Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-836-2015.pdf
PDF · 165.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/836/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: ALTERNATÍVA, s.r.o., so sídlom Kossúthovo nám. 12, Komárno, IČO: 36 521 876, zastúpený: Mgr. Cyntia Takács Szalai, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Komárno, zastúpený: JUDr. Boško Boškovič, advokát so sídlom Galanta, Bratislavská 71, o zaplatenie 959,98 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/265/2014-122 zo dňa 08.07.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 959,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 435,46 € od 1.7.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 524,52 € od 1.7.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu titulom súdneho poplatku sumu vo výške 57,50 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 454,12 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah spisu, vykonané dokazovanie a citované ustanovenia § 488, § 489, § 22, § 31 ods.1, § 33a ods.1,2, § 879j, § 52 ods.1 až 4, § 54 ods.1,2, § 53 ods.1, ods.5, § 517 ods.1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 8a ods.1, ods.3 prvá veta, ods.4, § 8b ods.1,ods.2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 1.8.2006, § 8 ods.1 citovaného zákona v znení účinnom k 1.7.2004, § 32c ods.2, § 32d citovaného zákona, § 8a ods.1, § 14 ods.1, ods.2, ods.3, ods.6 citovaného zákona v znení účinnom k 1.12.2007, § 8b ods.1, ods.2 písm. e), § 8a ods.2 veta prvá a druhá citovaného zákona v aktuálnom znení, § 25 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) tým, že žaloba bola dôvodne podaná. Výrok o trovách konania strán sporu odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu v konaní priznal plne úspešnému žalobcovi. Súd prvej inštancie mal za preukázané, ž výpisu z obchodného registra žalobcu, že žalobca ako obchodná spoločnosť v rámci predmetu činnosti podniká (okrem iného) aj v oblasti správy a údržby bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností a to od 23.12.2010. V období od 17.7.1997 do 22.12.2010 mal v predmete činnosti správu nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. H., sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. 13 nachádzajúceho sa vo vchode č. 1, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného sa na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 562
m2 titulom kúpnej zmluvy dňa 21.7.2006. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. 9C/200/2007-175 zo dňa 11.11.2009 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/47/2010-204 zo dňa 21.4.2010 určil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej sa týka toto konanie zo žalobcu (v tomto konaní žalovaného) na žalovaného v rade 2/ (FINANCREAL, s.r.o., Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 36 339 334) a následne na žalovaného v rade 1/ (S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, L.) je neplatný. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti žalovaný previedol na tretiu osobu kúpnou zmluvou, keď táto osoba nadobudla vlastnícke právo dňa 23.5.2011. Žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti dňa 21.7.2006 vyhlásením ku dňu 1.8.2006 pristúpil k zmluve o výkone správy z 1.1.2005 týkajúcej sa predmetného bytu, ktorá zmluva o výkone bola uzavretá medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na W. K.. 1, 3 a 5 v H.. Podľa zmluvy o výkone správy zo dňa 1.12.2007, túto uzavrel žalobca s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcimi sa na W. K.. 1, 3 a 5 v H.. Z predloženého podpisového hárku mal za preukázané, že k tejto zmluve pristúpil S. K., ktorý bol v tom čase evidovaný vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Podľa predloženej zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov na W. K. 1, 3, 5 H. konaného dňa 5.6.2007 vyplynulo, že predmetom programu schôdze bolo aj prerokovanie zvýšenia výšky príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej „FPÚaO"), keď bol na schôdzi vlastníkov schválený návrh na zvýšenie príspevku do FPÚaO vo výške 10,- Sk/m2. K zápisnici bola priložená prezenčná listina a uznesenie zo zhromaždenia vlastníkov bytov, ktoré schválilo zvýšenie preddavku. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.6.2010 do 31.12.2010 mal za preukázaný vyčíslený rozdiel medzi predpísanou zálohovou platbou a skutočnými nákladmi vo výške - 435,46 €, keď žalovaný mal titulom predpísanej platby uhradiť za predmetné obdobie sumu 641,67 €, pričom skutočné náklady predstavovali sumu 1.077,13 €. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu nedoplatku vo výške 435,46 € do 30.6.2011. Predmetné vyúčtovanie žalovaný prevzal dňa 27.5.2011 (uvedené mal súd preukázané z predloženého podpisového hárku vyúčtovania za rok 2010). Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.5.2011 mal za preukázaný vyčíslený rozdiel medzi predpísanou zálohovou platbou a skutočnými nákladmi vo výške - 524,52 €, keď žalovaný mal titulom predpísanej platby uhradiť za predmetné obdobie sumu 459,- €, pričom skutočné náklady predstavovali sumu 983,52 €. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu nedoplatku vo výške 524,52 € do 30.6.2012. Predmetné vyúčtovanie bolo žalovanému odoslané dňa 28.5.2012 (uvedené mal súd preukázané z predloženého poštového podacieho hárku). Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.4.2011 vystaveného žalobcom mal za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 3,- € za vystavenie potvrdenia č. 174814 zo dňa 19.4.2011 o úhrade sumy 2.337,52 €. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže žaloba bola podaná advokátom, ktorý nemal splnomocnenie na zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď v zmysle zmluvy o výkone správy zastupuje vlastníkov bytov správca a za správcu ako právnickú osobu koná štatutár, resp. splnomocnený zamestnanec správca, správca nebol všetkými vlastníkmi splnomocnený na konkrétne podanie návrhu na začatie konania. Mal za to, že vo veci sú aktívne legitimovanými konkrétni vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalobca má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu len od 23.12.2010, teda do tohto dňa žalobca vykonával správu bez toho, aby mal správu a údržbu bytového fondu v predmete podnikateľskej činnosti, preto do 22.12.2010 mohol žalobca zastupovať vlastníkov len v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, keď v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. v roku 2005 (v čase vzniku zmluvného vzťahu na základe zmluvy o výkone správy z 1.1.2005) ani nebolo možné, aby správca zastupoval vlastníkov, pretože na ich zastupovanie bolo potrebné osobitné splnomocnenie. Namietal platnosť zmluvy o výkone správy z roku 2007 (ako zmluvy spotrebiteľskej na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) z dôvodov, že táto bola uzavretá s neexistujúcim subjektom (keď taký subjekt ako vlastníci bytov a nebytových priestorov na adrese W. K. 1, 3 a 5 neexistuje), ako aj pre absenciu podpisu jej účastníkov, keď žalobca nepreukázal, že uzavretiu zmluvy predchádzalo zvolanie schôdze vlastníkov spolu s programom schôdze, že ohľadne schválenia zmluvy neprebehlo hlasovanie, že spísaná zápisnica schôdze vlastníkov mala byť doručená každému z účastníkov zmluvy, že priložený podpisový hárok k zmluve o výkone správy je neurčitý, keď v ňom nie je označené miesto, ani dátum prejavu vôle, v hárku nie sú dostatočné identifikačné údaje osôb, absentuje list vlastníctva preukazujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti, že absentuje podstatná náležitosť zmluvy a to predmet zmluvy. Namietal tiež, že zmluva o výkone správy nebola doručená každému z vlastníkov bytov. Žalovaný si v konaní uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 276,87 € titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní namietal tiež skutočnosť, či výška preddavkových platieb bola riadne schválená, keď v zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. by sa stanovenie výšky úhrady do fondu opráv malo schvaľovať každý
rok. Poukázal na to, že tak ako vyúčtovanie by mal správca každý rok predkladať aj správu o svojej činnosti s tým, že ak túto svoju povinnosť neplní, nepatrí mu poplatok za výkon správy. Konštatoval, že vyúčtovanie nákladov sa robí k 31. máju každého roka, v danom prípade však žalovaný približne jeden a pol mesiaca pred týmto dátumom (dňa 19.4.2011) žalobcovi uhradil celý svoj záväzok, dokonca uhradil viac, než vyplynulo z predložených vyúčtovaní. Žalovaný nedoplatok voči žalobcovi uhradil z dôvodu, že správa katastra od neho ako od predávajúceho chcela potvrdenie o neexistencii nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu. V spornom období od júna 2010 do apríla 2011 žalovaný predmetný byt užíval a v mesiaci apríl 2011 byt predal. Poukázal tie na to, že predložené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu je nedostatočne špecifikované, nie je v ňom uvedené, aký bol stav meračov spotreby tepla, studenej a teplej vody, keď žalobca už dňa 2.1.2011 mal vedieť, či mu žalovaný titulom vyúčtovania skutočných nákladov nedoplatok dlhuje alebo nie. Uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom vyúčtovania nákladov za rok 2010 považoval za premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 2.1.2011 a uplynula dňa 3.1.2013, t.j. pred podaním žaloby. Uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom vyúčtovania nákladov za rok 2011 neakceptoval dôvodiac tým, že na zaplatenie dlžnej sumy by žalobca mal nárok, len ak by bol osobou oprávnenou na uplatnenie takéhoto nároku. Žalobca k uplatnenému nároku žalovaného o zaplatenie sumy 276,87 € uviedol, že sa nemohol na úkor žalovaného obohatiť, keďže žalovaný dňa 19.4.2010 uhradil nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu, ktoré mal k tomuto dňu. Žalovaný bol vlastníkom predmetného bytu od roku 2006 až do roku 2011. Žalobca ohľadne platnosti zmluvy o výkone správy z roku 2007 poukázal na to, že subjekt, vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome s uvedením súpisného čísla budovy a adresy je dostatočne určité označenie subjektu, keď z neho vyplýva konkrétny okruh subjektov, ktorých sa právny úkon týkal. Zo zmluvy o výkone správy a pripojeného podpisového hárku k zmluve o výkone správy je možné vylučujúcim spôsobom určiť, že na jednej strane zmluvy vystupuje správca a na druhej strane konkrétni vlastníci bytov a nebytových priestorov, keď v zmysle § 46 ods. 2 OZ, podmienkou platnosti právneho úkonu nie je, aby podpisy účastníkov boli na jednej listine. Ohľadne schválenia zmluvy o výkone správy na schôdzi vlastníkov žalobca poukázal na znenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., a uviedol, že v zmysle § 14 zákona č. 182/1003 Z. z. možno len predpokladať, že sa tak malo udiať na schôdzi vlastníkov. Mal za to, že doručenie zmluvy nie je podmienkou platnosti zmluvy, keď návrh zmluvy bol doručený každému z vlastníkov bytov a nebytových priestorov cestou zástupcu vlastníkov. Následne vlastníci vyjadrili svoj súhlas alebo nesúhlas so zmluvou formou podpísania podpisového hárku k zmluve o výkone správy. Správcom podpísaná fotokópia zmluvy o výkone správy bola následne vyvesená na úradnej tabuli domu, čo je bežný postup doručovania listín, ktoré sa týkajú celého bytového domu. Zmluva bola uložená v sídle žalobcu a je prístupná každému vlastníkovi. Žalobca mal za to že v prípade, ak by súd posúdil zmluvu o výkone správy z roku 2007 za neplatný právny úkon, tejto zmluve predchádzala zmluva o výkone správy z 1.1.2005, ku ktorej zmluve žalovaný s účinnosťou od 1.8.2006 pristúpil. Žalobca ohľadne aktívnej vecnej legitimácie v konaní poukázal na ustanovenie § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. účinné od 1.6.2007 s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 182/1993 Z. z. a uviedol, že predmetné ustanovenie zákona neurčuje povinnosť správcu vykonávať jednotlivé činnosti spadajúce pod pojem správa sám, tieto pre vlastníkov obstaráva a zabezpečuje, pričom voči vlastníkom zodpovedá tak, akoby konal sám. Čo sa týka zastúpenia právnym zástupcom mal za to, že namiesto všeobecného ustanovenia § 24 OZ prichádza do úvahy aplikácia § 726 veta druhá OZ o príkaznej zmluve a po procesnej stránke ustanovenie § 25 ods. 1 OSP. Pokiaľ ide o predmet činnosti spojený so správou bytových domov žalobca uviedol, že od roku 2002 je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť v tejto oblasti, pričom do 22.12.2010 bol predmet činnosti len vyjadrený inými slovami. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku vyúčtovaného vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu za roky 2010 (od 1.6.2010 do 31.12.2010) a 2011 (od 1.1.2011 do 31.5.2011) celkom vo výške 959,98 €. S ohľadom na predmet konania, ako aj obranu žalovaného v konaní, súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie veci, najmä s poukazom na čl. VI. čl. II. písm. b),d),e) zmluvy o výkone správy z 1.1.2005 dospel k právnemu záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je daná ustanovením § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého je žalobca ako správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom zmluvou o výkone správy zo dňa 1.1.2005, v ktorej bol žalobca ako správca splnomocnený na výkon činností a právne úkony uvedené v zmluve, ktoré má správca uskutočňovať na zabezpečenie povinností podľa čl. II zmluvy a na uskutočnenie úkonov spojených s vymáhaním nedoplatkov. Žalobca je právnická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie podnikania v oblasti správy a údržby bytového fondu. Pokiaľ žalobca do 22.12.2010 nemal oprávnenie vykonávať činnosť
správcu poukázal na to, že vychádzajúc z úplného výpisu z obchodného registra žalobcu, tento podniká v oblasti správy nehnuteľností od 17.7.1997. K tomuto dátumu zákon č. 182/1993 Z. z. nelimitoval okruh subjektov, ktoré môžu byť správcom stanovením konkrétneho predmetu podnikania alebo predmetu činnosti. Takéto zákonné vymedzenie bolo do zákona č. 182/1993 Z. z. poňaté až novelou č. 367/2004 Z. z. s účinnosťou počnúc od 1.7.2004, pričom neupravenie predmetu činnosti v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 (v živnostenskom, resp. obchodnom registri) zákonodarca nesankcionoval tým, že by osoba dovtedy podnikajúca v oblasti správy stratila oprávnenie podnikať v tejto oblasti, resp. byť správcom. Súd mal za to, že i vymedzenie predmetu podnikania : správa nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu zahŕňa v sebe predmet činnosti, ktorý bol do zákona č. 182/1993 Z. z. vnesený novelou č. 367/2004. Pokiaľ sa jedná o zastúpenie žalobcu advokátom v konaní, poukázal na ustanovenie § 25 OSP, podľa ktorého sa účastník vždy môže dať zastúpiť advokátom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie mal za preukázanú danosť aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, keď dospel k záveru, že žalobca bol ako splnomocnenec oprávnený udeliť plnú moc tretej osobe, aby konala za splnomocniteľa (§ 33 ods. 1 písm. b) OZ), pričom plná moc udelená žalobcom právnemu zástupcovi je platný právny úkon, ktorý je v súlade so zákonom (§ 25 OSP), keďže ide o zastupovanie v konaní. Ďalej dôvodil tým, že uplatnený nárok na zaplatenie nedoplatku titulom vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010 a 2011, tento žalobca vyvodzoval zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi ním a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX na adrese Ulica priateľstva 1, 3 a 5 v Komárne zo dňa 1.12.2007, resp. zo zmluvy o výkone správy z 1.1.2005. Súd prvej inštancie preskúmaním Zmluvy o výkone správy z 1.12.2007 dospel k záveru, že túto zmluvu nemožno považovať za platný právny úkon predovšetkým preto, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodržanie zákonného postupu (§ 8a, § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného po 1.7.2007), teda jej schválenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Zmluva o výkone správy zo dňa 1.12.2007 mala reflektovať na zmeny v zákone č. 182/1993 Z. z. účinné od 1.7.2007 a nahradiť pôvodnú Zmluvu o výkone správy z 1.1.2005. Keďže súd nemal za preukázané, že by došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o výkone správy z 1.12.2007, uplatnený právny nárok vyvodil zo Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005, ku ktorej žalovaný pristúpil svojim výslovným vyhlásením s účinnosťou k 1.8.2006 (potom ako nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu na základe kúpnej zmluvy dňa 21.7.2006), ktorú zmluvu o výkone správy považoval za platný právny úkon, keď jej platnosť nebola v konaní namietaná, keďže v čase jej uzavretia spĺňala všetky zákonné náležitosti (v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. účinného k 1.1.2005) vychádzajúc z ustanovení § 32c ods. 2 a § 32d zákona č. 182/1993 Z. z., vynímajúc tie časti zmluvy, ktoré sa po účinnosti noviel zákona č. 182/1993 Z. z. k 1.7.2007 a 1.4.2010 dostali do rozporu s novelizovaným znením zákona. Napriek zmene právneho predpisu, táto sa nijako nedotkla platnosti Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005 v časti čl. 2 bod b) a e), ktoré sa týkajú oprávnenia správcu na vymáhanie nedoplatkov zistených vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu a povinnosti vlastníka bytu uhradiť zistený nedoplatok v stanovenej lehote. S poukazom na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému bytu titulom kúpnej zmluvy dňa 21.7.2006 a konanie vedené pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 9C/200/2007-175 dospel k záveru, že žalovaný bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti od 21.7.2006 až do dňa 23.5.2011, kedy vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla tretia osoba na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že dňa 19.4.2011 žalobcovi uhradil celý svoj záväzok, súd posúdil ako účelovú obranu, ktorá nemala vplyv na dôvodnosť nároku uplatneného v tomto konaní dôvodiac tým, že nespochybnil v konaní nesporné tvrdenie žalovaného o úhrade jeho splatného záväzku k 19.4.2011, ktoré tvrdenie žalovaný v konaní preukázal predložením kópie potvrdenky č. 174814 zo dňa 19.4.2011, keďže nárok žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania je nárokom, ktorý vznikol až po dni 19.4.2011 (nárok vyplývajúci z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.6.2010 do 31.12.2010 a za obdobie od 1.1.2011 do 31.5.2011, ktoré vyúčtovanie žalobca vykonal v lehote vyplývajúcej zo zákona č. 182/1993 Z. z. i z čl. II bod 2 písm. d) Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005). Poukázal na to, že vyúčtovanie je správca povinný vykonať vždy najneskôr do 31.5. roka nasledujúceho po rozhodnom období, ktorú povinnosť žalobca ako správca dodržal (keď vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010 žalovaný prevzal dňa 27.5.2011 a vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011 bolo žalovanému odoslané dňa 28.5.2012), nárok na zaplatenie nedoplatku mohol vzniknúť až po tomto dátume a to uplynutím lehoty 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, preto k 19.4.2011 žalobca nemal povinnosť mať znalosť o existencii nedoplatku titulom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu (a to ani za rok 2010), keď samotné vyúčtovanie bolo vypracované v súlade so zmluvou o výkone správy. Nedostatky vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010 (od 1.6.2010 do 31.12.2010) a 2011 (od 1.1.2011 do 31.5.2011) žalovaný namietal len v tomto konaní, pričom súd túto jeho obranu považoval za účelovú, keďže v konaní ničím
