Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/149/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa Y.. O. O. - MADAST, s miestom podnikania J.Smreka 12, 841 07 Bratislava, IČO: 34 856 790, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti strane BAJO PLUS, s.r.o., so sídlom Školská 1608/3, 962 05 Hriňová, IČO: 47 190 647, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní strany proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Cb/5/2017-34 zo dňa 22. februára 2017 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Cb/5/2017-34 zo dňa 22. februára 2017 potvrdzuje.

II. O nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen napadnutým uznesením nariadil strane neodkladné opatrenia, a to povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k scudzeniu, najmä k predaju, darovaniu alebo akémukoľvek inému prevodu nasledujúcich nehnuteľností, ktorých je výlučným vlastníkom: a) pozemok KN-C parcela č. XXXXX/XX, o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, b) pozemok KN-C parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, c) pozemok KN-C parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, d) pozemok KN-C parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, e) stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX, popis stavby: Q., f) stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX, popis stavby: R. O., g) stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX, popis stavby: O., nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., L. N., okres Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Q., Katastrálnym odborom. Súd prvej inštancie zároveň uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností, a to tak, aby výsledkom konania o takejto žalobe bolo rozhodnutie, ktoré bude predpokladom vedenia exekučného konania zo strany navrhovateľky, ako oprávnenej proti príslušnému subjektu ako povinnému, v rámci ktorého bude možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N., L. N., okres Q.. Zároveň súd uviedol, že stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že má voči dlžníčke K. T. súdom právoplatne priznané pohľadávky, a to na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 8C/80/2007 zo dňa 30.3.2010, vykonateľný dňa

21.12.2010 na sumu 28.214,84 Eur s príslušenstvom, na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8C/80/2007 zo dňa 12.4.2011, vykonateľného dňa 16.5.2011 na sumu 5.462,72 Eur a na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7Cb/10/2008 zo dňa 30.10.2013, vykonateľného dňa 15.7.2014 na sumu 59.900,-Eur s príslušenstvom. Predmetné pohľadávky sa v súčasnosti vymáhajú v exekučných konaniach, pričom sa ich nedarí uspokojiť, nakoľko dlžníčka K. T. previedla svoj majetok na iné osoby. Dňa 29.9.2006 dlžníčka K. T. vykonala vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti HELOIL, s.r.o., IČO: 36 647 144, ktorým vložila do tejto spoločnosti svoj nepeňažný vklad, a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. N.. Žalobkyňa podala dňa 2.5.2008 na Okresný súd Zvolen odporovaciu žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že právny úkon spočívajúci vo vklade predmetných nehnuteľností, ktorý bol vykonaný vyhlásením vkladateľa, t.j. K. T., ktorého právne účinky nastali povolením vkladu pod č. A a ktoré nadobudla spoločnosť HELOIL, s.r.o., je voči žalobkyni Y.. O. O. neúčinný. Okresný súd Zvolen rozsudkom sp.zn. 13C/57/2008 zo dňa 30.4.2015 v konaní žalobkyne Y.. O. O. proti žalovanému HELOIL, s.r.o., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu tejto žalobe vyhovel a určil, že predmetný právny úkon - vklad nehnuteľností K. T. do spoločnosti HELOIL, s.r.o. je voči žalobkyni neúčinný. Predmetné konanie nie je právoplatne skončené, pričom v súčasnosti prebieha odvolacie konanie. Súd prvej inštancie v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že je evidentné, že K. T. ako dlžníčka uvedeným úkonom ( nepeňažným vkladom do spoločnosti HELOIL, s.r.o. ) zmenšila svoj majetok a tým došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľky.

