Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobcu: Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M. U. XXX, XXX XX U. V., v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Surma, Pavlice 183, 919 42 Pavlice, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, 917 44 Trnava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci vedenej na Krajskej prokuratúre Trnava pod č. Kd 282/20/220, t a k t o

rozhodol:

I. Správny súd žalobu žalobcu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 7.1.2021, doručenou správnemu súdu dňa 13.1.2021, sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného tak, že správny súd uloží žalovanému povinnosť nariadiť Okresnej prokuratúre Piešťany, aby prijala voči uzneseniu obecného zastupiteľstva Veľké Kostoľany označenému v zápisnici z obecného zastupiteľstva pod č. 13/2018 zo dňa 31.1.2018 prostriedok prokurátorského dozoru. Vzhľadom na to, že správny súd nie je viazaný označením druhu žaloby a doposiaľ nebola nastolená právna istota ohľadom druhu žaloby, ktorou je možné preskúmavať postup, prípadne opatrenie (upovedomenie o odložení podnetu) prokurátora, tak žalobca eventuálne navrhuje, aby súd zrušil opatrenie žalovaného - upovedomenie o odložení podnetu zo dňa 8.12.2020 vedené pod č. Kd 282/20/220 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podstatou nečinnosti žalovaného je skutočnosť, že dňa 1.10.2020 bolo žalobcovi doručené vyrozumenie Okresnej prokuratúry Piešťany, ktorým bol odložený podnet žalobcu týkajúci sa nezákonných uznesení orgánu územnej samosprávy bez prijatia prostriedkov prokurátorského dozoru. Dňa 10.12.2020 bolo žalobcovi doručené vyrozumenie (upovedomenie) žalovaného, ktorým bol opakovaný podnet žalobcu týkajúci sa preskúmania zákonnosti vybavenia jeho podnetu ohľadom existencie nezákonných uznesení orgánu územnej samosprávy odložený ako nedôvodný, bez prijatia opatrení prokurátorského dozoru (vykonania úkonu). Žalobca sa cíti byť ukrátený na jeho právach a právom chránených záujmoch, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté vydaním opatrením alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, keďže prokurátor ako jediný oprávnený subjekt bez zákonného dôvodu svojvoľne nevykonal následné opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany orgánu územnej samosprávy, čím porušil legitímne očakávania žalobcu na zákonnom postupe orgánu verejnej moci plynúce z SR, dotkol sa práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie a právom chráneného záujmu obyvateľa obce na zabezpečení bytových potrieb obyvateľov obce určených v súlade so všeobecne záväzným nariadením (nemôže sa uchádzať o byt, keďže tento je neoprávnene/protiprávne pridelený inej osobe), resp. práve zúčastňovať sa na samospráve obce. Žalobca považuje postup žalovaného a aj Okresnej prokuratúry, ktorým odložili jeho podnety, za nesprávny a nezákonný, a to najmä z dôvodu neexistencie zákonného dôvodu na (ne)konanie prokuratúry, ktorá svojvoľne nepokračuje v administratívnom konaní vedúcom k prijatiu prostriedku prokurátorského dozoru, prípadne podaniu správnej žaloby. Vybavenie podnetu je podľa žalobcu administratívnym konaním, v ktorom rozhoduje

