Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-2T/116/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca predsedom senátu JUDr. Michalom Uhorskaiom a členmi senátu Jánom Klimonom a Pavlom Kovaříkom v trestnej veci proti obvinenému Z. L. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, takto

rozhodol:

obžalovaný: Z. L., X. XX. H. XXXX Y. K. R., trvalým bydliskom v V., X. N. F. Č.. XXX/XX, okrese K., bez trvalého pracovného pomeru, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici od 18. februára 2017 j e v i n n ý, ž e v mesiacoch december 2016 a január 2017 v V., v okrese K., na ulici F. v rodinnom dome Č.. XXX/XX, zakaždým po požití alkoholických nápojov, sa svojej matke H. L., X.. XX. C. XXXX, trvalým bydliskom v V., na ulici F. Č.. XXX/XX, minimálne dvakrát vyhrážal, z toho jedenkrát tým spôsobom, že jej priložil utierku ku krku a povedal, že ju zničí a že ju zabije, pričom zo strachu pred týmto jeho konaním ho kopla do oblasti brucha a v druhom prípade sa jej vyhrážal tým spôsobom, že sa na matku zaháňal s nožom v ruke, čo u jeho matky vzbudilo dôvodnú obavu o jej zdravie a život,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - na matke, t ý m s p á c h a l prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou potrvá, pokiaľ to vyžaduje jeho účel.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry K.M. podal 16. júna 2017 na obvineného Z. L. obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že najneskôr od 24. novembra 2016 do 18. februára 2017 v V., v okrese K., na ulici F. v rodinnom dome č. XXX/XX, po požití alkoholických nápojov, neustále vyvolával hádky so svojou matkou H. L., X.. XX. C. XXXX, trvalým bydliskom ako obžalovaný, počas ktorých jej vulgárne nadával, minimálne dvakrát do týždňa sa jej vyhrážal, že ju psychicky zničí, že ju zabije a hovoril jej, nech ide do blázinca alebo starobinca, v presne nezistený deň v decembri 2016 ju udieral slabo dlaňou ruky po povrchu hlavy, v presne nezistený deň v decembri 2016 alebo v januári 2017 ju dusil utierkou, ktorú jej omotal okolo krku, čomu sa bránila, aj ho kopla, v dôsledku čoho s tým prestal, v presne nezistený deň v decembri 2016 alebo v januári 2017 jej priložil nôž ku krku a povedal jej, že jej odreže krk, z čoho mala strach a bola ticho, na čo jej povedal, že iba srandoval a 18. februára 2017, po tom, čo jej zobral lieky, ktoré užíva a vyháňal ju z domu, sa jej opäť vyhrážal, že jej odreže krk, strčil ju na posteľ a chcel ju udrieť päsťou do hlavy, čomu sa ubránila, odišla k známej H. Z. a o 13.30 hod. toho istého dňa podala zo strachu pre ním na polícií trestné oznámenie, čím jej počas tohto obdobia nespôsobil žiadne zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie, avšak spôsobil u nej zmeny v prežívaní v smere depresívneho ladenia a strach z budúceho konania zo strany obvineného, teda blízkej osobe mal spôsobiť psychické utrpenie bitím, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu, čím mal spáchať zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný, že vyhodil poškodenej lieky, nikdy ju však z bytu nevyhodil, len jej slovne povedal nech odíde, je pravda, že poškodenú často budil, lebo nemal cigarety, ale ostatné veci z obžaloby sa vôbec nestali. Senát vyhodnotil vyhlásenie obžalovaného ako vyhlásenie o jeho nevine. Na hlavnom pojednávaní konanom 07. augusta 2017 za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora senát vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov B., G. L., F., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov H.. F., Y.. F. a výsluchom svedkýň R.Ö., R. C. Z. a listinnými dôkazmi. Z vykonaných dôkazov senát následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil a tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k spolužitiu s poškodenou a ku skutku rozsiahlo vypovedal, že problémy s matkou mal aj predtým ako sa stal skutok, a to z dôvodu, že matka mu veľa vecí vyčítala, najmä alkohol. Ale keď si vypili spolu s poškodenou, to poškodenej nevadilo. Ďalej mu vyčítala, že je nezamestnaný. Taktiež, že si obžalovaný vodil kamarátov. Poškodená si z krčmy vždy doniesla nejakého iného chlapa. Voči mame má asi šesť priestupkov. Nikdy mamu však nenapadol. Je možné, že sa jej vyhrážal, ale na to si nepamätal, ale nikdy poškodenú neudrel. Keď poškodená dostala dôchodok, nákupy nerobila, hrala automaty. V rodine zarába peniaze brat B.. Poškodená dostáva vdovský a rodičovský príspevok, nepracuje už 15 rokov. Obžalovaný momentálne nedostáva nič, nepoberá žiadne dávky a nie je evidovaný na úrade. Mal ísť pracovať 19.02. do Brna do firmy OMEN, kde mal zlievať do formy. Robotu mu vybavil strýko Marián, mamin brat. Ale vtedy ho zobrali policajti do väzby, a nikam nešiel. Predtým štyri roky pracoval v V. X. R.B.. Zarábal som v tom čase okolo 15 000 -16 000 korún. Peniaze mame neposielal. Chodil raz do roka domov aj vtedy nechal bratovi B. nejaké peniaze. Keď mama nemala kabát pre G., tak vtedy obžalovaný poslal 4000 korún. V tom byte býval s bratmi B. C. G. a poškodená. G. chodí do školy v V., B. robí vo firme v V.. Náklady na bývanie a stravu platil B.. Matka mala platiť elektriku, ktorú však neplatila, a preto sú od januára vypnutí. Obžalovaný nebol často doma. Keď mal peniaze, nikdy ich matke nedal, radšej urobil nákup. Kebyže jej dal peniaze, tak by ich prehrala v automatoch, a ešte k tomu pije a berie lieky. Obžalovaný potvrdil, že požíva alkoholické nápoje, keď mám príležitosť, väčšinou to bolo piatok a sobotu, alebo keď mal peniaze. Od augusta do novembra minulého roka pracoval v Čechách, kde si občas zapálil aj marihuanu. Matka si privyrábala, kým bol obžalovaný doma, popri dávkach sexuálnymi stykmi s chlapmi. Keď bol v tom čase doma, tak sem tam na neho škaredo zazrela, keď obžalovaný otvoril dvere a nechcel chlapov pustiť dnu. Poškodená sa mu sama pochválila, že za to berie aj peniaze. Keď boli aj spolu v krčme, tak nikdy neboli pri jednom stole. Obžalovaný videl ako aj v krčme tancuje opitá. Tancovala buď na