Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-127-2016.pdf
PDF · 89.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/127/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: C.. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX X. V., v konaní zastúpený: JUDr. Roman Jurík, advokát v Nových Zámkoch, Jazerná 19, proti žalovanému: TOMA úverová a leasingová, a.s., IČO: 36 664 090, so sídlom Májová 1319, 022 01 Čadca, o určenie, že záložné právo neexistuje, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.
Zrušuje sa predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 2.3.2016, č. k. 23C 16/2016-43, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2016.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.5.2016, došlou súdu dňa 25.5.2016, sa žalobca domáhal určenia, že neexistuje záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam - zastavaným pozemkom a stavbe so súpisným č. 146, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie X. V., okres F..
2. Žalobca tvrdil, že dňa 16.1.2008 spolu so zomrelým manželom uzatvorili so žalovaným úverovú zmluvu č. 20568. Úver vo výške 1.422.000,- Sk, teda 47.201,75 eur, si žalovaný nechal zabezpečiť záložným právom k rozostavanému domu na parcelách číslo 576/10 a 576/13 a k zastavaným pozemkom s parcelnými číslami 576/10, 576/12 a 576/13. Žalobca sa z objektívnych dôvodov dostal do omeškania so splácaním úveru. Dňa 3.9.2009 žalovaný oznámil žalobcovi zosplatnenie úveru a neskôr si nechal od žalobcu aj podpísať uznanie dlhu spolu vo výške 63.704,72 eur. Listom zo dňa 19.1.2016 žalovaný oznámil žalobcovi začiatok výkonu záložného práva a mala nasledovať „dobrovoľná dražba“. Žalobca však včas podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 2.3.2016, č. k. 23C 16/2016-43, nariadil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva.
3. Podľa žalobcu úverová zmluva aj záložná zmluva sú spotrebiteľské zmluvy. Úverová zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok - neprimeranú odplatu za úver vo výške 730,27 eur, neprimeranú úrokovú sadzbu 10,35%, neprimeranú zmluvnú pokutu 9.958,18 eur za akési nepravdivé vyhlásenia, neprimerané poplatky a pokuty podľa sadzobníka a úroky z omeškania v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca nemá k dispozícii ani všeobecné obchodné podmienky žalovaného (VOP). Za neplatné je podľa žalobcu potrebné považovať aj uznanie dlhu, ktoré podpísal v tiesni, pod nátlakom. Pri vynucovaní podpisu sa žalovaný dopustil nekalej obchodnej praktiky v podobe agresívnej obchodnej praktiky v zmysle § 2 písm. q) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Aj dohoda o uznaní dlhu je spotrebiteľskou zmluvou, lebo ide o akcesorický právny úkon závislý od hlavného
úkonu, úverovej zmluvy. Celá dohoda je v skutočnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, výrazne znevýhodňujúcou žalobcu. Okrem toho je v nej použitá opcia Obchodného zákonníka, z čoho je zrejmé, že žalovaný sa snažil vyhnúť následkom premlčania. Neplatná je podľa žalobcu aj záložná zmluva, ktorá ako akcesorický právny úkon sleduje osud hlavného právneho úkonu vykazujúceho znaky absolútnej neplatnosti. Platnosť záložnej zmluvy postačí hodnotiť ako predbežnú otázku, podstatné je určenie neexistencie záložného práva. V závere žaloby poukázal žalobca na judikatúru - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009, podľa ktorého je pri spotrebiteľských zmluvách naliehavý právny záujem daný zásadne vždy, na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 23/2014, z ktorého možno vyvodiť, že ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca sociálne potreby dlžníka a nie je pri speňažení vykonávaná priebežná súdna kontrola, nemôže byť záujem záložného veriteľa nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie. Poukázal aj na niektoré rozhodnutia európskych súdov, ktoré sa týkajú podmienok a primeranosti zásahov do obydlia spotrebiteľa a jeho rodiny.
4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - zmluvu o úvere, sadzobník poplatkov, zmluvu o zriadení záložného práva, oznámenie žalovaného o zmene výšky ročnej úrokovej sadzby na 11,35% od 20.3.2009, dohodu o uznaní dlhu, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.1.2016. Iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil.
5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s kvalifikáciou zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej. Uviedol že v čase podpisu zmluvy podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. neboli spotrebiteľskými zmluvami zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia nehnuteľností, ktorý účel je v predmetnej zmluve o úvere presne uvedený. Z aktuálne platného § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že spotrebným úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Teda ani platný zákon nedefinuje zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Žalobca mal v procese uzatvárania zmlúv dostatok času na preštudovanie ich obsahu a na uplatnenie výhrad alebo nových návrhov. Zmluvy sa nepodpisovali v sídle žalovaného, ako to zvyčajne praktizujú iné nebankové spoločnosti, ale zasielali ich žalobcovi bez časového limitu ich podpisu. Neprichádza teda do úvahy tieseň, omyl ani nápadne nevýhodné podmienky. Keďže zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, absentujúci údaj o RPMN nespôsobuje jej bezúročnosť a bezodplatnosť. Pokiaľ ide o poplatok za zabezpečenie úveru vo výške 22.000,- Sk, tieto prostriedky neboli príjmom žalovaného, ani jeho poplatkom, ale boli prevedené na účet spoločnosti, s ktorou mal žalobca i nebohý manžel uzatvorenú príkaznú zmluvu. Žalobca bol oboznámený so VOP, tieto boli žalobcovi odovzdané a žalobca ich podpísal. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že uznanie dlhu je neplatné. Dohoda o uznaní dlhu bola taktiež podpísaná slobodne a vážne a žalovaný na jej základe odložil vymáhanie dlhu i výkon záložného práva. Išlo o predĺženie lehoty na zaplatenie dlhu. Z celej žaloby naopak vyplýva diskriminácia žalovaného len preto, že je nebankovým subjektom. Žalovaný však ako jeden z mála nebankových subjektov má skutočne seriózne praktiky. Všetky návrhy zmlúv a súvisiace listiny zasielal klientom poštou domov. Klienti tak mali časový priestor poradiť sa s advokátom alebo iným odborníkom. Od klientov nikdy nevymáhali zmluvné pokuty, ani nevyužili rozhodcovskú doložku a po platnosti noviel Občianskeho zákonníka žiadnu z neprijateľným podmienok nevyužívajú a tiež ich považujú za neplatné priamo zo zákona. Na záver žalovaný poukázal na základnú výkladovú metódu vyplývajúcu z nálezu Ústavného súdu z 3.7.2008, I. ÚS 242/07, podľa ktorej má prioritu výklad nezakladajúci neplatnosť zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, a nie zásadou. Nie je ústavne konformné a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy uprednostňujú výklad smerujúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.
6. Žalovaný ako dôkazy predložil všeobecné obchodné podmienky a list žalobcu zo dňa 14.2.2016. Iné dôkazy nenavrhol.
7. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
8. Na základe nepopretých tvrdení mal súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) za nesporný skutkový stav tvrdený žalobcom (bod 2, 3, 4). Predmetom sporu bolo len právne posúdenie existencie/neexistencie záložného práva, ktoré vzniklo uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva a následným povolením vkladu do katastra dňa 21.1.2008. Zmluvu o zriadení záložného práva strany uzavreli súčasne so zmluvou o úvere a po dohode sa ňou zabezpečoval poskytnutý úver.
9. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Z procesného hľadiska súd žalobu vyhodnotil ako prípustnú. Naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva, daný je však tým, že sa s konečnou platnosťou vyrieši stav právnej neistoty medzi stranami o zabezpečení úveru. Tento záver je aj v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré predložil žalobca, hoci tie ešte vychádzali z vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalovaný ani nenamietal.
11. Žalobe však nebolo možné vyhovieť z vecných dôvodov. Žalobca neuviedol také skutočnosti, a ani žiadne také skutočnosti nevyplynuli z predložených dôkazov, v dôsledku ktorých je zmluva o zriadení záložného práva od počiatku neplatná. Zo žiadnych skutočností ani nevyplynulo, že by záložné právo neskôr zaniklo.
12. Zmluvu o úvere súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej činnosti, žalobca - fyzická osoba nekonal ako podnikateľ. Preto ich treba považovať za dodávateľa a spotrebiteľa a úverovú zmluvu za spotrebiteľskú. Poskytnutý úver však nebol spotrebiteľský úver. Vyplýva to zo znenia zákona č. 258/2001 Z. z., platného v čase poskytnutia úveru, ako aj z teraz platného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktoré poukazoval žalovaný.
13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Iba skutočnosť, že žalovaný zasielal návrh zmluvy žalobcovi domov poštou ešte nepreukazuje, že bola dojednaná individuálne. Bolo na žalovanom ako dodávateľovi tvrdiť a preukázať také skutočnosti, z ktorých by sa dalo usudzovať o individuálnom dojednaní zmluvy. Žalovaný neuviedol, na základe akých predchádzajúcich rokovaní vyhotovil návrh úverovej zmluvy, s akým sprievodným listom ho zaslal žalobcovi. Z toho dôvodu úverovú zmluvu, vrátane článku III, v ktorom bolo dohodnuté zabezpečenie úveru záložným právom k nehnuteľnosti, nebolo možné považovať za individuálne dojednanú.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Z oboch uvedených ustanovení vyplýva, že neplatné môžu byť v úverovej zmluve len neprijateľné zmluvné podmienky, nie automaticky celá zmluva o úvere. Zmluvné podmienky namietané žalobcom ako neprijateľné (rozhodcovská doložka, vysoké zmluvné pokuty a poplatky), nemohli ani spôsobiť neplatnosť úverovej zmluvy a tým aj neplatnosť zabezpečovacej zmluvy o zriadení záložného práva. Celá zmluva teda nie je neplatná, ak by bola neplatná len jej časť - neprijateľná podmienka.
16. Spotrebiteľská zmluva ako celok je podľa § 53d Občianskeho zákonníka neplatná, len ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery. Tieto podmienky neboli v danom spore naplnené. Žalobca neuviedol žiadne také konanie žalovaného, ani z predložených dôkazov nevyplynulo, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku, t.j. najmä klamlivé konanie alebo klamlivé opomenutie konania podľa § 8 alebo za agresívnu obchodnú praktiku podľa § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa (napr. obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily, použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania, zneužívanie osobného nešťastia, hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno
podniknúť legálne). Úroková sadzba 10,35% ročne v roku 2008, resp. 11,35% v roku 2009, nie je úžerou, hoci je vyššia než priemerná úroková miera 6,30% pri úveroch na bývanie so splatnosťou nad päť rokov a priemerná miera 8,82% pri ostatných úveroch so splatnosťou nad päť rokov. Žalovaný navyše nepoužíval žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, o ktorej by už súd rozhodol vo výroku. Nebola tak splnená ani jedna z podmienok neplatnosti, pričom sa vyžaduje súčasné splnenie oboch.
17. Žalobca sa svojou žalobou nedomáhal určenia neprijateľnosti namietaných ustanovení zmlúv, ani sa nebránil pred dôsledkami prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Na neprijateľné podmienky len poukazoval, používal ich ako argument k neplatnosti záložného práva a jeho neexistencii. Podľa súdu tak išiel nad rámec ochrany spotrebiteľa, preto ani nešlo o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP.
18. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Podľa § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom alebo dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
19. Uvedené zákonné ustanovenia určujú, aké zabezpečenie záväzku spotrebiteľa je neprípustné, pričom zabezpečenie záložným právom sa pripúšťa. Zriadenie záložného práva preto nemôže byť vo všeobecnosti v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie cit. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka platí od 1.6.2014, žalovaný tak v súčasnosti nemôže vykonať záložné právo inak než predajom na dražbe podľa osobitného zákona. Skutočnosť, že v zmluve o zriadení záložného práva bol ako jedna z možností dohodnutý aj priamy predaj, nie je v rozpore s dobrými mravmi a nezakladá to neplatnosť záložnej zmluvy.
20. Nakoľko v konaní nebol zistený ani žiadny iný dôvod neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, napr. podľa § 37 až 40 Občianskeho zákonníka, bola žaloba z uvedených dôvodov zamietnutá.
21. Argumentácia žalobcu ohľadne skutočnej výšky dlhu, neplatnosti dohody o uznaní dlhu, námietky premlčania záložného práva, neprimeranosti výkonu záložného práva vzhľadom na výšku pohľadávky a hodnotu založenej nehnuteľnosti, nemá súvis s predmetom sporu. Pre rozhodnutie o existencii/ neexistencii záložného práva boli tieto skutočnosti irelevantné, nepodstatné. Podstatné bolo, že záložné právo nezaniklo žiadnym zo spôsobov uvedených v § § 151md Občianskeho zákonníka.
22. Žalovaný mal vo veci úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
23. O zrušení predbežného opatrenia bolo rozhodnuté podľa § 336 ods. 4 a § 335 ods. 1 CSP. Predbežné opatrenie bolo nariadené za účinnosti OSP, žalobca podal v stanovenej 60-dňovej žalobu vo veci samej, v dôsledku čoho predbežné opatrenie nezaniklo. Keďže žaloba vo veci samej bola zamietnutá, súd aj bez návrhu zrušil predbežné opatrenie, ktorým sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.