Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/53/2017

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v konaní navrhovateľky L.. arch. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., ul. J. A. G. XXXX/XX proti odporcovi L.. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., ul. J. A. G. XXXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súdu dňa 3.8.2017 o 11.45 hod. domáhala voči odporcovi, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by mu: I. Zakázal dočasne vstupovať do spoločného bytu na ulici M. A. G. XXXX/XX, XXX XX O., katastrálne územie O., obec O., parcelné číslo XXXX/XX zapísaných na LV XXXX. II. Zakázal priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 20 metrov a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zákaz priblíženia sa s tým, že sa smie k navrhovateľke priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude odporca predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. III. Zároveň navrhla, aby jej súd uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súde návrh na začatie konania o zákaz priblíženia sa odporcu k nej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom sú manželmi od roku 1980, z manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú už dospelé a s odporcom žijú v spoločnej domácnosti na adrese J. A. G. XXXX/XX, XXX XX O.. Ďalej uviedla, že prvé vážnejšie problémy v ich vzťahu začali potom čo odporca začal pracovať ako učiteľ na gymnázium, kde pôsobí aj v súčasnosti, pretože začal v nadmernej miere požívať alkoholické nápoje, v dôsledku čoho sa pod ich vplyvom správal k nej agresívne a vulgárne, napádal ju tak fyzicky ako aj slovne a takéto jeho správanie pretrváva vo vzťahu k nej doteraz. Tvrdila, že po jeho útokoch bola viackrát ošetrená lekárom o čom ako dôkaz predložila lekárske správy z rokov 2006, 2007, 2009, 2017. Uviedla ďalej, že jej odporca doma s ničím nepomáha, nedodržiava osobnú hygienu, oplzlo jej nadáva a ponižuje ju, neprispieva jej finančne, a hospodári so svojimi peniazmi len podľa svojho uváženia. Tvrdila, že naposledy ju dňa 29.7.2017 odporca úmyselne udrel odzadu zvesenými dvierkami z kuchynskej linky tak, že jej mohol spôsobiť aj závažnejšie poranenia, ak by jej doska zachytila hlavu, alebo keby ju držal v inej polohe a mohol by ju aj zabiť, pričom to nebolo v amoku ale už potom po skončení hádky, takže to bolo úmyselne a vedome. Po tomto napadnutí ju bolí krk, točí sa jej hlava, zdá sa jej, že horšie vidí, nemôže spať, je jej stále do plaču, nemôže sa sústrediť na svoju prácu. Ihneď po tomto incidente chcela telefonovať, ale necítila sa dobre a mala závrat, avšak odporca jej z ruky vytrhol mobil a vysmieval sa jej, keď ho žiadala s plačom aby jej ho vrátil. Neskôr keď jej ho vrátil tak vybehla na balkón, avšak bola v takom šoku, že si nevedela spomenúť na číslo polície a tak zavolala

synovi a hneď nato telefonicky kontaktovala políciu, ale hovor musela predčasne ukončiť, pretože odporca prišiel za ňou na balkón a opäť si od nej pýtal mobil a vyhrážal sa jej, že ak mu ho nedá, tak ju vyhodí z balkóna. Potom čo prišla približne do 30 minút policajná hliadka tak odišla so synom na lekárske ošetrenie a po ošetrení bola vypovedať na polícii v čase asi od 14:00 hod. do 20:00 hod. Potom čo na polícii vypovedal aj odporca tak prišiel do bytu v sprievode policajnej hliadky za účelom, aby si vzal z bytu potrebné veci a odovzdal kľúče od bytu z dôvodu, že od 29.07.2017 bol vykázaný políciou z obydlia na dobu 10 dní. Odvolávajúc sa na §§ 324, 325 CSP, § 146 ods. 2 a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) všeobecné odporúčanie č. 19 - Násilie na ženách uviedla, že po zvážení všetkých faktov, keďže táto situácia veľmi vážne ovplyvňuje celú jej rodinu a tento stav je neúnosný a veľmi vážny má dôvodnú obavu a strach o svoj život a zdravie, keďže odporca vždy pri hádke vybuchne a je agresívny, niekedy sa dá povedať, že je až nepríčetný a vtedy nemá žiadne zábrany, ničoho sa nebojí, ide si za svojim a preto navrhla, aby súd vyhovel jej návrhu a nariadil ňou navrhované neodkladné opatrenie.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení pripojila navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listinné dôkazy: lekárske správy z 6.10.1989, 14.10.2006, 13.11.2006, 15.1.2007, 19.1.2007, 29.8.2009, 19.12.2009, 21.12.2009, 29.7.2017, Potvrdenie vyhotovené Obvodným oddelením PZ v Michalovciach dňa 4.7.2008 o tom, že navrhovateľka oznámila dňa 4.8.2008 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu na OO PZ Michalovce, Upovedomenie vyhotovené OO PZ v Michalovciach dňa 14.7.2008 pod č. p. ORP-P-801/MI-2008 adresované navrhovateľke o tom, že na základe označeného oznámenia bol spisový materiál postúpený na priestupkové konanie, Zápisnicu o trestnom oznámení spísanú OR PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície, Obvodným oddelením PZ Michalovce dňa 29.7.2017 pod ČVS: ORP-716/MI-MI-201, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vyhotovené dňa 29.7.2017 pod č. 147462 OR PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície, Obvodným oddelením PZ Michalovce, z ktorého vyplýva, že odporca bol políciou vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - navrhovateľky, a to bytového priestoru na 5. poschodí po vyjdení z výťahu vpravo na ul. G. č. obytného bloku XX v O..

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

8. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

9. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

12. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

15. Podľa § 27a ods. 4 zákona o Policajnom zbore, policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a prípadne telefónne číslo, na ktorom bude zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení. Telefónne číslo poskytne prípadne policajtovi tiež ohrozená osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname.

16. Neodkladané opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha voči odporcovi, aby súd neodkladným opatrením mu uložil povinnosť dočasne nevstupovať do ich spoločného bytu (výrok I. uznesenia) tak okrem toho, že ho možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia je potrebné aj označiť aj obydlie (byt), do ktorého nemá takáto osoba (odporca) vstupovať a v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (navrhovateľka). V tomto prípade však navrhovateľka nepredložila žiaden listinný dôkaz - príslušný výpis z LV, na ktorom je zapísaná v katastri nehnuteľnosti predmetná nehnuteľnosť - byt, do ktorého by nemal odporca vstupovať. Súd si preto za účelom overenia si pravdivosti údajov uvedených navrhovateľkou v návrhu ohľadom označenia bytu zadovážil internetový výpis z LV č. XXXX k.ú. O., na ktorom ako uvádzala navrhovateľka, by mal byť evidovaný predmetný byt a zistil, že na tomto LV je evidovaná nehnuteľnosť- parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX/XX, ktorej sú strany (navrhovateľka a odporca) podielovými spoluvlastníkmi pod B 66 v podiele 1/178. Súd však zistil, že byt, do ktorého by mal súd zakázať vstupovať odporcovi je evidovaný na LV

č. XXXX k.ú. O. a ide o byt č. X nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode XX bytového domu C2 súp. č. XXXX stojacom na parcele č. XXXX, ktorého sú strany bezpodielovými spoluvlastníkmi - podiel 1/1 - zápis pod B 51. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosť (byt), do ktorej má mať odporca dočasne zakázaný vstup nie je správne a ani úplne identifikovaný údajmi z príslušného katastra nehnuteľností (nehnuteľnosť musí byť identifikovaná podľa katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva, na ktorom je vedená, pozemok podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemok evidovaný ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, stavba podľa súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, byt podľa čísla bytu, čísla poschodia, čísla vchodu a súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je bytový dom postavený) a navrhovateľka v ňou navrhovanom výroku uznesenia ho označila v návrhu len všeobecne t.j. „do spoločného bytu na ulici M. A. G. XXXX/XX, XXX XX O.“ a ani neuviedla správny list vlastníctva, na ktorom je tento byt evidovaný v katastri nehnuteľností, podľa ktorého by sa dal presne identifikovať. Za takéhoto stavu preto súd t tohto dôvodu v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože takýto výrok by nebol ani vykonateľný.

17. Čo sa týka ďalšej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa navrhovateľka domáhala toho, aby súd odporcovi zakázal priblížiť sa k nej, tak súd poukazuje na to, že zákon umožňuje súdu v § 325 ods. 2 písm. f/, g/ CSP, aby neodkladným opatrením strane uložil najmä, aby: f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

18. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň základných skutočností, umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f), h) je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tu nie je nevyhnutné preukázať existencie takéhoto násilia ale ho aspoň osvedčiť. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) zásadne preukazuje listinnými dôkazmi. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánov činných v trestnom konaní alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení iných osôb. Z listinných dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka a to vyššie označenej Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 29.7.2017 (č.l. 22) vyplýva, že na označené oddelenie polície sa navrhovateľka potom čo v uvedený deň ju mal podľa jej tvrdení odporca fyzicky napadnúť dostavila za účelom podania trestného oznámenia na odporcu. Do zápisnice uviedla, že toto oznámenie podáva z dôvodov, že už viac ako dvadsať rokov majú s odporcom nezhody, ktoré sa v posledných troch rokov stupňujú, odporca jej dennodenne vulgárne nadáva, počas hádok ju aj opakovane napadol fyzicky (napr. kopol ju do brucha, udrel ju do tváre, do chrbta, sotil ju a pod.). Ako uviedla tak jeden z týchto „incidentov“ oznámila v roku 2008 a bolo to riešené v priestupkovom konaní. Tvrdila, že zo strany odporcu bolo mnoho takýchto útokov voči nej ale tieto neoznámila polícii z dôvodov, že boli deti malé, že sa ho bála a aj z finančných dôvodov z obavy, že nebude môcť zabezpečiť svoje deti, keďže nemala pravidelný mesačný príjem. Na otázku povereného príslušníka polície, čo cítila, keď jej manžel povedal dňa 29.7.2017 (deň keď malo dôjsť k vyššie popísanému fyzickému násiliu odporcu voči nej), že ju vyhodí z balkóna uviedla, že sa nebála, lebo počula susedov pod nimi. Z vyššie označeného Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia z toho istého dňa, t.j. 29.7.2017 (č.l. 24) vyplýva, že odporca skutočne bol v uvedený deň vykázaný z bytu nachádzajúcom sa v O., ul. J. A. G. XX v zmysle vyššie cit. § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Z lekárskej správy vyhotovenej