stole alebo na zemi. Obžalovaný nevie, čo z toho mala, či jej dáke pivo nezaplatili. Chlapci sa smiali a obžalovaný sa hanbil. Keď matka zobrala dávky, tak nakúpila aj ona, asi dva dni a zvyšok mesiaca uhrádzali veci my s bratom. Veľa peňazí poškodená míňala na viagru pre jedného pána. Ktorý potom aj zomrel na infarkt, mal okolo 90 rokov alebo tak nejako. Keď kúpila tú viagru, tak ju predala tomu pánovi za 50 eur. Raz mu aj predala čistú vodu ako liek, ktorý treba nastriekať na pohlavný orgán s tým, že to tiež pomôže. O najmladšieho brata G., sa starala, prala mu. Varil radšej obžalovaný, keď bol doma, lebo poškodená nevie dobre variť. Boli dni, keď aj týždeň v kuse pila. V januári tohto roku sa nejako veľmi rozpila a nebola ani doma, obžalovanému tvrdila, že bola u strýka v D. J., ale tam nebola. Potom zistil, že bola u staršieho pána, čo býva asi kilometer od nich. Počas tých troch dní ani neprišla domov. Chcel to ísť nahlásiť na políciu, že je nezvestná. Z toho dôvodu mali konflikt, lebo sa bál, aby sa nepovedalo na obžalovaného, že jej niečo urobil. Ale brat mu povedal, že nech nevolá, nech to nechá tak. Obžalovaný nikdy poškodenej nezobral jedlo, ktoré už mala na tanieri. Nôž jej ku krku nikdy neprikladal. To, že rozbil rádio a luster je pravda. Obžalovaný nevystrájal do rána. Neškrtil poškodenú utierkou, ani ju nikdy nefackal po hlave, iba u šúchal po hlave, lebo sa predávkovala liekmi, ktoré mala na predpis. Niekedy chodili s poškodenou do krčmy spolu, niekedy chodila sama. V novembri minulého roku si obžalovaný kúpil litrovku rumu, s mamou vypili časť tej fľašky, potom zaspal, a keď sa zobudil, tak už bola fľaška vypitá. Išiel za poškodenou a strčil ju na posteľ, no inak jej nič neurobil. Je možné, že sa poškodenej vyhrážal typu: "zabijem ti jednu za ucho". Potom odišiel do krčmy a ona ho medzi tým udala. Zavolala na obžalovaného policajtov a oni ho vykázali na 10 dní z domu, ale ešte v ten večer ho zavolala domov. Matke bolo obžalovaného ľúto, že je vonku zima, tak ho potom zavolala naspäť. Keď policajti chodili kontrolovať, či je obžalovaný v byte, tak im povedala, že je v D. J.. Vo februári, keď obžalovaného aj zobrali policajti, tak ho udala poškodená, že jej vyhodil rôzne lieky do pece (neurol, xanax, diazepan). Bol piatok, prišiel brat Zoltán z roboty, dal mu 30 eur, obžalovaný si kúpil miestenku do L.. Potom išli kúpiť pivo. Keď sa vrátili, pobalil si veci a povedal mame, že odchádza do Čiech. Potom jej povedal, zo srandy, že beriem so sebou aj B.. Obžalovaný išiel ešte s nejakými drobnými do krčmy. Keď sa vrátil domov bola tma, mal trochu vypité, potkol sa v chodbe a urobil hluk. Zvalil nechtiac na zem bojler, ktorý je v predizbe. Chcel počúvať magneťák, ale ten nešiel, tak ho rozbil. Tým buchotom všetkých zobudil. V piatok bola matka predávkovaná liekmi, tak jej v sobotu ráno okolo pol deviatej hodil lieky do pece. Ona sa zobrala preč a prišla okolo dvanástej na obed. S tým, že ho ide nahlásiť na políciu. V nedeľu 13:40 mal obžalovaný odísť do tých Čiech, tak poškodenej povedal, nech nerobí takéto veci, že už aj tak ide preč. Matka sa vrátila v sobotu poobede z polície. Policajti po neho prišli v sobotu večer. Keď matka pila, tak aj zvracala. Stávalo sa aj také, že pila, potom sa najedla a zvracala, a zas chcela jesť a obžalovaný to musel s bratom stále upratovať. S bratom jej vyčítali, že „zase ješ?", ale nikdy jej jedlo nezobral. Lieky jej vyhodil, pretože ich jedla ako cukríky. Bola v hroznom stave, chcela sa aj otráviť. Dvakrát sa aj predávkovala. Kombinovala lieky aj s alkoholom, aj do krčmy nosila lieky. Raz jej aj ukradli celú kabelku s peniazmi v krčme. Brat ju potom musel živiť, kým zasa nedostala príspevky. Poškodená v prítomnosti znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej na hlavnom pojednávaní k spolužitiu s obžalovaným a ku skutku vypovedala, že obžalovaný v minulosti, keď nemal vypité, vychádzali spolu dobre. Keď mal vypité, bol agresívny. Kričal po nej, že ju zabije, vyhrážal sa jej, psychicky ju týral. Trvalo to od novembra 2016 až do februára 2017, kým šiel do väzby. Nebolo to pravidelne, tak raz-dvakrát do mesiaca sa jej vyhrážal, keď mal vypité, že ju zničí, že ju zabije. Dlaňou ju sem-tam buchol po hlave, nebolo to silno. Potom jej povedal, že len srandoval, keď ju udrel. V noci ju budil, zapálil všade svetlo, pýtal od poškodenej cigarety, a potom, keď nevedel kde ich dal, tak ju prišiel zasa zobudiť. Keď už spala, tak ju to poriadne obťažovalo. V rámci jednej noci sa to stávalo aj viackrát. Bolo to asi päť nocí čo ju takto budil. Neviem presne kedy, ale asi v decembri sa stalo, že zobral utierku dal jej ju na krk, ale potom jej povedal, že len srandoval. Predtým sa pohádali. Obžalovaný stál pred poškodenou a priložil jej utierku pred krk. Fyzicky ju to nebolelo, ale zasa povedal, že srandoval. Vtedy sa poškodená aj bránila, kopla ho do brucha, zľakla sa, a tak volala policajtov, ktorí mu na desať dní zakázali vrátiť sa domov. Počas tých desiatich dní bol obžalovaný u uja v D. J.. Hneď prvý večer, ako ho vykázali policajti z bytu, ho poškodená pustila domov, lebo bola zima, bolo jej ho ľúto. Poškodená nevedela uviesť nič iné, čo zlé by jej mal robiť. Poškodená nechcela, aby obžalovaný skončil v base, ale aby dostal podmienku. Od vtedy, ako obžalovaného zobrali do väzby, sa synovia s poškodenou nerozprávajú. Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný jej vyhodil lieky do pece. Bolo to v ten deň, keď ho udala policajtom. Vtedy keď po neho prišli policajti v sobotu osemnásteho, tak mal ráno ešte zostatkový alkohol. Iba poškodenej povedal, že lieky sú už hore komínom, že ich darmo hľadá. Boli to lieky na depresiu, upokojenie a na spanie. Roky sa už poškodená na to lieči u MUDr. Nejmana. Brala ich tak, ako to mala predpísané. Nemôže na ne piť, pretože jej je špatne. Sem tam si vypila, ale len občas. Keď jej obžalovaný vyhodil lieky, tak išla k Monike Lörincovej, nech volá sanitku, lebo jej bolo veľmi zle. Doktor na pohotovosti jej povedal, nech to nahlási, že jej vyhodil lieky, tak to urobila. Bála sa obžalovaného len keď som videla, že má vypité inak nie. Strach z neho mala v tom období, keď jej priložil tú utierku na krk. Pil piatky a soboty a ešte dakedy, keď mal peniaze. Niekedy prišiel domov a išiel rovno spať. Obžalovaný ju vyháňal, aby išla za bratom do J.. Raz ju napadol aj nožom, ale aj vtedy povedal, že iba srandoval. Poškodená bola v tom čase v spálni, asi sa predtým pohádali, priložil jej nôž pod krk a povedal, že jej odreže hlavu, ale poškodená sa ho nebála, vedela, že zase sranduje. Potom sa začal smiať. Obžalovaný mal tiež brať predpísané lieky, ale nevedela aké. Taktiež chodil k MUDr. Nejmanovi. Od novembra k nemu prestal chodiť, radšej šiel piť, a potom sa diali takéto veci. Keď jej obžalovaný vyhodil lieky, doma bol vtedy starší brat B.. Keď poškodenú obžalovaný budil viackrát za noc, tak bol doma Zoltán aj G., obaja sa tiež zobudili. G. spáva v izbe s poškodenou a obžalovaný so Zoltánom majú osobitné izby. Keď jej obžalovaný priložil nôž na krk, nebol nikto doma, a taktiež aj keď jej priložil tú utierku na krk. Nikomu to nepovedala ani vtedy ani teraz. V decembri minulého roka zavolala na obžalovaného asi dvakrát policajtov. Prvýkrát to bolo vtedy, keď ju vymkol, zamkol bránku a nechcel u pustiť domov. A ten druhý raz si nepamätala za čo to bolo. Momentálne poškodená opísala vzťah s obžalovaným asi tak, že je to jej syn a má ho rada. Bola by som najradšej, keby si našiel prácu a už nepil. On je normálny, keď nepije. Starší brat je agresívnejší aj keď je triezvy. Je pravda, že si sem tam zahrá automaty, ale neprehráva veľa peňazí, iba drobné. Keď obžalovaný prišiel domov a mal vypité, tak vtedy bol na ňu zlý. Keď mu na druhý deň hovorila, že čo všetko jej robil zle, tak jej povedal, že si nepamätá. Poškodená je psychiatrickou pacientkou asi desať rokov. Dlhodobo berie Citalopram 2x denne, Helex 3x denne, Sanval berie na spanie. Keby obaja synovia išli pracovať do Čiech, tak by si našla robotu a inak by si zadelila peniaze. Drevo kupujú so B. spoločne a vodu platí poškodená. Mesačne má asi 270 eur. Samej poškodenej by to stačilo. Elektriku platila. Stravu platia so B. spoločne. Poškodená poprela, že by si vodila pánske návštevy, má priateľa. Aj keby chcela tak nemá ako, pretože nemá súkromie. Synovia sa s poškodenou nebavia odkedy obžalovaného zobrali do väzby, pretože ho majú veľmi radi. Z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou vyplynulo, že poškodená udala obžalovaného z dôvodu, že obžalovaný poškodenú vyháňal z domu, potrebovala lieky a chcela oddychovať, lebo jej nebolo dobre, no doma to nebolo možné. Poškodená nevedela presne uviesť, o koľkej ju mal obžalovaný škrtiť utierkou, či okolo pol druhej-tretej alebo okolo štvrtej. Poškodená poprela, že by si vodila domov pánske návštevy, domov ju chodil odprevadiť iba priateľ, no synovia ho vyhodili. Potvrdila, že k staršiemu pánovi chodila, on však prišiel k nim domov len občas na kávu. Ďalej potvrdila, že na kávu k nim domov chodili viacerí na kávu, ale chodila najmä ona ku nim. Obžalovaný tvrdil, že poškodenej doma prekážal, lebo si chcela vodiť domov chlapov, čo poškodená poprela. Pokiaľ poškodená hovorila obžalovanému, že pôde do basy, tak to hovorila len dôvodne. Na otázku obžalovaného, či to bolo dôvodné a vtedy, keď si vymyslela G. úraz, aby si vypýtala peniaze od Č., poškodená potvrdila, že si to vymyslela.K vyhrážaniu sa nožom obžalovaný uviedol, že nepriložil ho poškodene ku krku, iba ho mal v ruke a držal ho nad hlavou, no nevyhrážal sa poškodenej. Poškodená uviedla, že je možné, že to bolo tak ako povedal obžalovaný, nožíkom mával ako s vareškou, povedal jej, že ju zabije, no ona to nebrala vážne, myslela, že to je zo srandy. Svedok B. L., ktorý je bratom obžalovaného a synom poškodenej na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že videl a počul párkrát ich konflikty. V zime minulého roka prišiel obžalovaný v noci domov, mal vypité a bol trochu hlučnejší ako obvykle, čo svedka zobudilo. Nič také ako týranie s nožom sa nestalo. Videl ako sa obžalovaný potkol, spadol a rozbil magnetofón. Aj mama s G. sa zobudili. Len hlasnejšie rozprával, robil väčší hluk. Svedok sa s ním nerozprával, nechal som ho tak. Nevedel o tom, že by sa s ním mama rozprávala. Poškodená nerozprávala o ich konfliktoch. Väčšinou sa hádali, keď bol obžalovaný opitý, vtedy sa hádali. Vrieskala na neho a potom bol hluk. Mama berie lieky, ale nepila na ne. Brat sa zvykol dva-trikrát do týždňa opiť. Asi pred rokom a pol vymkla mama obžalovaného, on sa snažil vojsť domov a išiel cez povalu, spadol a zlomil si chrbticu. A odvtedy sa nemajú až tak radi, ako predtým. Svedok vtedy nebol doma, to sa len dozvedel z rozprávania. Nevedel konkrétne o čom sa hádali. Nevidel nikdy, žeby ju obžalovaný fyzicky napadol. Len sa hádali. Volala na neho policajtov, kvôli tým hádkam. Mama to trošku vždy nafúkla, preto vždy volala políciu. Mama berie lieky, takže ona nepije veľa, iba príležitostne. Svedok robí nákupy, snaží sa ako vie. Mama varí aj perie, stará sa o nich. Kým bol doma obžalovaný, tak aj on sa sem tam staral a pomáhal. Obžalovaný mal vybavenú prácu v Čechách. Svedok mu kúpil miestenku do L., požičal mu peniaze na cestu. V tom čase, keď ho zobrali policajti do väzby, mal ísť do L.. Mama mala známych aj priateľov. Sem tam niekto prišiel, ale nepoznal ich vôbec. Stalo sa, že niekedy bol aj iný chlap. Ale väčšinou chodila ona preč z domu. Svedok uviedol, že keby nepomohol finančne mame, tak by sa sama o seba nevedela postarať. Z tých 270 € by vyžila len pár dní, pretože má aj nejakú exekúciu, elektriku už dva roky neplatí, lebo ich odpojili. Dva alebo trikrát sa stalo, že im vypli elektriku, ale s bratom to zaplatili, aby elektriku mali. Svedok G. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je dobrý chlapec, len keď si vypije, je zlý. Ale to už musí veľmi veľa vypiť. Svedok si nepamätal nič také, že by mal obžalovaný nejaký konflikt s mamou. Z počutia vie, že poškodená s obžalovaným sa občas hádajú, ale svedok nikdy pri tom nebol. Poškodená si sem tam vypije, nie veľa. Výsluchom znalkyne MUDr. Mária Martinove, PhD. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorá sa v celom rozsahu odkázala na vypracovaný znalecký posudok č. 14/2017 z 30. mája 2017, súd zistil, že pod trestné správanie obžalovaného sa vždy podpisoval alkohol. Z vyšetrenia vysvitlo, že minimálne tri roky dozadu mal obžalovaný problémové obdobie, ktoré si aj sám uvedomoval. Jeho psychické problémy neprejavovali výskyt žiadnej duševnej choroby, alebo poruchy ktoré by menili chorobne jeho ovládacie a porovnávacie schopnosti. Pod jeho správanie sa podpisoval alkohol. Nakoľko menovaný je závislý od alkoholu a to vo všetkých ukazovateľoch závislosti. Jedná sa o psychickú a fyzickú závislosť. Vychádzajúc z toho znalkyňa odporučila nariadiť ústavnú protialkoholickú liečbu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, ktorá v celom rozsahu odkázala na vypracovaný znalecký posudok č. 7/2017 z 11. apríla 2017 a uviedla, že poškodená L. bola vyšetrená 03.04.2017. Znalecké vyšetrenie bolo kompletne zamerané na vyšetrenie poznávacích funkcií plus zameranie na otázky, ktoré boli položené na znalkyňu. Čo sa týka poznávacích funkcií, intelektová kapacita je v pásme podpriemeru rovnako tak pamäťové schopnosti, hlavne teda myslenie a usudzovanie. Z vyšetrenia vyplýva, že oslabená je pozornosť, pamäťové funkcie vykazujú aj vážnejšie poruchy v zmysle dotvárania si nejakého príbehu. Bola položená otázka ohľadne poškodenia mozgu poškodenej, poškodená má sklon k konfabulácii, nie v zmysle nejakej poruchy osobnosti, ale na základe toho, že je predpokladaný organický deficit, to znamená, že nejaké poškodenie mozgu pravdepodobne vyplývajúce z toho, že poškodená roky užíva psychiatrické lieky, ktoré teda ona uvádza raz 10 rokov a raz 20 rokov. Pri dlhodobom užívaní spôsobujú organické poškodenie. To sa týka hlavne liekov ako Helex a Hypnoticsanval a pod. Ale to je už skôr otázka na psychiatra. Celkovo keď tie poznávacie funkcie nie sú spoľahlivé, môže sa to odrážať aj na vierohodnosti výpovedi, ktorá je samozrejme znížená. Čo sa týka osobnosti, osobnosť poškodenej je menej diferencovaná, je jednoduchšia. Vo vnímaní reality dáva skôr na detail, niekedy nie podstatnýa nevie získať taký ten náhľad, čo môže niekedy viesť aj k desinterpretácii toho, čo sa jej vlastne stalo v emočne vypätých situáciách. Pri prežívaní je emotivita nestabilná s nízkym prahom dráždivosti Najmä pod vplyvom intenzívnych emócií môže dochádzať k takým výbušným, desintegrovaným a impulzívnym reakciám, ktoré si ona neuvedomuje. Až časom si svoje rozhodnutie ako keby rozmyslí. Čo sa týka nejakého vnútorného, zážitkového sveta a vzťahovej oblasti nie je ona nejako emočne zainteresovaná do tých vzťahov. Skôr si žije v takom svojom vnútornom svete. Dalo by sa povedať, že ona prežíva vnútorný konflikt, ktorý pramení zo vzťahu s tými synmi, ktorý môžeme hodnotiť ako anbivalentný. Na jednej strane má zlosť voči obžalovanému, jedná impulzívne, čo si potom premyslí a na druhej strane ona len chce, aby prestal piť, čo aj uviedla, len ten spôsob riešenia nie je vhodný. Čo sa týka aktuálneho stavu, teda v čase vyšetrovania na základe sebaposudzovania, prežívanie smeruje k nejakej stredne ťažkej patologickej depresívnej poruche. Je emočne nestabilná, dráždivá s organickými zmenami, ktoré spôsobujú oslabenú kontrolu emócii. Nedokáže si kontrolovať svoju impulzivitu, dalo by sa povedať, že jedná skôr impulzívne. Rýchlo sa rozčúli, alebo sa nejako rozdráždi. Desintegrované výbušné prejavy môžu nastať hlavne pri intoxikácii teda keď kombinuje lieky s alkoholom. Čo sa týka zmien v emotivite, ktoré sú typické pre syndróm týrania osoby, tie zachytené neboli. Pokiaľ v jej blízkosti bude niekto reagovať výbušne, ona sa bude správať rovnako, čiže k žiadnej zmene nedôjde. Tak si to nebolo zistené ani, že by bola utláčaná, bezradná čo je tiež jeden zo znakov týrania osoby. Takže syndróm týranej osoby sa nepotvrdil. Po vypočutí výpovede poškodenej na dnešnom pojednávaní a taktiež konfrontácii s obžalovaným si nemyslím, že by sa niečo menilo na zistených záveroch v znaleckom posudku. Tam je znížená všeobecná vierohodnosť, tým, že sú tam narušené tie kognitívne funkcie, ďalej to je spôsobené pravdepodobne organickým poškodením mozgu a s tým súvisiace poruchy pamäte. Má sklon k autosugescii. Keď som pozerala tie jednotlivé odpovede vo výpovedi tak prevažovali znaky svedčiace v jej neprospech. Poškodenie mozgu tam je určite, sú tam nejaké organické koreláty. Neviem v akých dávkach požívala predpísané lieky, či a kedy ich kombinovala a alkoholom a ďalšie faktory, ale určite to u nej vyvoláva poruchu pozornosti a čiastočnú stratu pamäte. Jej sa v podstate pomiešajú spomienky. Má pocit, že jej nikto neverí, ako udalosti prežila. Pri poškodenej je stredne znížená vierohodnosť. Ju keď zaplavia emócie, tak nie je schopná si to nejako racionálne usporiadať a koná pod vplyvom toho, čo prežíva. Čiže keď je nahnevaná, tak všetko vidí len čierne a dokonca čiernejšie ako to v skutočnosti je. Napriek tomu, že sa jedná o výbušnú povahu, vyšetrením bol preukázaný vzťah k synovi Ladislavovi, ako taký materinský pud, ktorý tam stále prevláda. U poškodenej sa aktuálne prejavujú znaky zmeny nálady v zmysle jej depresie, ktoré však nedosahujú patologický stupeň depresívnej poruchy. Také relatívne zmeny nálady, ale ani nie z depresie, ale skôr úzkostné depresívne prežívanie. Tam vychádza taká tá patologická citová väzba, ktorá je prirodzená medzi blízkymi príbuznými, inak by sa to násilné správanie netolerovalo, pretože ak by dvaja ľudia nemali k sebe blízky citový vzťah a jeden na druhého zaútočí, tak druhý sa zoberie a ide preč, čo poškodená neurobila a zotrvávala, v tomto citovom vzťahu s nádejou, že sa to zlepší. Ona nie je presvedčená že by ho nejako mala nejako provokovať. Skutky ako šúchanie po hlave dlaňou, priloženie utierky na krk, priloženie noža na krk, občasne ústne vyhodenie z domu a podobne, môžu v závislosti od frekvencie, od osobnosti poškodenej a ďalších faktorov spôsobiť človeku utrpenie psychického charakteru. Teoreticky sa tie skutky mohli stať, tak ako uviedla poškodená, ale ide o to, že či to čo sa stalo vyvolá zmeny na psychike. Každý prejde traumou trochu inak, závisí to skutočne od osobnosti človeka. Niekto prejde s tým, že ho niekto napadne a dva dni je z toho vykoľajený a niekto sa z toho spamätá rýchlejšie, niekto pomalšie a niekto vôbec. Svedkyňa R. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala, že poškodenú a obžalovaného pozná z krčmy, ktorú vlastní. Keby Z. nepil, tak by bol dobrý človek, ale keď si vypije tak chce viac peňazí na pálenku. Poškodenú pozná z toho, že tiež chodí ku nim do krčmy a tiež si vypije. Keď ku nim poškodená príde, tak vypije jeden až tri poldeci a jedno pivo k tomu. Keď si vypije, tak si rada zatancuje. Obidvaja chodievali do krčmy osobitne, aj sedeli osobitne. Keď si vypila poškodená, tak sa rada zabávala. Svedkyňa počula, že majú nejaké konflikty. Raz jej obžalovaný povedal, že keď je poškodená opitá, a zabáva sa v krčme, tancuje, že sa za ňu veľmi hanbí. Poškodená svedkyni nepovedala konkrétne, čo sa doma deje, len spomenula, že obžalovaný je agresívny a pýta stále peniaze. Raz sa stalo, že poškodená sedela na stoličke a peniaze mala skryté v ponožke a potom prišiel obžalovaný a zobral jej peniaze z ponožky, potom sa hádali. Hádali sa aj kvôli tomu, aby šla poškodená domov a nepila už. Svedkyňa nevidela, že by ju dakedy obžalovaný udrel alebo niečo také. Svedkyňa si spomenula, že obžalovaný poškodenú asi raz chytil za vlasy a vyhnal ju z krčmy domov. Poškodená v krčme pila a tancovala. Raz sa stalo, že si dala dole nohavice, ale spodnú bielizeň mala. Vtedy ju videl obžalovaný videl a hneď ju posielal domov. Svedok F., ktorý sa s poškodenou a s obžalovaným pozná z videnia, na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že má v V. pohostinstvo a ubytovňu. Obaja boli jeho zákazníkmi. Poškodenú videl párkrát stáť pred vstupnými dverami, nevedel, či nešla za nejakým hosťom, ale nevie to dosvedčiť. Svedok o poškodenej nepočul nič dobré. Počul, že poškodená si sem-tam vypije, a že hráva automaty. Svedok videl poškodenú viackrát hrávať automaty aj v iných prevádzkach. Svedok poškodenú v minulosti požiadal, aby ku nim do pohostinstva a do ubytovne viac nechodila, pretože tam obťažovala hostí. Prisadla si k nim a vypýtala si, aby jej niečo zaplatili, a tak rôzne. Pred dverami zvykla čakať na hosťa, ktorý sa svedkovi potom sťažoval, aby tam nepostávala. Svedkyňa R. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala, že obžalovaného pozná len z krčmy, kde ho obsluhovala. Poškodenú pozná z videnia. Svedkyňa obsluhuje v tom pohostinstve, kde je ubytovňa. Inak ich vôbec nepozná. Obžalovaný niekedy pil viac, niekedy menej. Poškodená to isté, ale keď nepila, tak hrávala na automate. Poškodená mala v minulosti zakázané prísť to podniku, pretože v minulosti sa vyvracala v krčme. Pre zákazníkov to bolo nepríjemné. Inak poškodená nerobila žiadne problémy, aspoň svedkyňa o nich nevedela. Svedkyňa Z., ktorá sa s poškodenou pozná ako mamy školopovinných detí, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená prišla vo februári ku svedkyni, aby jej pomohla, že má problémy, a že obžalovaný je vyhodil tablety, ktoré užívala, a že je vyčerpaná, viac dní nespala. Bolo to v sobotu ráno, keď sa rozprávali a svedkyňa sa snažila poškodenú upokojiť s tým, aby si v pondelok išla dať vypísať nové lieky. Poškodená sa necítila dobre a svedkyni kázala zavolať sanitku. Asi hodinku počkali, a potom svedkyňa zavolala záchranku. Syn svedkyne sa so synom poškodenej, G., skamarátili, no tento nikdy nevravel, že by u nich boli nejaké problémy. Poškodená svedkyni povedala, že sa jej ťažko žije, že má problémy. Svedok H. F. pri výsluchu v prípravnom konaní, o ktorom bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica, uviedol, že je bratom matky obžalovaného. Väčšinou je v Čechách, kde pracuje v zlievarni, domov chodí raz za mesiac. V dome pri sestre už nebol asi tri mesiace. Keď prišiel k sestre, nezbadal, že by medzi poškodenou a obžalovaným boli zlé vzťahy, nevedel povedať, čo sa medzi nimi porobilo. Poškodená zvykla povedať, keď sa niečo stalo, no teraz nepovedala nič. Keď sa synovia zle správali, tak ich svedok upozornil. Obžalovaný nie je zlý chlapec, bývali spolu v Čechách, neboli žiadne problémy. Obžalovaný sa správal normálne. Obžalovanému vybavil prácu v Čechách, no neprišiel, lebo ho zobrali do väzby, o čom sa dozvedel od synovca G.. Svedok nevie nič o skutku. Obžalovaný mu hovoril, že matka chodí vonku, nepríde domov, nenavarí, hrá automaty. Čo hovoril aj synovec Zoltán. Svedok nemá zlý vzťah so sestrou a nevedel sa vydariť k spôsobu jej života. Svedok Y. F. pri výsluchu v prípravnom konaní, o ktorom bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica, uviedol, že je strýkom obžalovaného, poškodená je jeho sestra. S poškodenou sa nestýka už asi dva roky. Pohádali sa kvôli rodinnému domu, ktorý zdedili po rodičoch. O poškodenej počul, že rada hráva na automatoch, je gamblerka a rada si vypije. Obžalovaného nevidel asi tri roky. Predtým robil v Čechách sám. Laco nebol zlý chlapec, ale rád si vypije. V tom čase, kým vychádzal svedok so svojou sestrou, boli vzťahy medzi poškodenou a obžalovaným dobré, odvtedy sa vyjadriť nevedel. Počul o tom, že by obžalovaný mal fyzicky napádať poškodenú, vyhrážať sa jej zabitím, odopierať jej stravu, spánok, vyháňať ju z domu, ale svedok tomu neverí. Počul to od cudzích ľudí. Bolo to dávnejšie. Svedok nič také nevidel. Neverí klebetám, lebo obžalovaného pozná od malička a bol to dobrý chlapec. Odkedy mu zomrel otec, jeho správanie sa zhoršilo. To sa dozvedel od synovca Zoltána. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti:

