Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3T/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca S.. S. Z., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. mája 2022, v trestnej veci proti obžalovanému N. T., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , takto

rozhodol:

Obžalovaný:

N. nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom XXX XX I., toho času bytom C. XX, XXX XX C. C.,

sa uznáva za vinného, že

v Stropkove a inde z nedbanlivosti od mesiaca október 2019 až doposiaľ si v plnej výške neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu priamo zo voči mal. N. T., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky K. T., bytom K. č. XXX/XX, Stropkov aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Svidník č. -24 zo dňa 23.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2019, zaviazaný ako rodič prispievať na výživu mal. N. T., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 100,- eur mesačne a mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávnenej matky K. T. zo Stropkova, čím mu tak aj napriek jeho čiastočným úhradám v sume 5.271,46 eura vznikol na tomto výživnom dlh vo výške 1.128,54 eura,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa .

Za to mu súd ukladá:

Podľa , s prihliadnutím na , , , trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa výkon trestu podmienečne o d k l a d á a podľa určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

N. obvinenému ukladá povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 10.2.2021, sp. zn. obžalobu na obvineného N. T. a to pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v Stropkove a inde z nedbanlivosti od mesiaca október 2019 až doposiaľ si v plnej výške neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu priamo zo voči mal. N. T., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky K. T., bytom K. č. XXX/XX, Stropkov aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Svidník č. -24 zo dňa 23.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2019, zaviazaný ako rodič prispievať na výživu mal. N. T., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 100,- eur mesačne a mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávnenej matky K. T. zo Stropkova, čím mu tak aj napriek jeho čiastočným úhradám v sume 1281,46 eur vznikol na tomto výživnom dlh vo výške 1.118,54 eur.

Súd doručil obžalovanému obžalobu spolu s vydaným trestným rozkazom, voči ktorému obžalovaný včas podal odôvodnený odpor. Následne súd určil termín hlavného pojednávania na deň 30.5.2022, pričom predvolanie na hlavné pojednávanie spolu s výzvou na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov podľa , bolo obžalovanému doručené do vlastných rúk dňa 16.5.2022. V predvolaní na hlavného pojednávanie bol obžalovaný poučený o možnosti konať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti podľa a . Obžalovaný sa napriek riadnemu predvolaniu a poučeniu na hlavné pojednávanie nedostavil a v čase konania hlavného pojednávania súd nemal vedomosť o tom, žeby obžalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Preto súd po súhlase prokurátora vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, v súlade s ustanovením a za splnenia tam uvedených podmienok.

Dňa 1.6.2022 bolo pracovníčkou informačného centra Okresného súdu Svidník predložené mailové podanie týkajúce sa predmetného konania, zaslané z adresy odosielateľa V. C. I., v ktorom obžalovaný N. T. ospravedlňuje svoju neúčasť na súdnom pojednávaní z dôvodu PN. Prílohu tohto podania tvorilo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného vystavené dňa 26.5.2022 K.. U. C. S., všeobecnou lekárkou v Stropkove. V súvislosti s tým, súd uvádza, že aj keby o tomto ospravedlnení mal vedomosť už v čase konania hlavného pojednávania, neakceptoval by ho ako riadne a včasné ospravedlnenie. Z potvrdenia o DPN je zrejmé, že toto bolo obžalovanému vystavené už 26.5.2022 (štvrtok), avšak ospravedlnenie svojej neúčasti zaslal obžalovaný súdu až 29.5.2022 o 10:16 hod. (nedeľa), pričom ani o odročenie hlavného pojednávania nežiadal. Z potvrdenia taktiež nevyplýva, žeby zdravotný stav obžalovaného neumožňoval jeho účasť na pojednávaní, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby ( ).

Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne K. T. a prečítaním týchto listinných dôkazov: rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. , rodné listy detí, potvrdenia o návšteve školy, lekárska správa, výpisy z účtov obžalovaného, odpis registra trestov, charakteristiky na obžalovaného, vyjadrenie obžalovaného, mailové podanie K. T., správy súdneho exekútora K.. N., odpor proti trestnému rozkazu, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni, písomné poznámky K. T., výpis zo Živnostenského registra, správa ÚPSVaR Stropkov, lustrácia v Centrálnom registri správnych deliktov a priestupkov. Oboznámený bol tiež pripojený spis Okresného súdu Svidník sp. zn. .

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné: Rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. -24 zo dňa 23.7.2019 boli maloleté deti N. T., nar. XX.X.XXXX a J. T., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky K. T., rod. F.. Otec maloletých N. T. bol zaviazaný prispievať na výživu mal. N. T. výživným v sume 100,- eur mesačne a na výživu mal. J. T. výživným v sume 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku

do budúcna k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.8.2019.