3. Podľa súčasného výpisu z LV č. XXX spoločnosť HELOIL, s.r.o. previedla Kúpnou zmluvou zo dňa 18.8.2016 predmetné nehnuteľnosti na nadobúdateľa - spoločnosť BAJO - PLUS s.r.o., IČO: 47 190 647. Navrhovateľka uviedla, že ide opäť o snahu pani T. o znemožnenie uspokojenia pohľadávky, ktorú má voči nej K. T.. Navrhovateľka tiež poukázala na personálne prepojenie spoločností, medzi ktorými došlo k prevodu predmetných nehnuteľností. Jediným spoločníkom spoločnosti HELOIL, s.r.o. je práve spoločnosť BAJO - PLUS s.r.o., na ktorú boli prevedené nehnuteľnosti. Konateľmi spoločnosti HELOIL, s.r.o. so samostatným oprávnením konať za spoločnosť sú dlžníčka K. T. a jej manžel S. A.. Jedinou spoločníčkou spoločnosti BAJO - PLUS s.r.o. je dcéra dlžníčky K. T. - S. T., pričom konateľmi tejto spoločnosti sú opäť dlžníčka K. T. a jej manžel S. A.. Navrhovateľka uviedla, že je evidentné, že k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností došlo medzi spoločnosťami, ktoré sú personálne prepojené blízkymi osobami.

4. Súd v napadnutom uznesení konštatoval, že mal preukázané, že navrhovateľka má voči dlžníčke K. T. pohľadávky presahujúce na istine sumu 90.000,-Eur, priznané právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. Tiež mal preukázané, že dlžníčka K. T. bola vlastníčkou nehnuteľností zapísaných LV č. XXXX, pre k.ú. N., ktoré vyhlásením zo dňa 29.9.2006 vložila ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti HELOIL, s.r.o., pričom tento právny úkon napadla navrhovateľka ako veriteľka odporovacou žalobou, ktorej bolo na súde prvej inštancie vyhovené. Navrhovateľka má záujem uspokojiť svoje pohľadávky z predaja týchto nehnuteľností, pričom uviedla, že týmto účelom mieni napadnúť odporovacou žalobou aj prevod nehnuteľností zo spoločnosti HELOIL, na spoločnosť BAJO-PLUS s.r.o., nakoľko aj tieto považuje za personálne prepojené s dlžníčkou. Navrhovateľka odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ohrozením exekúcie tým, že by mohlo dôjsť k ďalším prevodom predmetných nehnuteľností, čím by došlo k ďalšiemu sťaženiu vymoženia jej nárokov. Z tohto hľadiska súd prvej inštancie považoval za dôvodné v danej veci bezodkladne upraviť pomery, nakoľko inak by aktuálnemu vlastníkovi predmetných nehnuteľností nič nebránilo vykonať ďalšie, prípadne aj opakované prevody nehnuteľností na iné subjekty. Ďalšie takéto prevody majetku by podstatne sťažili vymoženie pohľadávok veriteľky, keďže každý z nich by v zásade vyvolal potrebu vedenia súdneho konania na základe žaloby veriteľky, rozhodnutie v ktorom by muselo predchádzať možnosti viesť proti konkrétnemu subjektu exekúciu predajom predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil s názorom navrhovateľky, že v danom prípade sledovaný účel nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko jeho zákonná úprava predpokladá zriadenie záložného práva na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníčka K. T. v súčasnosti nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a vo vzťahu k majetku iného subjektu, než dlžníka, nemožno na návrh veriteľa zabezpečovacie opatrenie nariadiť.

5. Okresný súd tiež konštatoval, že mal v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto dôvodov súd nariadil neodkladné opatrenie a návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

6. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zistil, že v čase od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. N. k zmene v tom zmysle, že u pozemku KN- parcela č. XXXXXX/XX došlo k zmene jeho výmery, keď podľa aktuálneho výpisu z LV je jeho výmera XXXX m2. S poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd vo výroku rozhodnutia predmetný pozemok označil v súlade s aktuálnym výpisom z príslušného listu vlastníctva.

7. Okresný súd na záver uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov strany, preto bol súd povinný pri rozhodovaní zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do práv strany nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. V rámci tohto posúdenia súd zásah do práv a právom chránených záujmov strany vyhodnotil ako primeraný, avšak za predpokladu, že navrhovateľka bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k uspokojeniu jej pohľadávok spôsobom, ktorý uviedla v návrhu, t.j. speňažením predmetných nehnuteľností. Tiež uviedol, že požiadavka primeranosti by nebola naplnená, keby mal existovať zákaz scudzenia nehnuteľností voči strane na časovo neobmedzené obdobie. Z týchto dôvodov súd v súlade s § 336 ods. 1 uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností.

8. Proti rozhodnutiu podala odvolanie v zákonnej lehote strana. V odvolaní uviedla, že žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žalovanému sa priznáva náhrada trov konania o neodkladnom opatrení vo výške 100%.

