Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX a mal. V. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom T. práce, sociálnych vecí a rodiny Q., pochádzajúce z matky X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X., C. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 2, a z otca F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X., U. XXX/XXA, t. č. bytom Q., X. slovenskej XX, právne zastúpený JUDr. Pavlom Birošom, advokátom so sídlom Prešov, Bardejovská 44, o návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a návrhu o povinnosti informovať otca, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.01.2022 č.k. -702, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch III., IV., V., XII. a XIII.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. zveruje maloleté deti, U. M., nar. XX.XX.XXXX a mal. V. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,

II. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,

III. otec je povinný prispievať na výživu mal. U. sumou 140 Eur mesačne a na výživu mal. V. sumou 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 25.09.2019 opakovane do budúcna,

IV. dlžné výživné za obdobie od 25.09.2019 do 31.01.2022 pre mal. U. vo výške 1 836,60 Eur a pre mal. V. vo výške 1 588,40 Eur je otec povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

V. upravuje styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny piatok od 15:30 hod. do 17:30 hod. a každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 11:00 hod. v priestoroch Centrum S. za prítomnosti pracovníka tohto združenia,

VI. matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť a odovzdať ich v čase začatia styku pracovníkovi tohto združenia a po ukončení styku maloleté deti od pracovníka tohto združenia prevziať,

VII. obaja rodičia sú povinní oznámiť druhému rodičovi a pracovníkovi združenia závažné skutočnosti, pre ktoré sa styk nebude môcť realizovať v lehote najneskôr do 24 hodín pred začatím styku,

VIII. matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť,

IX. v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta,

X. návrh otca na úpravu pomerov k maloletým deťom zamieta,

XI. návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke zamieta,

XII. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

XIII. otec je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 844,78 Eur, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu Prešov,

XIV. v prevyšujúcej časti náhradu trov konania štátu nepriznáva,

XV. zrušuje neodkladné opatrenie č. k. -13 zo dňa 16.07.2019 o informačnej povinnosti matky.“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil stav, podľa ktorého maloleté deti U. a V. pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov. Rodičia žili v D. republike, pričom v roku 2018 sa rodičia rozišli, podľa vyjadrenia matky, otec ju dňa 16.09.2018 vyhodil, spolu s deťmi, z bytu v Q.. Matka sa s deťmi vrátila na V.. Otec uvádza, že matka deti na V. uniesla. Matka v danom čase bola na Odbore sociálnych vecí, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí, na Úrade mestskej časti Q. XX, kedy s ňou bol dňa 19.09.2018 spísaný protokol, v ktorom uviedla, že otec detí ju vyhodil zo spoločnej domácnosti, pričom uviedla, že nemá v ČR žiadne zázemie, prechodne býva u kamarátky. Ďalej uviedla, že sa otec o deti nezaujíma, spory s otcom trvajú už dva roky. Staršia dcéra sa údajne odmieta stýkať s otcom. Pýtala sa či môže vycestovať na V.. OSPOD matke uviedol, že môže vycestovať s deťmi na V., kde si má podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čo matka aj urobila. Prvostupňový súd v konaní č. k. -15 zo dňa 03.10.2018 však mal za to, že nemá právomoc v tejto veci, vzhľadom na obvyklý pobyt detí a konanie zastavil. Na základe odvolania, ktoré podala matka, Krajský súd zmenil toto uznesenie. Uznesením č. k. -284 zo dňa 14.02.2019 zveril maloleté deti U. a V. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné 70 Eur pre mal. U. a 50 Eur pre mal. V.. Od tejto doby boli maloleté deti v Slovenskej republike dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky.

3. Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 21.09.2018, teda prakticky hneď po príchode na Slovensko, sa matka domáhala neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi zakázať priblíženia sa k nej a k maloletým deťom a taktiež, aby mu zakázal vstup do jej obydlia. Matka návrh odôvodnila tým, že ju otec vyhodil z bytu, musela sa vysťahovať z adresy Q. XXXX/XX, XXX XX Q. 5, D. republika. Otec sa dňa 20.09.2018 pokúsil v Q. uniesť dcéru, pričom matku, ako aj dcéru fyzicky napadol. Následne otca vypočula polícia a bol umiestnený v Psychiatrickej nemocnici v Q.. Na základe uvedeného navrhla matka nariadiť neodkladné opatrenie. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -8 zo dňa 21.09.2018 súd uložil otcovi zákaz priblížiť sa k žalobkyni (matke) a k spoločným deťom na vzdialenosť 100 metrov. Taktiež mu súd uložil zákaz dočasne nevstupovať do obydlia v byte na C. XXX/XX v W. X.. Zároveň uložil matke povinnosť, aby podala návrh vo veci samej. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -159 zo dňa 02.05.2019 súd zrušil zákaz priblíženia sa otca k maloletým deťom. Ponechal zákaz priblíženia sa k matke maloletých. Krajský súd uznesením č. k. -236 zo dňa 12.09.2019 však rozhodol, že uložil otcovi zákaz priblížiť sa tak k matke maloletých ako aj k spoločným deťom na vzdialenosť 100 metrov s výnimkou účasti na nariadených úkonoch a pojednávaniach súdov, ako aj s výnimkou prípadného povoleného stretávania sa s maloletými deťmi pred orgánmi sociálnoprávnej ochrany, sociálnej kurately a zároveň pred subjektami sociálnoprávnej ochrany detí, ktoré Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR udelilo akreditácii. Otec žiadal zrušiť alebo zmeniť dané neodkladné opatrenia. Poukázal na to, že je mu od septembra 2018 bránené v osobnom kontakte s maloletými deťmi, pričom uviedol, že matku od októbra 2018 neúspešne žiada o to, aby mu umožnila osobný styk s maloletými deťmi, hoci aj v prítomnosti tretej osoby, a hoci aj v špecializovanom zariadení.

Okresný súd v Prešove uznesením č. k. -64 zo dňa 19.11.2021 návrh zamietol. Súd poukázal na znalecké posudky vypracované tak v tomto konaní ako aj v trestnom konaní a poukázal taktiež na prebiehajúce trestné konanie vedené pod sp. zn. na tunajšom súde pre podozrenie spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa a . Proti danému uzneseniu podal otec odvolanie. Doposiaľ odvolací súd vo veci nerozhodol.

4. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.06.2019 otec maloletých detí žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že matka s ním nekomunikuje, odmieta ho informovať o zdravotnom stave detí, neuznáva rolu druhého rodiča, v deťoch vytvára klamlivý pocit, že otec nie je v ich živote potrebný. Otec poukázal na situáciu zo dňa 14.06.2019, kedy mal. V. bola odovzdaná otcovi s kožným problémom, o ktorom ho matka neinformovala a na jeho požiadavku o informáciu nereagovala. Až na druhý deň prostredníctvom Centra S., po žiadosti otca adresovanej pracovníčke centra, matka odkázala, že sa jedná o reakciu na ochranný krém. Otec má za to, že rodičia by sa mali dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch detí i vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v čase, keď sa o dieťa osobne starali. Uznesením č. k. -13 zo dňa 16.07.2019 súd uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave mal. U. a V. a poskytnúť mu všetky relevantné informácie o zdravotnom stave maloletých detí písomne pri preberaní detí otcom podľa vykonateľného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 27.02.2019, č. k. -102. Zároveň uložil otcovi povinnosť podať návrh vo veci samej, čo otec aj urobil. Súd následne spojil konanie o uloženie informačnej povinnosti matke a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom a ďalej viedol vec pod sp. zn. .

