Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-24-2017.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
59Ek/24/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C. Y., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX J. L. Q. proti povinnému: I. Š., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX D., práv zast.: JUDr. Radoslav Soták, so sídlom Nám. Slobody 7, Michalovce o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.06.2017, vedeného pod sp. zn. 59Ek/24/2017, domáhala od povinného vymoženia sumy 1.821,- Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, sp. zn. 7 RSBA 108/2017 zo dňa 24.03.2017, vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Ficekom, ktorého ustanovil do funkcie rozhodcu Rozhodcovské konanie SR, s.r.o., so sídlom: Žilinská 14, 811 05 Bratislava a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2017 a vykonateľnosť dňa 04.04.2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana poverením č. ECLI:SK:OSBB:2017:6117216432.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 265EX 51/17.
3. Povinný dňa 17.07.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal súdnemu exekútorovi podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote návrh na zastavenie exekúcie, kde zároveň požaduje priznanie náhrady trov povinného v tomto konaní v súlade s § 199a ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný navrhuje exekučné konanie zastaviť v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z.. Súd pre úplnosť poznamenáva, že povinný pravdepodobne mal na mysli ustanovenie § 61 ods. 1 písm. d), teda, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinným uvádzané ustanovenie § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku upravuje dôvod zastavenia exekúcie súdom v prípade, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2).
4. Povinný návrh na zastavenie exekúcie dôvodil tým, že podľa jeho názoru je exekúcia neprípustná vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť a rozhodcovský rozsudok vydať. V návrhu ďalej uvádza, že rozhodca bol ustanovený spoločnosťou Rozhodcovský súd s.r.o. (pozn. v danej veci ustanovil do funkcie rozhodcu Rozhodcovské konanie SR, s.r.o.) aj napriek skutočnosti, že táto spoločnosť nie je „Stálym rozhodcovským súdom“ podľa platnej právnej úpravy. Z tohto dôvodu sa podľa názoru povinného stala rozhodcovská doložka právne neúčinná vo vzťahu k účastníkom rozhodcovského konania. Svoje tvrdenia opiera o ustanovenie § 54c ods. 1 v spojení s § 54c
ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), na základe ktorých poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovské konanie sa začalo až po 01.01.2017 a fakt, že spoločnosť Rozhodcovské konanie SR, s.r.o. nespĺňa zákonné požiadavky Stáleho rozhodcovského súdu a z tohto dôvodu rozhodcovské konanie nemalo ani prebehnúť. Zároveň dodáva, že z rovnakého dôvodu nemala spomínaná spoločnosť zákonné právo na ustanovenie rozhodcu, ktorý v tejto veci medzi účastníkmi konania rozhodol.
5. Súdny exekútor v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku dňa 18.07.2017 vyzval oprávnenú, aby sa k predmetnému návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila. Tá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie trvá a s návrhom na zastavenie konania nesúhlasí. Vo svojom vyjadrení, doručenom súdnemu exekútorovi dňa 27.07.2017 uvádza, že odôvodnenie návrhu na zastavenie exekúcie považuje za nesprávne, nakoľko spoločnosť Rozhodcovské konanie SR, s.r.o. je právnickou osobou, ktorá nie je Stálym rozhodcovským súdom v zmysle ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, avšak to neznamená, že nemal právomoc rozhodnúť. Ďalej uvádza, že podľa § 6 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, zákon umožňuje ustanoviť rozhodcu právnickej osobe, na ktorej sa zmluvné strany dohodli a zároveň dodáva, že predmetný zákon v štvrtej Hlave upravuje podmienky pre zriadenie Stáleho rozhodcovského súdu, avšak v tretej Hlave upravuje podmienky pre ustanovenie rozhodcu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 6 ods. 3. Oprávnená poukazujúc na to, že Rozhodcovské konanie SR, s.r.o. koná a rozhoduje v rozhodcovských konaniach na základe tretej Hlavy zákona a nie na základe štvrtej Hlavy, považuje tvrdenia advokáta o nesplnení podmienok pre zriadenie Stáleho rozhodcovského súdu za nesprávne, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného je táto časť zákona pre daný prípad irelevantná.
6. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že oprávnená na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v plnom rozsahu trvá a nesúhlasí so zastavením exekúcie a že ku dňu podania jeho vyjadrenia nebola na depozitný účet súdneho exekútora zo strany povinného uhradená žiadna vymáhaná suma.
7. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tento zákon upravuje rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.
8. Podľa § 1 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, sa rozhodcovským súdom na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.
12. Podľa § 6 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcu ustanovuje zmluvnými stranami vybraná právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „vybraná osoba“), alebo súd (§ 8 ods. 2), je povinný pri tom prihliadať na kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu podľa dohody zmluvných strán a na okolnosti, ktoré zabezpečia ustanovenie nezávislého a nestranného rozhodcu. Vybraná osoba alebo osoba, ktorá koná v mene vybranej osoby musí pritom spĺňať podmienky podľa odseku 1.
13. Podľa § 6 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná a ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.
14. Súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, najmä exekučný titul, uznanie dlhu zo strany povinného, ako aj rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že spory vzniknuté medzi nimi sa budú prejednávať a rozhodovať jedným rozhodcom ustanoveným do funkcie „vybranou osobou“ podľa § 6 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorou je spoločnosť Rozhodcovské konanie SR, s.r.o. so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava.
15. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva predovšetkým v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť, sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. V spojení s vyššie uvedeným, predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Len platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Spoločnosť Rozhodcovské konanie SR, s.r.o. založila svoju právomoc na rozhodcovskej doložke v zmysle § 6 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom vo veci bol ustanovený rozhodca JUDr. Milan Ficek, ktorý v tomto spore túto funkciu prijal.
16. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
17. Súd má za nesporné, že spoločnosť Rozhodcovské konanie SR, s.r.o. založila svoju právomoc v súlade so zákonom, nakoľko tú odvodzovala z platne uzavretej rozhodcovskej doložky v súlade s príslušnými ust. tretej Hlavy 1. Časti zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie SR, s.r.o. na založenie svojej právomoci vec prejednať a rozhodnúť teda nemusí spĺňať podmienky uvedené v štvrtej Hlave 1. Časti zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko nie je Stálym rozhodcovským súdom. Preto ustanovenia, ktoré v návrhu na zastavenie exekučného konania uvádza povinný (§ 54c ods. 1 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní) sú vo vzťahu k činnosti tejto spoločnosti ako rozhodcovského súdu právne neúčinné.
18. Súd pre úplnosť veci dodáva, že v predmetnom spore vzhľadom na účastníkov konania a povahu sporu, nemožno vzťah medzi účastníkmi klasifikovať ako vzťah spotrebiteľský. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho sporu alebo z iného právneho vzťahu. Ak sa rozhodcovské konanie týka sporu iného, ako je spotrebiteľský právny vzťah, je na účastníkovi rozhodcovského konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. aby sa v súlade s § 40 ods. 1a písm. a) domáhal na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Povinný však tieto možnosti nevyužil a v rozhodcovskom konaní, ako aj po jeho právoplatnom skončení, zostal pasívny. Nevyužitie postupu podľa vyššie uvedených ustanovení znamená stratu skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu predmetnú vec prejednať a rozhodnúť v rámci exekučného konania.
19. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
20. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
21. Podľa § 200 Exekučného poriadku sa na exekučné konanie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. V súlade s vyššie uvedeným má súd za to, že rozhodcovský súd v predmetnom spore mal právomoc spor prejednať a rozhodnúť. Súd zároveň s prihliadnutím na to, že povinnému sa nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a teda návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
25. Nakoľko povinný nemal ani čiastočný úspech vo veci, súd rozhodol o náhrade trov konania povinného tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.