Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-105-2011.pdf
PDF · 177.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/105/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Č.W., X. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Čadca, Mierová 1725, proti žalovanému: L. D., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX, Č., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, JUDr. Jozef Varmus, PhD., advokát, o priznanie náhrady za užívanie rodinného domu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.905,05 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.2.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 87 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobným návrhom došlým súdu dňa 11.3.2011 sa žalobkyňa voči žalovanému vzájomným návrhom vo veci 14C/94/2010 domáhala priznania náhrady za užívanie rodinného domu XXXX za rok 2008 v sume 600,-€ mesačne spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2009 do zaplatenia, za rok 2009 sumou 600,-€ mesačne s 10,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2010 do zaplatenia, za rok 2010 sumou 600,-€ s 9 % úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, ktorý návrh bol vylúčený uznesením č.k. 14C/94/2010 na samostatné konanie a bol zapísaný pod sp.zn. 16C/105/2011.
2. Nakoľko podanie žalobkyne zo dňa 11.3.2011 nespĺňalo náležitosti riadneho návrhu uznesením č.k. 16C/105/2011-16 zo dňa 25.1.2012 bola žalobkyňa súdom vyzvaná na odstránenie vád podaného návrhu.
3. Dňa 28.2.2012 žalobkyňa podala riadny návrh, v ktorom žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie rodinného domu súp. č. XXXX za rok 2008 sumu 1.800,-€ spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2009 do zaplatenia, za rok 2009 sumu 1.800,-€ s 10,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2010 do zaplatenia, za rok 2010 sumu 1.800,-€ s 9 % úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia.
4. Podaním došlým súdu dňa 12.5.2014 (č.l. 145, 146) vzala žalobkyňa ňou podaný návrh v časti o zaplatenie úhrady za užívanie rodinného domu súp. č. XXXX v sume 409,45 € za každý rok a to za rok 2008, 2009, 2010 späť a žiadala, aby v tejto časti súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. O uvedenom čiastočnom späťvzatí návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 16C/105/2011-148 zo dňa 11.6.2014. Predmetom konania tak bol nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie rodinného domu súp. č. 1063 za rok 2008 v sume 1.390,55 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2009 do zaplatenia, za rok 2009 v sume 1.390,55 € s 10,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2010 do zaplatenia, za rok 2010 v sume 1.390,55 € s 9 % úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania tak, ako budú vyčíslené súdom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Do zápisnice na pojednávaní dňa 5.11.2014 (č.l. 181, 182) vzal právny zástupca žalobkyne z dôvodu vznesenej námietky premlčania právnym zástupcom žalovaného ním podaný návrh v časti uplatneného nároku za obdobie od 1.1.2008 do 10.3.2008 v časti zaplatenia sumy 262,80 € vrátane úrokov z omeškania z tejto sumy späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
7. Okresný súd Čadca uznesením č.k. 16C/105/2011-279 zo dňa 5.11.2014 žalobnému návrhu vyhovel a v konaní v časti o zaplatenie sumy 262,87 € s príslušenstvom za užívanie rodinného domu súp. č. XXXX za rok 2008 za obdobie od 1.1.2008 do 10.3.2008 zastavil. Predmetom konania tak bol nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala voči žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia za užívanie rodinného domu súp. č. XXXX za rok 2008 v sume 1.127,68 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2009 do zaplatenia, za rok 2009 v sume 1.390,55 € s 10,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2010 do zaplatenia, za rok 2010 v sume 1.390,55 € s 9 % úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania tak, ako budú vyčíslené súdom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Dňa 27.11.2014 (č.l. 193, 194) vzala žalobkyňa ňou podaný návrh v časti úrokov z omeškania za rok 2008 zo sumy 1.127,68 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2009 do 27.2.2012, za rok 2009 zo sumy 1.390,55 € s 10,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2010 do 27.2.2012 a za rok 2010 zo sumy 1.390,55 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2011 do 27.2.2012 späť. Zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu, na základe ktorej žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za užívanie rodinného domu súp. č. XXXX za roky 2008, 2009, 2010 sumu 3.908,78 € spolu s 9 % úrokom z omeškania od 28.2.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania tak, ako budú vyčíslené súdom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. K čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu došlo zo strany žalobkyne už po prvom pojednávaní, preto bolo čiastočné späťvzatie žalobného návrhu doručené na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný voči čiastočnému späťvzatiu návrhu nemal výhrady a s čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 27.11.2014 súhlasil (viď vyjadrenie č.l. 211, 212).
9. S poukazom na dispozitívne právo žalobcu nakladať s návrhom a taktiež aj na tú skutočnosť, že s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu vyslovil súhlas aj žalovaný, súd žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel a konanie v časti úrokov z omeškania zo sumy 1.127,68 € za rok 2008, čo sa týka úroku z omeškania vo výške 8,5 % od 1.4.2009 do 27.2.2012, za rok 2009 zo sumy 1.390,55 € vo výške 10,5 % z omeškania od 1.4.2010 do 27.2.2012, za rok 2010 zo sumy 1.390,55 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2011 do 27.2.2012 zastavil.
10. Žalobkyňa sa taktiež domáhala pripustenia zmeny žalobného návrhu, nakoľko sa už nedomáhala zaplatenia dlžnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu náhrady za užívanie rodinného domu č. XXXX za roky 2008, 2009, 2010.
11. Návrhom zo dňa 27.11.2014 si žalobca už neuplatňoval právo na zaplatenie sumy 3.098,78 € z titulu zaplatenia bezdôvodného obohatenia za užívanie rodinného domu č. 1063, ale sa domáhal zaplatenia sumy 3.908,78 € z titulu náhrady za užívanie rodinného domu č. 1063 za roky 2008, 2009, 2010 vrátane príslušenstva a trov konania.
12. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 3.908,78 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.2.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
13. V konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp.zn. 14C/94/2010 sa žalovaný L. D. v postavení žalobcu domáhal voči žalobkyni v postavení žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXXX nachádzajúcemu sa v Č., I.. V tomto konaní žalobkyňa
v postavení žalovanej dňa 11.3.2011 doručila vzájomný návrh(ktorý bol súdom vylúčený na samostatné konanie a je vedený pod sp. zn. 16C 105/2011) , v ktorom žiadala o priznanie náhrady za užívanie rodinného domu súp. č. XXXX od L. D.Ú., nakoľko tento užíval rodinný dom 1603 celý na podnikateľské účely, pričom žalobkyni za užívanie jej časti neplatil žiadnu náhradu. V upravenom žalobnom návrhu (č.l. 20, 21) žalobkyňa uvádzala, že žalovaný užíva jej spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome č. XXXX K. D..Ú.. Č.. Žiada preto od neho náhradu, ktorá by mala byť vo výške bežného nájomného nehnuteľnosti v rovnakom čase a mieste ako u iných nehnuteľnosti.
14. Žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril dňa 4.4.2012 (č.l. 27, 28). Vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie rodinného domu č. XXXX za roky 2008 až 2010 spolu s úrokmi z omeškania majú za to, že návrh žalobkyne je čiastočne premlčaný za obdobie 2 roky pred podaním návrhu, t.j. za obdobie od 1.1.2008 do 11.3.2009 a v tomto rozsahu vyslovujú premlčanie nároku žalobkyne. Ďalej uviedli, že žalobkyňa v návrhu uvádza nepravdivé skutočnosti, že žalovaný užíva rodinný dom na podnikateľské účely. Predmetný dom mu slúži výlučne na bývanie vrátane príslušenstva k rodinnému domu, pričom žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka predmetného rodinného domu sa žiadnym spôsobom nepodieľa na údržbe rodinného domu a všetky náklady spojené s údržbou a opravami domu musí znášať žalovaný sám výlučne so svojich prostriedkov. Z tohto dôvodu je návrh žalobkyne neopodstatnený a žiadajú, aby ho súd zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalobcovi všetky trovy konania.