O.. O. G., všeobecným lekárom NsP s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce zo dňa 29.7.2017 vyplýva, že navrhovateľka utrpela poranenia pomliaždenie hrudníka sa podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré jej mal podľa jej udania spôsobiť odporca, ktorý ju napadol a ktoré poranenia podľa vyjadrenia lekára mohli byť spôsobené tak ako to uviedla. Predpokladaná doba liečenia a PN je 7 dní. Z potvrdenia vydaného OO PZ v Michalovciach zo dňa 4.7.2008 ako aj vyššie označeného Upovedomenia zo 14.7.2008 vyplývajú len skutočnosti, že žalobkyňa nahlásila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a že spisový materiál týkajúci sa spáchania priestupku bol postúpený na Oddelenie všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Michalovciach na začatie konania o priestupku, avšak z týchto listín nie je zrejmé kto, akým spôsobom, voči komu a kde sa mal tohto konania dopustiť a či teda v tomto prípade ide o odporcu, keďže tam nie je uvedené jeho meno, prípadne aké opatrenia zo strany polície boli vykonané vo vzťahu k nemu. Navyše ide o skutok, ktorý sa mal stať ešte v roku 2008, t.j. pred 9 rokmi! Čo sa týka ďalších listinných dôkazov predložených žalobkyňou - vyššie označených lekárskych správ, tak súd poukazuje na to z týchto zistil, že navrhovateľka pri týchto ošetreniach poranení, ktoré v tom čase utrpela uvádzala ako ich príčinu a to napadnutie manželom - odporcom v troch prípadoch, a to v lekárskych správach vyhotovených v dňoch 14.10.2006 (č.l. 12), 13.11.2006 (č.l. 13) a 19.1.2007 (č.l. 16). Z ostatných lekárskych správ táto skutočnosť nevyplýva, resp. uviedla, že buď spadla na kolieskových korčuliach (č.l. 17), alebo sa udrela o zárubňu (č.l. 19). Avšak v týchto prípadoch ide o skutky, ku ktorým došlo pred 10 rokmi! Z predložených vyššie označených listinných dôkazov je nepochybné, že medzi stranami, t.j. navrhovateľkou a odporcom pretrvávajú dlhodobo manželské nezhody, ktoré sa v minulosti pokúšali vyriešiť ako súd zistil v konaní o rozvod manželstva, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 20C 273/2005, ktoré konanie ako bolo súdom zistené bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou. Súd však je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané psychické a fyzické násilie požadovanej intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke a preto aj v tejto časti návrh zamietol. Súd však zdôrazňuje, že v prípade, že orgánmi činnými v trestnom konaní bude začaté trestné stíhanie voči odporcovi pre jeho konanie, ktorého sa mal dopustiť tak ako to tvrdí navrhovateľka voči jej osobe dňa 29.7.2017 a po vykonanom dokazovaní by bolo vznesené obvinenie voči jeho osobe a následne by bola podaná obžaloba na súd, tak aj v rámci trestného konania môže súd zakázať osobe, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu psychického alebo fyzického týrania, alebo ublíženia na zdraví voči inej osobe sa k nej priblížiť popri uložení trestu.

19. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V tomto prípade žalobkyňa nebola vo veci úspešná. Súd však o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 tak, že nepriznal stranám náhradu trov konania s odkazom na ust. § 257 CSP. Aj keď v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 aplikácia ust. § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti niektorej zo strán neprizná. V danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa a ich výnimočnosť súd videl v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, a to, že predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalobkyne z dôvodu nevhodného správania sa žalovaného (manžela žalobkyne) voči žalobkyni. Vzhľadom na okolnosti danej veci, ako aj okolnosti u strán sporu, keď v prípade priznania náhrady trov konania žalovanému voči žalobkyni by mohlo mať za následok ďalšie nezhody a spory medzi nimi tak súd so snahou tomu predísť o náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .