Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-77-2021.pdf
PDF · 85.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24Csp/77/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: SMs CONSULTING, s.r.o., so sídlom Kosodrevinova 41, 821 07 Bratislava, IČO: 45 573 123, zastúpeného h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, proti žalovanému: Ľ. A. Z. N. Z. Š. , nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX A., o zaplatenie 1.757,47€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.757,47€ spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.757,47€ od 2.10.2020 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou elektronicky podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 3.11.2020 (na tunajší súd bola vec postúpená dňa 31.3.2021) sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.757,47€ spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 2.10.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom náhrady spôsobenej škody. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom zo dňa 17.6.2020, č.k. 1T/62/2020-144 uznal žalovaného vinným, že dňa 8.9.2019 na parkovisku na ulici Svornosti v Bratislave kopol do idúceho vozidla EČV: A., čím spôsobil na ľavom blatníku preliačinu a následne pri vzájomnej inzultácii s poškodeným C. V. tomuto poškodil jeho mobilný telefón značky Samsung S10 Galaxy, čím spôsobil poškodenej spoločnosti SMs CONSULTING, s.r.o. škodu celkom vo výške 2.510,69€, pozostávajúcu z náhrady škody v súvislosti s poškodeným autom vo výške 1.610,69€ a náhrady škody v súvislosti s poškodeným mobilným telefónom vo výške 900,- €. Okresný súd Bratislava II v trestnom rozkaze opomenul do celkovej výšky škody zahrnúť sumu vo výške 400,02€ za požičanie náhradného motorového vozidla, uvedené konštatovala aj Okresná prokuratúra Bratislava II v uznesení zo dňa 15.1.2020, sp.zn. 4Pv/410/19/1102. Žalobca podal ako spolupoškodený odpor voči trestnému rozkazu vydanému Okresným súdom Bratislava II dňa 17.6.2020, č.k. 1T/62/2020-144 v časti náhrady škody, uznesením zo dňa 24.8.2020 Okresný súd Bratislava II rozhodol tak, že žalobcu s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Žalobca požadoval zaviazať žalovaného titulom náhrady škody na zaplatenie istiny vo výške 1.757,47€, pozostávajúcej zo sumy 418,45€ za opravu poškodeného motorového vozidla továrenskej značky BMW X 1, zo sumy 400,02€ za zapožičanie motorového vozidla, zo sumy 40,-€ za opravu mobilného telefónu Samsung S10 Galaxy a sumy 899,-€ za mobilný telefón značka Samsung S10 Galaxy. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava II dňa 17.6.2020, č.k. 1T/62/2020-144, uznesenie Okresnej
prokuratúry Bratislava II zo dňa 15.1.2020, č.k. 4Pv/410/19/1102-8, faktúru č. 1198305608 vo výške 1.610,69€ za opravu motorového vozidla továrenskej značky BMW X 1(žalobca si z predmetnej faktúry uplatnil sumu 418,45€), faktúru č. 11298305636 na sumu 400,02€ za prenájom motorového vozidla a zápožičnú zmluvu zo dňa 23.9.2019, faktúru č. 5190335201 na sumu 899,-€- kúpa mobilného telefónu Samsung Galaxy S 10, servisný protokol zo dňa 10.10.2019 preukazujúcu úhradu 40,-€, odpor proti trestnému rozkazu zo dňa 2.7.2020, uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.8.2020, sp. zn. 1T/62/2020, výzvu na zaplatenie zo dňa 21.9.2020 s podacím lístkom.
2. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie a procesným uznesením doručená dňa 28.4.2021, žalovaný nepredložil v konaní súdu žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom.
3. Po vyhodnotení dôkazných prostriedkov procesného útoku a zistení skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
4. Podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
5. Podľa §420 ods. 2 veta prvá OZ škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
6. Podľa §420 ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
7. Podľa §442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
8. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
9. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
10. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodu, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil žalovaný (škodca), existencia škody a jej výška zaťažuje žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť pôjde vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu.
11. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu v rozpore s objektívnym právom, uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Porušenie právnej povinnosti je teda rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo inou skutočnosťou. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladanom trestným zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.4.1992, sp.zn. 2Cz 16/621). V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom zo dňa 17.6.2020, č.k. 1T/62/2020-144 uznal žalovaného vinným, že dňa 8.9.2019 spôsobil žalobcovi škodu poškodením motorového vozidla a poškodením telefónu, s nárokom na náhradu škody súd odkázal žalobcu ako poškodený subjekt uznesením zo dňa 24.8.2020, sp. zn. 1T/62/2020 na občianskoprávne konanie.
12. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Zo žalobcom predložených dôkazov procesného útoku mal súd jednoznačne preukázanú výšku škody spôsobenú konaním žalovaného poškodenému žalobcovi, a to vo výške žalovanej istiny.
13. Príčinná súvislosť je v aplikačnej praxi označovaná ako kauzálna súvislosť, súvislosť príčiny a následku, kauzálny nexus. Ide o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide o náhradu škody, vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe vzniknutej škody. V prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a škody ako jeho následku. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, o jej existencii (neexistencii) robí skutkový záver súd, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje poškodeného. Z rozhodnutia trestného súdu jednoznačne vyplýva nielen protiprávne konanie žalovaného ako škodcu, ktorý bol uznaný vinným zo spáchania úmyselného prečinu poškodzovania cudzej veci a vznik škody na strane žalobcu, odkázaného s nárokom na občianskoprávne konanie, ale aj bezprostredná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, keďže bez protiprávneho konania žalovaného by následne žalobcovi žiadna škoda nevznikla.
14. Vo vzťahu zodpovednosti za škodu je zavinenie definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o subjektívnu spôsobilosť na protiprávne správanie, teda spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Zavinenie je založené jednak na poznaní konajúceho, spočívajúceho vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo mal byť uzrozumený. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to konanie úmyselné alebo nedbanlivostné, v prípade úmyslu subjektívna stránka konajúceho zahrňuje vždy vôľovú aj rozumovú stránku, pri úmyselnom zavinení škodca vedel, že jeho vznikne škoda a tento výsledok chcel dosiahnuť (priamy úmysel) alebo vedel, že škoda môže vzniknúť a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený (nepriamy úmysel). V danom prípade žalovaný zavinil svoje protiprávne konanie úmyselne, ktorá skutočnosť vyplýva zo samotného trestného rozhodnutia, potvrdzujúceho úmysel protiprávneho konania žalovaného, resp. jeho vedomosť o tom, že sa dopustil protiprávneho konania.
15. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
18. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi oprávnene požadovaný zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom v predžalobnej výzve ako deň, do ktorého mal žalovaný pohľadávku žalobcu zaplatiť ako prvého dňa omeškania do zaplatenia.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.