15. Žalobkyňa v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného vo svojom vyjadrení (č.l. 34 až 36) uviedla, že zotrváva na tom, že žalovaný predmetný rodinný dom využíva na svoje podnikateľské účely v tom smere, že v tomto rodinnom dome je ustajnené väčšie množstvo hospodárskych zvierat - kravy, ovce, kone. Pred ním je odparkovaných viac osobných motorových vozidiel ako aj dodávok. Tieto skutočnosti preukázali aj svedkovia A.. L. B., Š. O. W. X. A. na pojednávaní zo dňa 11.1.2012. Z uvedených svedeckých výpovedi je zrejmé, že také množstvo hospodárskych zvierat nie je možné mať len pre svoju osobnú potrebu. Pokiaľ žalovaný vyslovil námietku premlčania za obdobie od 1.1.2008 do 11.3.2009 majú za to, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu, teda ako podielový spoluvlastník sa domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi, ktorý je žalovaný za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v občianskom zákonníku upravený a teda ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods.1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktorá sa nepremlčuje v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. Poukázali na uznesenie NS SR 5Cdo/184/2009 a majú za to, že ich nárok premlčaný nie je.
16. Na pojednávaní dňa 21.9.2012 (č.l. 37, 38) žalobkyňa vyslovila návrh na vykonanie dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností za účelom zistenia obvyklej ceny nájomného za obdobie ako to v žalobnom návrhu požaduje.
17. Na pojednávaní dňa 21.9.2012 právny zástupca žalovaného poprel, že by žalovaný nehnuteľnosť
- rodinný dom č. XXXX využíval na podnikateľské účely. Zároveň zotrval na tom, že nárok žalobkyne je premlčaný, nakoľko táto v žalobnom návrhu uvádza, že sa domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že predmetom konania je rodinný dom, ktorý aj žalovaný ako rodinný dom využíva. Slúži mu výlučne len ako rodinný dom a ako rodinný dom je zapísaný aj na liste vlastníctva. Ďalej poukázal, že žalobkyňa ani nepreukázala, že by jej žalovaný bránil v užívaní rodinného domu. Žalobkyňa okrem práv má aj povinnosti. Medzi tieto povinnosti patrí aj povinnosť podieľať sa úprave, oprave a údržbe rodinného domu, čo žalobkyňa nerobí. Majú za to, aby súd uložil znalcovi aj úlohu aká je výška nákladov na úhrade, ktorých by sa mala žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka v 1-ici podieľať. Zároveň uviedol, že v roku 2009 žalovaný natrel strechu, za čo zaplatil sumu 30.000,-€.
18. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný bránil žalobkyni v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu. Syn žalobkyne je vlastníkom pozemku, na ktorom je rodinný dom súp. č. XXXX postavený. Na podnet žalobkyne, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu syn žalobkyne vstúpil do rodinného domu so súhlasom žalobkyne, na čo žalovaný voči nemu dal podnet na trestné stíhanie pre porušovanie domovej slobody. Taktiež poukázal na to, že náklady, ktoré vynakladá žalovaný na opravu, údržbu a udržiavanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, už boli zo strany žalovaného
uplatnené v konaní vo veci 14C/94/2010. Za účelom zistenia, či žalovaný využíva rodinný dom č. XXXX na podnikateľské účely alebo len na bývanie navrhol právny zástupca žalobkyne vykonať ohliadku miesta samého.
19. Z ohliadky miesta samého (č.l. 47 až 50) a taktiež aj z fotodokumentácie (viď prílohová obálka č.l. 8) vyplýva, že dom č. XXXX má charakter rodinného domu slúžiaceho na bývanie. Skladá sa z obytných miestností, vstupná miestnosť - veranda, vstupnej chodby č. 2, kuchyne, spálne, detskej izby, kúpeľne a WC. Taktiež sa skladá aj z podkrovia, ktoré je zateplené, obložené tatranským profilom, skladá sa z troch miestností, pričom len v prvej miestností v oblasti štítu strechy je okno. Ostatné miestnosti sú bez okien, nízke, nevhodné na bývanie. Na uvedený rodinný dom bezprostredne nadväzuje maštaľ 1, 2 , v ktorej sa v čase ohliadky nenachádzal žiaden hovädzí dobytok ani iné zvieratá. Žalovaný uviedol, že kone má ustajnené mimo tejto nehnuteľnosti v prenajatých priestoroch, raz sú v Banskej Bystrici, raz na východe. Taktiež bola vykonaná aj z fotodokumentácia z okolia rodinného domu, z ktorej vyplýva, že pod rodinným domom sa pasie väčšie množstvo oviec. Žalovaný uviedol, že tieto ovce v počte okolo 20 ks sú jeho vlastné. Cez zimu má ovce v ovčine. Cez leto má ovce vonku. Taktiež v blízkosti domu sa pásu 3 ks hovädzieho dobytka. Žalovaný opätovne uviedol, že sú to jeho kravy. Tieto má voľne ustajnené. Žalovaný uviedol, že má 4 ks hovädzieho dobytka a 5 teliat.
20. Na základe vyššie uvedenej ohliadky súd dospel k záveru, že nehnuteľnosť dom č. 1063 slúži výlučne na bývanie žalovaného a vzhľadom na maštale, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou tohto domu, spĺňa charakter poľnohospodárskej usadlosti.
21. Na ohliadke sa zúčastnila aj žalobkyňa. Táto uviedla, že žalovaný jej bráni v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu. Má snahu sa so žalovaným dohodnúť na tom, akým spôsobom sa budú spoločne starať o nehnuteľnosť, ktorej sú spoluvlastníkmi. Keď išla ku žalovanému tak ju napadol jeho pes. Neutrpela žiadne zranenia. Pred psom ju ochránil sused A. Q. a odvtedy ku žalovanému nechodí, nakoľko tento chová veľké množstvo psov a ona sa ich bojí. Žalovaný uviedol, že aj on mal snahu dohodnúť sa so žalobkyňou na úhrade nákladov na udržiavaní nehnuteľnosti, ktorej sú spoločne so žalobkyňou podieloví spoluvlastníci. Predtým ako išiel natierať strechu požiadal žalobkyňu, aby sa podieľala na úhrade nákladov na náter strechy. Výzvu na podieľanie sa na nákladov zaslal aj právnemu zástupcovi žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne túto skutočnosť poprel a žalovaný žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že skutočne predtým ako k náteru strechy pristúpil vyzval žalovanú k úhrade nákladov s tým vzniknutých.
22. Z listinného dôkazu a to rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/130/2008 (č.l. 179, 180) vyplýva, že manželstvo žalovaného L. D.Ú. W. W. D. bolo rozvedené. Vo svojej výpovedi manželka žalovaného uviedla, že žalovaný od roku 1979 podnikal. V súvislosti s podnikaním odchádzal často z domu. Ona mala na starosti malé deti a veľkú gazdovku. Jej manžel choval kone. V zime ich odvádzal na Moravu do Českej republiky. V lete vo veľkom rozsahu sušili pre tieto kone seno a to aj za pomoci deti aj susedov. Podnikanie žalovaného bolo čím ďalej tým viac časovo náročnejšie. Žili v jednej spálni, v jednej kuchyni. Kuchyňa plnila funkciu kuchyne, obývačky, kancelárii tým, že žalovaný vo veľkom rozsahu podnikal. Mal stroje, autá, tak aj celú sobotu u nich trávilo niekedy aj 6 mužov. Varila im. Za chrbtom jej zvonili telefóny. Mali tri mobily, jednu pevnú linku. Nemala žiadne súkromie. V nedeľu poobede od 15.00 hod. tam boli vždy nejakí cudzí ľudia. Riešili sa faktúry. Boli to väčšinou Poliaci, ktorí odchádzali o 22.00 hod. Žalovanému bolo stále málo. Všetko chcel robiť vo veľkom, napríklad keď kúpil brojlery, morky, kúpil 120 až 130 ks a ona sa musela o to starať. Tieto brojlery, morky rozdal vo veľkom rozsahu ako sponzorské, ale aj doma niečo ostalo. Mali dva plné 300 l mraziaky. Jeden 150 l mraziak každý rok plný mäsa. Mali zasadený ľan zemiakov. Chovali 2 až 3 prasatá. Mali kravu.
23. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností č. 16/2014. V znaleckom posudku znalec uviedol, že maštale č. 11 a 12 sú súčasťou rodinného domu č. XXXX na parcele KN č. XXXXX/X, zapísané na LV č. XXXX K. D..Ú.. Č. a nemôžu byť oddelené od rodinného domu bez toho, aby sa tento znehodnotil. Ovčín č. 15 až 14 (viď výkres) nie je súčasťou rodinného domu č. 1063. Môže byť oddelený od rodinného domu bez toho, aby sa tento znehodnotil. Znalec v znaleckom posudku uviedol ročné nájomné za rodinný dom s hospodárskou budovou za obdobie od 1.1.2008 do 21.12.2008 v sume 2.781,09 € od 1.1.2009 do
31.12.2009 v sume 2.781,09 € a za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 v sume 2.781,09 €, spolu ročné nájomné v období rokov od 1.1.2008 do 31.12.2010 je 8.343,27 €.
24. K znaleckému posudku sa vyjadril právny zástupca žalovaného (č.l. 149). Vo svojom vyjadrení uviedol, že zo znaleckého posudku nie je zrejmé, či znalec vo vyčíslení výšky úhrady za užívanie rodinného domu nezahrnul do výšky úhrady aj užívanie ovčina. Taktiež poukázal na to, že vložené investície do rodinného domu zo strany žalovaného majú vplyv na výšku úhrady za užívanie domu, pričom žalovaný má nárok, aby sa z úhrady za užívanie domu odrátala hodnota nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na jeho údržbu, ktoré investície boli do domu vložené a v akej výške je zrejmé zo spisu 14C/94/2010, ktorý je potrebné oboznámiť na pojednávaní ohľadom výšky investície.
25. Z vyjadrenia znalca č.l. 154 spisu vyplýva, že plochu ovčína č. 14 a 15 nezahrnul do výpočtu obvyklého nájmu , čo je zrejmé vo vyhodnotení na str. č. 12 ZP.
26. Žalovaná sa k znaleckému posudku vyjadrila dňa 26.2.2014 (č.l. 143). S poukazom na výšku obvyklého nájomného určenú znalcom vzala žalobkyňa žalobný návrh čo sa týka sumy 409,45 € za každý z rokov 2008, 2009 a 2010 vrátane úrokov z omeškania späť a v tejto časti žiadala aj konanie zastaviť. Zároveň uviedla, že vložené investície zo strany žalovaného sú predmetom iného konania pod č.k. 14C/94/2010, nakoľko vložené investície ako i hodnota ročných nákladov budú zodpovedané v konaní vo veci 14C/94/2010, kde je taktiež ustanovený za znalca U.. D..
27. Vo svojom vyjadrení (č.l. 155, 156) žalobkyňa uviedla, čo sa týka dôkazov preukazujúcich, že žalovaný jej bránil v užívaní nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, tak tento sa svojvoľne nasťahoval do rodinného domu, ktorý je predmetom konania v roku 1972, kde býval s D. T., X.. G., ktorá krátko na to v roku 1973 zomrela. Následne na to jej právna predchodkyňa A. A. domáhala súdnej ochrany v tom smere, aby sa L. D. odsťahoval do poskytnutého bytu, ktorý mu bol pridelený MNV v Čadci. Už v tom čase L. D. niekoľkokrát fyzicky napadol A. A. a to i tým spôsobom, že jej zapálil stoh sena, ktorý niesla na chrbte. Po smrti A. A. založil L. D. súdny spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXXX. Žalobkyňa sa domáha zaplatenia náhrady za užívanie za roky 2008 až 2010. V tomto období chcela ísť niekoľkokrát do rodinného domu, avšak L. D. na ňu poštval psy, ktoré ju i uhrýzli. Predmetná vec bola riešená na Mestskej polícii v Čadci, avšak listinný dôkaz nemôže predložiť, nakoľko spisy sú už skartované. Žiadala, aby súd urobil dopyt na mestskú políciu ohľadom toho, či eviduje priestupok proti občianskemu spolunažívaniu voči L. D.. Tiež uviedla, že v roku 2010 navštívil niekoľkokrát rodinný dom č. XXXX syn žalobkyne A.. L. B. za účelom návštevy L. D. pri rôznych príležitostiach, napríklad kradnutí dreva L. D. v hore, ktorú vlastní L. B. starší. V rôznych stavebných činnostiach zo strany L. D. na okolitých pozemkoch pri rodinnom dome súp. č. XXXX. Pri týchto návštevách boli vždy opätovne poštvané psy i na A.. L. B.. K tejto skutočnosti navrhli vypočuť svedkov A.. L. B. a Mgr. Petra Krkošku. Uviedli, že L. D. nikdy neumožnil žalobkyni A. B. ani jej rodinným príslušníkom nerušený vstup do rodinného domu súp. č. XXXX ako jeho spoluvlastníčka.
28. Zo správy Mestskej polície Čadca (č.l. 159) vyplýva, že mestská polícia neeviduje priestupkový spis, ktorého sa mal dopustiť L. D.Ú. proti A. B..
29. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou (č.l. 52, 53) a to z rozhodnutia o zastavení konania Vojenského útvaru 2790 Žilina č. 5.pŠU-95-26/2011 vyplýva, že bolo zastavené konanie proti A.. L. B., ktorý sa mal dopustiť priestupku podľa § 49 ods.1 písm.d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a to takým spôsobom, že mal fyzický napadnúť a nadávať L. D. a spôsobiť mu škrabanec tvaru „Z“, pričom incident sa mal odohrať v rodinnom dome, ktorého 50 % spolumajiteľom je pán D.. Tieto tvrdenia neboli preukázané. Rodinný dom č. XXXX nevykazuje znaky nehnuteľnosti, ktorá slúži na podnikateľské účely preukazuje aj fotodokumentácia z miesta samého (č.l. 62 až 66).
