Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-50-2017.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi pred samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. augusta 2017 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : S. K. , nar. XX.XX.XXXX v K., G. O., trvale bytom G., Š.. T. č. XXX/XX, prechodne bytom Č., Ž. č. XXX/XX - u S. D., okres G.,
j e v i n n ý , ž e
dňa 05. decembra 2016 v presne nezistenom čase okolo 07.35 hodiny v G. na ulici Š.. T. číslo XXX/ XX, na druhom poschodí vykopol dvere do bytu číslo X, poškodil zámok na dverách a zárubňu, pričom sa vyhrážal matke ich spoločných detí C. G., že ju zabije a to, keď sa v byte nachádzali ich maloleté deti T..T..D.., nar. XX.XX.XXXX a K..D.., nar. XX.XX.XXXX a následne odišiel pred obytný dom, kde poškodenej nadával do kuriev, ktorá sa dívala z okna a vyhrážal sa svedkovi E. J., že ho odjebe ak pôjde s jeho synom do škôlky, čím vzbudil u poškodenej obavu, že uvedené vyhrážky uskutoční,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, bývalej družke,
t ý m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.
a za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 51 ods.4 písm. a) Trestného zákona ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze sa počas skúšobnej doby úmyselne nepriblížiť k poškodenej C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Š.. T. č. XXX/XX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného S. D., vypočul poškodenú C. G., vypočul svedkov K. Y., O. Y., E. J., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.
Obžalovaný S. D. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že pokiaľ sa týka skutku kladeného mu za vinu sa nedopustil a všetko si na neho poškodená vymyslela. Ďalej uviedol, že s poškodenou sa pozná od roku 2004 a s poškodenou má dve maloleté deti. Ďalej uviedol, že v roku 2015 nastali v ich spolužití nezhody a z dôvodu, že nechcel, aby maloleté deti boli prítomné pri ich incidentoch, tak sa odsťahoval najskôr do G. a neskôr k svojej priateľke J. do Obce Č., pričom asi tri mesiace od zadržania sa dozvedel, že na byt, v ktorom bývajú je záložné právo. Ďalej uviedol, že hoci sa s poškodenou rozišli, on chodil do predmetného bytu za deťmi, ale v byte neprespával, každé ráno chodil pre deti a tieto vozil do školy, resp. do škôlky. Predmetného dňa 05. decembra 2016 okolo 07.30 hodiny znovu prišiel k domu, kde poškodená býva s deťmi a čakal, kedy deti prídu za ním. Z dôvodu, že deti nevyšli von, on poškodenej asi 20-krát volal na jej mobilný telefón, pričom poškodená mu telefón nezdvihla. Toto ho nahnevalo a preto išiel k dverám bytu, pričom na chodbe sa nachádzala maloletá E.. On potom slabo kopol nohou do dverí, tieto sa následkom úderu otvorili. Uviedol, že nebolo potrebné na vykopnutie dverí veľkú silu, pretože už v minulosti on tieto dvere viackrát vykopol, lebo bol vymenený zámok a on sa do tohto bytu nemohol dostať. Ďalej uviedol, že potom zbadal poškodenú a tejto povedal, aby poslala deti dole. Poprel, že by sa jej bol nejakým spôsobom vyhrážal a následne odišiel dole, pred dom, kde čakal na deti. Dcéra aj dole prišla, avšak mu povedala, že jej matka zakázala ísť s ním a na to prišli policajti. Na záver svojej výpovede uviedol, že on sa nikdy poškodenej a ani jej priateľovi nevyhrážal a títo si všetko na neho vymysleli.
Poškodená C. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že je bývalou družkou obžalovaného. Poškodená sa vyjadrila k predchádzajúcemu spolužitiu s obžalovaným. Uviedla, že ich spolužitie sa narušilo v máji 2016. Uviedla, že už predtým sa stávalo, že obžalovaný z bytu odcudzoval veci, resp. keď sa nemohol do bytu dostať, tak vykopával dvere a že sa jej vyhrážal zabitím. Uviedla, že nebola dohoda, že obžalovaný bude brávať deti ráno do škôlky, resp. do školy, toto začal robiť až vtedy, keď podal návrh na určenie výživného. Uviedla, že dňa 05. decembra 2016 okolo 07.30 hodiny bola v kúpeľni, pričom deti sa obliekali do školy, resp. do škôlky, jej priateľ E. J. spal v spálni. Vtedy začula buchot, vyšla z kúpeľne na chodbu, videla stáť vo dverách obžalovaného, ktorý predtým rozkopol dvere. Obžalovaný na ňu začal kričať, že ju a jej priateľa zajebe, čím chcel povedať, že ich zabije, pričom na chodbe bola maloletá Š.. Následne obžalovaný odišiel preč a keď sa potom pozrela von z okna, obžalovaného videla vonku pred vchodom. Z dôvodu, že mala obavu o seba, deti a jej priateľa, zavolala Políciu. Poškodená uviedla, že keď bol obžalovaný vonku, tak ešte obžalovaný vykrikoval na jej priateľa, že ho zabije ak vyjde von. Ona z toho dôvodu volala aj svojej matke K. Y. na mobilný telefón o tom, čo sa stalo. Na záver poškodená uviedla, čo sa dialo po príchode Polície.
Svedkyňa K. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona sa k trestnej činnosti obžalovaného nevie vyjadriť. Svedkyňa uviedla, že poškodená jej predmetného dňa volala na mobilný telefón, keď boli v P. na káve, že obžalovaný vykopol dvere a že sa jej vyhrážal. Ona preto manžela poslala do bytu poškodenej. Na záver svojej výpovede sa svedkyňa vyjadrila k spolužitiu poškodenej s obžalovaným, pričom uviedla, že v lete 2016 obžalovaný z bytu poškodenej odišiel, nebýval tam asi tri týždne, neskôr sa do bytu znovu nasťahoval a že medzi nimi boli neustále nezhody.