Obžalovaný sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 13.1.2021 vyjadril k neplneniu si vyživovacej povinnosti za mesiace október 2019, január 2020, apríl 2020, máj 2020, jún 2020 v ktorom zaplatil výživné 20,- eur, júl 2020 - december 2020 tak, že v mesiaci október 2019 zarobil približne 800,- eur, ktoré mu boli vyplatené v hotovosti. Výživné za daný mesiac nezaplatil, lebo mal iné výdavky a tiež peniaze použil pre vlastnú potrebu. V mesiaci január až marec 2020 pracoval a za uvedené tri mesiace spolu zarobil okolo 2.000,- eur, ktoré mu boli zaslané na jeho účet v Tatra banke. Za mesiac január 2020 výživné nezaplatil, ale zaplatil výživné za ďalšie dva mesiace roku 2020. V apríli 2020 nemal prácu pre nedostatok pracovných príležitostí pre COVID 19, pracovať začal až koncom mája 2020, pričom pracoval do 4.7.2020, kedy mal v práci úraz. Za obdobie od mája 2020 do 4.7.2020 zarobil asi 700-800,- eur, ktoré mu boli vyplatené v hotovosti. Zo zárobku zaslal 20,- eur ako výživné za mesiac jún 2020 a zvyšok použil pre vlastnú potrebu. Od úrazu do začiatku mesiaca november 2020 nikde nepracoval a liečil sa sám doma. Nepoberal vtedy ani žiadne nemocenské dávky, lebo ako živnostník zanedbal povinnosť platiť si odvody nemocenského poistenia a priznal, že tento stav si spôsobil sám. Za mesiac október 2020 zaplatil výživné 20,- eur. Koncom októbra 2020 si našiel prácu vo firme E. P. s.r.o. a za prvý turnus od 26.10.2020 do konca novembra 2020 zarobil okolo 2.000,- eur. V tom období poslal na účet K. T. dňa 11.11.2020 sumu 50,- eur, dňa 13.11.2020 sumu 250,- eur a 7.12.2020 sumu 200,- eur. V tom čase bolo voči nemu vedené aj exekučné konanie súdnym exekútorom K.. K. N., v rámci ktorého mu bol zablokovaný jeho bankový účet. Obžalovaný uviedol, že dňa 28.12.2020 zaslal na účet exekútora sumu 500,- eur a dňa 7.1.2021 mu bola z účtu stiahnutá suma 327,46 eura. Obžalovaný uviedol, že ku dňu jeho výpovede predstavoval dlh na výživnom sumu okolo 800,- eur a že tento dlh spolu s riadnym výživným bude uhrádzať k rukám matky maloletých detí podľa toho, ako bude pracovať, lebo žiadnu inú finančnú hotovosť nemá.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 25.2.2021 obžalovaný uviedol, že ho mrzí, že sa ocitol nie vlastnou vinou vo finančnej insolventnosti, v jeho osobnom záujme sú jeho maloleté deti a bude sa snažiť vyrovnať všetky pozdĺžnosti voči nim a platiť tiež riadne výživné, pretože sa zamestnal v zahraničí. V odpore proti trestnému rozkazu obžalovaný uviedol, že vyživovaciu povinnosť neplnil nie z nedbanlivosti, ale pre závažné dlhodobé zdravotné problémy (od januára 2020 často trpel respiračnými chorobami, kvôli čomu bol práceneschopný, neskôr utrpel fraktúru dolnej končatiny s dobou liečenia 6-8 týždňov), pre pandemickú situáciu a nemožnosť nájsť si prácu počas lockdownu. Dodal, že momentálne je už zamestnaný a bude sa snažiť čo najskôr splatiť dlžné výživné a súčasne platiť riadne výživné. Žiadal o zhovievavosť s termínom splatnosti.

Svedkyňa K. T., k rukám ktorej je obžalovaný povinný platiť výživné na maloleté deti, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípravnom konaní zdokladovala konkrétne obdobia, v ktorých obžalovaný neplatil výživné a tiež sumy výživného, ktoré jej boli zo strany obžalovaného zaplatené. Dodala, že obžalovaný naďalej nedodržuje termíny na platenie výživného, mešká s platbami, prípadne za neho zaplatí výživné niekto iný, napr. jeho priateľka a v jednom prípade jeho otec. Obžalovaný neprispieva na deti ani žiadnou inou formou, nekupuje im darčeky ani vtedy, keď majú sviatok. Uviedla, že v roku 2022 jej obžalovaný poukázal len jednu platbu vo výške 250,- eur dňa 26.5.2022 a dlh na výživnom za rok 2022 k 30.5.2022 vyčíslila na sumu 750,- eur a dlh ku 31.12.2021 na sumu 378,54 eura, spolu teda vo výške 1.128,54 eura. Svedkyňa tiež vypovedala, že náklady na výživu detí sa jej oproti obdobiu, keď bolo výživné určené súdom zvýšili, pretože deti už študujú na strednej škole a dcéra dochádza do školy do Giraltoviec autobusom.