nebolo preukázané (a ani tvrdené), že by žalovaný po doručení vyúčtovaní využil možnosť vyúčtovanie, resp. výšku vyúčtovaného nedoplatku, prípadne spôsob vyúčtovania reklamovať alebo namietať. Súd prvej inštancie ďalej posúdil zmluvu o výkone správy z 1.1.2005 za zmluvu spotrebiteľskú vychádzajúc z postavenia zmluvných strán a predmetu zmluvy a jej preskúmaním dospel k záveru, že táto neobsahuje žiadne také zmluvné podmienky, ktoré by bolo potrebné označiť za neprijateľné, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Žalobca ako správca v danom prípade postupoval práve v súlade so zmluvou o výkone správy, keď konal v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých sa zmluva týka a podaním návrhu na začatie konania vymáha nárok na zaplatenie nedoplatku od jedného z vlastníkov bytov, keď neuplatnenie tohto práva by padlo práve na ťarchu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a dotklo by sa ich majetkových práv. Ďalej dospel k záveru, že nárok, ktorý je predmetom konania nemožno spájať, resp. započítavať s plnením, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi dňa 19.4.2011, nakoľko sa jedná o dva odlišné, spolu nesúvisiace nároky. Súd posúdil ako účelovú obranu žalovaného tvrdenie žalovaného, v ktorom namietal splnenie si povinnosti žalobcu ako správcu každoročne vypracúvať správu o svojej činnosti, ako aj splnenie povinnosti každoročného schválenia výšky preddavku do FPÚaO dôvodiac tým, že vykonanie dokazovania v tomto smere by presiahlo potreby tohto konania, pričom s konaním vo veci tieto námietky žalovaného nesúviseli. Žalovaným uplatnenú námietku premlčania v časti nároku na zaplatenie vyúčtovaného nedoplatku titulom nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010 súd posúdil ako nedôvodnú dôvodiac tým, že tento nárok žalobcu vznikol uplynutím lehoty 30 dní od doručenia vyúčtovania žalovanému dňa 27.5.2011, teda ku dňu 26.6.2011. Dňom nasledujúcim začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie si nároku na zaplatenie nedoplatku na súde, ktorá by uplynula dňa 26.6.2014. Keďže konanie v tejto veci sa začalo dňa 22.11.2013 súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu bol nárok uplatnený včas. Súd konštatujúc dôvodnosť uplatneného nároku tomuto vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 959,98 €. ďalej dôvodil tým, že keďže žalovaný neuhradil sumu vyúčtovaného nedoplatku žalobcovi v lehote stanovenej v zmluve o výkone správy (t.j. do 30 dní po doručení vyúčtovania), súd vyhovel návrhu i v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých vyúčtovaných súm nedoplatkov, keď ku dňu 1.7.2011 bol žalovaný v omeškaní s úhradou vyúčtovaného nedoplatku na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010 a ku dňu 1.7.2012 už žalovaný bol v omeškaní s úhradou vyúčtovaného nedoplatku na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že vo veci nevykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/32/2012, keď mal za to, že doplnenie dokazovania v zmysle návrhu žalobcu by presahovalo rámec potrieb tohto súdneho konania a bolo by nadbytočné, keďže súd mal za preukázanú skutočnosť, že žalovaný bol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nepretržite v období od 21.7.2006 do 23.5.2011, keď predmetom konania v tomto konaní bol nárok titulom vyúčtovania za obdobie od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom žalovaný v konaní nenamietal, že by počas tohto obdobia predmetný byt užíval.
2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalovaný s poukazom na ustanovenia § 205a ods.2 písm. a) (§ 221 ods. 1 písm. b), c), h), § 205a ods. 2 písm. b),d),f) OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie uznal, že zmluva o výkone správy z roku 2007 je neplatná a vychádzal vo veci zo zmluvy o výkone správy z roku 2005. Mal za to, že táto zmluva je rovnako neplatná, nespĺňa zákonné náležitosti zmluvy. Pre vznik zmlúv v zmysle § 490 OZ sa spravuje § 43 a nasl. OZ. Zmluvné strany sú - Alternatíva, s.r.o. a na druhej strane neexistujúci subjekt, s datovaním 01.01.2005, podpísaná výlučne konateľom žalobcu. Priložený hárok s podpismi, kde nie sú identifikované osoby, bez dátumu a miesta podpisu, nie je možné identifikovať, či podpisový hárok patrí k tlačivu s názvom zmluva. Text nad podpismi „pristupujú k zmluve" naznačuje, že zmluva neumožňovala dojednanie podmienok a teda nebola ani predmetom nejakého jednania, ale vopred pripravené tlačivo. Či podpisy patria k tomuto tlačivu je pochybné a takto predložená zmluva je absolútne neplatná aj podľa § 37 ods. 1 OZ. Neplatnosť takej zmluvy je vyjadrená aj v § 53 OZ. Z výroku na podpisovom hárku, že majitelia bytov „pristupujú" k zmluve o výkone správy vyplýva, že nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže žalobca nepreukázal opak, zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dojednané. Už zákon č. 182/93 s platnosťou od 01.09.1993 v § 14 uvádza, že vlastník bytu sa zúčastňuje na správe domu a rozhoduje o spôsobe prevádzky, údržby a opráv. Pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou. Teda sa malo rozhodovať o zmluve, ktorej obsahom je spôsob prevádzky, údržby a opráv. Zákon č. 158/1998 Z. z. účinný od 01.06.1998 zaviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého ak takéto hlasovanie neprebehlo a nebolo odhlasované nadpolovičnou väčšinou, je rozhodnutie neplatné. Záver súdu, že sa hlasovanie nevyžadovalo, je v rozpore so zákonom. Zákon č. 367/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2004 v § 8 ods.
