami akejkoľvek slušnosti. Podstatne prevyšuje úroky, ktoré za obdobné úvery požadovali v tom období banky. Dohodnutý úrok je tak v rozpore s dobrými mravmi, a preto je ustanovenie zmluvy o výške úroku neplatné a žalobcovi súd nemal dohodnutý úrok priznať. Úrok nemožno priznať ani v nižšej časti, keď je neplatné celé ustanovenie o dohodnutom úroku, nakoľko
žalobca postupoval nekalo, v rozpore s dobrými mravmi, na škodu spotrebiteľa a v záujme dosiahnuť čo najväčší zisk. Taktiež absolútne neplatným ustanovením zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi je aj ustanovenie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi poplatky za notifikačné sms správy, emaily a poštové zásielky. Výška poplatku 2 eur (aj keď globálne nejde o vysokú sumu) niekoľkonásobne presahuje cenu sms správy, odoslania emailu a výška poplatku 5 eur aj poštovného za zaslanie poštovej zásielky. Veriteľ má nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Uvedené poplatky však sú paušálne, nie sú preukázateľnými nákladmi na uplatnenie pohľadávky, ich výška niekoľkonásobne presahuje poplatky tretím subjektom za ich odoslanie a možnosť žalobcu si zvýšiť príjem tým spôsobom, že spoplatnených notifikácií odošle ľubovoľný počet, je znovu v rozpore s dobrými mravmi a na škodu spotrebiteľa. Takto dohodnuté poplatky sú neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Zmluva je spotrebiteľskou a formulárovou zmluvou, pripravenou žalobcom a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Opak, t. j. individuálnosť dohodnutých podmienok žalobca nepreukázal a toto nepreukazuje ani označenie časti zmluvy za „osobitné podmienky" alebo „hlavné špeciálne zmluvné podmienky". V súvislosti s uvedeným potom nie je správne ani rozhodnutie súdu o trovách konania a súd mal návrhu vyhovel iba v časti. Úspech žalobcu bol iba čiastočný, preto mal súd o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 2 OSP a mal vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a pridržiava sa doteraz predložených tvrdení.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť.
8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec však nesprávne právne posúdil. v časti príslušenstva pohľadávky žalobcu a s tým súvisiacu náhradu trov konania.
9. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie priznania príslušenstva pohľadávky žalobcu, ktorý posudzoval už súd prvej inštancie a žalobca sa k tejto otázke vyjadril, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).
10. Je potrebné tiež uviesť, že z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaná v odvolaní žiadnym spôsobom nenapáda výrok súdu prvej inštancie o zaplatenie istiny 200 eur, naopak v odvolaní vyjadruje súhlas s tým, aby bola zaviazaná na zaplatenie istiny 200 eur, táto časť rozsudku súdu prvej inštancie preto nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Žalovaná v odvolaní namieta výlučne priznanú sumu 68 eur titulom príslušenstva pohľadávky (uplatnené žalobcom ako poplatky), a namieta priznaný úrok z omeškania jednak v tom smere, že by malo byť priznané žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 200 eur a jednak namieta výšku priznaného úroku.
11. Zo súdom prvej inštancie zisteného a ustáleného skutkového stavu vyplýva, že 21.8.2012 bola žalobcom na účet žalovanej zaslaná suma 200 eur predstavujúca predmet pôžičky, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Rovnako bolo preukázané, že bola dohodnutá doba splatnosti pôžičky na 18.9.2012 (ktorá doba nepresahujúca 3 mesiace v danom prípade diferencuje zmluvu o pôžičke od spotrebiteľského úveru). V zmysle § 658 ods. 1 OZ dohodnutý fixným spôsobom úrok za pôžičku v podobe sumy 64 eur a suma 4 eur za 2 upomienky (skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, s ktorými pred zaslaním sumy pôžičky žalovaná elektronickou formou vyslovila súhlas). S uvedenou argumentáciou sa stotožnil aj žalobca. Súd prvej inštancie všetky nároky žalobcu považoval za uplatnené v súlade s právnymi predpismi, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
12. Žalovaná v odvolaní namietala priznanú sumu 68 eur, súdom vyhodnotenú ako úrok, poplatky a úrok z omeškania, ako nároky priznané nezákonne.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
18. V zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. V prejednávanej veci nebolo sporným, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu dňa 21.8.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa, ako slabšej strany sporu. Zmluva bola zároveň uzavretá podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, t.j. prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, čo je zrejmé aj z čl. 1.3. samotnej zmluvy. Súd nepostupoval pri právnom posúdení zmluvy správne, keď vôbec neaplikoval citované ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa a relevantné ustanovenia OZ pri posudzovaní absolútnej (ne)platnosti právneho úkonu.