Z listinných dôkazov, predovšetkým z výpisov z účtu v Prima Banke, v Slovenskej sporiteľni, zo správ súdneho exekútora K.. K. N., z písomných poznámok predložených svedkyňou K. T. a jej mailových podaní, po zohľadnení výpovede svedkyne K. T. a obžalovaného je zrejmé, v ktorých obdobiach aké konkrétne sumy obžalovaný zaplatil na výživné pre svoje maloleté deti. Za obdobie mesiacov október 2019 až december 2019 mal obžalovaný zaplatiť súdom určené výživné spolu vo výške 600,- eur (3x 200,- eur) a reálne zaplatil sumu 400,- eur (11/2019 - 200,- eur, 12/2019 - 200,- eur). Dlh za toto obdobie predstavuje sumu 200,- eur. V roku 2020 mal obžalovaný na výživnom zaplatiť sumu spolu 2.400,- eur (12x 200,- eur), pričom zaplatil len sumu vo výške 1.390,- eur (02/2020 - 200,- eur, 03/2020 - 200,- eur, 06/2020 - 20,- eur, 10/2020 - 20,- eur, 11/2020 - 300,- eur, 12/2020 - 650,- eur). Dlh na výživnom za rok 2020 predstavuje sumu 1.010,- eur. V roku 2021 mal obžalovaný na výživnom zaplatiť opäť sumu 2.400,-

eur (12x 200,- eur), pričom zaplatil spolu sumu vo výške 3.231,46 eura (01/2021 - 291,46 eura, 02/2021

- 500,- eur, 03/2021 - 250,- eur, 04/2021 - 50,- eur, 05/2021 - 500,- eur, 06/2021 - 500,- eur, 08/2021 - 250,- eur, 09/2021 - 250,- eur, 10/2021 - 160,- eur, 11/2021 - 280,- eur, 12/2021 - 200,- eur). Za rok 2021 obžalovanému nevznikol dlh na výživnom, navyše znížil dlh na výživnom z predchádzajúceho obdobia o sumu 831,46 eura. V roku 2022 mal obžalovaný za obdobie od januára 2022 do mája 2022 (do 30.5.2022 kedy bol vyhlásený rozsudok) zaplatiť na výživnom sumu 1.000,- eur (5x 200,- eur), pričom zaplatil len sumu 250,- eur dňa 26.5.2022, čo vyplýva z výpovede svedkyne a z jej písomných poznámok. Dlh na výživnom za obdobie piatich mesiacov roku 2022 predstavuje sumu 750,- eur. Za obdobie od októbra 2019 do mája 2022 bol obžalovaný povinný zaplatiť na výživnom sumu spolu 6.400,- eur a reálne zaplatil sumu vo výške 5.271,46 eura. Po zohľadnení všetkých čiastkových platieb výživného za obdobie od októbra 2019 do mája 2022, predstavuje dlh obžalovaného na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 1.128,54 eura.

Príjmové pomery obžalovaného za uvedené obdobie sú zrejmé z výpisov z jeho účtu v Tatra banke, a.s. a v Slovenskej sporiteľni, a.s. a tiež z jeho výpovede. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov bol obžalovaný naposledy vedený ako uchádzač o zamestnanie v období od 3.11.2016 do 1.7.2018 vrátane a dňa 2.7.2018 bol z evidencie vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že obžalovaný má od 2.7.2018 doposiaľ zriadenú živnosť na obchodné meno N. T., miesto podnikania Stropkov, H. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, s predmetom podnikania „Prípravné práce k realizácii stavby“. Podľa správy Sociálnej poisťovne, nie je obžalovaný vedený v registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba a podľa informácií Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Stropkov, daňový subjekt N. T., nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 a 2019.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa až 5 o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Na základe vykonaného dokazovania súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný, ako otec maloletých detí N. T. a J. T., je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k týmto deťom, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona o rodine. Rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. -24 zo dňa 23.7.2019 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí N. a J. výživným v sume 100,- eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky K. T.. Za obdobie od októbra 2019 do mája 2022 (do 30.5.2022, kedy bol vyhlásený rozsudok) mal obžalovaný povinnosť zaplatiť súdom určené výživné v sume spolu 6.400,- eur, avšak na výživnom zaplatil za toto obdobie len sumu 5.271,46 eura. Bolo teda preukázané, že obžalovaný si riadne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť (toho času obe navštevujú strednú školu) a za uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.128,54 eura ku dňu vyhlásenia rozsudku. Tohto konania sa obžalovaný dopustil zavinene, a to vlastnou nedbanlivosťou, ktorou pristupoval k riadnemu plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti. Po zohľadnení príjmových pomerov obžalovaného v rozhodnom období, v ktorom okrem obdobia od apríla 2020 do konca mája 2020 a od 4.7.2020 do konca októbra 2020, dosahoval dostatočný príjem zo živnosti, má súd za to, že bolo v možnostiach a schopnostiach obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako bola určená v civilnom