1 stanovil, že správcom môže byť osoba, ktorá má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Žalobca túto činnosť mal len od 23.12.2010, teda zmluvu o výkone správy podľa zákona č. 182/93 Z. z. mohol uzatvárať len od 23.12.2010 a túto činnosť podľa tohto zákona vykonávať len od 23.12.2010. Ods. 5 tohto ustanovenia uvádza jednu dôležitú zákonnú podmienku, ktorá mala dávať istotu vlastníkom bytov. V celom obsahu zmluvy, či z roku 2005 alebo z roku 2007 sa takáto podmienka zodpovednosti žalobcu nevyskytuje a je úmyselne vynechaná. Tento zákon účinný od 01.07.2004 upravil aj hlasovanie v § 14 a žalobca mal zosúladiť zmluvu do 01.07.2004. Podľa predloženej zmluvy však uzatváral zmluvu 01.01.2005 v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Žalobca nepreukázal, že by pred 01.01.2005 mal uzatvorenú nejakú inú zmluvu o výkone správy. Potom je otázka, k akej zmluve o výkone správy mali vlastníci pristupovať pri prevode bytov, ktorá sa uskutočňovala od roku 2000. Zmluva z roku 2005 je rovnako neplatná ako z roku 2007. Z uvedených zmlúv vyplýva, že žalobca nemá aktívnu hmotnú legitimáciu, ako to vyplýva aj z uznesenia NS SR č. 3Cdo/180/2008. Keďže ide o prípad postúpenia pohľadávky, bez hmotnoprávneho prejavu preniesť iba procesné právo nie je v tomto prípade možné. Vyplýva to aj z § 8 ods. 3 veta tretia. Teda bez konkrétneho splnomocnenia nemôže správca podávať návrh na súd, nakoľko v § 8b zákona je upravené „správca je oprávnený". Teda návrh podávajú ako aktívne legitimovaní vlastníci bytov a nie správca. O konaní advokátov za správcu uviedol, že advokáta si správca môže zvoliť iba so súhlasom vlastníkov bytov, nakoľko nezastupuje správcu, ale vlastníkov bytov. Poukazuje tiež na trestnoprávne konanie sudkyne, keď na pojednávaní 08.04.2015 namietal aktívnu legitimáciu, hlavne neprípustnosť zastupovania advokátkou žalobcu a sudkyňa vyhlásila, že návrh zamieta. Advokátka si vyprosíkala možnosť telefonovania, počas telefonovania minimálne 20 minút sudkyňa obdržala sms a od toho času zmenila svoj postoj. Postup a konanie sudkyne je nezlučiteľné s konaním sudcu. Vlastníkom žalobcu je pán P., poslanec, ktorý má 100 % úspešnosť na súde v Komárne. Na strane 1 rozsudku je nepravdivo uvedené, že „podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil nedoplatok „. Na strane 3 rozsudku je uvedené Ako vyplynulo z vyúčtovania nákladov bol vyčíslený rozdiel medzi predpísanou zálohovou platbou a skutočnými nákladmi. Skutočné náklady nikdy žalobca nepreukázal. Na strane 14 rozsudku uvádza, že v konaní nebola namietaná neplatnosť zmluvy z roku 2005. Nie je to pravda, nakoľko nejedenkrát namietal neplatnosť zmlúv z roku 2007, ale aj z roku 2005. Na jej neplatnosť však súd mal prihliadať zo zákonnej povinnosti. Neplatnú zmluvu vyhlásil súd za platnú. Na strane 15 rozsudku je uvedené, že bolo účelovou obranou, keď namietal zákonné plnenie si povinnosti žalobcu vypracovávať správu o svojej činnosti a každoročné schvaľovanie výšky preddavkov do FPÚ a O. Toto je zákonom stanovená povinnosť správcu podľa § 10 a § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. Takže to nemôže byť účelová obrana. Namieta aj v rozsudku uvedenú trojročnú premlčaciu lehotu a počítanie času, keď s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 2 OZ je premlčacia doba dvojročná. Výpočet nákladov sa vykonáva k 31.12. každého roku. Len oznámenie je predpísané najneskôr do 31.05. nasledujúceho roku. Lehota na premlčanie začína plynúť od 01.01. nasledujúceho roku, pre ktorý sa vyúčtovanie vykonáva.
3. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že zmluva o výkone správy z roku 2005 je neplatná. Stotožňuje sa s právnym záverom súdu, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, tak formálne, ako aj materiálne. Rovnako sa stotožňuje s právnym záverom súdu, že zmluva o výkone správy domu neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vlastníci bytov mali možnosť vopred sa oboznámiť s jej obsahom a mali možnosť podať k nej pripomienky, či návrhy. Žalovaný pri nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu tiež pristúpil k zmluve o výkone správy domu, čím vyjadril súhlas s jej obsahom. Ani následne nevzniesol žiadne námietky voči nej, ani nepodal návrh na zmenu jej obsahu. Zastáva názor, že slovné spojenie „pristúpiť" k zmluve o výkone správy nevyplýva záver tvrdený žalovaným v tom, že vlastníci nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Ak vychádza z gramatického výkladu tohto slova zistí, že slovo pristúpiť znamená medzi iným i súhlasiť s niečím, ako je to v danom prípade. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v čase uzavretia zmluvy o výkone správy domu z roku 2005 schválenie uvedeného právneho úkonu na schôdzi vlastníkov nebolo podmienkou platnosti. Tvrdenie žalovaného nepochybne vylučuje znenie § 8 zákona č. 182/93 Z. z. účinného od 01.07.2004, na ktoré súd poukázal v odôvodnení svojho rozsudku. Žalovaný sa v podanom odvolaní zaoberal aj otázkou zodpovednosti žalobcu vo vzťahu k vlastníkom bytov či nebytových priestorov. Táto námietka je právne irelevantná z hľadiska posúdenia sporu, zároveň je nedôvodná, keďže zodpovednosť správcu vyplýva priamo zo zákona. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, keď poukázal na § 8b ods. 1 zákona č. 182/93 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca ako správca bytového domu podľa § 25 ods. 1
je oprávnený dať sa zastupovať advokátom v konaní. Stotožňuje sa s argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v otázke posúdenia premlčania uplatnenej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný poukazoval na zaujaté konanie sudkyne, ide o urážlivé, nepravdivé, ničím nepreukázané tvrdenia žalovaného. Na dokreslenie uvádza, že dňa 8.4.2015 sa pojednávania zúčastnila advokátska koncipientka Mgr. S. A., ktorá požiadala o prerušenie konania za účelom vyžiadania pokynu advokáta na ďalší postup vo veci.