9. V odvolaní strana uviedla, že má za to, že nie je dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia musí mať reálnu podobu, pretože práve navrhované predbežné opatrenie zásadným spôsobom môže ovplyvniť výkon vlastníckych práv. Ani budúca existencia samotného návrhu na určenie neúčinnosti prevodnej zmluvy nemôže byť sama o sebe bez ďalšieho dôvodom predbežného opatrenia sledujúceho takmer absolútnu blokáciu výkonu vlastníckeho práva. Odvolateľ uviedol, že podľa ustanovení možno vyvodiť osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľ v návrhu nepreukázal a ani len netvrdil. Odvolateľ má za to, že nie sú naplnené žiadne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade nie je žiadny dôvod pre zákaz nakladania, o čom svedčí aj fakt, že od 18.8.2016 je strana vlastníkom uvedených nehnuteľností, a ak by navrhovateľ mal bezprostredne hroziace nebezpečenstvo za preukázané, tak žalobu vo veci samej nielen podá spolu s návrhom, ale podal by ju už v čase po 18.8.2016 a nie až v polovici februára 2017, keď sa nič nedeje. Tiež odvolateľ uviedol, že nakoľko sa navrhovateľ mieni domáhať svojich práv odporovacou žalobou, treba dodať, že výsledkom môže byť v prípade úspechu len dosiahnutie právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, čo vyvoláva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa neho hľadí tak, ako by nenastali jeho účinky. Z týchto dôvodov obmedzenie strany nie je vhodné, odôvodnené a ani potrebné. Naviac neodkladné opatrenie nijako nezabráni vzniku prípadnej škody navrhovateľa, ale spôsobí jednostranné naklonenie právnej roviny pre navrhovateľa, ktorý dnešného dňa má len pohľadávky voči svojmu dlžníkovi, pričom ďalšie tretie subjekty sú len v postavení neprávoplatných alebo budúcich žalôb. Tiež na nehnuteľnosti je na liste vlastníctva záložné právo v prospech L. S. a.s., ako záložného veriteľa.

10. Zároveň poukázal na skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a uviedol, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti, ktoré mu zákon umožňuje alebo umožňoval. Napríklad mohol dať zriadiť predbežné opatrenie na nehnuteľnosti, a to voči spoločnosti HELOIL s.r.o., čo však neurobil. Tiež mohol požiadať kataster o zápis do poznámky na LV-že nehnuteľnosti sú predmetom sporu, čo tiež neurobil. Odvolateľ taktiež poukázal na to, že treba mať na zreteli, či neužívaním nehnuteľností nevznikne vlastníkovi neprimeraná ujma, alebo či tým vec nestráca na ekonomickej hodnote. Podľa ustálenej súdnej praxe blokovanie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže vlastníkovi dočasne spôsobiť žiadne ekonomické ťažkosti. V tejto súvislosti poukázal na § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka a uviedol, že ďalšie obmedzenie vlastníckeho

práva s ohľadom na zásady rovnosti účastníkov nie je žiadúce neodkladné opatrenie. Súdy musia pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku, v dôsledku čoho nie je dôvodné v tomto prípade nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné vychádzať z potreby osvedčenia práva a ohrozenia práva. Tieto predpoklady navrhovateľ nesplnil a návrh sa javí len akýmsi opatrníckym konaním navrhovateľa, ak by mu nevyšlo iné dosiaľ neprávoplatne rozhodnuté konanie. Na záver odvolateľ dodal, že v danej veci nie sú uvedené žiadne indície svedčiace prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu strany vo vzťahu k navrhovateľovi. Strana nevykonala žiadny ukracujúci právny úkon vo vzťahu k žiadnej osobe, nie to navrhovateľovi. Žiadna bezodkladnosť tak v tomto prípade nie je na mieste ako aspekt podľa § 325 ods. 1 CSP.

11. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu strany a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal stranu na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke.

12. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné, pričom skutkové tvrdenia uvádzané stranou nepovažuje za správne. Navrhovateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď nariadil vo veci neodkladné opatrenie. Poukázal na § 324 ods. 3 a nasl. CSP, podľa ktorého súd nariadi neodkladné opatrenia iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ opäť opísal skutkový stav obdobne ako bol opísaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol, že je zrejmé, že K. T. v snahe vyhnúť sa plneniu svojich povinností v exekučných konaniach najskôr previedla svoj majetok na iné osoby ( vložila do nehnuteľnosti do spoločnosti HELOIL, s.r.o. ) a neskôr, tesne pred právoplatnosťou rozhodnutia o neúčinnosti tohto právneho úkonu bol opätovne vykonaný úkon smerujúci k zmareniu exekúcie, ako aj konania vedeného pod sp.zn. 13C/57/2008, keď spoločnosť HELOIL, s.r.o. previedla nehnuteľnosti na spoločnosť BAJO - PLUS s.r.o. ( v ktorej dlžníčka bola a je konateľkou ). Navrhovateľ opätovne zdôraznil, že stále sa jedná o tú istú osobu, ktorá spolu s blízkymi osobami, ako aj účelovo prepojenými subjektmi týmto konaním poškodzuje veriteľa ( navrhovateľa ), komplikuje vymáhanie pohľadávok a tým marí snahu o účinnú ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa.

13. K námietke odvolateľa, že nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bezprostredne navrhovateľ uviedol, že toto tvrdenie je irelevantné, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie navrhovateľovi nestanovuje povinnosť pravidelne kontrolovať prevody majetkov jednotlivých dlžníkov, resp. s nimi úzko prepojených subjektov. Zároveň navrhovateľ uviedol, že žalobu vo veci samej podal v súdom stanovenej lehote, čím si stanovenú povinnosť splnil riadne a včas, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 10Cb/12/2017. Navrhovateľ má tiež za to, že všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené a stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že návrh na jeho nariadenie bol podaný dôvodne. Zároveň je navrhovateľ toho názoru, že riadne v konaní osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi nimi, a to tak personálne prepojenie osôb, ako aj účelovo prepojených subjektov. Zároveň osvedčil efektivitu tohto neodkladného opatrenia a v neposlednom rade skutočnosť, že sledovaný účel by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko nehnuteľnosti už nie sú vo vlastníctve dlžníka, voči ktorému má navrhovateľ právoplatne priznané pohľadávky. Navrhovateľ sa zároveň domnieva, že konanie dlžníčky K. T. napĺňa znaky, ktoré možno kvalifikovať ako poškodzovanie veriteľa podľa trestného zákona. Taktiež prevod nehnuteľností zo spoločnosti HELOIL, s.r.o. na BAJO - PLUS s.r.o. je určite v rozpore s platnými právnymi predpismi, najmä však s dobrými mravmi.

14. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadrila strana podaním doručeným okresnému súdu dňa 9.6.2017, v ktorom poukázala na skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici už neraz rozhodol, že musí existovať konkrétna a bezprostredná hrozba. Podľa strany táto tu nie je a navrhovateľ preto poukazuje na rôzne konštrukcie osobných prepojení. To sú však len hypotézy, kedy práve plynutie času preukázalo, že súčasný stav tu trvá od augusta 2016 v nezmenenej podobe. Prípadné osobné prepojenia sú však dôvodmi len pre navrhovateľa ako určitý typ, nie pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolateľ taktiež poukázal na článok III. žaloby, podľa ktorej K. T. vložila svoj majetok - nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti HELOIL, s.r.o., avšak strana uviedla, že podnikateľ K. T. vložila celý svoj podnik, ktorého súčasťou boli okrem iného aj tieto nehnuteľnosti, ako nepeňažný vklad, ohodnotené na základe

znaleckého posudku. Potom celý koncept tvrdený navrhovateľom je diametrálne iný. Strana opakovane uviedla, že nie sú splnené žiadne, nie to všetky podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia.