30. Súd vykonal dokazovania aj výsluchom svedka L. B., syna žalobkyne, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že do nehnuteľnosti - domu č. XXXX a vstúpiť nedá. Sú tam uviazané ovčiarske psy. Medzi žalobkyňou a žalovaným sú dlhoročné súdny spory a taktiež aj medzi jeho osobou a žalovaným. On má záujem vstúpiť na pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom č. XXXX, nakoľko je vlastníkom tohto pozemku, pričom žalovaný mu vždy pri vstupe na tento pozemok bránil. Bol nútený privolať si aj na asistenciu políciu. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa mala záujem užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Už v dedičskom konaní po poručiteľke D. T. sa právna predchodkyňa
žalobkyne A. A.Á. snažila dostať k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Už ona ich chcela užívať. Je to zrejmé z dedičských rozhodnutí po D. T. s tým, že pani A. chcela tieto nehnuteľnosti užívať z toho dôvodu, že má 9 detí. Chcela, aby jej v dedičskom konaní boli prikázané do jej výlučného vlastníctva. Taktiež má vedomosť o tom, že uvedenú nehnuteľnosť chcela užívať aj žalobkyňa. Žiadala žalovaného, aby jej umožnil sporné nehnuteľnosti užívať. Zo strany žalovaného voči žalobkyni vždy dochádzalo k slovným útokom a k ignorácii. Nikdy z jeho strany nebola dobrá vôľa čokoľvek v tomto smere riešiť. Aj on, keď sa chcel dostať k nehnuteľnostiam, na ktorých je postavený rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania, nemohol na uvedenú nehnuteľnosť vstúpiť peši. Musel sa tam dostať motorovým vozidlom, aby sa takýmto spôsobom bránil útokom psov, ktoré patria žalovanému. Keď aj k nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom vstúpil, tak žalovaný vždy volal príslušníkov polície a žiadal ich, aby ho z uvedenej nehnuteľnosti odviedli. Odmietal s ním komunikovať. Komunikoval s ním len vo forme verbálnych útokov. Má vedomosť, že aj v rokoch 2008, 2010 chcela žalobkyňa spornú nehnuteľnosť užívať a to aj z toho dôvodu, že zhruba v roku 2007 sa presťahoval do rodinného domu v Č., X. spoločne aj so žalobkyňou. Chceli si do nehnuteľnosti, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je žalobkyňa odložiť nejaké veci, čo im však žalovaný neumožnil. Taktiež nemá vedomosť o tom, či by žalobkyňa žalovaného písomne vyzvala k tomu, že chce užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.
31. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.7.2014 (č.l. 161) uviedol, že on nikdy žalobkyni v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu nebránil. Žalobkyňa sa ani nedomáhala, aby jej umožnil jej spoluvlastnícky podiel užívať, čo sa ani fyzicky nedá, pretože dom pozostáva len z dvoch izieb a žalobkyňa ho o to, aby mohla svoj spoluvlastnícky podiel užívať ani nežiadala. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení (č.l. 161) na to uviedla, že ona povedala žalovanému, že chce ísť do domu bývať. On jej na to povedal nech si hľadá byt. Do domu chcela ísť bývať zhruba v 1971 až 1972 roku. Nemala v tej dobe kde bývať, bývala zhruba rok u sestry žalovaného. Žalovaný sa jej smial, keď mu povedala, že nemá kde bývať, pričom žalovaný mal bývanie zabezpečené. Dostal byt. Tento byt však odmietol. Bránil jej užívať jej nehnuteľnosť aj takým spôsobom, že okolo domu uviazal troch až štyroch psov. Nemohla ani vstúpiť do nehnuteľnosti, ktorou je podielovou spoluvlastníčkou, pretože jeden zo psov ju napadol. Zavolala aj mestskú políciu. Keď išla na políciu akým spôsobom to poriešili, tak jej povedali, že žalovanému dali blokovú pokutu. Vzťahy medzi ňou a žalovaným sa narušené zhruba od roku 1976-1977. Žalovaný sa nikdy na ňu nekontaktoval. Nechcel sa s ňou dohodnúť o tom, že jej zaplatí nejakú primeranú náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žiadnu písomnú výzvu žalovanému, ktorou by ho žiadala, aby jej umožnil sporné nehnuteľnosti užívať nezaslala. Žalovaný vo svojej výpovedi (č.l. 62) uviedol, že aj keby ho žalobkyňa požiadala, aby jej umožnil jej spoluvlastnícky podiel užívať, nie je to ani reálne možné, pretože nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania pozostáva len z dvoch izieb. Fyzicky by sa to teda nedalo, aby obidvaja túto nehnuteľnosť plnohodnotne užívali. Pokiaľ sa týka užívania hospodárskej budovy, ktorá je súčasťou rodinného domu aj keby chcela žalobkyňa v tejto časti hospodáriť, tak by jej v tom nebránil, ale keby sa mu niečo stratilo, tak by psov pustil. Psy sú pri dome uviazaní, ale nie kvôli pani B., aby do nehnuteľnosti nevstupovala, ale z toho dôvodu, že má na dvore naftu, ktorú mu chodili v minulosti kradnúť. Dokonca mu chodili kradnúť aj obilie zo stodoly. Poprel, že by niekedy v minulosti chcela ísť žalobkyňa do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a že by ju napadli jeho psy, prípadne, že by takúto situáciu riešili príslušníci polície. Nikdy sa to nestalo. Žalovaný ďalej uviedol, že do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania sa bezpečne vstúpiť nedá, nakoľko iné osoby ku dverám neprejdú, lebo im to psy zabránia.
32. Na pojednávaní dňa 30.7.2014 (č.l. 163) právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd doplnil znalecké dokazovanie s tým, že nech sa znalec vyjadrí k výške nákladov na údržbu rodinného domu, ktorú výšku nákladov je potrebné odrátať z výšky zisteného nájmu znalcom, pričom žalovaný počas sporného obdobia uskutočnil údržbu: náter strechy, pokrytie stodoly tvrdou lepenkou, ktoré skutočnosti by mal znalec zohľadniť v znaleckom dokazovaní vo výške nákladov na údržbu predmetného rodinného domu. Právny zástupca žalobkyne žiadal, aby súd takéto dokazovanie nevykonal, teda aby nezisťoval investície, ktoré žalovaný do nehnuteľnosti vložil, pretože investície vložené žalovaným do nehnuteľnosti sú predmetom iného konania vedeného na okresnom súde a teda o týchto investíciách by sa rozhodovalo duplicitne, pričom právny zástupca žalovaného uviedol, že on nežiada určiť výšku vložených investícii, ale žiada, aby znalec určil výšku nákladov vložených do údržby nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a to počas doby, kedy sa žalobkyňa domáha náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa ani náklady na údržbu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania vynaložiť nemohla, nakoľko žalovaný žalobkyni v užívaní sporných nehnuteľnosti bránil. Pokiaľ sa týka vloženej investície na natretie strechy (č.l.
170) žalovaný uviedol, že strechu natrel v roku 2008 alebo 2009. Bola natretá aj prístavba, kde má zaparkované stroje aj strecha ovčina, avšak za toto nežiada náhradu. Žiada náhradu len za natretie strechy. Za tú zaplatil zhruba okolo 30.000,-Sk, čo je 1.000,-€. Predtým ako išiel natierať strechu upovedomil žalobkyňu o tejto skutočnosti. Keď išla cestou na pole tak ju videl, povedal jej, že ide natierať strechu. Na čo mu ona povedala, aby si robil čo chce. Jeho právny zástupca adresoval písomne oznámenie o nátere strechy aj právnemu zástupcovi žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne poprel, že by takýto list od žalovaného obdržal. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že strecha bola naposledy natrená v roku 2004. Vzniesla námietku premlčania, nakoľko si tento nárok žalovaný neuplatnil v zákonnom stanovenej 3-ročnej premlčacej dobe. Nárok na náklady na údržbu uplatnili minimálne dňa 20.2.2014 vo vyjadrení k znaleckému posudku.
33. Dňa 7.11.2014 (č.l. 187 ) došlo súdu písomné podanie, ktorým si žalovaný voči žalobkyni uplatnil nárok na zaplatenie náteru strechy rodinného domu v júni roku 2005 v rozsahu 1, t.j. vo výške 320,15.- €
34. Z listinného dokladu a to príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.6.2005 vyplýva, že firma Z. J., A. XXXX, Č. prijala od L. D. sumu 19.290,-Sk. Uvedené vyplýva aj z faktúry č.l. 176, z ktorej vyplýva, že je to fakturované za prevedené práce - náter strechy + materiál.
35. Vo svojom vyjadrení (č.l. 178, 179) právny zástupca žalobkyne poukazuje na to, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že náter strechy mu vykonával pán Č. Y. Č., avšak faktúru o nátere predkladá od pána Z. J. Y. Č.. Ďalej uviedol, že strecha bola natretá v roku 2008 alebo 2009, pričom z faktúry vyplýva, že táto je z roku 2005. Keďže čas, kedy sa vzájomne pohľadávky stretli je potrebné označiť rok 2008 a pohľadávka žalovaného je z roku 2005, tak tieto sa museli stretnúť v roku 2008. Preto je i s poukazom na stred pohľadávok predmetná pohľadávka žalovaného premlčaná, pretože tento si túto neuplatnil v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu za náter strechy až na pojednávaní dňa 19.9.2014. Z tohto dôvodu má za to, že táto pohľadávka je premlčaná. Na pojednávaní dňa 5.11.2014 (č.l. 181) právny zástupca žalobkyne namietal, že žalovaný do dňa 5.11.2014 neučinil právny úkon započítania pohľadávok. Nestalo sa tak ani dohodou ani jednostranným započítaním.
36. Na pojednávaní dňa 17.3.2015 (č.l. 214 až 218) právny zástupca žalovaného žiadal doplniť znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, aby znalec určil aká je hodnota nákladov na údržbu rodinného domu, ktorý má byť predmetom užívania zo strany žalovaného. Žalobkyňa sa nezaujímala vôbec o tento rodinný dom a nezaujímala sa ani o jeho údržbu. Pokiaľ by ho žalovaný nebol udržiaval v súčasnosti už by bol neobývateľný. Právny zástupca žalobkyne k navrhovanému dôkazu uviedol, že v rámci odôvodnenia právny zástupca žalovaného vôbec nespochybňoval výšku určenú znalcom, ale chcel určiť náklady na údržbu nehnuteľnosti. Žiada preto, aby súd tento návrh vylúčil na samostatné konanie a v tejto veci, aby rozhodol podľa znaleckého posudku. Súd na pojednávaní dňa 17.3.2015 návrh na vykonanie dokazovania znalcom za účelom vyčíslenia hodnoty na údržbu rodinného domu zamietol. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne žiadal, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel v súlade s navrhnutými zmenami návrhu. Právny zástupca žalovaného žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa si v návrhu uplatňuje zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu aj vzniesli námietku premlčania. Majú za to, že žalobný návrh nie je dôvodný. Samotná žalobkyňa uviedla, že sa o užívanie domu, ktorý je predmetom tohto konania zaujímala v rokoch 1971 až 1976, ale následne už nie. Čiže v roku 2008 až 2010 neprejavila záujem tento rodinný dom užívať a preto na strane žalovaného ani nemohlo bezdôvodné obohatenie vzniknúť. Žalobkyňa neprejavila a ani doposiaľ neprejavuje žiaden záujem o údržbu rodinného domu. Od počiatku užíva tento rodinný dom len žalovaný, ktorý vynakladá značné finančné prostriedky na jeho údržbu. Bez údržby by tento rodinný dom nebol užívania schopný. Žiada, aby súd prihliadal na kompenzačnú námietku zo strany žalovaného ohľadom údržby predmetného rodinného domu a to náteru strechy v júni roku 2005 s tým, že trvajú na svojom vyjadrení ohľadom premlčania a započítania vzájomného nároku. Majú za to, že v čase stretu týchto pohľadávok tieto neboli premlčané a preto aj s prihliadnutím na kompenzačnú námietku je treba žalobný návrh žalobkyne zamietnuť. Zároveň si uplatňujú náhradu trov konania.
37. Okresný súd vo veci rozhodol v poradí I. rozsudkom č.k. 16C/105/2011-230 zo dňa 7.4.2015, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.433,461 € s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.042,911 € od 12.3.2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.390,55 € od 1.4.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. návrh žalobkyne zamietol, čo do zaplatenia sumy 1.738,185 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.390,55 € od 1.4.2009 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 347,6375 € od 1.4.2010 do zaplatenia. Vo výroku III. konanie zastavil, čo do zaplatenia sumy 16.200,-€ s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.809,45 € od 1.4.2009 do zaplatenia, s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.809,45 € od 1.4.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.809,45 € od 1.4.2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
38. Voči uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a aj žalovaný. Na základe tohto Krajský súd Žilina uznesením č.k. 10Co/467/2015-271 zo dňa 20.2.2016 rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. zrušil. Vo výroku III. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Krajský súd v uznesení konštatoval, že úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v konaní bude prioritne vyhotoviť uznesenie o čiastočnom zastavení konania, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 5.11.2014 a uznesenie o nepripustení späťvzatia zo dňa 17.3.2015 a späťvzatie žalobkyne zo dňa 27.11.2014 vyhlásené na pojednávaní 17.3.2015. V prípade podania odvolania proti niektorému z nich sa s poukazom na požiadavku jednoznačnosti predmetu konania javí vhodným predloženie prípadných odvolaní odvolaciemu súdu skôr, ako až spoločne s meritórnym rozhodnutím.
39. Na základe uvedeného uznesenia krajského súdu okresný súd vo veci rozhodol uznesením č.k. 16C/105/2011-276 zo dňa 17.3.2015, ktorým nepripustil späťvzatie zo dňa 17.3.2015 a späťvzatie návrhu žalobkyne zo dňa 27.11.2014 a uznesením č.k. 16C/105/2011-279 zo dňa 5.11.2014, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 262,87 € s príslušenstvom za užívanie rodinného domu súp. č. 1063 za rok 2008 za obdobie od 1.1.2008 do 10.3.2008 zastavil.
40. Voči uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 16C/105/2011-276 zo dňa 17.3.2015 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd Žilina, ktorý uznesením č.k. 9Co/247/2016-291 zo dňa 24.1.2017 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Čadca vo veci opätovne rozhodol uznesením 16C/105/2011-294 zo dňa 20.2.2017, ktorým konanie o návrhu žalobkyne zo dňa 27.11.2014 o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie rodinného domu č. XXXX v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1.127,68 € za rok 2008 vo výške 8,5 % úroku z omeškania ročne od 1.4.2009 do 27.2.2012, za rok 2009 zo sumy 1.390,55 € s 10,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2010 do 27.2.2012, za rok 2010 zo sumy 1.390,55 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2011 do 27.2.2012 zastavil. Zároveň súd pripustil zmenu návrhu v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za užívanie rodinného domu č. 1063 za roky 2008, 2009, 2010 sumu 3.908,78 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.2.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania tak, ako budú vyčíslené súdom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku II. dňa 6.3.2017, vo výroku I. dňa 22.3.2017.
41. Následne uznesením č.k. 16C/105/2011-297 zo dňa 20.2.2017 bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie vád návrhu zo dňa 17.3.2015 v lehote 10 dní pod následkom odmietnutia podania. Nakoľko vady podania odstránené neboli uznesením zo dňa 3.4.2017 č.k. 16C/105/2011-308 súd návrh žalobkyne zo dňa 17.3.2015 odmietol.
42. Na pojednávaní dňa 4.8.2017 právny zástupca žalobkyne žiadal, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov žalobkyni v rozsahu 100 %.
43. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd žalobný návrh zamietol, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že by jej žalovaný bránil v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa snahu užívať rodinný dom nemala, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že sa žiadnym spôsobom nepodieľala na úhrade nákladov na údržbu rodinného domu. Pokiaľ sa jedná o náhradu za náter strechy v roku 2015 zo strany žalovaného sa jedná o kompenzačnú námietku. Náter strechy vykonal v roku 2005. S pohľadávkou žalobkyne sa stretli v roku 2008 a teda majú za to, že nárok žalovaného na započítanie sumy 19.290,- Sk je dôvodný. Po prepočítaní na eurá je to 320,15 €. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobkyňa si voči žalovanému uplatňovala pôvodne náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu za každý mesiac v sume 600,-€, teda domáhala sa omnoho viac ako následne po čiastočných späťvzatiach žalobného návrhu, preto žiadajú, aby súd o náhrade trov konania rozhodol podľa miery úspechu žalobkyne a žalovaného v konaní. Majú za to, že žalovaný bol úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobkyňa a preto
žiadajú, aby im bola voči žalobkyni priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % prípadne podľa pomeru úspechu.
44. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu (rodinného domu č. XXXX zapísaného na LV č. XXXXvkat. Ú. Č. ) za obdobie od 11.3.2008 do 31.12.2010 vrátane úrokov z omeškania odo dňa 28.2.2012(deň doručenia žalobného návrhu žalovanému) až do zaplatenia, vrátane trov konania. Zároveň vyslovila námietku premlčania čo sa týka uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaného o zaplatenie náhrady 320,15.- € za náter strechy.
45. Pokiaľ ide o žalovaného tento vyslovil námietku premlčania čo sa týka uplatnenej náhrady za obdobie od 1.1.2008 až do 11.3.2009. Poukázal na to, že žalobkyňa ho nikdy nevyzvala k tomu, aby jej umožnil nehnuteľnosť, ktorej je podielová spoluvlastníčka užívať. Táto sa nepodieľala na údržbe rodinného domu ani v nevyhnutnej miere. Zároveň si voči žalobkyni uplatnil kompenzačnú námietku čo sa týka zaplatenia sumu 320,15.- € (náter strechy v roku 2005).
46. Podľa § 136 ods. 1 OZ
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
47. Podľa § 137 ods. 1 OZ
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
48. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať , požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
49. Podľa § 101 ods. 1 OZ
(1) Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
50. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je i oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, t.j. vyjadruje i mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci, t.j. každý zo spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu zodpovedá povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nevyhnutým predpokladom uplatnenia nároku spoluvlastníka za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu je užívanie danej veci spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastnickeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Je teda zrejmé, že ak by spoločná vec nebola vôbec užívaná spoluvlastníkmi, žiaden nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný.
51. Pokiaľ ide o právne posúdenie nároku žalobkyne na plnenie, na uvedenú právnu vec nemožno aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, nakoľko v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o užívanie veci bez právneho dôvodu(právnym dôvodom
na užívanie veci je spoluvlastnícke právo), ani o majetkový prospech získaný z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nepoctivých zdrojov.
52. Z listinného dôkazu č.l. 115 a to z listu vlastníctva č. 2744 mal súd preukázané, že v spornom období bola žalobkyňa vlastníčkou rodinného domu č. XXXX postaveného na p.č. XXXXX/X v kat. území Č. , pričom jej spoluvlastnícky podiel bol 1 a v 1 bola sporná nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného L. D. a jeho manželky W. D., pričom spornú nehnuteľnosť v uvedenom období využíval len žalovaný L. D. (viď. rozvodový rozsudok č.k. 8 C 130/2008 č.l. 179), nakoľko jeho manželka sa z uvedeného domu v roku 2006 odsťahovala. V tomto konaní nebolo medzi stranami sporné, že v období, za ktoré sa žalobkyňa domáha náhrady, užíval celú nehnuteľnosť- jej obytnú časť výlučne žalovaný. Žalovaný uviedol, že obytnú časť domu užíva výlučne sám, nakoľko sa veľkosť domu, nie je ani možné, aby ju užíval so žalovanou spoločne. Sporné bolo užívanie maštale 11, 12 - ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou domu. Z ohliadky miesta samého aj vyjadrenia žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný chová väčšie množstvo oviec a hovädzieho dobytka. Veľké množstvo hospodárskych zvierat choval už aj v minulosti( o čom svedčí aj výpoveď bývalej manželky žalovaného v priebehu rozvodového konania). Žalovaný ani túto skutočnosť nepoprel. Tvrdenia žalobcu o tom, že maštale 11,12 nevyužíva, súd považuje za účelové . Ak by aj súd vychádzal z tvrdení žalovaného, že ovce má ustajnené v ovčíne, ktorý nie je súčasťou konania, žalovaný súdu nepreukázal, že hovädzí dobytok 4 kravy a 5 teliat má voľne ustajnené. Naviac pri ohliadke miesta samého súd zistil, že sa tam nachádza väčšie množstvo psov. Ako uviedol samotný žalovaný do nehnuteľnosti , ktorá je predmetom tohto konania sa bezpečne vstúpiť nedá, nakoľko im to psy zabránia. Zo strany žalovaného nemal súd preukázané, že by spoluvlastnícky podiel žalobkyne užíval na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou bezodplatne, prípadne na základe nájomnej zmluvy za dohodnutý nájom. Taktiež žalovaný súdu nepreukázal, že by žalobkyni umožnil nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu užívať(napr. že by jej odovzdal kľúče od spornej nehnuteľnosti). Tak ako je vyššie uvedené, predpokladom úspechu žalobcu ako podielového spoluvlastníka v konaní je preukázanie, že žalovaný ako druhý podielový spoluvlastník užíva predmetné nehnuteľnosti nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu(1/2) a tým sa tak nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, ako mu prináleží. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa sa dožadovala užívania vlastníckeho podielu a mal preukázané, že ho nemohla užívať v spornom časovom období. Nebola to neochota žalobkyne užívať svoj spoluvlastnícky podiel, ale nemožnosť užívať svoj spoluvlastnícky podiel, nakoľko jej v tom žalovaný bránil. Takýto záver súd mal preukázaný nielen výpoveďou samotnej žalobkyne, ktorá uviedla, že chcela svoj spoluvlastnícky podiel užívať , ale žalovaný jej to neumožnil, pretože tam pustil psov a ona sa bála o svoju bezpečnosť . Taký záver mal súd preukázaný aj výsluchom žalovaného na pojednávaní dňa 30.7.2014 (č.l. 162 spisu) kedy uviedol, že ani nie je možné reálne užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou, pretože nehnuteľnosť pozostáva len z dvoch izieb a obaja by nemohli nehnuteľnosť plnohodnotne užívať. Pripustil, že osoby, ktoré by chceli ísť do rodinného domu sa tam nedostanú, pretože psi im v tom zabránia . Nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť tak, aby ju obidvaja užívali, čo vyplýva aj z konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k domu č. 1063 vedeného na OS Čadca pod sp. zn. 14C 94/2010, ktorý prebiehal medzi žalobkyňou a žalovaným až 23 rokov a bol ukončený až v roku 2015 dohodou účastníkov. Záver, že žalobkyňa nemohla a nemôže svoj spoluvlastnícky podiel užívať mal súd preukázaný aj z listinného dôkazu (č.l. 52) Aj keď priestupok nebol A.. L. B. preukázaný, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že priestupkové konanie sa týkalo sporu medzi L. D. - žalovaným a A.. L. B. - (synom žalobkyne) v spornom rodinnom dome. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou sú dlhoročné spory týkajúce sa či už rodinného domu č. XXXX prípadne aj pozemkov, ktoré sa pod uvedeným rodinným domom nachádzajú, ktorú skutočnosť ani žalobkyňa a žalovaný nepopreli. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný sporné nehnuteľnosti využíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, za ktoré užívanie prináleží žalobkyni peňažná náhrada, výška ktorej bola určená znalcom za 3 roky (viď. znalecký posudok č.l. 99-112 spisu) vo výške 8343,27.- € : 1 = 4171,635.- €.