konaní, teda v sume 100,- eur mesačne na každé dieťa, čo tiež zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré medzičasom začali navštevovať strednú školu. Je tiež nutné zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča.

Na základe výsledkov dokazovania súd upravil v skutkovej vete výšku čiastkových úhrad výživného na sumu 5.271,46 eura a tiež výšku dlžného výživného na sumu 1.128,54 eura.

Počas celého skúmaného obdobia si obžalovaný zabezpečoval príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. Aj keď sa obžalovaný vo svojej výpovedi a v následných písomných vyjadreniach bránil tým, že v určitých mesiacoch nemal príjem pre nedostatok pracovných príležitostí počas pandémie COVID19 (od apríla 2020 do konca mája 2020), súd poukazuje na to, že osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využívať všetky možnosti, aby si túto povinnosť v reálnej možnej výške splnila, bez ohľadu na to, že mu podnikateľská činnosť dočasne neprináša zisky v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti (R23/1999-I). Obžalovaný tiež uvádzal obdobia, v ktorých nemohol pracovať zo zdravotných dôvodov a počas ktorých nemal žiadny príjem. Tu je potrebné zdôrazniť, že takýto stav si zapríčinil sám obžalovaný tým, že zanedbal svoju povinnosť ako živnostník platiť odvody na nemocenské poistenie, čo aj sám vo svojej výpovedi uznal. Z výpovede obžalovaného a jeho písomných vyjadrení je zrejmé, že pre zdravotné problémy nepracoval a nepoberal ani nemocenské dávky už v januári 2020. Svoj ľahkovážny prístup k plneniu si odvodových a daňových povinností však nezmenil ani po tom, čo opäť začal pracovať a dosahovať príjem zo živnosti a preto po úraze dolnej končatiny v júli 2020 zostal vlastným zavinením na určité obdobie opäť bez príjmu.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je zistenie, že okrem formálnych znakov prečinu, napĺňa konanie obžalovaného aj materiálnu stránku prečinu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona. Teda, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť vyššia než nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona preukázané predovšetkým z následku konania obžalovaného, ktorý si v období od októbra 2019 do mája 2022 zavinene riadne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje dve maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.128,54 eura.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), pretože z výpisu z registra trestov a z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za žiadny trestný čin, ani postihnutý za žiadny priestupok. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.

Za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností (1:0) súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona o 1/3, čo po úprave predstavuje hornú hranicu 16 mesiacov. V rámci takto upravenej trestnej sadzby uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, teda vo výmere 4 (štyroch) mesiacov. Pri stanovení konkrétnej výmery trestu zohľadnil súd predovšetkým osobu obžalovaného a tiež skutočnosť, že obžalovaný v priebehu trestného konania prejavil snahu dlžné výživné uhradiť, keď za rok 2021 mu nevznikol žiadny dlh na výživnom a podarilo sa mu znížiť v tom čase existujúci dlh výživného o sumu 831,46 eura. Prioritou pri tomto prečine je dosiahnuť, aby maloleté deti dostali od páchateľa svoje zákonné výživné a z tohto pohľadu je prognóza nápravy obžalovaného skôr priaznivá.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím aj na nedbanlivostnú formu zavinenia a najmä na aspoň čiastočnú snahu obžalovaného dlh na výživnom uhradiť mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a rozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, v rámci ktorej mu uložil povinnosť zaplatiť podľa svojich síl a schopností

zameškané výživné. Účelom uloženej povinnosti je motivovať obžalovaného, aby tento vynaložil všetko úsilie k úhrade dlžného výživného na svoje deti už v skúšobnej dobe.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.