15. Strana má tiež za to, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy, to, že by strana mohla alebo môže previesť, nemôže postačovať, pretože to by každá meritórna žaloba bola rovno spojená s nariadením neodkladného opatrenia. Súčasný stav po nariadení neodkladného opatrenia zasahuje do obsahu vlastníckeho práva strany bez zákonného dôvodu, pričom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rušil nariadené neodkladné opatrenia pre nepreukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Tento prípad nie je v ničom iný, pričom navrhovateľ podáva žalobu, žiada o neodkladné opatrenie, hoci žalobu podáva po uplynutí trištvrte roka nezmeneného stavu, čo určite oslabuje materiálne dôvody pre akékoľvek neodkladné opatrenie. Podľa názoru strany neexistuje dôvod pre ďalšie trvanie neodkladného opatrenia v rozsahu, ako to učinil súd prvej inštancie, keďže nehnuteľný majetok jestvuje, je založený v prospech záložného veriteľa a strana nekoná v rozpore s právom, nie to domnelými právami navrhovateľa. Nie je vecou strany, že tu jestvujú iné spory, domnelé alebo tvrdené nároky medzi inými osobami, dôležité je, že strana nie je dlžníkom a ani inak povinnou osobou v týchto prípadoch, je len vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú toho času súdom blokované.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.2.2017 bol Okresnému súdu Zvolen doručený návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa vyhovel a uviedol, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal žalobu vo veci samej v súdom stanovenej lehote, ktorá je vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 10Cb/5/2017.

18. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

21. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložil najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „ odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

23. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnym pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude z pravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených

záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu ( napr. v konaní o ochranu nekalej súťaži , v odporovacom konaní a pod. ). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

24. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie strany nie je dôvodné.

25. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sledovaný účel nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko dlžníčka K. T. v súčasnosti nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale k vzťahu majetku iného subjektu, než dlžníka, nemožno na návrh veriteľa zabezpečovacie opatrenie nariadiť.

26. V danom prípade navrhovateľ predloženými dokladmi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že má právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia voči dlžníčke K. T., ktorá bola vlastníčkou nehnuteľností, predajom ktorých mohol byť dlh K. T. voči navrhovateľke uspokojený. Napriek tejto skutočnosti dlžníčka nehnuteľnosti vložila ako nepeňažný vklad do spoločnosti HELOIL, s.r.o., s ktorou spoločnosťou bola osobnostne previazaná, následkom čoho sa navrhovateľka domáhala žalobou na Okresnom súde vo Zvolene určenia neúčinnosti právneho úkonu, t.j. vkladu týchto nehnuteľností do uvedenej spoločnosti HELOIL, s.r.o. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 13C/57/2008 zo dňa 30.4.2015 je osvedčené, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že predmetný právny úkon - vklad nehnuteľností K. T. do spoločnosti HELOIL, s.r.o. je voči žalobkyni neúčinný. Aj keď na základe podaného odvolania nie je predmetný rozsudok právoplatný, po jeho vyhlásení spoločnosť HELOIL, s.r.o. previedla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na spoločnosť BAJO - PLUS s.r.o., čo je osvedčené z výpisu z katastra nehnuteľnosti, kde ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva A zo dňa 18.8.2016

- XXXX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že konaním dlžníčky K. T. a následne konaním spoločnosti HELOIL, s.r.o. je ohrozená exekúcia pohľadávok navrhovateľky. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, že je osvedčený nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko strana, ako vlastník predmetných nehnuteľností by prípadným ďalším prevodom nehnuteľností mohol ohroziť exekúciu pohľadávok navrhovateľky. Zároveň odvolací súd sa stotožňuje so všetkými právnymi argumentmi vyslovenými súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení.

27. K námietke odvolateľa, že na predmetnej nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech L. S., a.s. odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na nenariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v prípade vyplatenia úverov v prospech tejto banky, by došlo k zrušeniu záložného práva, následkom čoho by strana mohla robiť ďalšie prevody nehnuteľností. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že súd skúma podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v každom jednotlivom spore individuálne, a preto rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré strana poukazuje nemajú právny význam pre rozhodnutie v tomto konaní. K námietke odvolateľa, že nariadením neodkladného opatrenia ide o neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva odvolací súd zastáva názor, že nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade je primeraným zásahom, nakoľko pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností bola dlžníčka a v rade nadobúdateľov nehnuteľností ide o personálne prepojenie dlžníčky s týmito spoločnosťami. Tieto skutočnosti sú osvedčené a preukázané listinnými dôkazmi založenými v spise, a preto nariadenie neodkladného opatrenia nepovažuje odvolací súd za taký zásah do práv strany nad nevyhnutú mieru a považuje tento zásah za primeraný okolnostiam prípadu.

28. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konania.

30. O nároku na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, ako aj o ich výške rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 aj bez návrhu okresný súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí.

31. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .