Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-196-2016.pdf
PDF · 101.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/196/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: S. J. T. T..I..N.., T. T. R.B. XX, P., S.: XX XXX XXX, práv. zast.: J.. J. Š., D., R. XX, P., proti žalovanej: R. Č., V.. XX.XX.XXXX, B. P. N. XXXX/X, T., o zaplatenie X.XXX,XX Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,-Eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX sa právny predchodca žalobcu, spol. A. Z. X., D..T.., Q., S.: XXXXXXXX, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy X.XXX,XX Eur s X,XX % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky X.XXX,-Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v XX mesačných splátkach po XX,XX Eur. Žalovaná uhradila X.XXX,XX Eur. Ďalšie platby nezaplatila, preto ju žalobca listom z XX.XX.XXXX vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná dlh nevyrovnala.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa XX.XX.XXXX, písomne nevyjadrila.
3. Na návrh žalobcu súd Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, T.. O.. XXCsp/XXX/XXXX-XX pripustil zmenu na strane žalobcu, keďže Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpenia pohľadávky voči žalovanej z pôvodného žalobcu, zo spoločnosti A. Z. X., D..T.., Q.R., S.: XXXXXXXX na spoločnosť S. J. T. T..I..N.., T. T. Q. X, P., S.N.: XX XXX XXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie boli strany sporu riadne predvolané. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd za splnenia podmienok uvedených v ust. § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vec rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
5. Žalovaná pred súdom potvrdila uzatvorenie pôžičky s právnym predchodcom žalobcu, ktorú potrebovala na úhradu bežných potrieb, keďže v podnikaní sa jej nedarilo. Poukázala na to, že v súčasnosti je bez príjmu, dlžnú sumu je ochotná uhradiť ak sa zlepší jej finančná situácia.
6. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou A. Z. X., D..T.., Q., S.: XXXXXXXX, ako veriteľom a žalovanou, ako dlžníkom, na základe žiadosti žalovanej uzavretá Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX. Na základe uzavretej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške X.XXX,-Eur a žalovaná sa zaviazala uhradiť na zaplatenie úveru sumu X.XXX,-Eur v XX mesačných splátkach po XX,XX Eur, s ročnou úrokovou sadzbou XX,XX%, RPMN XX,XX%, priemernou hodnotou RPMN XX,XX%.
7. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná požiadala o navýšenie pôžičky o X.XXX,-Eur. Výška pôžičky po jej navýšení poskytnutá veriteľom žalovanej tak predstavovala X.XXX,-Eur, na zaplatenie ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť celkovú sumu X.XXX,-Eur v XX mesačných splátkach po XX,XX Eur s ročnou úrokovou sadzbou XX,XX%, RPMN XX,XX%, priemernou hodnotou RPMN XX,XX s termínom konečnej splatnosti XX/XXXX.
8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zaplatila na Zmluvu L. XXXXXXX sumu X.XXX,XX Eur. Nesplatený zostatok predstavuje X.XXX,XX Eur.
9. Listom zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu istiny zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške X.XXX,XX Eur najneskôr do X dní od doručenia výzvy.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Keďže ide nepochybne o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, súd posudzoval zmluvné podmienky v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona o spotrebiteľských úveroch, s účinnosťou ku dňu uzavretia Zmluvy.