20. Aj keď bola zmluva o pôžičke uzavretá spôsobom, ktorý upravuje zák. č. 266/2005 Z.z., je potrebné zmluvu ako právny úkon posudzovať z hľadiska jeho platnosti v zmysle § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
21. Žalobca sa žalobou domáhal dojednanej odplaty (žalobou uplatnené poplatky) za poskytnutie úveru vo výške 64 eur a poplatky 4 eurá za notifikačnú sms, správu, email alebo poštovú zásielku. Žalovanej poskytol žalobca úver vo výške 200 eur dňa 21.8.2012 so splatnosťou do 18.9.2012 za túto službu
požadoval úrok 64 eur a rôzne poplatky špecifikované v bode 1 zmluvy. Ustanovenie § 6 zák. č. 266/2005 Z.z., ktorý je na danú vec aplikovateľný, upravuje pojem odplata, zároveň stanovuje, že má ísť o primeranú odplatu poskytovanej službe. Občiansky zákonník, ako všeobecný právny predpis umožňuje pri zmluve o pôžičke (ako to uviedol aj súd prvej inštancie) dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 OZ). Zároveň platí, že výška úrokov musí byť v primeraná, t.j. v súlade s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012). Podľa názoru odvolacieho súdu odplata (podľa osobitného zákona) pri poskytovaní pôžičky má rovnaký charakter ako úrok (podľa OZ), s prihliadnutím ku skutočnosti, že ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie oproti pravidlám stanoveným v právnych predpisoch, je potrebné posúdiť primeranosť výšky odplaty rovnako ako primeranosť výšky úrokov. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa domáhal úroku 64 eur za poskytnutie pôžičky vo výške 200 eur na 29 dní (od 21.8.2012 do 18.9.2012). Mesačný úrok potom predstavuje čiastku 66,20 eura (64:29x30) a ročný úrok 794,40 eura (66,20 x 12). Takáto výška ročného je skoro štvornásobkom poskytnutej istiny, t.j. ide skoro o 400% úrok, neprimerane vysoký, priam úžernícky, ktorý odporuje dobrým mravom a preto časť právneho úkonu, na základe ktorého sa žalobca domáha takéhoto nároku, možno považovať za absolútne neplatný. Žalobcovi nemôže byť poskytnutá ochrana takých jeho práv, ktoré sú uplatňované v rozpore s dobrými mravmi.
22. Ako bolo vyššie uvedené, v danej veci bolo možné priznať žalobcovi primeraný úrok, t.j. taký, ktorý je obvyklý, určený s prihliadnutím k priemerným úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní podobných, bezúčelových úverov alebo pôžičiek (t.j. v podobnej výške na podobnú dobu, bez zabezpečenia) v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Výšku priemerných úrokových mier úverov poskytnutých bankami v eurách je možné zistiť na internetovej stránke Národnej banky Slovenska pri zadaní slovného spojenia priemerné úrokové miery úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v roku 2012 do vyhľadávača. Na uvedenej stránke sa nachádza údaj o priemernej úrokovej miere z úverov obchodných bánk, pričom banky poskytovali v III. štvrťroku 2012 spotrebiteľské a iné úvery do jedného roka s priemerným ročným úrokom 7,21%. V danej veci s prihliadnutím k vyššie uvedeným zásadám bolo možné žalobcovi priznať úrok (ako primeranú odplatu za poskytnutie 200 eur na 29 dní) 1,15 eura. 7,21 % z 200 eur je 14,42 eura (ročný úrok), denný potom predstavuje sumu 0,039506 (14,42:365) a za 29 dní žalobcovi patrí úrok 1,15 eura (0,039506 x29). Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žalobcovi je potrebné priznať dohodnutý úrok (v prípade ak je primeraný) do zániku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi resp. do splatnosti úveru (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.6.2015 sp. zn. 6Co/190/2014, ale aj uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 476/2012-14) a následne má žalobca právo len úrok z omeškania (v prípade nárokov zo spotrebiteľských zmlúv).
23. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že úrok nie je možné priznať vôbec. Ide o zákonný nárok, vyplývajúci jednak z osobitného právneho predpisu (§ 6 zák. č. 266/2005 Z.z.), ale aj Občianskeho zákonníka (§ 658 ods. 1 OZ) a ak odvolací súd vyhodnotil časť dohody o úroku ako absolútne neplatnú, táto absolútna neplatnosť sa týka len tej časti úrokov, ktorá je neprimerane vysoká t.j. dohodnutá nad výšku úrokov obvyklých. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné obvyklý úrok žalobcovi priznať.
24. Rovnako nebolo dôvodné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 4 eur, ktoré si žalobca uplatňuje ako poplatky za notifikačnú sms, email alebo poštovú zásielku. Z bodu 1 zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že v prípade, ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky, alebo jej časti a zároveň mu bola veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné sms správy, e-maily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú sms správu, email predstavuje 2 eurá. Výška sumy za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje 5 eur.
25. Citované dojednanie medzi stranami sporu, na základe ktorého si žalobca uplatňuje poplatok 4 eurá možno považovať za absolútne neplatné pre jeho neurčitosť. Časť zmluvy upravujúca poplatky presne neuvádza, ako často bol žalobca oprávnený vyzývať žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, do
akej doby, ďalej neuvádza, či nárok na poplatok vzniká odoslaním správy, emailu, pošty alebo ich prijatím. Každý nárok na zaplatenie dlžnej sumy je žalobca povinný preukázať. Ak zmluva neobsahuje napr. periodicitu poplatkov a splatnosť poplatkov, žalobca tieto nie je schopný preukázať a súd nemôže poskytnúť spotrebiteľovi primeranú ochranu v tom smere, aby posúdil, či je uplatňovaný nárok v súlade s uzavretou dohodou a zákonom. Navyše súdna prax ustálila, že banky a nebankové subjekty si nemôžu účtovať rôzne formy odmeny, v rátane poplatkov, ak za ne neposkytujú klientovi žiadnu službu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca zasielaním správ, emailov a pošty neposkytuje spotrebiteľovi žiadne služby (navyše bez akéhokoľvek preukázania, či sa žalovaná o správach, emailoch a pošte dozvedela), preto účtovanie takéhoto poplatku bez toho, aby boli podrobné okolnosti účtovaného poplatku riadne dohodnuté v zmluve, nie je oprávnené a takýto nárok žalobcovi nebolo možné priznať.
26. Odvolanie žalovanej v časti priznaného úroku z omeškania bolo dôvodné len čiastočne. Súd prvej inštancie mal správne priznať žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% len z priznanej istiny 200 eur. Zvyšok priznanej sumy tvorilo príslušenstvo pohľadávky (úroky, poplatky) a zásadne sa úrok z omeškania (znova ako príslušenstvo) nepriznáva z príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ), ale len z istiny, pretože ustanovenia Občianskeho zákonníka takúto možnosť nepripúšťajú. V prípade dohody účastníkov zmluvy by to síce bolo možné, ale nie v spotrebiteľských zmluvách, kde si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje právne postavenie.
27. Žalovanej nebolo možné vyhovieť v časti namietanej výšky priznaných úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% správne, v súlade s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania19.9.2012. O päť percentuálnych bodov sa vyššie ako základná úroková sadzba (ako uviedla žalovaná v odvolaní) sa priznávali úroky z omeškania až od 1.2.2013, čo zaviedla novela citovanej vyhlášky č. 20/2013 Z.z.
28. V súvislosti so zmeneným rozsudkom súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil i súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Tým, že žalobcovi nebolo priznané právo na zaplatenie celej uplatnenej dlžnej sumy 268 eur, ale sumy vo výške 201,15 eura a vo zvyšku bol žaloba zamietnutá, mal žalobca úspech v konaní po zaokrúhlení 75% a v 25% bol neúspešný. Čistý úspech žalobcu, po odpočítaní úspechu žalovanej tak predstavoval 50% (75-25). Žalobcovi preto patrí náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 50%. O výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
32. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, bola v odvolacom konaní v úspešná ((bola neúspešná len v nepatrnej výške priznaných úrokov 1,15 eura). Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v súlade s čl. 4 ods. 2 CSP.
33. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).