Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/129/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanej B. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X..N. XXXX/XX, XXX XX H., štátna občianka SR, o zaplatenie 7.260,02 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.784,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.384,51 € od 16.4.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Žalobcovi sa v r a c i a krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 220,30 € po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.5.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 9.5.2016, ktorou sa žalobca (v čase podania žaloby Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155) domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 7.260,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 16.4.2016 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy súdneho konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.483/2011 Z.z. o bankách. Medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 30.1.2008 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 4.650,- € a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 155,- €. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona o bankách ohľadne povinnosti banky viesť obchodnú knihu. Žalobca ďalej uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na

vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.4.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.3.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 7.260,02 €. Keďže si žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.3.2016 t.j. v lehote splatnosti, t.j. do dňa 15.4.2016, žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške, pričom odkázal na ustanovenie § 517 v spojení s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti.

2. Súd prípisom zo dňa 5.12.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikovali čo do právneho dôvodu a výšky uplatnenú sumu 7.260,02 €, t.j. aká časť uvedenej sumy je tvorená dlžnou istinou poskytnutého úveru, aká časť je tvorená úrokmi, aká časť úrokmi z omeškania a aká časť inými zmluvnými plneniami (napr. zmluvné pokuty, poplatky ...). Pre prípad, že niektorú časť žalovanej sumy tvoria úroky alebo úroky z omeškania, žiadal súd, aby súčasne oznámili, či žalobca berie žalobu v časti späť ohľadne úroku z omeškania zo sumy vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania.

3. Dňa 28.11.2016 bol na tunajší súd doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a zároveň súhlas so vstupom do konania. O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp.zn.10C/129/2016-39 zo dňa 12.1.2017, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31320155 a do konania na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

4. Dňa 23.1.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.1.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaná dňa 25.1.2008 vyplnila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro (ďalej len „žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. (ďalej len „banka“) v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s.. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 30.1.2008, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Z kreditných a debetných transakcií žalovanej vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu vyplýva, že žalovaná vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasila s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 11.2.2008. V súlade s článkom V. bod 33 písm. b) Obchodných podmienok listom zo dňa 1.6.2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na typ poskytnutého úveru (revolvingový úver) nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN. V tejto súvislosti podporne odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 pod sp.zn.6Co/95/2010. Zároveň poukázali v tejto súvislosti aj na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pritom v zmluvnej dokumentácii sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN. Okrem toho o výške ročnej úrokovej sadzby, výške schváleného úverového rámca, ako i výške štandardnej mesačnej splátky bola žalovaná počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámená vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB a.s.. Žalovaná bola oboznámená s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Úver poskytnutý žalovanej vo forme revolvingu nie je preto bezúročný. Rozsah čerpania žalovanej majú predstavovať tam špecifikované debetné transakcie v celkovej výške 6.555,59 €. Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu má predstavovať sumu 8.337,66 €. Žalovaná suma 7.260,02 € tak má pozostávať z istiny 4.191,77 €, poplatkov 542,95 €, štandardného úroku 1.683,74 € a sankčného úroku 841,56 €. Ohľadne pojmov štandardný a sankčný úrok odkázal žalobca na Obchodné podmienky, konkrétne článok 1 „Vymedzenie pojmov“. Žalobca zároveň zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.384,51 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň oznámili, že žalovaná počas súdneho konania zaplatila časť svojho dlhu a to platbami v celkovej výške 1.250,- € v období od 21.6.2016 do 13.1.2017. Z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí súdneho konania zobral žalobca žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.250,-

€ s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie tiež zastavil. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku trvali naďalej.