Znaleckým posudkom PhDr. Martiny Bečkovej č. 15/2017 z 06. mája 2017, znalkyne z odboru Psychológia, Klinická psychológia dospelých, sa znalkyňa k duševnému a mravnému vývoju obžalovaného, jeho intelektu, povahovým rysám, vlastnostiam a rozboru osobnosti vyjadrila tak, že aktuálny vývin v oblasti intelektových schopností je na úrovni podpriemeru v porovnaní s populačnou normou. Potenciál osobnosti obžalovaného je nedostatočný, a to najmä v oblasti racionálneho prístupu k riešeniu situácií, kedy je myslenie pod výrazným vplyvom emócií. Sebaobraz je u obžalovaného ako nezrelej osobnosti nestabilný, sebahodnotenie je skôr negatívne, vyhýba sa pozornosti zameranej na seba, lebo sebaobraz obsahuje negatívne predstavy o sebe, čo smeruje k výkyvom nálady a depresívnym rozladám. Agresivitu má tendenciu ventilovať najmä na verbálnej úrovni. Ako extrémna sa javí podozrievavosť, teda pripisovanie svojej zlosti okoliu, nedôvera, ostražitosť, pocity, že iní mu chcú ubližovať. Na druhej strane je však prítomná určitá kritickosť za takéto prežívanie a správanie v podobe pocitov viny. K schopnosti obžalovaného správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať znalkyňa uviedla, že kontakt s realitou sa javí ako nespoľahlivý, hodnotenie reality je narušené. Úroveň krátkodobej pamäti zodpovedá úrovni intelektu, a je podpriemerná v porovnaní s populačnou normou. Schopnosť podržať materiál v dlhodobej pamäti je o niečo vyššia, a je na priemernej úrovni v porovnaní s normou. Objavili sa modifikácie pamäťového materiálu v podobe distorzie, t.j. nepresností v reprodukcií, ktoré ale sú zrozumiteľne vychádzajúce z podaného podnetu. Tendencie ku konfabuláciám neboli pri vyšetrení zistené. K posúdeniu otázky ako obžalovaný zvláda záťaž spôsobenú nepriaznivými rodinnými okolnosťami, a či je schopný opakovane a systematicky ubližovať svojim najbližším, znalkyňa konštatovala, že u obžalovaného nejde o samoúčelné systematické ubližovanie iným, len z dôvodu odbúravania vlastnej agresie, ale aj pre neprimerané uspokojovanie vlastných potrieb u závislej osobnosti, ktorá je zvýšene odkázaná na iných. V konfliktoch s matkou ide o neukončené záležitosti z detstva, ktoré ho naďalej emocionálne zraňujú pri jej aktuálnom správaní. V tomto vzťahu často zažíva sklamanie, chaos, nespokojnosť, bezmocnosť a izolovanosť, častejšie sa stretáva s odmietaním, čo v ňom vzbudzuje zlosť, ktorú nevie korigovať hlavne pod vplyvom alkoholu. Blízkych potrebuje, je na nich závislý, ale nedostatočne im rozumie, preto môže mať na iných neprimerané požiadavky a očakávania, kedy si chce uspokojovať vlastné infantilné potreby, frustrované v detstve. Podľa správy psychiatrickej ambulancie Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota z 04. apríla 2017 je zrejmé, že obžalovaný bol jedenkrát v tomto ústave hospitalizovaný od 07. augusta 2009 do 30. augusta 2009 na protialkoholickom oddelení. Protialkoholickú liečbu nedokončil a ambulanciu nenavštevuje. MUDr. Pavel Kondratev-Nejman v správe o pacientovi z 05. apríla 2017 uviedol, že je ošetrujúcim lekárom obžalovaného, tento je evidovaný u neho ako pacient od 16. septembra 2009. Obžalovaný sa lieči dlhodobo a nepravidelne na závislosť na alkohole a na depresívnu poruchu. Naposledy bol vyšetrený 24. novembra 2016. U obžalovaného ide o trvalejšiu poruchu. Z potvrdenia OO PZ Tornaľa z 31. októbra 2014 č. ORPZ-RA-OPDP5-106-013/2014, je zrejmé, že obžalovaný bol 31. októbra 2014 o 13.30 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby H. L., ktoré sa vzťahovalo na rodinný dom Y. V., F. XXX/XX, povalu uvedeného rodinného domu, pivnicu, dvor uvedeného rodinného domu, záhradu a priľahlé priestory, na dobu 48 hodín, od 13.30 hod. dňa 31. októbra 2014 do 13.30 hod. dňa 04. novembra 2014. Z úradného záznamu spísaného OO PZ Tornaľa z 02. novembra 2014 súd zistil, že v uvedený deň v čase o 13.35 hod. šetrením hliadky OO PZ Tornaľa bolo zistené od matky obžalovaného H. L., že Z. L. sa od 13.30 hod. 31. októbra 2014 do 13.35 hod. 02. novembra 2014 na adrese V., F. XX nezdržiaval ani svoju matku žiadnym iným spôsobom nekontaktoval. Z potvrdenia OO PZ Tornaľa z 23. novembra 2016 č. ORPZ-RA-OPDP5-577-002/2016, je zrejmé, že obžalovaný bol 23. novembra 2016 o 16.00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby H. L., ktoré sa vzťahovalo na priestor rodinného domu na N. F. Č.. XX, V., S. K., ako aj priľahlý oplotený dvor predmetného domu, na dobu 10 dní do 03. decembra 2016 16.00 hod. Z úradného záznamu spísaného OO PZ Tornaľa z 28. novembra 2016 súd zistil, že v uvedený deň v čase o 18.30 hod. šetrením hliadky OO PZ Tornaľa bolo zistené od matky obžalovaného H. L., že Z. L. sa odo dňa jeho vykázania na adrese V., F. XX nezdržiaval a podľa uvedenia matky sa momentálne zdržiava u svojho strýka S. F. Y. S. D. J.. Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica z 05. apríla 2017 na obžalovaného, tento má správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, počas komunikácie s personálom Zboru väzenskej a justičnej stráže zachováva zásady slušného správania, príkazy a nariadenia plní bez pripomienok, v styku s ostatnými obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva. Bol jedenkrát disciplinárne potrestaný 29. marca 2017, nakoľko porušil § 30 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby, za čo mu bol uložený disciplinárny trest - pokarhanie. Záujem o prácu na pracovisku pre obvinených v ústave doposiaľ neprejavil. H. V. obvineného v správe z 09. mája 2017 bližšie nehodnotilo. V odpise registra trestov má obvinený dva záznamy, z toho jedno odsúdenie má zahladené. Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/48/2014 z 14. marca 2014 právoplatného 04. apríla 2014 bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok do 04. apríla 2015. Výkon trestu bol obžalovanému nariadený 03. septembra 2015, a tento si vykonal 14. januára 2016. Podľa výpisu z Registra priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil deviatich priestupkov: z toho dvoch majetkových: za priestupok spáchaný 30. augusta 2013 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 30 eur a za priestupok spáchaný 29. októbra 2014 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 10 eur; troch proti občianskemu spolunažívaniu: za priestupok spáchaný 01. februára 2014 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 10 eur, za priestupok spáchaný 31. októbra 2014 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 15 eur, za priestupok spáchaný 09. marca 2015 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 20 eur; dvoch na úseku cestnej premávky: za priestupok spáchaný 01. augusta 2014 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 200 eur a za priestupok spáchaný 19. septembra 2015 obžalovanému uložená pokuta vo výške 10 eur; dvoch priestupkov proti verejnému poriadku: za priestupok spáchaný 27. apríla 2015 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 20 eur a za priestupok spáchaný 21. augusta 2015 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 30 eur. V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku senát hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku senát pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru senátu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, senát dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Teda, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, nie však konania, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba. Senát mal z vykonaného dokazovania preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Senát mal jednak preukázané všetky zložky objektívnej stránky trestného činu, a to konanie obžalovaného, ktorý sa vyhrážal poškodenej smrťou alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom a týmto konaním obžalovaný spôsobil následok, a to obavu poškodenej o svoj život alebo zdravie, ako aj príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a následkom. Senát mal aj preukázanú subjektívnu stránku trestného činu, ktorým je úmyselné zavinenie obžalovaného. Podľa názoru senátu ide o zavinenie vo forme minimálne nepriameho úmyslu, keď obžalovaný vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pri posudzovaní zavinenia senát považoval za nepodstatné, že poškodená si myslela, že v prípade jedného útoku si obžalovaný robí "srandu". Vzhľadom na charakter útokov, pričom jeden bol spáchaný so zbraňou a spôsob obrany poškodenej v prípade útoku s utierkou (poškodená sa zľakla a obžalovaného kopla do brucha) nasvedčuje tomu, že poškodená sa minimálne o svoje zdravie obávala. Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania sú medziľudské vzťahy a právo človeka nebyť vystavený závažným vyhrážkam. Konaním obžalovaného došlo k zásahu do práva poškodenej, aby nebola vystavená závažným vyhrážkam. Senát nemal za preukázané naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby konaním obžalovaného tak, ako to v obžalobe uviedol prokurátor, pričom senát poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré senát viedli k záveru o vine obžalovaného ako subjektu trestného činu nebezpečného vyhrážania zo spáchania tohto trestného činu, ktorým podľa § 360 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ Trestného zákona, ktorého objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe; a nie trestného činu prokurátorom žalovaného, s to týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Trestnú činnosť obžalovaného preukazuje najmä výpoveď poškodenej. Obžalovaný uviedol, že sa zaháňal nožom držiacim vo vystretej ruke, ako aj to, že matke priložil utierku ku krku, toto konanie však nemyslel vážne, nechcel poškodenú ohroziť, a už vôbec jej nechcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, prípadne smrť. Poškodená najmä pri vzájomnej konfrontácií uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal raz tak, že jej priložil utierku ku krku a povedal jej, že ju zabije, pričom poškodená sa zľakla a zo strachu pred obžalovaným tohto kopla do oblasti brucha. Druhýkrát sa obžalovaný poškodenej vyhrážal tak, že sa zaháňal nožom v ruke smerom ku nej, pričom v obidvoch prípadoch obžalovaný si mal robiť len srandu. Senát vyhodnotil konanie obžalovaného ako naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania poukazujúc najmä na to, že nie je rozhodujúce, že obžalovaný nechcel poškodenej ublížiť, ale rozhodujúce je to, ako konanie obžalovaného vnímala poškodená. Poškodená sa vyjadrila, že sa obžalovaného v súvislosti s vyššie opísanými skutkami bála, mala z neho strach, keď bol opitý. Obžalovaný a poškodená taktiež zhodne uviedli, že obžalovaný poškodenej v peci spálil lieky, ktoré mala poškodená užívať, avšak takéto konanie bez ďalšieho senát neposúdil ako naplnenie akejkoľvek skutkovej podstaty trestného činu, pričom v prospech obžalovaného zostal sporným dôvod, pre ktorý obžalovaný takto konal. Podľa obžalovaného sa matka liekmi zvykla predávkovať a zapíjala ich alkoholom. Poškodená uvedené poprela, avšak potvrdila, že lieky pravidelne užíva. Poškodená tvrdila, že z dôvodu užívania liekov nepila, pretože jej to nerobí dobre, avšak z výsluchu svedkov B. L. a svedkov R.Y., F. C. R. vyplynulo, že poškodená pila a chodievala do krčmy. Znalkyňa PhDr. Vozárová uviedla, že u poškodenej užívanie liekov a alkoholu v spojení s ďalšími faktormi vyvoláva poruchu pozornosti a čiastočnú stratu pamäte. Senát neposúdil tento čiastkový útok ako konanie v rozpore so zákonom. Taktiež ostatné žalované útoky obžalovaného voči poškodenej neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Pokiaľ obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, uvedené nebolo z vykonaného dokazovania preukázané. Kľúčovým svedkom obžaloby, na ktorého výpovedi bola postavená obžaloba, bola osoba poškodenej. K osobe poškodenej, ako aj k jej vierohodnosti, senát poukazuje predovšetkým na znalecký posudok a výpoveď znalkyne PhDr. Vozárovej, ktorá uviedla, že pri prežívaní je emotivita poškodenej nestabilná s nízkym prahom dráždivosti. U poškodenej najmä pod vplyvom intenzívnych emócií môže dochádzať k takým výbušným, dezintegrovaným a impulzívnym