5. V priebehu konania bol niekoľkokrát upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Vzhľadom na jeho nevhodnú komunikáciu a nevhodné správanie vo vzťahu k matke, je v súčasnosti upravený styk neodkladným opatrením, rozhodnutím Krajského súdu Prešov č. k. -62 zo dňa 24.09.2020, v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -270 zo dňa 10.03.2021 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi U. a V. každý párny piatok od 15:30 hod. do 17:30 hod. a každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 11:00 hod. v priestoroch Centrum S. v Q. za asistencie pracovníka tohto združenia.

6. Zo správy opatrovníka a informácie z Centra S. súd zistil, že spočiatku stretnutia otca s maloletými prebiehali v poriadku, s dodržaním časového rozsahu a frekvencii ako aj obsahu. Maloleté deti chodili na stretnutie vždy pripravené, reagovali pozitívne. Matka sa zaujímala o obsah stretnutí a priebežne reflektuje potreby dievčat. So stretnutiami detí s otcom súhlasila a bude len rada keď si deti a otec nájdu k sebe cestu. Neskôr začali problémy, otec nesúhlasil s takouto formou stretávania sa s maloletými deťmi. Riešil problémy rodičov pred maloletými deťmi a neskôr na stretnutia prestal úplne chodiť s tým, že deti vôbec nekontaktoval.

7. V rámci konania vzhľadom na značné rozpory v tvrdeniach rodičov a ich neustály konflikt, ako aj na vzájomné obviňovanie z psychických problémov, súd nariadil znalecké dokazovanie najprv znalcom z odboru psychológie, ktorý konštatoval potrebu vyšetriť otca aj znalcom z odvetvia psychiatrie. Vo svojich podaniach opäť otec vyjadroval svoj negatívny postoj k matke, ale aj k znaleckému dokazovaniu, spochybňoval znalkyňu ako ženu, odmietal s ňou spolupracovať. Uviedol, že kvôli matke nemá žiadnu dôveru voči ženám. K podaniam otca sa vyjadrila aj znalkyňa PhDr. F. D., ktorá vyhotovila znalecký posudok č. XX/ XXXX, pričom poukázala na to, že psychologické vyšetrenia otca vo februári 2020 bolo uskutočnené len čiastočne, avšak výsledky psychologického vyšetrenia sú dostatočne na vyhotovenie záverov. Z toho vyplynula potreba psychiatrického znaleckého vyšetrenia otca, pričom otec bol o tom opakovane vyrozumený. Mal však tendenciu opakovane znalkyňu kontaktovať, domáhať sa vysvetlení ohľadne termínov, diagnostických postupov, na ktorých vyhodnotenie nemá kompetenciu. Napriek informovaniu zo strany znalkyne, túto opakovane intenzívne niekoľkokrát denne kontaktoval telefonicky, e-mailom, čo znalkyňa považovala za obťažujúce v jej ďalšej práci. Na opakované telefonáty otca teda neodpovedala pretože nemá kapacitu na ne odpovedať. Všetky potrebné postupy mala s otcom vykomunikované.

8. Znalkyňa vyšetrila oboch rodičov, podobne ako aj obe maloleté deti.

Znalkyňa matku vyhodnotila z pohľadu psychologických kritérií a predpokladov vychovávať maloleté deti ako kompetentnú a zrelú. Vo vzťahu k deťom je zodpovedná, schopná reflektovať a primerane uspokojovať ich potreby, vrátane akceptovania potreby druhého rodiča. Na deti je pozitívne naviazaná, vrelá, rešpektujúca ich autenticitu a priestor. Ide o integrovanú, otvorenú, senzitívnu osobnosť, pozitívnu aj zmysluplne prežívajúcu rolu rodiča. Zrelo rezonuje s potrebami maloletých detí. Jej osobnostný vplyv na deti sa javí ako pozitívny a žiadúci, vytvára im bezpečné citové zázemie. U matky nebola zistená psychopatológia alebo iné psychické poruchy. Vzhľadom na aktuálnu situáciu bolo prítomné depresívne prežívanie. Čo sa týka otca, znalkyňa konštatovala, že otec odmietol podstúpiť vyšetrenie Rorsachovou metódou. Uviedol, že nemá dôveru v celý systém. Chce, aby veci boli vyhodnotené nespochybniteľne. Uviedol, že v znalkyňu a v ženy má nulovú dôveru, a celý systém tak ako je nastavený. Otec pri vyšetrení spolupracoval len výberovo, čiastočne sa podrobil predkladaným diagnostickým skúškam. V prejave bol tenzný, nepodrobivý a dominantný. Je zvýšene ostražitý. Je vzťahovačne až paranoidne nastavený. Na otázky odpovedá výberovo a nepriliehavo. Subjektívne skúsenosti prezentuje ako objektívne dané. Je dráždivý, nálada je nestabilná, iritabilná. Myslenie je štrukturálne neporušené, ale má vzťahovačný akcent. Očakáva snahu o nachytanie na niečom zo strany znalkyne, nakoľko je žena. Osobnosť menovaného je disharmonicky štruktúrovaná. V popredí je emocionálna instabilita. Nadmerná otvorenosť k prežívaniu, zvýšená senzitivita. Intenzívna emočná situácia ho premáha a dezorganizuje. So silnými emóciami nevie rezonovať ani v nich účinne reagovať. V aflektívnej zložke sú v popredí silné depresívne prežívania, strach, úzkosť, obavy, pocity krivdy, dekoncentrácia, nepokoj a podráždenosť, smútok a anhedónia, pesimizmus, pocit viny. Iracionálna odozva podnetov sa javí ako intenzívnejšia. Je však schopný adekvátne narábať so svojimi emóciami. V sociálnej oblasti je extrovertne orientovaný, má záujem o kontakt s druhými osobami. Je otvorený komunikácií, vytvára blízke a podporné vzťahy, ale voči členom rodiny a ďalším blízkym ľuďom často prechováva hlboké a chronické pocity hostility. Býva vzdorovitý, nekooperatívny, málo empatický a spolupracujúci a zároveň si svoje hostilné nastavenia odmieta pripustiť. Je osobnostne a emocionálne nezrelý, jeho predpoklady zastávať rolu rodiča sa javia ako adekvátne v prípade kompenzovaného psychického stavu, ale aktuálne intenzívne negatívne prežívanie a presvedčenia menovanému komplikujú zrelé zvládanie rodičovskej roly. Na svoje deti je intenzívne, pozitívne naviazaný, dobre zvláda skôr jednoduché výchovné momenty a rutinné situácie. Vo všeobecnosti však nedostatočne odlišuje vlastné potreby od potreby maloletých detí, javí sa ako presadzujúci vlastné predstavy a menej rezonujúci s potrebami detí, menej empaticky. Prítomný je u neho značný sklon devalvovať matku maloletých detí v jej rodičovskej role, jej ako človeka vo všeobecnosti. Otec prežíva významný stres a úzkosť, vplyvom ktorých nemá od situácie odstup a zvyšujú sa tendencie k impulzivite, k osobnostnej dezorientácii, ku kritickosti a hostilite. Je zahltený tiesňou a vlastnými presvedčeniami, následne je prechodne menej schopný vnímať potreby maloletých dcér. Je však na deti silne pozitívne pripútaný, záleží mu na nich a vynakladá veľké úsilie pri kontaktovaní sa s maloletými. Osobnosť, vplyv otca na maloleté deti možno označiť ako nestabilný. V období, že je otec psychický kompenzovaný je jeho osobnostný vplyv pozitívny. Vo všeobecnosti osobnosť otca disponuje zdrojmi, aby mohol plánovať a realizovať potrebné stratégie vedúce k riešeniu problémov. Voči členom rodiny býva hostilný, vzdorovitý, nekooperatívny, málo empatický a spolupracujúci a zároveň si svoje hostilné nastavenia odmieta pripustiť. Vo vzťahu saturuje i vlastnú potrebu sebastrednosti a adaptívne vyhľadáva pozornosť a obdiv, máva záujem a potešenie zo vzťahov. V správaní je preukázaná nestabilita a možná strata sebakontroly v podobe impulzívnych a menej zrelých reakcií. Rodičia v čase vyšetrenia neboli schopní efektívne kooperovať a komunikovať, neboli schopní hľadať spoločné konsenzy v prospech maloletých dcér, pričom preukážkou k spoločným dohodám sa javí byť otcova hlboká nedôvera a nevraživosť k smerom k matke. Vyšetrenie nepreukázalo, že by matka negatívne ovplyvňovala maloleté deti vo vzťahu k otcovi. Vyšetrenie nepreukázalo ani negatívne ovplyvňovanie maloletých detí vo vzťahu otca k druhému rodičovi. Uvedené však znalec nemôže vylúčiť, nakoľko otec voči matke a jej ďalším osobám prechováva hlboké hostilné city, nepriateľstvo až nevraživosť a v situácii intenzívneho stresu a frustrácie nedostatočne rozlišuje medzi potrebami a prianiami seba a maloletých detí. Znalkyňa konštatovala potrebu, vzhľadom na zdravotný stav otca, konzultovať ho aj z psychiatrického hľadiska. U mal. U. znalkyňa zistila, že na kladené otázky odpovedá primerane, bezprostredne, je dobre naladená a motivovaná. Psychické procesy a psychická regulácia sa javia ako zdravé s prítomným miernym oslabením. Je emocionálne zaťažená rodinnou situáciou, na vedomej úrovni však situáciu zvláda bez ťažkostí. Na životné okolnosti nazerá vzhľadom k veku realisticky, prispôsobuje sa okolnostiam,

presadzuje sa a má snahu sa rozhodovať po svojom. Znalkyňa vyšetrením nezistila forenzne významne zvýšenú pohotovosť k úzkostnému, či neurotickému reagovaniu. Aktuálne v emočnom obraze bola prítomná ľahká a klinicky nevýznamná anxieta a neistota. Oboch rodičov hodnotí vo všeobecnosti pozitívne. Smerom k otcovi je však ambivalentná, opatrná, zneistená a kritickejšia. Smerom k matke je silne vrelá, jej citové väzby na osobu matky sa javia ako intenzívnejšia. Vzťah k mladšej sestre je intenzívny, identifikuje sa s rolou staršej sestry. Taktiež vyšetrenie mal. V. potvrdilo jej riadny vývin. V emocionálnom obraze je v popredí intenzívnejšia odozva na podnety a vyššia dráždivosť. V teste rodinných vzťahov zachytávajúcom subjektívne vnímanú realitu mal. V. pripisuje vlastné pozitívne postoje a silné city k osobe matky a sestry. Otca vytesňuje, nepripisuje mu kladne ani záporné postoje, vzťahuje sa k nemu so zneistením, ale prevažne pozitívne. Praje si tráviť s otcom čas. Negatívne hodnotenie a pocity vytesňuje mimo rodiny. Znalkyňa nezistila nič negatívne pri vzájomnej interakcii matky a maloletých detí. Obe deti boli v pokojnej a pozitívnej nálade. Taktiež v prítomnosti otca sa uvoľňujú, podobne aj otec. Koncentruje sa na kontakt s maloletými a deti sa tešili na kontakt s otcom, zostávajú v pokojnej a pozitívnej nálade. Interakciu občas rušil otec formálnymi kontrolnými otázkami, ktoré neskôr nekládol a necháva voľne plynúť spoločnú hru.

9. Vzhľadom na závery znalkyne vo vzťahu k potrebe psychiatrického vyšetrenia otca, súd nariadil znalecké dokazovanie aj znalcom z odvetvia psychiatrie.

10. Zo znaleckého posudku MUDr. L. Q., znalca z odboru psychiatria, vyhotoveného v tomto konaní, je zrejme, že u otca znaleckým vyšetrením zistil polymorfnú poruchu osobnosti a predpokladá aj reaktívny paranoidný vývoj. Znalec uviedol, že osobnosť posudzovaného - otca, sa javí ako disharmonicky štruktúrovaná, neurolabilná, egocentrická s presadzovaním vlastných názorov a záujmov, s nízkou mierou sebakritičnosti, nedostatočnou mierou empatie, extrémne urážlivá, pri príliš subjektivistickom nastavení s pohotovosťou výbušnosti, robeniu scén, teatralite, s vysokou dávkou intolerancie voči iným názorom, so snahou po dominancii. Opätovne znalec konštatuje, že pokiaľ by bol psychický stav otca kompenzovaný, jeho osobnostný vplyv na deti by mohol byť pozitívny. Znalec nevylúčil, že u otca sa jedná o reaktívny paranoidný vývoj, ktorý bol spustený reálnymi udalosťami a to rozchodom s partnerkou a následnými spormi v starostlivosti o deti a rozvinul sa na báze jeho osobnosti. V jeho správaní je prítomná výrazná naliehavosť a zameranie pozornosti a konania na dosiahnutie svojej pravdy, pričom je prítomná tendencia k emočného skresleniu, chápaniu skutočností s prevládajúcim perzekučným pocitom, ktorý je vyvolaný reaktívne. U matky nebola zistená psychická choroba, porucha či choroba, ktorá by mala negatívny vplyv na jej rodičovské schopnosti a kompetencie. Jej osobnostný vplyv na deti sa javí ako pozitívny, žiadúci a vytvára bezpečne citove zázemie.

11. V trestnom konaní bol obvinený otec pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania. V súčasnosti je vec po podaní obžaloby, vedená na Okresnom súde pod sp. zn. , vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. V tomto konaní bol vyhotovený znalecký posudok o duševnom stave otca. Znalecký posudok vyhotovovala MUDr. X. Z., znalec v odbore psychiatria. Znalecký posudok bol vyhotovený v marci 2021. Znalkyňa konštatuje, že vyšetrenie bolo sťažené pre aktívny negativizmus vyšetrovaného - otca, výraznú paranoiditu voči znalkyni, vzťahovačnosť zameranú na expartnerku. Znalkyňa u otca konštatuje zmiešanú poruchu osobnosti s prvkami hystriónskymi, paranoidnými a emočne nestabilnými, konkrétne so zvýraznenou impulzivitou. Otec netrpí žiadnym duševným ochorením, ktoré by sa prejavovalo bludmi, či halucináciami a tým skresleným vnímaním reality. Ide uňho o takzvanú trvalo vrodenú abnormálnu variantu vývoja osobnosti, takzvanú poruchu osobnosti, konkrétne typ zmiešanej poruchy osobnosti. Znalkyňa zistila, že u otca ide o výraznú emočnú labilitu, znížený prah dráždivosti, vzťahovačnosť zameraná na expartnerku. Tento typ osobnosti sa prejavuje tendenciami k dramatizovaniu, prehnanými emočnými prejavmi, ktoré sú však plytké a labilné, manipulatívnym správaním, snahou byť stredobodom pozornosti. V povahe týchto porúch osobnosti hrá dôležitú úlohu klamstvo, simulovanie, účelové reakcie, intrigy, udavačstvo, šikanovanie. Ide o stav vrodený, trvalý. Znalkyňa pri takomto type poruchy osobnosti nepredpokladá vedomú, mravnú korekciu správania sa u obvineného. Motívom konania otca sú práve prejavy zistenej poruchy osobnosti, ku ktorým patrí precitlivenosť k správaniu sa iných ľudí, tendencia interpretovať indiferentné správanie iných ako správanie nepriateľské, neschopnosť odpustiť skutočné alebo domnelé krivdy a urážky a podobne. Znalkyňa z psychiatrického hľadiska, vzhľadom na čin pokračujúceho charakteru doporučila u otca nariadenie psychiatrického liečenia ústavnou formou.

Aj tejto znalkyni otec posielal urážlivé SMS správy. Znalkyňa to vyhodnotila ako nekritickosť v správaní, ktoré pretrváva aj voči indiferentným osobám. Znalkyňa uvádza, že po absolvovaní psychiatrickej liečby s pozitívnym efektom, kedy dôjde ku korekcii emočného náboja a sekundárne ku korekcii správania sa, dá sa predpokladať priaznivá prognóza. Za predpokladu nerealizácie uvedeného druhu liečby je pobyt obvineného - otca na slobode nebezpečný pre spoločnosť.

12. V spise tunajšieho súdu sp. zn. na strane 11 a nasl. sa nachádza Znalecké psychiatrické vyjadrenie MUDr. U. U. z 05.12.2018, ktoré bolo vyhotovené na objednávku otca. Súd z neho zistil, že už v danom čase bolo zistené, že otec netrpí duševnou poruchou, jeho osobnosť je však nevyzretá, anomálna, s prevažujúcimi histrionskými rysmi. Prejavuje sa prehnanými emočnými prejavmi, manipulatívnym chovaním, pocitom trvalého napätia, nespokojnosti s okolím a seba samým, zvýšenou kritikou. Znalec doporučil absolvovanie dôkladnej psychoterapie, eventuálne medikamentóznej terapie pod vedením psychiatra. Táto terapia by mala viesť k plnej kompenzácii jeho psychického stavu.

13. Otec predložil správu od MUDr. R. A., ktorú navštívil dňa 30.12.2021, potom čo dňa 17.12.2021 bol na vyšetrení u doktora D.. Otec psychiatričke popísal subjektívne svoj pohľad na konanie a na jeho problémy s matkou a maloletými deťmi. Uviedol, že žije šťastný život s nikým nemá žiadne konflikty, aj ostatné bývalé partnerky sú s ním v kamarátskom vzťahu, len s matkou svojich detí sa nedokážu dohodnúť. Teraz si vytesnil deti z hlavy. Psychiatrička nemala k dispozícii žiadne informácie od matky, vyhotovené znalecké posudky, vyšetrenie trvalo asi hodinu. Psychiatrička konštatuje u otca vyššiu intrapsychickú tenziu, bez akútnej psychotickej symptomatiky, podľa záverov psychologického vyšetrenia nestabilná afektivita, histrionske a narcistické črty, dominancia, direktivita, narušená adaptabilita, narušená schopnosť empatie, nezrelá osobnosť hranične organizovaná. Uvádza, že medikamentózna liečba toho času nie je potrebná, nie je priekazná depresívna, úzkostná ani psychotická symptomatika.

14. Matka, spolu s deťmi od septembra 2020 býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza 350 Eur mesačne nájomné, 9 Eur UPC, životné poistenie spolu s deťmi 47,38 Eur, mobilný telefón 10 Eur, MHD 16,60 Eur, strava, drogéria, hygiena a oblečenie asi 200 Eur, poplatok za odpad 55 Eur ročne. Matka pracovala od 01.05.2019 do 25.07.2019 pre Základnú školu R.. Príjem matky v Základnej škole R. bol v máji 601,76 Eur, v júny 620,54 Eur a v júly 429,84 Eur. Pracovný pomer ukončila výpoveďou z dôvodu, že mala problémy s dochádzaním. Od 01.02.2020 do 17.03.2020 pracovala pre spoločnosť O. Vo februári 2020 bol príjem matky 498,70 Eur, v marci 248,35 Eur. Prácu ukončila kvôli pandémii a skutočnosti, že boli zatvorené školy. Pre spoločnosti N.. pracovala od 11.01.2021 do 30.04.2021. Následne dostala výpoveď. V januári mala príjem 186,04 Eur, vo februári 404,81 a v marci 223,43 Eur. V októbri 2021 pracovala, jej príjem bol 145,20 Eur, prácu ukončila z dôvodu, že zamestnávateľ nedodržal dohodnuté podmienky. Od 26.10.2021 je opätovne zamestnaná, nechcela však aby otec vedel kde pracuje. V októbri bol jej príjem 95,15 Eur, v novembri 514,95 Eur v decembri 680,55 Eur. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch vyplynulo, že v roku 2019 mala úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov 2 010 Eur. Od marca 2020 do septembra 2020 poberala pandemickú OČR, v marci to bolo 130,10 Eur, v apríli 278,60 Eur, v máji 287,90 Eur, v júni 278,60 Eur, v júly 287,90 Eur, rovnako v auguste a v septembri 204,30 Eur. V novembri matka poberala sociálnu dávku vo výške 166 Eur a v rovnakej výške až do januára 2021. V marci 2021 opäť začala poberať pandemickú PN vo výške 132,50 Eur, v apríli 293,30 Eur, v máji 283,80 Eur, v júni 293,30 Eur, v júly 283,80 Eur a v auguste 104,01 Eur. V auguste 2021 matka z úradu práce dostala sumu 717 Eur, čo bol príspevok aj s pandemickou nemocenskou dávkou - na dieťa príspevok 333 Eur. V septembri taktiež dostala dávku v hmotnej núdzi 68,30 Eur. Ako uchádzačka o zamestnanie bola vedená od 26.07.2019 do 31.01.2020 a od 18.03.2020 do 10.01.2021. Matka poberá rodinné prídavky na dve deti. V roku 2019 - 48,68 Eur, neskôr 49,90 Eur a v súčasnosti 51 Eur.

15. Maloletá U. navštevuje tretí ročník základnej školy, kde jej matka uhrádza 20 Eur poplatok na ZRPŠ ročne, triedny fond 5 Eur ročne, poistenie 1,50 Eur ročne, strava 30 Eur mesačne, ŠKD 12 Eur mesačne, MHD 10 Eur mesačne. Školské potreby na začiatku školského roka, matka zakúpila v sume 35 Eur mesačne. Ďalšie výdavky má na oblečenie, hygienu, obuv, lieky pri bežných chorobách. Dieťa je zdravé.

16. Maloletá V. navštevuje materskú školu. Do júna 2021 bolo školné 40 Eur, strava 38 Eur. Od septembra 2021 je strava 11 Eur, školné ako predškoláčka neplatí. 35 Eur matka platí na polrok príspevok na pomôcky. Taktiež má výdavky na oblečenie, obuv, lieky, hygienu. V roku 2020 navštevovala tanečný krúžok Ebony, kde matka platila 90 Eur ročne. Dieťa je zdravé.

17. Otec v D. republike pracoval pre spoločnosť U., pričom jeho priemerný mesačný príjem bol asi 25 000,- CZK. Pracoval tam v pracovnom pomere a neskôr sa spoločnosť premenovala na N. s. r. o. Od 01.08.2020 je otec vedený ako živnostník v Slovenskej republike. Naďalej pracuje ako účtovník pre spoločnosť N. s. r. o. v D. republike, zároveň je od septembra 2020 zamestnaný aj v pracovnom pomere. Príjem otca od spoločnosti N. s. r. o. ako živnostníka, od 8/2020 do marca 2021 bol 40 000,- CZK v hrubom a od apríla 2021 je to 45.000,- CZK v hrubom. Od decembra 2020 pracoval pre spoločnosť D.. a jeho priemerný príjem do marca 2021, teda za štyri mesiace bol 625 Eur. Podľa vyjadrenia otca pracovný pomer ukončil z dôvodu, že nemal dostatočnú kvalifikáciu pre ďalšie pokračovanie v práci. Od septembri 2021 pracuje pre spoločnosť N., jeho príjem je 983 Eur mesačne. Otec predložil prehľad o svojich záväzkoch. V novembri 2019 zobral úver vo výške 500 Eur, ktorý je už splatený, splácal ho po 25,84 Eur. V súčasnosti otec naďalej spláca hypotéku, ktorú bral na nákup bytu 22.12.2018 vo výške 52 900 Eur a spláca ju po 193,44 Eur. Ďalší úver na bývanie bral v januári 2019 vo výške 14 400 Eur a spláca ho naďalej po 197,76 Eur. Spotrebný úver na vozidlo bral v januári 2021 vo výške 7 786 Eur a naďalej ho spláca po 197 Eur. Naďalej spláca úver v D. banke z decembra 2018, ktorý bral vo výške 120 000,- CZK a spláca ho po asi 68 Eur. Tento úver ako uviedol, bral na vybavenie bytu, sťahovanie, školné, právne zastúpenie. V O. mal otec niekoľko úverov, ktoré si bral v roku 2021 a 2022. V súčasnosti tieto úvery refinancoval, nový úver spláca po 139 Eur mesačne. Úvery splácané otcom a ním daný prehľad je na č. l. 550 a nasledujúce. Predmetné úvery otec bral na kúpu dvojizbového bytu v W. X., keďže uvádzal, že to bolo podmienka matky preto, aby mu opätovne začala dávať deti, čo však nedodržala. Neskôr uviedol, že bol nútený zakúpiť si motorové vozidlo, ktoré naďalej spláca na leasing, avšak vozidlo si vyžadovalo značné opravy a v súčasnosti je nepojazdné. Vozidlo používal na cestu do D. republiky raz mesačne. Otec v súčasnosti býva v prenajatom byte v Q., keďže uviedol, že je slobodný človek a môže bývať kde chce. Za tento byt uhrádza nájom 550 Eur, pričom v W. X. prenajíma byt za sumu 350 Eur. Počas doby kedy otec býval v W. X. alebo v Q. s ním rôznu dobu bývali rôzne ženy, či už samé alebo so svojimi deťmi. Otec uvádzal, že išlo o jeho kamarátky a prispievali mu len čiastočne, podľa jeho vyjadrenia, na energie. Otec predložil doklady preukazujúce jeho úverové zaťaženie a splácanie úverov. Zároveň, otec ako živnostník, uhrádza sociálne poistenie 181 Eur a zdravotné poistenie 76,44 Eur. Ďalšie výdavky má na oblečenie a kozmetiku 75 Eur, telefón 10 Eur, internet 10 Eur, televízia 14 Eur. Z faktúr predložených otcom súd zistil, že na byte v W. X. mal na elektrine v júni 2021 nedoplatok 23 Eur, na plyne v máji 2021 - 107,93 Eur. Otec na výživu detí začal prispievať v novembri 2019, pričom v danom roku spolu zaplatil 950 Eur, v roku 2020 - 1 520 Eur, v roku 2021 - 1 320 Eur a v roku 2022 - 120 Eur. Matka predložila prehľadný výpis o platení výživného, ktorý sa nachádza na č. l. 649 a ktorý nebol medzi účastníkmi sporný.

18. Po právnom posúdení veci súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom.

19. V predmetnom konaní bolo namieste rozhodnúť o úprave pomerov k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov. Rodičia žili v D. republike a od septembra 2018, kedy matka odišla na Slovensko, podľa jej tvrdení so súhlasom otca, podľa otca bez jeho súhlasu, dochádza ku konfliktom medzi rodičmi. Otec dal návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti alebo do jeho výlučnej starostlivosti. Neskôr na pojednávaní súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Matka túto starostlivosť zabezpečuje dlhodobo. V jej starostlivosti, napriek slovným a písomným útokom zo strany otca o tom, že maloleté deti zanedbáva, resp. nie je schopná zabezpečovať starostlivosť, neboli zistené žiadne nedostatky, či už prostredníctvom lekára, školy, akreditovaného subjektu. opatrovníka, prípadne súdu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, vzhľadom ku skutočnostiam, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre maloleté deti, jej súd zveril do osobnej starostlivosti maloleté deti.

20. Čo sa týka úpravy pomerov vo vzťahu k osobnej starostlivosti u maloletých detí a taktiež vo vzťahu k úprave styku, súd vychádzal zo znaleckých posudkov vyhotovených v tomto konaní, znalcom z odvetvia psychiatrie, z odboru psychológie, v trestnom konaní znalcom z odvetvia psychiatrie, ako aj z posudku, ktorý dokonca otec sám predložil vo vzťahu k svojmu zdravotnému stavu. Všetky tieto posudky vnímajú osobnosť otca ako nezrelú a pri záťaži veľmi výbušnú, emocionálne oslabenú, so silnou frustráciou, vzťahovačnosťou, podráždenosťou. Všetky tieto črty sa nakoniec prejavujú dlhodobo vo vzťahu k matke, ako aj k pomáhajúcim profesiám, či už opatrovníkovi, psychológovi, znalcom, akreditovanému subjektu a samozrejme aj voči súdu, v tomto, ale aj iných konaniach týkajúcich sa otca a maloletých detí. Sú to prejavy slovnej agresie, nedôvery, odmietanie vyšetrení, nerešpektovanie súdnych rozhodnutí a pod. Otec uviedol, že takto sa správal z dôvodu, že mu matka bráni v stretávaní sa s maloletými deťmi. Súd však poukazuje na to, že maloleté deti nie sú prostriedkom na terapiu otca. Maloleté deti majú právo na druhého rodiča, teda v tomto prípade otca, ale za situácie kedy je schopný kritický nazerať na svoje konanie, posúdiť následky svojho konania, vnímať nevhodnosť svojho správania a svojich reakcií vo vzťahu k deťom a pred deťmi, zároveň akceptovať druhého rodiča. Otec nemusí súhlasiť s matkou, ale musí byť schopný ju vnímať ako osobu, s ktorou má kooperovať pri starostlivosti o spoločné deti. Doposiaľ vykonané dokazovanie však nesvedčí o tom, že by otec nevhodnosť svojho správania a svojich reakcii vnímal, kriticky na nich nazeral a snažil sa ich zmeniť. Súd nemôže maloleté deti prenechať na ním navrhovaný styk za situácie, kedy nevie ako bude otec reagovať na prípadný diskomfort v jeho prežívaní alebo na určité situácie, ktoré môžu nastať. Hoci otec sám rezignoval na stretávanie sa s maloletými deťmi a v súčasnosti ich už dlhšiu dobu nevidel, pretože neakceptuje terajší spôsob úpravy styku, súd má za to, že je potrebné zachovať vzťah otca s maloletými deťmi a ich kontakt. Je však potrebné, aby sa otec skontaktoval s príslušným odborníkom a podstúpil náležitú terapiu, tak ako mu to odporúčala už psychiatrička v prvom posudku, ktorý sám predložil v roku 2018, a tak ako to konštatujú aj znalci pribratí v tomto, alebo v trestnom konaní. Otcom predložená lekárska správa z decembra 2021, že v súčasnosti nepotrebuje medikamentóznu liečbu, za situácie kedy má súd k dispozícií množstvo objektívnych dôkazov a predovšetkým znaleckých posudkov o tom, že zdravotný stav otca nie je v poriadku, nemôže poprieť všetky tieto dôkazy. Nie je možné, aby len na základe takejto správy, po tak rozsiahlom dokazovaní, ktoré preukazuje iné zistenia, súd plne umožnil otcovi styk aký žiada. Súd teda apeluje na otca, aby sa podrobil takej psychoterapii, ktorá zasanuje jeho zdravotný stav, pomôže mu a opätovne mu otvorí cestu k budovaniu plnohodnotného vzťahu s maloletými deťmi a jeho fungovaniu ako rodiča. Za situácie aká je v súčasnosti, kedy otec popiera akékoľvek negatíva na svojej strane a všetku zodpovednosť za svoje nevhodné správanie prenáša na matku, opatrovníka, súd, ženy všeobecne alebo znalcov a vysiela vyslovene hostilné a nenávistné postoje vo vzťahu k matke, nemohol súd ponechať stretávanie sa otca s maloletými deťmi bez toho, aby na ich vzájomný kontakt nedozerala ďalšia osoba. Súd ponechal úpravu styku, tak ako bola doteraz upravená neodkladným opatrením v súlade s rozhodnutím Krajského súdu a mierne skorigovaná rozhodnutím Okresného súdu.

21. Čo sa týka otca, z jeho strany bolo namieste určiť výživné. Otec pracuje ako účtovník, či už v pracovnom pomere alebo ako živnostník. Súd určoval výživné od podania návrhu matky, teda od 25.09.2019. V danom čase bol otec v pracovnom pomere v D. republike. Jeho príjem bol asi 1 000 Eur. Neskôr odišiel na Slovensko, úverovo sa značne zaťažil, či už hypotékou, spotrebným úverom na bývanie, úverom na kúpu motorového vozidla, zariadením do domácnosti a podobne, pričom jeho úverové zaťaženie je v súčasnosti viac ako 800 Eur. Súd však poukazuje na to, že výživné je prednostná pohľadávka a súd na úverové zaťaženie otca môže prihliadať len čiastočne. Súd predovšetkým nezohľadnil výdavky otca na jeho bývanie v Q., keďže otec si sám dobrovoľne zabezpečil bývanie v W. X.. Hoci má právo bývať kdekoľvek, keďže ako uviedol je slobodný človek, pokiaľ má zvýšené náklady na ďalšie bývanie, ktoré by mohol využiť práve na výživné pre maloleté deti, súd na takýto výdavok prihliadnuť nemôže. Prenájom za byt v W. X. je 350 Eur, pričom určitý čas tam otec býval a neskôr sa sám rozhodol, že odíde bývať do Q.. Tento byt prenajal za 350 Eur, pričom náklady na hypotéku, poistenie hypotéky a samotné bývanie ani nepokrývajú tieto náklady. Zároveň v čase keď otec v danom byte býval, bývali tam aj iné osoby. Otec uvádzal, že sa mu podieľali na nákladoch na energie. Je však zrejmé z dokladov, ktoré predložil, že tak na elektrickej energii, ako aj na plyne mal nedoplatky. Je teda zrejmé, že otec umožnil osobám bývať v byte, avšak tieto spotrebovali energiu, ktorú musí zaplatiť otec. V súčasnosti sú jeho náklady na bývanie 550 Eur mesačne, pričom taktiež bolo zistené, že v tomto byte bývajú ďalšie osoby. Otec údajne získava časť finančných prostriedkov od týchto osôb platbami za energie, čo však preukázané nebolo.

Čo sa týka konania otca, vo vzťahu ku kúpe a prenájmu bytov, či už v W. X. alebo v Q., sa súdu javí ako ľahkovážne, málo uvážené a neobstojí tvrdenie otca, že matka žiadala, aby si otec zabezpečil bývanie vo forme vlastníctva, pretože takúto podmienku si rodič, hoci má deti v osobnej starostlivosti klásť nemôže, nie je nijako vynutiteľná. Taktiež otec si kúpil dvojizbový byt, v súčasnosti si však prenajíma trojizbový. Súd zohľadnil výdavky otca na bývanie len do výšky 350 Eur. Čo sa týka jeho úverového zaťaženia, súd považuje takéto úverové zaťaženie za neprimerané a nemohol ho zahrnúť do oprávnených výdavkov otca, napríklad vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktoré otec mal údajne využívať na cestu do Q. raz mesačne. Súd taktiež poukazuje na to, že otec má schopnosti a možnosti pracovať v súčasnosti v trvalom pracovnom pomere za takmer 1 000 Eur a zároveň zarábať ako živnostník, v súčasnosti v hrubom 45 000,- CZK, čo je viac ako 1 700 Eur. Čiže príjem otca v súčasnosti je aj pri zohľadnení určitého úverového zaťaženia taký, ktorý odôvodňuje platiť výživné vyššie než otcom navrhovaná suma 120 Eur a 100 Eur, aj so sporivou čiastkou. Súd nepovažoval za vhodné, pri takto určenom výživnom dávať čiastku na sporenie, keďže samotná takáto výška výživného bez sporivej časti, len veľmi hranične pokryje náklady na maloleté deti. Súd určil výživné, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že vychádzal z výdavkov matky na maloleté deti, ktoré preukázala u mal. U. pravidelne do 60 Eur mesačne a u mal. V. asi 40 Eur, bez stravy, platieb za bývanie a ďalších platieb. Medzi účastníkmi nebola sporná suma toho, koľko bolo na výživné zaplatené otcom, teda suma 3 910 Eur. Vzhľadom na potreby maloletých detí, na ich výdavky, vzhľadom na ich vek, zdravotný stav mal súd za to, že je primerané určiť výživné vo výške 140 Eur a 120 Eur mesačne. Suma 140 Eur predstavuje približne 54 % z celkovej sumy určeného výživného a 120 Eur približne 46 %. V tomto pomere potom súd rozdelil otcom doteraz zaplatené výživné vo výške 3 910 Eur, teda na sumu 2 111,40 Eur a sumu 1 798,60 Eur. Súd odpočítal tieto sumy od bežného výživného, ktoré otcovi vzniklo pre mal. U. za obdobie od 25.09.2019 do 31.01.2022 vo výške 3 948 Eur (3 948 Eur - 2 111,40 Eur). Dlžné výživné je potom 1 836,60 Eur a u mal. V. mal otec zaplatiť 3 384 Eur ( + 28 mesiacov x 110 Eur), zaplatil 1 798,60 Eur. Rozdiel medzi týmto je suma 1 588,40 Eur, ktoré má otec zaplatiť taktiež ako dlžné výživné do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Lehotu na zapletenie dlžného výživného súd považuje za primeranú vzhľadom na schopnosti otca, jeho príjmové pomery a potreby maloletých detí, ktoré doteraz dostávali výživné len vo výške spolu 120 Eur mesačne.

22. Návrhy otca na úpravu pomerov, na úpravu styku súd ako nedôvodné zamietol. Napriek tomu, že otec dal návrh aj na informačnú povinnosť zo strany matky, otec na informácie, ktoré mu poskytuje matka reaguje negatívne, uvádza, že deti nemá a podobne. Za takejto situácie preto sa súdu javilo ako nepotrebné ukladať matke takúto povinnosť, keď otec o takéto informácie ani nestojí. Súd teda zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke a neodkladné opatrenie v tejto veci zrušil.

23. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

25. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.

27. Čo sa týka trov konania, štát platil za znalecké dokazovanie znalečné, ktoré nebolo kryté preddavkom. Táto suma bola vo výške 1 689,56 Eur. Vzhľadom na potrebu predovšetkým psychiatrického vyšetrenia otca ako aj vyšetrenia psychologického, súd uložil povinnosť zaplatiť polovicu týchto nákladov otcovi. Vzhľadom na pomery matky a jej súčasný nízky príjem, vo zvyšku súd náhradu trov konania štátu nepriznal.

28. Otec maloletých detí v podanom odvolaní v rozsahu výrokovej časti III., VI., V. a XIII. napadnutého rozsudku navrhol, aby odvolací súd v uvedenej časti rozsudok zmenil tak, že:

„III. otec je povinný prispievať na výživu mal. U. sumou 100 Eur mesačne a na výživu mal. V. sumou 80 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 25.09.2019 opakovane do budúcna, IV. dlžné výživné za obdobie od 01.10.2021 do 31.01.2022 pre mal. U. vo výške 120 Eur a pre mal. V. vo výške 120 Eur je otec povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, V. upravuje styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatka od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. tak, že v určenom čase maloleté prevezme v bydlisku matky a rovnako ich v určenom čase matke v mieste jej bydliska odovzdá.“.

29. V ďalšej časti podaného odvolania poukázal na rozhodnutia súdov, obsahom ktorých bolo rozhodovanie o úprave styku rodičov s dieťaťom. Poukázal pritom najmä na to, že: „Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnení stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnení ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané“ (napr. nález Ústavného súdu D. republiky sp. zn. - bod 16, , )

30. Podľa názoru odvolateľa stotožňujúceho sa s nálezom Ústavného súdu ČR „Aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný stav takmer ideálny. To je však iluzórne. Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojim správaním k takémuto stavu aspoň približovali, teda aby rodičia upustili od svojich egoistických, mnohokrát dokonca „nízkych záujmov“ (napr. v podobe trýznenia druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa“.

31. Vo vzťahu k stanovenej výške výživného namietal, že táto výška nezohľadňuje mesačné náklady na maloleté deti (je podľa názoru otca nad ich rozsah) ani bilanciu príjmov a výdavkov na strane otca, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok arbitrárny a do istej miery zmätočný.

32. Vo vzťahu k trovám štátu otec apeluje na súd, aby zachoval zásadu primeranosti a rovnosti strán konania a zohľadnil, že znalecké dokazovanie bolo realizované na návrh matky, ktorá nebola zaviazaná jej náhradou, a teda aby bol od tejto povinnosti oslobodený aj otec.

33. Matka maloletých detí v podanom odvolaní proti výrokom III., IV., V. a XII. napadnutého rozsudku navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovie návrhu matky na určenie výživného, vrátane tvorby úspor, upraví styk podľa jej návrhu a prizná matke náhradu trov celého konania.

34. Za primerané výživné matka považuje sumy ňou navrhnuté, teda pre U. 160 Eur plus 50 Eur na tvorbu úspor a pre V. 140 Eur plus 50 Eur na tvorbu úspor.

35. V tejto súvislosti uviedla, že pokiaľ ide o celkové pomery maloletých detí a matky, tieto konajúci súd na podklade tvrdení a dôkazov predkladaných matkou zistil precízne a v dostatočnom rozsahu. Čo sa týka pomerov otca, tento v konaní cielene zavádzal súd a zahmlieval jeho celkové príjmy. Otec pracuje a podniká najmä v oblasti poskytovania účtovníckych služieb a dosahuje nadštandardné príjmy. Z pracovného pomeru má čistý príjem vo výške cca 1.000 Eur a z podnikania od spoločnosti N. s. r. o. príjem po prepočte viac ako 1.700 Eur. Súd však nezistil úplne skutkový stav veci týkajúci sa príjmov otca. Súd správne zistil, že úverová zaťaženosť otca je 800 Eur. Nesprávne však prihliadal na výdavky otca súvisiace s bytom v W. X. vo výške 350 Eur, keďže je to výška nájomného, ktoré otec aktuálne poberá od nájomcu a je v ňom zahrnutý aj otcov zisk.

36. Žiada sa uviesť, že pri spočítaní otcom uvádzaných a tvrdených výdavkov len na úvery, nájom bytu v Q., subdodávku N. s. r. o. a zaplatení povinných odvodov, sú tieto vo výške takmer 2.600 Eur. Táto suma je ešte bez ďalších základných a nevyhnutných výdavkov, ktoré otec nepochybne má (strava, oblečenie, obuv, drogéria, hygiena, internet, TW, mobil, životné poistenie a podobne). Z toho je zrejmé, že otec dosahuje aj ďalšie príjmy, ktoré súdu zamlčal.

37. Matka nesúhlasí s lehotou na zaplatenie dlhu na výživnom v trvaní troch mesiacov. Otec od počiatku vedel, že minimálne za obdobie, kým sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, bude povinný platiť na ne výživné.

38. Vo vzťahu k otázke tvorby úspor sa javí odôvodnenie súdu arbitrárnym a nesprávnym. Tvorbu úspor navrhoval samotný otec a v reakcii na to aj právny zástupca matky na pojednávaní konanom dňa 27.01.2022 navrhol v rámci výživného realizovať aj tvorbu úspor po 50 Eur na každé dieťa. Ak otec tvorbu úspor navrhol a matka s tým súhlasila, čím došlo k dohode o tejto otázke medzi rodičmi, mal súd podľa názoru matky riešiť už len otázku výšky tejto sporivej časti výživného a nebol oprávnený ju vôbec neurčiť. Vzhľadom na nadštandardné pomery otca je tvorba úspor v matkou navrhnutej výške primeraná.

39. K rozhodnutiu súdu o styku s deťmi matka uviedla, že momentálne je zamestnaná na čiastočný úväzok a mala by prejsť na plný úväzok tak, že by pracovala od 16.00 hod. a nebolo by možné uskutočňovať stretávania v piatok od 15.30 hod. (keďže pred stretnutím musí ešte vybrať deti zo školy a škôlky na Sídlisku III., samotná cesta z práce do škôl a do návratu jej potrvá hodinu. Navrhovala by stretávanie len na sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod., ak je to vôbec správne, nakoľko aj samotná sudkyňa M. odporučila navštíviť odbornú pomoc, on síce bol u MUDr. A., no povedal svoje vymyslené bludy a nepredložil znalecké posudky a tak ona nemala z čoho vychádzať.

40. S prihliadnutím na priebeh konania, správanie otca, neplnenie, resp. nedostatočné plnenie povinností uložených zo strany súdu, čo privodilo potrebu vykonávania ďalších pojednávaní a predkladania ďalších podaní a vyjadrení zo strany matky, ako aj vzhľadom na samotné okolnosti tohto prípadu je dôvodné priznať matke náhradu trov konania.

41. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie otca a matky maloletých detí nie je opodstatnené.

42. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

43. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

44. Podľa ust. , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

45. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

46. K odvolacím námietkam otca a matky, ktoré uviedli v podaných odvolaniach, treba uviesť, že sa s nimi súd prvej inštancie v celom rozsahu vyporiadal.

47. Za významné vo vzťahu k odvolaniu otca proti určenie výživného - bod III. odvolací súd považuje to, že sa odvolal len proti výške výživného, nie proti stanoveniu doby, po ktorú súd výživné určil („počnúc dňom 25.09.2019 ...“). V nadväznosti na uvedené potom nemožno prihliadať na odvolací návrh, aby dlžné výživné bolo vypočítané od 01.10.2021. Naviac, k uvedenému odvolaciemu návrhu treba uviesť, že súd pri výpočte dlžného výživného u mal. V. vychádzal zo sumy 120 Eur, ktorú v rozsudku stanovil. Z podaného odvolania nemožno vyvodiť výpočet, ktorým by otec maloletých detí preukázal správnosť svojho návrhu zvýšenia výživného u mal. U. na sumu 100 Eur plus 20 Eur na tvorbu úspor a mal. V. na sumu 80 Eur plus 20 Eur na tvorbu úspor. Rozdiel priznaných a otcom navrhovaných súm tvorí sumu 20 Eur u každého maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie (bod 30.), že príjem otca v súčasnosti, aj pri zohľadnení určitého úverového zaťaženia je taký, ktorý odôvodňuje platiť vyššie výživné, než ním navrhované, aj so sporivou čiastkou.

48. Čo sa týka námietok k výroku o styku, v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 29. napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

49. Súd prvej inštancie v bode 36. rozsudku platenie trov konania štátu náležitým spôsobom odôvodnil. Na zaplatenie polovice tejto sumy zaviazal otca maloletých detí a vzhľadom na pomery matky, tejto platenie náhrady trov štátu neuložil. Otec v podanom odvolaní sa dožadoval zachovania zásady primeranosti a rovnosti, avšak žiaden dôkaz o rovnakých pomeroch, aké súd vyhodnotil na stane matky, nepredložil. Aj tento napadnutý výrok preto možno považovať za vecne správny.

50. K námietkam matky, ktoré sa týkajú výroku o úprave styku, treba uviesť, že nemožno prihliadať na ňou poukazovanú situáciu (prechod na plný úväzok), ktorá ešte nenastala. Nemožno z tejto skutočnosti dôvodne vyvodzovať inú úpravu, než tú, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie.

51. Čo sa týka námietok vo vzťahu k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci (celkový príjem otca), treba poukázať na priebeh pojednávania dňa 27.01.2022. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, súd pre objasnenie zhrnul zistené celkové príjmy otca. Zo strany matky nebolo navrhnuté ďalšie dokazovanie na odstránenie pochybností matky o otcových celkových príjmoch, pričom právny zástupca otca tvrdil, že príjem od spoločnosti N. s. r. o. v rámci živnostenskej činnosti je jediný. Ak súd vychádzal z ním zisteného skutočného stavu, ktorý opísal vo svojom rozhodnutí, nie je možné takémuto postupu nič vyčítať.

52. Rovnako ako otec, ani matka v podanom odvolaní nepredložila výpočet, ktorý by na rozdiel od súdu prvej inštancie odôvodňoval záver o správnosti matkou požadovaných súm výživného. V bode 30. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval pri takto určenom výživnom dávať čiastku na sporenie.

53. Odvolací súd napokon považuje za správne, ak súd o trovách konania rozhodol v súlade s ust. Matka mal. detí vo všeobecnosti poukazuje na správanie otca v priebehu konania, neplnenie, resp. nedostatočné plnenie povinností uložených zo strany súdu a „samotné okolnosti tohto prípadu“. Bez náležitej a podrobnej konkretizácie uvedených tvrdení odvolací súd nemôže pristúpiť k aplikácii o náhrade trov konania.

54. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. , v spojení s ust. rozsudok v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

55. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

56. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).