5. Dňa 2.8.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 1.8.2017, v ktorom okrem iného oznámil, že žalovaná počas súdneho konania zaplatila ďalšiu časť svojho dlhu v celkovej výške 1.150,- € platbami v období od 20.2.2017 do 19.7.2017 a z dôvodu tejto ďalšej čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí súdneho konania zobrali žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.150,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhli, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravili petit žalobného návrhu tak, že navrhli, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.475,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tam špecifikovaných súm za príslušné obdobia, a tiež aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 7.8.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 1.8.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 2.8.2017, keď ospravedlnil tak svoju, ako i žalobcovi neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň navrhol, aby súd vo veci konal a rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané tiež riadne a včas. Dostavil sa W. O., ktorý zároveň súdu predložil splnomocnenie zo dňa 28.7.2017 udelené žalovanou, aby ju zastupoval na tomto pojednávaní z dôvodu, že ona bude pracovne v zahraničí. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 30.1.2008 z č.l.6 vrátane obchodných podmienok z č.l.7, návratku z č.l.8, výpis pôžičkovej karty Quatro zo dňa 6.4.2014 z č.l.9-19, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 z č.l.38 vrátane poštového podacieho hárka, vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 1.6.2013 z č.l.49 vrátane poštovej doručenky z č.l.50, cenník VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. platný od 1.mája 2009 z č.l.51-53, oboznámil sa s prednesom zástupcu žalovanej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 súd zistil, že týmto VÚB a.s. oznámila žalovanej, že ako postupca k 19.9.2016 postúpili svoju pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXX, uzavretej dňa 30.1.2008 medzi ňou ako dlžníkom a nimi ako veriteľom vo výške 7.223,54 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 (ďalej ako „postupník“), s tým, že od dátumu prevzatia tohto oznámenia je povinná plniť všetky jej povinnosti podľa predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.K. súd zistil, že pod č.U. dňa 3.10.2016 bola doručovaná zásielka pre žalovanú. Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 30.1.2008 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., IČO: 31320155 prostredníctvom Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a žalovanou ako klientom pod č.XXXXXXXXXX, v ktorej je uvedený schválený úverový rámec 30.000,- Sk a štandardná mesačná splátka 1.000,- €. Klient vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil s OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať a zároveň vyhlásil, že pred podpisom tejto žiadosti sa oboznámil s cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou. Z Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. súd okrem iného zistil, že tieto obchodné podmienky nadobudli platnosť a účinnosť 1.1.2008 a sú súčasťou zmluvy o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty (zmluva) uzavretej medzi VÚB a.s. a klientom uvedeným v zmluve. V článku I. vymedzenie pojmov je uvedené, že štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty splatnosti. Banka má právo stanoviť štandardnú úrokovú sadzbu pre transakcie diferencovane a to pre bezhotovostnú platbu za tovar a služby u obchodníka, výber hotovosti cez bankomat, výber hotovosti v banke alebo u obchodníka (cash advance) a pre prevod peňažných prostriedkov na účet podľa bodu 22 obchodných podmienok. V článku VI. Úrok, poplatky, ročná a percentuálna miera nákladov bod 36 je uvedené výpočet úrokov : a) dlžný zostatok

sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou. Výška štandardnej, sankčnej, zvýšenej a vkladovej úrokovej sadzby je určená bankou. Úrokové sadzby podľa predchádzajúcej vety sú uvedené v cenníku. Z návratky zo dňa 26.9.2008 súd zistil, že je tu uvedená žalovaná, č.zmluvy XXXXXXXXXX, nová štandardná splátka 1.400,- Sk, nový úverový rámec 42.000,- Sk, s tým, že žalovaná svojim podpisom vyjadrila súhlas s novým aktuálne schváleným úverovým rámcom a novou štandardnou splátkou. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 6.4.2016 súd okrem iného zistil, že sa jedná o zúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 31.3.2016, ako štandardná úroková sadzba je uvedená 1,9 % mesačne / 22,8 % ročne, sankčná úroková sadzba 5 % ročne, štandardná splátka 155,- €, povinná splátka na úhradu 7.260,02 €, deň splatnosti 15.4.2016, úverový rámec 4.650,- €. Ďalej sú tu uvedené zrealizované transakcie s uvedením dátumu transakcie, dátumu zúčtovania, rozlíšenie či sa jedná o debetnú alebo kreditnú transakciu a konkrétny popis tej ktorej transakcie, pričom celková výška všetkých debetných transakcií je uvedená 14.002,40 € a celková suma kreditných transakcií 7.965,89 €. Z vypovedania zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 1.6.2013 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že nakoľko sa doteraz nepodarilo obnoviť jej platobnú disciplínu tak, aby pokračovala v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v zmysle podpísaných dojednaní, v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. pristúpili k vypovedaniu zmluvy č.XXXXXXXX a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na jej kreditnej karte Quatro vo výške 5.219,23 €. Na záver uviedli, že má možnosť zaplatiť tento vyčíslený dlžný zostatok bez narátania a požadovania úhrady denného sankčného úroku v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ zásielky je uvedený Consumer Finance Holding a.s. ako adresát žalovaná, deň uloženia zásielky 6.6.2013. Z Cenníka VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. súd zistil, že je platný od 1.mája 2009, s tým, že pod bodom 14 sú uvedené pôžičkové karty Triangel, Quatro, Triangel Prémium, Quatro Prémium, kde sú uvedené jednotlivé poplatky. Tiež v bode 17 sú uvedené poplatky za úkony ku kreditným kartám vydávaným v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a v bode 18.15 je uvedená štandardná úroková sadzba pre splátkové karty Quatro a Triangel 1,9 % mesačne / 22,8 % ročne. Z prednesu zástupcu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že ho jeho bývalá manželka požiadala, aby prišiel povedať, že ona to teraz spláca, predtým nemala prácu, ale teraz pracuje v Nemecku, kde zarába 1.200,- € v čistom a z toho si dala strhávať formou trvalého príkazu z Poštovej banky.

8. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31.10.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 v znení účinnom do 31.10.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 v znení účinnom do 31.10.2008, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 v znení účinnom do 28.2.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.12.2008, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2008, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2016, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 19.1.2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.384,51 € a tiež v časti istiny vo výške 1.250,- €, všetko spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Taktiež podaním zo dňa 1.8.2017 žalobca pred otvorením pojednávania zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.150,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v tejto časti žiadal konanie tiež zastaviť. Súd o čiastočných späťvzatiach žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanej čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva dňa 30.1.2008, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.

Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Súd aplikoval na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, pričom vyhodnotil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť, a to ročná úroková sadzba, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, keď tento údaj absentoval tak v samotnej úverovej zmluve, ako i vo všeobecných obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy. V samotnom texte zmluvy je síce uvedené, že klient týmto vyhlásil, že sa oboznámil aj so štandardnou úrokovou sadzbou, avšak súd poukazuje na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, a to pod sankciou jej neplatnosti, a táto písomná forma sa musí vzťahovať na všetky jej podstatné náležitosti vrátane výšky ročnej úrokovej sadzby, a preto pokiaľ takýto konkrétny údaj v predmetnej zmluve absentuje, nie je možné toto zhojiť vyhlásením v záverečných ustanoveniach zmluvy, že bol klient s výškou ročnej úrokovej sadzby oboznámený, keďže by sa v takomto prípade jednalo minimálne o obchádzanie zákona. Pokiaľ z ustanovení všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že úrokové sadzby by mali byť uvedené v cenníku, súd poukazuje na to, že síce dodatočne v priebehu súdneho konania žalobca doložil cenník, avšak jednalo sa o cenník VÚB a.s. platný od 1.5.2009, čiže sa nejednalo o cenník, ktorý bol aktuálne platný v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a navyše zo samotného textu predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že s cenníkom mal byť klient - žalovaná len oboznámená a nie je tam vôbec ani uvedené, že by pri podpise tejto zmluvy bol cenník v písomnej forme žalovanej doručený a tento by prevzala, čo je opäť v rozpore s vyššie citovaným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem toho súd zastáva názor, že tak podstatná náležitosť úverovej zmluvy, ako je výška riadneho úroku má byť jasne a zrozumiteľne uvedená priamo v samotnom texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby sa spotrebiteľ mal možnosť jednoduchým spôsobom s týmto údajom oboznámiť a porovnať si tak podmienky poskytnutia úveru s inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi, a to bez toho, aby aj v prípade, že by jej bol aktuálny cenník odovzdaný pri podpise predmetnej úverovej zmluvy v písomnej forme (čo však v tomto konaní ani nebolo preukázané) musela pracne v takomto dokumente vyhľadávať údaj o výške ročnej úrokovej sadzby medzi množstvom iných údajov pre rôzne iné typy úverov poskytovaných právnym predchodcom žalobcu tak, aby zistila konkrétnu výšku ročnej úrokovej sadzby vzťahujúcu sa pre typ úveru, ktorý bol konkrétne jej poskytnutý, a navyše keď prvotne bol údaj o výške ročnej úrokovej sadzby uvádzaný za obdobie mesačné. Súd teda trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že súčasťou predmetnej úverovej zmluvy bol aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, na základe čoho súd považoval predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, a preto bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi len skutočne poskytnuté plnenie, teda vrátiť len to čo jej bolo reálne žalobcom resp. jeho právnym predchodcom plnené, resp. žalobca a jeho právny predchodca nemali právo požadovať od žalovanej úhradu mesačných splátok obsahujúcich tak úrok, ako i akékoľvek poplatky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti, v ktorej nebola čiastočne zobratá späť zamietol, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná uskutočnila výbery z bankomatu a platby kartou v celkovej výške 6.555,59 € a uhradila celkovo čiastku 10.713,22 €, čiže žalovaná uhradila v prospech žalobcu resp. jeho právneho predchodcu vyššiu sumu na tento úverový vzťah než bola suma, ktorá bola v prospech žalovanej poskytnutá zo strany právneho predchodcu žalobcu. Na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky vyžadované v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku čoho mal súd s poukazom na postúpenie predmetnej pohľadávky preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Keďže súd žalobu, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti zamietol, posudzoval súd pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v prospech žalovanej, čiže žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania, keďže aj čiastočné zastavenie konania minimálne ohľadne zaplatenia istiny vo výške 1.384,51 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania procesne zavinil žalobca. Nakoľko si však žiadne trovy konania žalovaná neuplatnila a aj zo súdneho spisu vyplynulo, že jej ani žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v príslušnom percentuálnom rozsahu a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanej priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

12. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

13. V prejednávanej veci bola žaloba čiastočne vzatá späť pred prvým pojednávaním, súd má preto zo zákona povinnosť vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok zo žaloby. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 435,50 € (vypočítaný zo základu 7.260,02 €). Následne vzal žalobu čiastočne späť a ďalej sa domáhal len zaplatenia sumy 3.475,51 € s príslušenstvom. Predmetnej sume by zodpovedal súdny poplatok vo výške 208,50 €. Rozdiel pôvodnej a novej výšky súdneho poplatku predstavuje sumu 227,- €, z ktorej súd vráti žalobcovi krátenú časť vo výške 220,30 €, a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému e-kolok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.