prokurátor ako orgán verejnej moci autoritatívne o tom, či sú dané dôvody pre prijatie prostriedkov prokurátorského dozoru, a či poskytne ochranu právam podávateľa podnetu. Pri vybavovaní podnetu prokurátor rozhoduje o práve podávateľa podnetu v oblasti verejnej správy. Pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy z vlastnej iniciatívy nemá takúto povinnosť. V administratívnom konaní začatom na podnet podávateľa môže v konečnom dôsledku dôjsť aj k zrušeniu alebo zmene napadnutého uznesenia orgánu samosprávy, ktoré sa priamo dotýka práv podávateľa. Pokiaľ sú dané dôvody na zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia je prokurátor povinný podať protest alebo upozornenie. Adresát prostriedku prokurátorského dozoru je povinný sa týmto zaoberať a rozhodnúť o ňom s tým, že prokurátor je oprávnený (povinný) splnenie tejto povinnosti vynucovať štátnou mocou (žaloba na nečinnosť), resp. následne podať proti napadnutému uzneseniu správnu žalobu. Uznesenia územnej samosprávy nie sú preskúmateľné (zvonka) inak, ako práve postupom, v ktorom ako jeden z rozhodujúcich aktívnych subjektov vystupuje prokurátor. Začatie tohto administratívneho konania je závislé na vôli podávateľa podnetu. Bez vznesenia podnetu síce prokurátor môže prijať prostriedok prokurátorského dozoru, ale vo veciach komunálnych tak nikdy nerobí s tým, že bez podania podnetu preskúmava prokurátor iba namietané rozhodnutie bez individualizácie veci na pomery podávateľa podnetu. Administratívnym konaním je v tomto prípade celý postup prokurátora od podania podnetu do podania správnej žaloby, ak existujú porušenia, ktoré môžu (musia) byť odstránené na základe iniciatívy prokurátora (žiadny tretí subjekt nemá takéto oprávnenia). V tomto administratívnom konaní tak od podania podnetu do prijatia prostriedku prokurátorského dozoru alebo oznámenia o odložení podnetu, môže prokurátor (podľa povahy veci) priamo alebo sprostredkovane rozhodovať aj o ochrane práv a oprávnených záujmov subjektov práva (podávateľa podnetu) - konkrétny prieskum. V komunálnych veciach (preskúmanie rozhodnutí územnej samosprávy) nemajú subjekty, ktorých práva alebo oprávnené záujmy sú porušené inú možnosť ochrany ich práv podľa SR ako žiadať o sprostredkovanú právnu ochranu prokurátora, keďže v konečnom dôsledku je to iba prokurátor, ktorý je jediným aktívne vecne legitimovaných subjektom na podanie správnej žaloby. Podaním podnetu teda vzniká prokurátorovi voči podávateľovi povinnosť jeho individuálny podnet zákonne vybaviť (preto sa opakovaným podnetom zisťuje zákonnosť vybavenia pôvodného podnetu), t.j. ak prokurátor zistí dôvodnosť podnetu je povinný vykonať opatrenia v jeho pôsobnosti tak, aby ochránil aj práva podávateľa, pokiaľ sú jeho práva alebo oprávnené záujmy ohrozené alebo porušené, alebo záväzne rozhodnúť o tom, že podávateľovi podnetu právna ochrana zo zákonných dôvodov neprináleží a podnet odloží ako nedôvodný. Písomné vyrozumenie o odložení podnetu je teda v našom (konkrétnom) prípade možné považovať za autoritatívny individuálny správny akt, ktorý je výsledkom administratívneho konania, ktorým prokurátor ako orgán verejnej správy rozhodol, že v komunálnych veciach podávateľovi podnetu (žalobcovi) iná právna ani súdna ochrana neprináleží, a že jeho práva alebo oprávnené záujmy neboli porušené alebo ohrozené prijatým aktom verejnej moci. V prípade podania podnetu na prokuratúru, má podávateľ podnetu právny nárok na to, aby v prípade jeho dôvodnosti bol uplatnený účinný právny prostriedok dozoru prokurátora chrániaci jeho porušené alebo ohrozené práva alebo oprávnené záujmy, a zároveň má právo na to, aby v prípade odloženia podnetu, boli vo vybavení podnetu uvedené zákonné dôvody jeho odloženia. Ak by súd mal za to, že nemá právomoc preskúmavať postup prokurátora tak by to znamenalo, že ak koná nezákonne prokurátor tak neexistuje spôsob, ako v rámci vzájomných bŕzd a protiváh zabezpečiť, aby orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci postupovali zákonne a ich postupy a rozhodnutia boli preskúmateľné súdnou mocou, a preto je nevyhnutné, aby bola správnosť postupu prokurátora pri vybavovaní podnetov preskúmateľná súdom, tak ako sú preskúmateľné súdnou mocou aj postupy a rozhodnutia iných ústavných orgánov.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za neprípustnú, pretože smeruje proti právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy. V rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na , ako i na znenie právnej normy ustanovenej v zákona o prokuratúre treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením _ sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že prokuratúru nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy s tým záverom, že upovedomenie o odložení opakovaného podnetu vydané žalovanou

nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa o prokuratúre v tretej časti ( Pôsobnosť prokurátorov) štvrtý diel (Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) upravuje rozsah pôsobnosti prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, štátnymi orgánmi a inými právnickými osobami, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a právnickými osobami, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy aj na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby. Ak prokurátor zisti, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy je aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov. Pri vybavovaní podnetov podľa a nasl. o prokuratúre, prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona, napr. môže podať návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, avšak nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Preto prokuratúra pri vybavovaní podnetov nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy ale v postavení orgánu ochrany práva, ktoré jej priznáva a a 3 Podaná žaloba je teda neprípustná, pretože prokurátor pri vybavovaní podnetov podľa o prokuratúre nemá postavenie orgánu verejnej správy, preto žalovaný navrhol odmietnutie žaloby podľa

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že podľa žalovaného nemá občan SR verejné subjektívne právo na zákonné vybavenie jeho podnetu a v prípade nezákonnosti prokurátorom preskúmavaného postupu a rozhodnutí, nemá právo na prijatie prostriedkov prokurátorského dozoru. V prípade nezákonného postupu prokurátora (prieskum nadriadeným prokurátorom je prieskumom tým istým orgánom) teda neexistuje možnosť jeho účinnej kontroly a nápravy. Podľa premís načrtnutých žalovaným zákonnosť postupu prokuratúry pri vybavovaní podnetov od občanov nepodlieha súdnej kontrole a prijatie alebo neprijatie prostriedkov prokurátorského dozoru podlieha iba svojvôli prokurátora. V zmysle existujú konania, v ktorých je len prokurátor jediným legitimovaným subjektom oprávneným podať žalobu v správnom súdnictve, ktorou môže dôjsť k poskytnutiu ochrany zákonnosti a ochrane verejného záujmu v zmysle . V komunálnych veciach neexistuje iný spôsob prieskumu uznesenia zastupiteľstva súdnej moci. Podľa žalobcu ak bola porušená zákonnosť alebo subjektívne práva postupom a prijatím uznesenia zastupiteľstva, prokurátor musí prijať prostriedky prokurátorského dohľadu, keďže neexistuje iný prostriedok kontroly dodržiavania princípu zákonnosti inou zložkou moci, obzvlášť ak mu bol doručený podnet osoby, ktorá sa domáha odstránenia následkov nezákonnosti, a ktorej prístup k súdnej moci nie je priamy, ale sprostredkovaný práve prokurátorom. Každý má právo podať podnet prokurátorovi. Obsahom tohto verejného subjektívneho práva je povinnosť prokurátora (ak podnet spĺňa podmienky) prijatý podnet zákonne vybaviť, t.j. aj odložiť, ak nedošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Podávateľ podnetu má právo na zákonné vybavenie podnetu, t.j ak prokurátor podnet vybaví nezákonne porušuje jeho verejné subjektívne právo. Ak je teda podnet odložený z nezákonného dôvodu je porušené právo podávateľa na zákonné vybavenie jeho podnetu. Podávateľ podnetu má verejné subjektívne právo na to, aby v prípade ak došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, prijal prokurátor právne prostriedky dozoru.

4. Žalobou sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného tak, že správny súd uloží žalovanému povinnosť nariadiť Okresnej prokuratúre Piešťany, aby prijala voči uzneseniu obecného zastupiteľstva Veľké Kostoľany prostriedok prokurátorského dozoru, eventuálne navrhol, aby súd zrušil opatrenie žalovaného - upovedomenie o odložení podnetu. Uznesením č.k. -60 bolo vylúčené na samostatné konanie preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - upovedomenia o odloženom podnete zo dňa 8.12.2020 vedenom pod č. Kd 282/20/220 na samostatné konanie a predmetom tohto konania zostala žaloba proti nečinnosti žalovaného.