Svedok O. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetného dňa bol s manželkou na káve, pričom poškodená volala jeho manželke K. Y. na mobilný telefón, že obžalovaný vykopol dvere a že sa jej mal vyhrážať. Z toho dôvodu on odišiel do bytu poškodenej, kde mu poškodená povedala, že obžalovaný vykopol dvere a jej sa mal vyhrážať zabitím a že volala Políciu. Svedok uviedol, že on sa priamo k trestnej činnosti obžalovaného nevie vyjadriť vzhľadom na to, že keď on už prišiel, tak bolo po incidente a bola tam už prítomná hliadka Polície. Na záver sa svedok vyjadril k spolužitiu poškodenej a obžalovaného, pričom uviedol, že obžalovaný sa voči poškodenej správal agresívne, pričom poškodená spolu s deťmi viackrát prespala v byte, kde býva.
Svedok E. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je priateľom poškodenej a v predmetný deň sa nachádzal v byte poškodenej. Uviedol, že ráno sa zobudil na buchot, keď vstal a zo spálne vyšiel do chodby, tak videl, že sú vykopnuté dvere, pričom mu poškodená povedala, že ich vykopol obžalovaný, pričom obžalovaného on nevidel. Potom sa on pozeral von z okna na ulicu a videl, že obžalovaný stojí pred domom a keď ho obžalovaný zbadal, on počul ako obžalovaný na neho kričí, že ho zabije, avšak on z vyhrážok obžalovaného nemal strach a neskôr na miesto prišli policajti.
V spise sa nachádzajú listinné dôkazy - výpis z katastra nehnuteľností, zámenná zmluva, záložná zmluva, fotodokumentácia z mobilu obžalovaného o volaní poškodenej zo dňa 05. decembra 2016.
Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného tak, ako po stránke objektívnej, tak i po stránke subjektívnej ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.. Hoci obžalovaný popieral, že by sa takéhoto skutku dopustil, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej C. G., ktorá vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím a nepriamo aj výpoveďami svedkov K. Y., O. Y., E. J., ako aj listinnými dôkazmi, ktoré predložil obžalovaný, že predtým, ako vykopol dvere, 20-krát sa snažil volať poškodenej. Z prevedeného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že spolužitie obžalovaného a poškodenej pred rozchodom a po rozchode nebolo dobré. Jednoznačne vyplýva z prevedeného dokazovania, že poškodená v predmetný deň obžalovanému nebrala mobilný telefón a že deti neprišli pred dom, čo obžalovaného nahnevalo a prišiel pred dvere bytu poškodenej a hneď vykopol dvere. Teda obrana obžalovaného, že bol kľudný a poškodenej povedal len toľko, že má poslať deti von, nie je dôveryhodné, pretože ak by bol obžalovaný kľudný, bol by zaklopal na dvere a čakal by, kedy sa otvoria. V danom prípade by potom poškodená nemala žiaden dôvod, aby po tomto incidente volala hliadku Polície, avšak vzhľadom na správanie obžalovaného už aj pred týmto incidentom, teda poškodená nadobudla obavu, že obžalovaný svojej vyhrážky zabitím naplní a preto volala aj svedkyni K. Y. na jej mobilný telefón, čo sa stalo. Teda aj svedkovia K. Y., O. Y. a J. nepriamo potvrdili výpoveď poškodenej ohľadne incidentu, ktorý sa predmetného dňa stal. Súd mal teda preukázané, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal zabitím, čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu, že obžalovaný aj svoje vyhrážky naplní. Pokiaľ obžalovaný navrhol vypočuť maloletú Š. a nesúhlasil s prečítaním jej výpovede na hlavnom pojednávaní, tak súd tento návrh zamietol, pretože sa jedná o maloleté dieťa a výsluch pred súdom samosudca považoval za neprimeraný, pretože toto by mohlo mať nepriaznivé následky pre toto dieťa do ďalšieho života a ani tento výsluch maloletej by na hlavnom pojednávaní nepriniesol žiadnu zmenu ohľadne uznania viny. Taktiež súd zamietol návrh obžalovaného o vyžiadanie telefonických hovorov medzi poškodenou a obžalovaným po prepustení z väzby, t.j. že sa poškodená mala obžalovanému vyhrážať, pretože toto nemá s vecou, ktorú prejednáva súd nič spoločné a v prípade že malo dôjsť k naplneniu trestného činu, obžalovanému nič nebráni podať trestné oznámenie. Sud taktiež zamietol návrh obžalovaného o vypočutie svedkýň Mgr. T., D., pretože tieto sa k trestnej činnosti obžalovaného nevedia vyjadriť a vyjadrovali by sa len k spolužitiu obžalovaného s poškodenou. Taktiež súd zamietol návrh obžalovaného o nariadenie znaleckého dokazovania ohľadne duševného stavu poškodenej, pretože súd nezistil dôvody na skúmanie jej duševného stavu, neexistujú listinné dôkazy, že by sa poškodená liečila na psychiatrii a teda tento dôkaz by neviedol k objasneniu trestnej činnosti, ktorá bola obžalovanému kladená za vinu.
Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti. Motívom konania obžalovaného boli rodinné nezhody.
K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. V priestupkovom konaní bol desaťkrát riešený a to v oblasti cestnej dopravy. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému s použitím § 38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní osem mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov a bola mu uložená povinnosť spočívajúca v príkaze sa
počas skúšobnej doby úmyselne nepriblížiť k poškodenej C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Š.. T. č. XXX/XX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
Súd mal za to, že takto uložený trest spolu s uloženou povinnosťou bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu a splní aj svoj prevýchovný účel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.