53. Toto právo je majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. K uvedenému záveru dospel aj NS SR v uznesení č.k. 4 Cdo 277/2009 zo dňa 24.11.2009 v ktorom uvádza:,, V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ . Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.
54. Nakoľko žalovaný vyslovil námietku premlčania čo sa týka uplatneného nároku súd s poukazom na ustanovenie § 101 OZ vychádzal z 3-ročnej premlčacej doby. Žalobný návrh zo strany žalovanej bol podaný na súde dňa 11.3.2011. Žalovaná sa domáhala náhrady od 1.1.2008 do 31.12.2010. Nárok žalobkyne je tak premlčaný od 1.1.2008 do 10.3.2008. Ak zo znaleckého posudku vyplýva, že ročné nájomné je 2.781,09.- € - na podiel žalobkyne pripadá 1= 1390,55.- €: 12 mesiacov = 115,88.- € mesačne. Vzhľadom k tomu, že za 1 a 2 mesiac roku 2008 a 10 dní 3 mesiaca roku 2008 je nárok žalobkyne premlčaný za 9 mesiacov a 21 dní roku 2008 jej prináleží náhrada 1123,95.- € a za rok 2009 vo výške 1390,55.- € a za rok 2010 taktiež vo výške 1390,55.- € = 3.905,05.- €, ktorá bola žalobkyni priznaná.
55. Pôvodne sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala úrokov z omeškania za rok 2008 odo dňa 1.4.2009 do zaplatenia, za rok 2009 odo dňa 1.4.2010 do zaplatenia za rok 2010 odo dňa 1.4.2011 do zaplatenia. Následne čiastočnými späťvzatiami návrhov si uplatnila úrok z omeškania odo dňa 28.2.2012(.t.j. odo dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému).
56. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškaniam ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
57. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
58. Podľa § 3 ods. 1 NV SR č. 87/1995 Z.z.
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
59. Ku dňu omeškania , t.j. 28.2.2012 výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky činila 1 % + 8 % bodov = 9 % k zaplateniu ktorého úroku aj súd žalovaného žalobkyni zaviazal.
60. Žalobkyňa sa po úprave návrhu domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.908,78.- €. Zo strany súdu jej bola priznaná suma 3.905,05.- € a vo zvyšku čo sa týka sumy 3,73.- € súd návrh zamietol.
61. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
62. V tomto konaní bol návrh vo veci podaný dňa 11.3.2011 a do dňa 30.6.2015 sa naň vzťahovali ustanovenia zák.č. 99/1963 Z.z. (Občianský súdny poriadok)
63. Dňom 1.7.2016 nadobudla účinnosť nová práva úprava a to zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) , ktorý súd aj s poukazom na ustanovenie § 470 CSP v tomto konaní aplikoval.
64. Podľa § 147 ods. 2 CSP vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, inak súd taký posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
65. Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
66. Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky , pohľadávky , ktorých sa nemožno domáhať na súde , ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
67. Podľa § 563 OZ ak nie je čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
68. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie , že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie , za desať rokov odo dňa , keď k nemu došlo.
69. Žalovaný počas konania vzniesol kompenzačnú námietku (započítanie svojej pohľadávky z roku 2005 za náter strechy vo výške 320,15.- € ), ktorá je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva - §580 a 581 OZ. Voči ktorej sa žalobkyňa dovolala premlčania.
70. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomných pohľadávok. Predpokladmi zániku pohľadávok započítaním je, že bol uskutočnený adresný prejav smerujúci k započítaniu. Pohľadávka veriteľa aj dlžníka je rovnakého druhu. Pohľadávky , k započítaniu ktorých má dôjsť sú spôsobilé na započítanie, vzájomne sa kryjú. K zániku pohľadávok dochádza spätne (ex tunc) k okamžiku, kedy sa pohľadávky stretli. Za stred pohľadávok sa v zásade považuje okamih splatnosti pohľadávky , ktorá je splatná neskôr. Ustálená judikatúra k otázke jednostranného započítania zaujala stanovisko, podľa ktorého započítanie nesplatnej pohľadávky na pohľadávku splatnú jednostranným úkonom zo strany veriteľa je zo zákona vylúčené. Vtedy ak je splatnosť viazaná na výzvu veriteľa alebo otázka splatnosti bola ponechaná na určenie veriteľa , nie je možné uskutočniť započítanie súčasne s prejavom - výzvou na zaplatenie z dôvodu, že splatnosť dlhu nastáva až nasledujúci deň po uskutočnení výzvy. To isté platí v prípade, ak je v priebehu súdneho konania uskutočnený započítací prejav bez toho, aby bola predtým uskutočnená výzva na plnenie(33 Cdo 4561/2011, 26 Cdo 3662/2012 NS ČR, 33 Odo 1642/2006, III.ÚSA 3009/2012 ÚS ČR).
71. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti započítavacieho prejavu, tento vyžaduje naplnenie ustanovení § 34 a nasl. OZ resp., § 43 a nasl. OZ. Musí z neho vyplývať, kto ho robí, komu je prejav určený, aký dlh chce dlžník započítať. Musí byť preukázané doručenie započítacieho prejavu druhej strane. Nemožno však obísť ani uskutočnenie započítacieho prejavu v priebehu súdneho konania.
72. Právo na započítanie sa premlčuje najneskôr s právom vyplyvajúcim zo samotného záväzkového vzťahu z ktorého pohľadávka vznikla. Začiatok plynutia premlčacej doby je upravený v ustanoveniach § 101 OZ a končí sa (okrem iného) splnením dlhu. Z ustanovenia § 580 OZ je zrejmé, že započítanie spôsobuje zánik pohľadávky (dlhu) Z toho dôvodu uvedeným dňom sa končí omeškanie dlžníka. Podľa ustálenej judikatúry námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Nie je teda rozhodujúce, kedy bol uskutočnený započítací prejav.
73. Platí, že premlčanie pohľadávky z bezdôvodného obohatenia sa odvíja nezávisle od okamihu splatnosti pohľadávky, aby nemohlo dochádzať k tomu, že veriteľ bude ľubovoľne predlžovať premlčaciu dobu. Práve z tohto dôvodu § 107 OZ neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na okamih splatnosti pohľadávky, ale na okamih, , keď sa oprávnený dozvie , že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil(pri subjektívnej premlčacej dobe) alebo na okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (pri objektívnej premlčacej dobe). Je teda možné , že pohľadávka z bezdôvodného obohatenia sa premlčí skôr, než dôjde k jej splatnosti. (viď. rozs. NS ČR 28 Cdo 2202/2012, 28 Cdo 75/2009).
74. Preto na námietku žalobkyne súd skúmal, či v dobe splatnosti nebola pohľadávka žalovaného voči pohľadávke žalobkyne premlčaná. Ak v čase uplatnenia pohľadávky voči žalobkyni , teda v čase jej splatnosti , bola pohľadávka žalovaného premlčaná, potom v súlade s § 581 ods. 2 posledná veta OZ ju nemožno započítať.
75. Žalobca uskutočnil náter strechy v júni roku 2005 za ktorý zaplatil celkom 19.290.- Sk (t.j. 640,31.- €) dňa 1.6.2005 (viď.č.l. 175 spisu) bez toho, aby bol žalobkyňu o tejto skutočnosti upovedomil a ani si uvedenú pohľadávku voči žalobkyni až do dňa (7.11.2014-deň doručenia započítacieho prejavu
súdu ) neuplatnil. Nakoľko pohľadávka bola riadne uplatnená až podaním došlým súdu dňa 7.11.2014 a právnemu zástupcovi žalobkyne bola doručená dňa 9.12.2014, splatnou sa mohla stať najskôr nasledujúci deň- t.j. 10.12.2014 s poukazom na ustanovenie § 563 OZ. Zo strany žalovaného sa v prípade uplatnenia týchto investícií jedná o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka- (o nevyhnutné náklady vynaložené na údržbu spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola vykonaná bez súhlasu žalovanej a bez vzájomnej dohody o spôsobe úhrady týchto nákladov. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka v 1 bola povinná sa na nákladoch nevyhnutných na údržbu nehnuteľnosti podieľať , pričom jej miera účasti na tejto nevyhnutnej údržbe činí 320,15.- €. Nakoľko celú sumu 640,31.- € uhradil len žalovaný, na strane žalobkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 454 OZ. Žalovaný už dňa 1.6.2005 mal vedomosť o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká je výška bezdôvodného obohatenia. Teda už tohto dňa sa voči žalobkyni mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia . Nakoľko toto právo počas plynutia dvojročnej premlčacej doby (subjektívnej ) neuplatnil a neuplatnil ho ani počas plynutia trojročnej objektívnej doby ( § 107 ods. 1,2 OZ) jeho nárok je premlčaný bez ohľadu na to, kedy nastala splatnosť tejto pohľadávky. Ak súd vychádza z toho, že pohľadávka žalovaného sa stala splatnou dňa 10.12.2014, pričom žalovaný si nárok z tejto pohľadávky mohol uplatňovať už v subjektívnej premlčacej dobe od 1.6.2005 do 1.6.2007, resp. v objektívnej dobe odo dňa 1.6.2005 do 1.6.2008 a uplatnil si ho až dňa 10.12.2014 - t.j. po uplynutí viac ako 7 rokov pri subjektívnej dobe a viac ako 6 rokov pri objektívnej dobe, tak nárok žalovaného je premlčaný bez ohľadu na to, kedy nastala jeho splatnosť a s poukazom na ustanovenie § 581 ods. 2 OZ túto premlčanú pohľadávku nebolo možné započítať.
76. Návrh na vykonanie dokazovania prednesený zo strany žalovaného a to doplnenie znaleckého dokazovania o určenie, aká je hodnota nákladov na údržbu rodinného domu č. 1063 súd zamietol (viď.č.l. 217 spisu) z dôvodu, že žalovaný tieto náklady skutkovo a matematicky neuplatnil tak, aby mohli tvoriť predmet konania. Žalovaný neučinil investície, náklady v konkrétnej preskúmateľnej určitej rovine predmetom konania. Dôkazy možno vykonávať len k predmetu sporu a len k existujúcim tvrdeniam. Dokazovanie (vrátane znaleckého dokazovania) neslúži k tomu, aby namiesto žalovaného znalec vytváral skutkový stav. Znalecké dokazovanie slúži len na odborné vyhodnotenie existujúceho skutkového stavu , ktorý v tomto prípade , čo do investícii nákladov absentoval. Pričom súd poukazuje na to, že investície vložené zo strany žalovaného do nehnuteľnosti - domu č. 1063 už boli predmetom konania vo veci 14C 94/2010, v ktorom konaní došlo medzi žalovaným a žalobkyňou k dohode.
77. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP na základe ktorého ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
78. V tomto konaní si žalobkyňa až riadnym návrhom zo dňa 28.2.2012 uplatnila náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu od roku 2008 až do roku 2010 za každý rok po 1.800.- € = 5400.- € s prísl. Na základe znaleckého posudku , ktorým znalec určil obvyklé nájomné za roky 2008, 2009,2010 vo výške 2.781,09.- € ňou podaný návrh v časti zaplatenia sumy 409,45.- € za každý rok vzala žalobný návrh späť.
79. Právna úprava zák.č. 99/1963 Z.z. O.s.p. platná a účinná v čase podania žalobného návrhu - t.j. dňa 11.3.2011v § 142 ods. 3 upravovala, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Po zmene právnej úpravy s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP je potrebné však aplikovať čo sa týka náhrady trov konania ustanovenie § 255 ods, 1,2 CSP. Nepatrný neúspech CSP nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech . Zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Nebolo by celkom spravodlivé, aby žalobca svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. Odborná otázka posudzovaná znalcom (čo sa týka určenia obvyklého nájomného) môže presahovať možnosti strán sporu , ktorá výšku náhrady iba odhaduje. Primárnou je tu skutočnosť, že zo strany žalovaného nebola žalobkyni vyplatená náhrada za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu, výška tejto náhrady je skutočnosťou sekundárnou . Vhodným riešením je, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov
konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu ,, úspech vo veci,, (§ 255 CSP) , kedže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku . (viď. str. 926-927 Veľké komentáre -Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajnáková, Tomašovič a kol. 2016)
80. S poukazom na vyššie uvedené, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a žalobkyňa čo do právneho základu bola v konaní úspešná vznikol jej vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania. Na základe znaleckého posudku jej vznikol nárok na priznanie náhrady 3 x 1390,55€ =4171,64.- €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uplatnil námietku premlčania , na základe ktorej vzala žalobkyňa ňou podaný návrh v časti zaplatenia sumy 262,80,-€ vrátane úrokov z omeškania z tejto sumy za obdobie od 1.1.2008 do 10.3.2008 späť procesne v tejto časti zavinila zastavenie konania a v tejto časti bol v konaní úspešný žalovaný.
81. Zo strany súdu bola žalobkyni priznaná suma 3.905,05.- € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.2.2012 do zaplatenia. Žalobkyňa bola v tomto konaní úspešná v rozsahu 93,5 % . Žalovaný v rozsahu 6,5 %. Čistý úspech žalobkyne tak činí 87 % .
82. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( § 262 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).