reakciám, ktoré si poškodená neuvedomuje. Až časom si svoje rozhodnutie ako keby rozmyslí. Dalo by sa povedať, že ona prežíva vnútorný konflikt, ktorý pramení zo vzťahu s tými synmi, ktorý môžeme hodnotiť ako ambivalentný. Na jednej strane má zlosť voči obžalovanému, jedná impulzívne, čo si potom premyslí a na druhej strane ona len chce, aby prestal piť, čo aj uviedla, len ten spôsob riešenia nie je vhodný. Prežívanie poškodenej smeruje k nejakej stredne ťažkej patologickej depresívnej poruche. U poškodenej nebolo zistené, že by bola utláčaná, bezradná, čo je jeden zo znakov týrania osoby, syndróm týranej osoby sa nepotvrdil. U poškodenej je stredne znížená vierohodnosť, tým, že sú u nej narušené kognitívne funkcie, ďalej je to spôsobené pravdepodobne organickým poškodením mozgu a s tým súvisiacimi poruchami pamäte. Poškodená má sklon k autosugescii. Poškodenej sa v podstate pomiešajú spomienky. Podľa znalkyne skutky ako šúchanie po hlave dlaňou, priloženie utierky na krk, priloženie noža na krk, občasne ústne vyhodenie z domu a podobne, môžu v závislosti od frekvencie, od osobnosti poškodenej a ďalších faktorov spôsobiť človeku utrpenie psychického charakteru, u poškodenej však k zmene na psychike nedošlo. Senát taktiež poukazuje na rozporuplnú výpoveď poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného sa vlastne nebála, vedela, že sranduje a nechcela, aby išiel do basy, len aby už nepil a pracoval. Taktiež senát poukazuje na to, že poškodená pred súdom klamala, nielen ohľadom toho, že nepije, ale aj ohľadom pánskych návštev, keď poškodená tvrdila, že si domov nevodila žiadnych chlapov a po konfrontácií s obžalovaným potvrdila, že si mužov domov vodila a aj za nimi chodila ku nim domov. Senát hodnotil výpoveď poškodenej aj v súvislosti s výpoveďami svedkov Zoltána a G. L., bratov obžalovaného, ktorí potvrdili, že obžalovaný s poškodenou dobre nevychádzali, no svedkovia nepostrehli žiadne psychické, či fyzické útoky. Rovnako z výpovedí ostatných svedkov L., R., F., R. C. Y. F., ako aj znalkyne MUDr. Martinove vyplynulo, že obžalovaný si rád vypil a pila aj poškodená, pravidelne chodievali do pohostinstiev, pričom ich vzájomný vzťah nebol dobrý. Obžalovaný sa za poškodenú hanbil, keď tancovala v krčme, vyzliekala sa, či obťažovala iných mužov, nevedela ani dobre variť, peniaze míňala na automaty. V pohostinstve nikdy spolu ani nesedeli. Správanie poškodenej obžalovaný vnímal zahanbujúco, nie ako správanie matky, z tohto dôvodu ju z krčmy aj vyviedol, či sám navaril. Bratia poškodenej, svedkovia F.A., C. aj bratia obžalovaného, svedkovia L. vylúčili, že by sa obžalovaný mohol dopustiť takého konania voči poškodenej, ktoré by mohol senát vyhodnotiť ako naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Taktiež znalkyňa PhDr. Bečková vylúčila, že by mal obžalovaný tendencie ku konfabuláciám. Obžalovaný, ktorý je z vlastnej vôle neliečeným psychiatrickým pacientom, by neubližoval iným samoúčelne, z dôvodu odbúrania agresie, ale pre neuspokojenie vlastných potrieb závislej osoby. V konfliktoch s matkou ide o neukončené záležitosti z detstva, ktoré ho naďalej emocionálne zraňujú pri jej aktuálnom správaní. Rovnako znalkyňa MUDr. Martinove potvrdila, že obžalovaný koná pod vplyvom alkoholu, keďže u obžalovaného je vyvinutá psychická a fyzická závislosť od alkoholu. Záverom senát opakovane uvádza, že vyhodnotil kľúčovú svedkyňu, poškodenú, ako nie celkom dôveryhodnú vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, z ktorých v priebehu prípravného konania obviňovala obžalovaného. Na súde v žiadnom prípade nepôsobila ako obeť obžalovaného, presvedčivá bola len ohľadne vyššie uvedených dvoch prípadov, kedy mala mať strach z obžalovaného, keď mal v ruke handru, resp. nôž. Ostatné skutky uvedené v obžalobe neopisovala presvedčivo, sama ich dokonca aj bagatelizovala a na záver aj uviedla, že obžalovaný nie je zlý, iba keď si vypije tak sa sem tam nevedel ovládať. Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov senát upravil skutkovú vetu obžaloby a prekvalifikoval konanie obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu u obžalovaného senát bral do úvahy skutočnosti, že v jeho prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť a bola u neho zistená jedna priťažujúca okolnosť, a to, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený. Obžalovaný bol taktiež deväťkrát priestupkovo postihnutý. V zmysle vyššie uvedeného, za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona, senát obžalovanému ukladal podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody pri zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, na takto zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere 16 mesiacov.Pri určovaní výšky trestu súd vychádzal zo skutočnosti, že predchádzajúci trest za prečin krádeže si vykonal len 14. januára 2016, teda necelý rok predtým ako spáchal ďalší trestný čin, ako aj z účelu trestu, aby pôsobil výchovne na obžalovaného. Práve z dôvodu toho, že obžalovaný spáchal skutok ani nie po roku od vykonania predchádzajúceho trestu, teda výkon predchádzajúceho trestu na obžalovaného zrejme nepôsobil dostatočne výchovne, senát výkon trestu odňatia slobody obžalovaného podmienečne neodložil. Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Keďže obžalovaný spáchal skutok pod vplyvom omamnej látky a prokurátor navrhol obžalovanému uložiť protialkoholické liečenie ústavnou formou na odporúčanie znalkyne MUDr. Martinove, podľa ktorej jeobžalovaný osobou fyzicky a psychicky závislou na alkohole, súd uložil obžalovanému protialkoholické liečenie ústavnou formou. Hlavne protialkoholické liečenie by malo byť tým, čo by skutočne obžalovanému malo pomôcť dostať sa zo svojej závislosti a zároveň by to mohol byť pre neho aj nový impulz do ďalších rokov jeho života, ktorý má šancu prežiť plnohodnotne iba bez alkoholu. Poškodená strana si nárok na náhradu škody neuplatnila, preto súd o jej prípadnom nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.