5. Podľa (ďalej len „“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

7. Podľa , orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

8. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Podľa o prokuratúre (ďalej len ,e“), prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

11. Podľa , podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal predmetnú žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom ako žalovaného označil Krajskú prokuratúru v Trnave (ďalej len ,,prokuratúra“). Žalobca sa podľa obsahu predmetnej žaloby a súdneho spisu domáhal na Okresnej prokuratúre Piešťany preskúmania zákonnosti uznesení Obecného zastupiteľstva obce Veľké Kostoľany zo dňa 10.6.2020, ktorými obec súhlasila s prevodom majetku obce na zamestnanca obce a uznesenia prijatého pod bodom č. 13 programu rokovania Obecného zastupiteľstva obce Veľké Kostoľany zo dňa 31.1.2018. Predmetná vec bola zo strany Okresnej prokuratúry Piešťany vybavená listom č. Pd 63/20/2204-28 tak, že postup obce Veľké Kostoľany pri prevode predmetného majetku obce nebol v súlade s ustanoveniami o majetku obcí v znení neskorších predpisov, preto bolo podané obci Veľké Kostoľany upozornenie prokurátora v zmysle V ostatnej časti bol podnet odložený bez uplatnenia prostriedkov prokurátorského dozoru, nakoľko nebola zistená

nezákonnosť. Podstatou nečinnosti žalovaného je podľa žalobcu odloženie podnetu žalobcu Okresnou prokuratúrou Piešťany v časti týkajúcej sa nezákonných uznesení orgánu územnej samosprávy bez prijatia prostriedkov prokurátorského dozoru. Dňa 10.12.2020 bolo žalobcovi doručené vyrozumenie (upovedomenie) žalovaného, ktorým bol opakovaný podnet žalobcu týkajúci sa preskúmania zákonnosti vybavenia jeho podnetu Okresnou prokuratúrou Piešťany odložený ako nedôvodný, bez prijatia opatrení prokurátorského dozoru (vykonania úkonu).

13. Legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v . Podľa nej sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Žalovaný v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy môže byť len ten orgán verejnej správy, ktorý má povinnosť konať a túto povinnosť si v dôsledku svojej nečinnosti neplní. Pasívna žalobná legitimácia však nesvedčí tomu orgánu verejnej správy, ktorý disponuje procesným prostriedkom nápravy, ktorým môže byť nečinnosť iného orgánu verejnej správy odstránená. Ak je žaloba podaná proti takému žalovanému, ktorý vôbec nemá postavenie orgánu verejnej správy, je irelevantné, či má alebo nemá povinnosť v nejakej veci konať, pretože bez skúmania tejto otázky správny súd žalobu v zmysle odmietne. Takýto záver vyplýva per analogiam nakoniec aj z dôvodovej správy k , zmysle ktorej bude žaloba neprípustnou okrem iného vtedy, "ak bude smerovať voči právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy".

14. Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

15. Prokuratúra však pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle . Preto tvrdenú nečinnosť nemožno považovať za nečinnosť orgánu verejnej správy v zmysle . Prokuratúra nemá pri vykonávaní právomoci na vybavenie podnetov na preskúmanie zákonnosti postavenie orgánu verejnej správy, preto jej súd nemôže uložiť povinnosť konať a rozhodnúť (viď. Uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 23.3.2010, sp. zn. zo dňa 28.9.2016).

16. Pri vykonávaní pôsobnosti na vybavenie podnetov podľa piatej časti prokuratúra nemá povahu orgánu verejnej správy, a preto správnemu súdu nepatrí právomoc preskúmavať zákonnosť vybavovania podnetov z jej strany. Charakter orgánu verejnej správy nie je daný preto, že pri vybavovaní podnetov nedochádza k rozhodovaniu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb, právnických osôb, či štátu. Na tomto úseku činnosti jej platná právna úprava nedovoľuje ani vydávať rozhodnutia.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd dospel k záveru, že žalovanému neprináleží postavenie orgánu verejnej správy, žalobu ako neprípustnú podľa odmietol.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.