14. V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
22. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, uzavrel so žalovanou, ako dlžníkom, dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí pôžičky a následne dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o navýšení poskytnutej pôžičky, ktorá má v zmysle ust. § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uzavretej zmluvy poskytol žalovanej spotrebiteľský úver. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) citovaného zákona, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Súd podrobil predloženú zmluvu súdnej kontrole a zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená 08/2017, teda len mesiacom a rokom, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Citované ustanovenie vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom tohto ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem “doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V zmluve ďalej chýba obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky XX,XX Eur bez bližšej špecifikácie, teda nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Spotrebiteľ musí mať od uzavretia zmluvy prehľad z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky, ako dlho bude úver splácať, aká suma zo splátky predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené je nemožné nahradiť uvedením
celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom ust. § 9 ods. 2 písm. k) je informovať spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky. Len tak je dostatočne určité akú časť istiny z úveru zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené, akú časť úveru platí na úroky a poplatky, teda odplatu veriteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu tieto údaje neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
25. Súd poukazuje na štatistiku vedenú Národnou bankou Slovenska (htp://www.nbs.sk/sk/statisticke- udaje/financne/urokove-sadzby//priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank), v zmysle ktorej priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk predstavovala v čase uzavretia zmluvy v znení jej dodatku (navýšenia) v marci 2013 pre spotrebiteľské úvery nad 5 rokov (78 mesiacov) 10,16%. V zmluve bol úrok z úveru dohodnutý ročnou úrokovou sadzbou 29,55%, čo predstavuje viac než 191% navýšenie obvyklej úrokovej miery. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov, v rozpore s dobrými mravmi treba považovať poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami (v danom prípade i o prevýšenie o viac 191%). Pokiaľ žalobca požadoval od žalovanej úrok z úveru vo výške 29,55%, nepochybne to odporuje zákonu a dobrým mravom. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje úroky v prípustnej výške a preto možno vyvodiť neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd dáva do pozornosti, že ani pri zmluvách o úvere, ktoré sú absolútnym obchodom sa právna úprava spotrebiteľských vzťahov obsiahnutá v Občianskom zákonníku a zameraná na ochranu práv spotrebiteľa nemôže vylúčiť a preto sa musí použiť aj v danom prípade. Smernice Európskej únie totiž ukladajú štátu explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali. Navyše len samotné úroky nie sú celkovou odplatou za poskytnutý úver.
26. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaný z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, ani žiadnych poplatkov, len na vrátenie sumy, ktorú žalovanej poskytol a to po odpočítaní plnenia, ktoré žalovaná uhradila.
27. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nebolo v konaní sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej titulom úveru sumu X.XXX,-Eur. Od žalovanej však požadoval titulom splatenia úveru uhradiť celkovú sumu X.XXX,-Eur
28. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v zmluve bolo navyše dohodnuté také neprimerane dlhé obdobie splácania úveru, ktoré prináša veriteľovi rovnaké neprimerané majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v tom spočíva vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu. Ak dlžník nie je spôsobilý splatiť úver za obdobie, ktoré bude znamenať pre veriteľa dosiahnutie primeranej odplaty, tak pri dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového obdobia (78 mesiacov) prinášajúcej neprimeranú výšku odplaty, sa veriteľ vystavuje dojednaním takéhoto úverového obdobia riziku neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takéto praktiky žalobcu nemôžu požívať súdnu ochranu. V tejto súvislosti súd poukazuje na právoplatný rozsudok krajského súdu v Q. O. E. XX.XX.XXXX, T.. O.. XCo/XXX/XXXX-XX.
29. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené dôvody súd uložil žalovanej uhradiť pre žalobcu sumu X.XXX,- Eur ako rozdiel medzi sumou X.XXX,-Eur predstavujúcou výšku čerpaného úveru a sumou X.XXX,-Eur, ktorú žalovaná hradila. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým žalobca argumentuje k tomu súd uvádza, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýka žalobcovi len absenciu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a nesprávne uvedené RPM (v neprospech spotrebiteľa), ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zák. č. 129/2010 Z.z., ale aj v Smernici 2008/48, pričom čl. 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a nesprávnosť RPMN v neprospech spotrebiteľa, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle čl. 23 Smernice 2008/48 sa táto zmluva považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku v porovnaní s vnútroštátnou úpravou, konkrétne zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad obsiahnutý v rozsudku SD EU bol v určitom období (po vydaní rozsudku) aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov. Po prehodnotení účinnosti a aplikovateľnosti uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie v označenej veci poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. k)) sú odlišné od ustanovení Smernice č. 2008/48/ES (čl. 10 ods. 2 písm. c), čl. 10 ods. 2 písm. h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch, a nie Smernicu 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení Smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice, zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti, sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v prejednávanom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
33. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úroku ustanovuje § 3 ods. 1 Nariadenia, v znení účinnom do XX.XX.XXXX, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne za obdobie od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 517 ods. 2 a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Úspechom žalobcu zo žalovanej sumy X.XXX,XX Eur je suma X.XXX,-Eur s príslušenstvom, žalovaná mala úspech v sume X.XXX,XX Eur. Úspech strán sporu bol takmer rovnaký, súd preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo s poukazom na vyššie citované ustanovenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).