4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. S poukazom na ustanovenia § 132 ods.1, ods.3, § 129 ods. 1, ods.3, čl. 16 ZP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a podaný výklad k týmto zákonným ustanoveniam uviedol, že žalobca v podanej žalobe uvádza množstvo skutkových tvrdení, avšak vo vzťahu k zákonu č. 182/1993 Z. z., tieto v podstatnej časti žiadnym spôsobom nedokazuje a neuvádza, prečo sú tieto skutočnosti rozhodujúce, napriek tomu, že je to jeho povinnosť. Jeho povinnosťou je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je len na žalobcovi, aké skutočnosti sú z jeho strany do konania vnesené a aké nie. Keďže zákon č. 182/1993 Z. z. je špecifický vo vzťahu k uzatváraniu zmlúv o výkone správy, k určeniu výšky preddavkov, v súdnom konaní a v iných veciach, je povinný žalobca pri podaní žaloby prikladať okrem riadnej zmluvy aj proces jej schvaľovania, hlasovania, zápisnice zo schôdzí, oboznamovanie s programom schôdze, doručovanie, dodržanie lehôt a iné. Poukazuje na to, že doručovanie neúplnej žaloby, bez príloh je zjavným porušením základnej zásady rovnosti účastníkov konania a rovnako i zásahom do jeho základných práv čl. 46 Ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru. Z uvedeného dôvodu, nie je možné o takejto žalobe konať, pokiaľ listiny preukazujúce oprávnenosť alebo neoprávnenosť žalobcovej požiadavky potvrdia, alebo vyvrátia. Ak zákonným spôsobom žalobca svoju žalobu nedoplní, nie je možné žalobe vyhovieť. Rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 167 ods.1, ods. 2 CSP bol vydaný predčasne a s ohľadom na vady žaloby a procesnú dynamiku sporu, ním nemôže byť ani súd, ani strane viazané a z dôvodu právnej istoty by mal byť zrušený a vrátený na doplnenie dokazovania alebo zmenený a žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Postup súdu je tiež v rozpore so základnými princípmi CSP, o. i. v rozpore s čl. 3 ods.1, čl. 6 ods.1, čl. 7 ods.1, čl. 10 ods. 1,2, čl. 16. Poukázal tiež na to, že správca vykonáva všetky úkony v mene vlastníkov bytov. Pred súdom zastupuje vlastníkov bytov a preto, ak nemá zvláštne poverenie od vlastníkov bytov, môže ich zastupovať iba správca a to svojimi zamestnancami. Táto podmienka je podmienená aj tým, že správca nakladá s finančnými prostriedkami vlastníkov bytov a teda advokáta uhrádza z ich finančných prostriedkov. Preto na zastupovanie advokátom musí mať súhlas vlastníkov bytov a to na každý prípad samostatne a musí byť odsúhlasená aj výška odmeny pre advokáta. Inak môže správca zastupovať len samostatne, tak ako to upravuje § 8b zákona o bytoch. Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. S poukazom na ustanovenia § 22, § 37 OZ, § 21 OSP, 8b zákona č. 182/1993 Z. z. uviedol, že z nich vyplýva, že pre každé súdne konanie sa vyžaduje osobitné splnomocnenie udelené vlastníkmi bytov. Ak chce správca, aby za vlastníkov bytov konal advokát, musí predložiť zápisnicu a hlasovanie zo schôdze vlastníkov bytov, kde bude uvedený rozsah splnomocnenia a výška odmeny z ich finančných prostriedkov. Zmluvy z roku 2005 a 2007 nespĺňajú zákonné podmienky s poukazom na v nej uvedené, označené strany zmluvy, keď jednou stranou tam uvedenou sú vlastníci bytov v bytovom dome s. č. XXXX, K. 1,3,5, chýba označenie obce, teda žalovaný môže byť len tento subjekt. V zmluve z roku 2005 nie je ani zmluvné poverenie na vymáhanie nedoplatkov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný pristúpil k zmluve o výkone správy, to ešte neznamená a ani žalobca nepreukázal, že zmluva mu bola predložená a oboma zmluvnými stranami podpísaná.
5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
8. V danej právnej veci odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné), v súlade s § 378 a § 219 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia 388 CSP zmeniť, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Z obsahu podaného odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný (okrem iných odvolacích dôvodov) v podanom odvolaní uplatňuje aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) OSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (okrem ďalších odvolacích dôvodov v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) tiež s poukazom na neplatnosť oboch zmlúv o výkone správy predložených žalobcom v konaní. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní namietal neplatnosť zmluvy o výkone správy uzavretej v roku 2005, datovanej dňom 1.1.2015 (čl. 69 až 74) z dôvodu, že táto nespĺňa zákonné náležitosti zmluvy o výkone správy s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ. Mal tiež za to, že zákon č. 367/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2004 v ustanovení § 8 ods. 1 stanovil, že správcom môže byť osoba, ktorá má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu, žalobca túto činnosť mal len od 23.12.2010, teda zmluvu o výkone správy podľa zákona č. 182/93 Z. z. mohol uzatvárať len od 23.12.2010 a túto činnosť podľa tohto zákona vykonávať len od 23.12.2010. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný namietal platnosť aj zmluvy o výkone správy uzavretej v roku 2007 (č. l. 4 až 7), datovanej dňom 1.12.2007, keď v podanom odvolaní sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti tejto zmluvy.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Odvolací súd v danej právnej veci uvádza, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol stranou hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je stranou hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v spore ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v spore ide.
13. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku aktívnej hmotnej legitimácie žalobcu a to z nižšie uvedených podstatných dôvodov. V danej právnej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je stranou hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok v zmysle zákona č. 82/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
14. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia aktívnej hmotnej legitimácie žalobcu vychádzajúc z rozsahu dokazovania zaujal právny záver (okrem ďalších právnych
záverov v tejto otázke), že Zmluvu o výkone správy z 1.12.2007 nemožno považovať za platný právny úkon predovšetkým preto, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodržanie zákonného postupu (§ 8a, § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného po 1.7.2007), teda jej schválenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Zmluva o výkone správy zo dňa 1.12.2007 mala reflektovať na zmeny v zákone č. 182/1993 Z. z. účinné od 1.7.2007 a nahradiť pôvodnú Zmluvu o výkone správy z 1.1.2005. Keďže nemal za preukázané, že by došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o výkone správy z 1.12.2007, uplatnený právny nárok vyvodil zo Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005, ku ktorej žalovaný pristúpil svojim výslovným vyhlásením s účinnosťou k 1.8.2006 (potom ako nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu na základe kúpnej zmluvy dňa 21.7.2006), ktorú zmluvu o výkone správy považoval za platný právny úkon, keďže v čase jej uzavretia spĺňala všetky zákonné náležitosti (v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. účinného k 1.1.2005) vychádzajúc z ustanovení § 32c ods. 2 a § 32d zákona č. 182/1993 Z. z., vynímajúc tie časti zmluvy, ktoré sa po účinnosti noviel zákona č. 182/1993 Z. z. k 1.7.2007 a 1.4.2010 dostali do rozporu s novelizovaným znením zákona. Napriek zmene právneho predpisu, táto sa nijako nedotkla platnosti Zmluvy o výkone správy z 1.1.2005 v časti čl. 2 bod b) a e), ktoré sa týkajú oprávnenia správcu na vymáhanie nedoplatkov zistených vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu a povinnosti vlastníka bytu uhradiť zistený nedoplatok v stanovenej lehote. Žalobca je právnická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie podnikania v oblasti správy a údržby bytového fondu. Pokiaľ žalobca do 22.12.2010 nemal oprávnenie vykonávať činnosť správcu poukázal na to, že vychádzajúc z úplného výpisu z obchodného registra žalobcu, tento podniká v oblasti správy nehnuteľností od 17.7.1997. K tomuto dátumu zákon č. 182/1993 Z. z. nelimitoval okruh subjektov, ktoré môžu byť správcom stanovením konkrétneho predmetu podnikania alebo predmetu činnosti. Takéto zákonné vymedzenie bolo do zákona č. 182/1993 Z. z. poňaté až novelou č. 367/2004 Z. z. s účinnosťou počnúc od 1.7.2004, pričom neupravenie predmetu činnosti v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 (v živnostenskom, resp. obchodnom registri) zákonodarca nesankcionoval tým, že by osoba dovtedy podnikajúca v oblasti správy stratila oprávnenie podnikať v tejto oblasti, resp. byť správcom. Súd mal za to, že i vymedzenie predmetu podnikania : správa nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu zahŕňa v sebe predmet činnosti, ktorý bol do zákona č. 182/1993 Z. z. vnesený novelou č. 367/2004.
15. Podľa § 8a ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1.7.2007 vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
16. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1.7.2004 Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
17. Podľa § 8 ods.3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.6.2007 správca je povinný viesť samostatné účtovníctvo osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majetok vlastníkov nie je
súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
18. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. 12aaa) Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
19. Správcom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 8 ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1.7.2004 môže byť v súlade so zákonom o vlastníctve bytov len právnická alebo fyzická osoba, ktorá má v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správnu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona a v súlade so zákonom o vlastníctve bytov.
20. Postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ich vzájomný vzťah so správcom je daný jednak zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jednal zmluvou o výkone správy. Vzťah medzi vlastníkmi v dome a správcom je založený tak, ako väčšina občianskoprávnych vzťahov, ako dvojstranný právny úkon - zmluvou o výkone správy. Ide o osobitný zmluvný typ neupravený Občianskym zákonníkom, ale špeciálnym právnym predpisom - zákonom o vlastníctve bytov.
21. Uzatvorenie, zmeny a vypovedanie zmluvy o výkone správy sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z dôvodu preukaznosti schválenia zmluvy o výkone správy a jej zmien vlastníkmi v dome je dôležité, aby pred hlasovaním o zmluve o výkone správy alebo jej zmenách bolo znenie zmluvy alebo jej zmeny doručené každému vlastníkovi a aby sa mal možnosť so znením zmluvy alebo jej zmeny oboznámiť. Vhodné je tiež, ak znenie zmluvy alebo jej zmeny je výslovne uvedené aj v zápisnici o hlasovaní. Písomná zmluva o výkone správy sa uzatvára osobitne na každý jeden bytový dom. Schválenie zmluvy o výkone správy, jej zmena alebo zánik sú však záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, len ak je na takom konkrétnom právnom úkone podpísaná nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správca. Podpis ostatných vlastníkov na zmluve nie je zákonom o vlastníctve bytov vyžadovaný, teda ani potrebný. V prípade neschválenia zmluvy nadpolovičnou väčšinou vlastníkov v dome by nemohlo dôjsť k právnemu úkonu uzavretia zmluvy, pretože by nebol v súlade so zákonom a tiež za takých okolností by niektorí vlastníci mali správu zabezpečovanú pôvodným spôsobom a niektorí iným spôsobom, keď nie sú prípustné zo zákona dve formy výkonu správy, resp. dvaja správcovia na jeden bytový dom. Z uvedeného vyplýva, že neplatnosť takejto zmluvy je neplatnosťou absolútnou.
22. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním žalobcom vytýkané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke aktívnej hmotnej legitimácie vymedzenej v bode 14 tohto rozsudku, je dôvodné. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody ďalej uvádza, že dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie potiaľ, pokiaľ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu k právnemu záveru o neplatnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 1.12.2007, keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodržanie zákonného postupu pri jej uzatvorení (§ 8a, § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného od 1.7.2007), teda jej schválenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Pokiaľ však súd prvého stupňa vec právne posúdil v otázke aktívnej hmotnej legitimácie žalobcu vymedzenej v bode 14 tohto rozsudku ďalej tak, že zmluva o výkone správy z 1.1.2005, ku ktorej žalovaný pristúpil svojim výslovným vyhlásením s účinnosťou k
1.8.2006 (potom ako nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu na základe kúpnej zmluvy dňa 21.7.2006), je platný právny úkon, keďže v čase jej uzavretia spĺňala všetky zákonné náležitosti (v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. účinného k 1.1.2005) a pokiaľ dospel k záveru, že pokiaľ žalobca do 22.12.2010 nemal oprávnenie vykonávať činnosť správcu, vychádzajúc z úplného výpisu z obchodného registra žalobcu, tento podniká v oblasti správy nehnuteľností od 17.7.1997, keď k tomuto dátumu zákon č. 182/1993 Z. z. nelimitoval okruh subjektov, ktoré môžu byť správcom stanovením konkrétneho predmetu podnikania alebo predmetu činnosti, pričom takéto zákonné vymedzenie bolo do zákona č. 182/1993 Z. z. poňaté až novelou č. 367/2004 Z. z. s účinnosťou počnúc od 1.7.2004, keď neupravenie predmetu činnosti v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 (v živnostenskom, resp. obchodnom registri) zákonodarca nesankcionoval tým, že by osoba dovtedy podnikajúca v oblasti správy stratila oprávnenie podnikať v tejto oblasti, resp. byť správcom, keď i vymedzenie predmetu podnikania : správa nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu zahŕňa v sebe predmet činnosti, ktorý bol do zákona č. 182/1993 Z. z. vnesený novelou č. 367/2004, spočíva odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na právnom posúdení, ktoré sa prieči ustanoveniu § 8 ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1.7.2004 a neobstojí. Je tomu tak z dôvodu, že správcom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 8 ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1.7.2004 mohla byť v súlade so zákonom o vlastníctve bytov len právnická alebo fyzická osoba, ktorá mala v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu, ktorú žalobca nesporne nemal v predmete činnosti v čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy dňa 1.1.2005. Keďže zákon o vlastníctve stanovoval v rozhodnom čase, že činnosť správnu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona a v súlade so zákonom o vlastníctve bytov, potom žalobca nebol oprávnený byť správcom a vykonávať činnosť správcu v zmysle zákona o vlastníctve bytov k 1.1.2005, preto je potrebné prijať záver o absolútnej neplatnosti aj ohľadne zmluvy o výkone správy z 1.1.2005 pre rozpor s ustanovením § 8 ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1.7.2004 (§ 39 OZ). S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda žalobca nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré sa v spore jednalo, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa jedná o obranu žalovaného o zaplatenie 276,87 eur s poukazom na vyššie uvedený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodov vyššie uvedených a s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je daný ohľadne uplatneného právneho nároku žalovaného v rámci obrany žalovaného v spore medzi stranami sporu hmotno-právny vzťah, z ktorého vyvodzuje žalovaný uplatnený právny nárok. Odvolací súd ďalej uvádza, že vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.
23. Žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 08.07.2015 namietal zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodov, že poukazuje na trestnoprávne konanie sudkyne, keď na pojednávaní 08.04.2015 namietal aktívnu legitimáciu, hlavne neprípustnosť zastupovania advokátkou žalobcu a sudkyňa vyhlásila, že návrh zamieta. Advokátka si vyprosíkala možnosť telefonovania, počas telefonovania minimálne 20 minút sudkyňa obdržala sms a od toho času zmenila svoj postoj. Je to evidentné podplatenie sudcu. Postup a konanie sudkyne je nezlučiteľné s konaním sudcu. Vlastníkom žalobcu je pán P., poslanec, ktorý má 100 % úspešnosť na súde v Komárne.
24. Podľa § 49 ods.1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
25. Podľa § 49 ods.3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
26. Podľa § 52 ods.1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
27. Podľa § 52 ods.2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
28. Podľa § 53 ods.1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
29. Podľa § 53 ods.2 CSP na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
30. Podľa § 53 ods.3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
31. Podľa § 56 CSP lehoty podľa § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.
32. Odvolací súd ako nadriadený súd s poukazom na žalovaným namietaný dôvod zaujatosti v tom, že na pojednávaní 08.04.2015 namietal aktívnu legitimáciu, hlavne neprípustnosť zastupovania advokátkou žalobcu a sudkyňa vyhlásila, že návrh zamieta, tieto dôvody námietky zaujatosti sa týkajú len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne, preto súd na námietku zaujatosti v tejto časti neprihliada s poukazom na § 53 ods.3 CSP. Ostatná časť dôvodov námietky zaujatosti vzhľadom na jej obsah a dátum podania námietky zaujatosti (spolu s podaným odvolaním) v časti, že vlastníkom žalobcu je pán P., poslanec, ktorý má 100 % úspešnosť na súde v Komárne, neobsahuje skutočnosti, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela, teda nespĺňa náležitosti a súd na ňu neprihliada podľa § 52 ods.2 CSP, a v časti, že na pojednávaní 08.04.2015 advokátka si vyprosíkala možnosť telefonovania, počas telefonovania minimálne 20 minút sudkyňa obdržala sms a od toho času zmenila svoj postoj, s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 CSP námietka zaujatosti nebola uplatnená najneskôr do siedmich dní, odkedy sa žalovaný ako strana dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudkyňa vylúčená a na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada.
33. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).