Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-73-2016.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/73/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XXX, XXX XX G. nad G., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 743,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.09.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 743,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 743,97 eur od 04.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 18.04.2011 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky vo výške 2.849,20 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36-tich mesačných splátkach v sume 86,23 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.162,23 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, dňa 25.10.2013 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil.
2. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 29.12.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa zmluvy mu bola poskytnutá pôžička vo výške 2.100,00 eur, ktorú zaslanými poukážkami vrátil v celkovej sume 2.155,75 eur. V prílohe zaslal prefotené poštové poukazy.
3. Tunajší súd uznesením č. k. XCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 13.04.2017 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2017.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením podaní strán sporu a listinných dôkazov, a to Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 18.04.2011 s pripojenými Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnej upomienky zo dňa 25.10.2013 s doručenkou, prehľadu splátok a úhrad, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2017, prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, podacieho hárku, poštovými poukazmi a zistil tento skutkový stav veci:
6. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.04.2011 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXX (evid. číslo zmluvy XXXXXXX), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.100,00 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splácať v 36-tich mesačných splátkach vo výške 86,23 eur s termínom konečnej splatnosti "04/2014". V predmetnej zmluve boli ako "celkové náklady spotrebiteľa" uvedená suma 749,20 eur a "celková suma pôžičky" uvedená suma 2.849,20 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená v predmetnej zmluve vo výške 21,60 %, RPMN vo výške 21,60 %. V súlade s článkom 6 ods. 6.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP") splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom z článku 6 ods. 6.4 VOP vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo po doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V predžalobnej upomienke zo dňa 25.10.2013, ktorá bola žalovanému doručená podľa doručenky dňa 31.10.2013, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, celkovú istinu vo výške 790,54 eur vyzval žalovaného uhradiť obratom, najneskôr v lehote 3 dní od doručenia tejto upomienky. Pohľadávku z predmetnej zmluvy voči žalovanému nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca.
7. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil na predmetnú pôžičku dňa 18.07.2011 sumu 86,23 eur, dňa 17.08.2011 sumu 86,23 eur, dňa 20.09.2011 sumu 86,23 eur, dňa 21.10.2011 sumu 86,23 eur, dňa 18.11.2011 sumu 86,23 eur, dňa 22.12.2011 sumu 86,23 eur, dňa 19.01.2012 sumu 86,23 eur, dňa 16.02.2012 sumu 86,23 eur, dňa 09.03.2012 sumu 86,23 eur, dňa 18.04.2012 sumu 86,23 eur, dňa 16.05.2012 sumu 86,23 eur, dňa 20.06.2012 sumu 86,23 eur, dňa 23.07.2012 sumu 86,23 eur, dňa 03.09.2012 sumu 86,23 eur, dňa 21.09.2012 sumu 86,23 eur, dňa 19.10.2012 sumu 86,23 eur, dňa 16.11.2012 sumu 86,23 eur, dňa 28.12.2012 sumu 86,23 eur, dňa 29.01.2013 sumu 86,23 eur, dňa 20.02.2013 sumu 86,23 eur, dňa 23.04.2013 sumu 86,23 eur, dňa 12.06.2013 sumu 2x86,23 eur, dňa 06.08.2013 sumu 2x86,23 eur, spolu sumu 25 x 86,23 eur = 2.155,75 eur, čo vyplýva aj z tvrdení strán sporu a zo žalovaným predložených poštových poukážok. Tvrdenia strán sporu sú v tejto časti zhodné a súd ich nepovažuje za sporné. Zároveň z prehľadu splátok a úhrad navyše vyplývajú aj úhrady žalovaného na pôžičku dňa 24.09.2013 v sume 2,52 eur a dňa 30.10.2013 v sume 3,96 eur.
8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
18. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu.
26. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o pôžičke podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení. Žalovaný vystupoval v predmetnej zmluve ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pôžičkou uspokojoval svoje osobné potreby. Právny predchodca žalobcu vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola veriteľom pripravená vopred na formulári vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Príslušná zákonná ochrana spotrebiteľovi musí byť zachovaná aj v prípade, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
27. V danom prípade súd zistil, že predmetná zmluva, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem "doba trvania zmluvy" a pojem "termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 86,23 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a
poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Veriteľ ďalej zavádzajúco uvádza, že celková suma pôžičky je 2.849,20 eur, pričom tento údaj je v skutočnosti údaj o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda suma pôžičky spolu s nákladmi spotrebiteľa. Okrem uvedeného súd zistil, že pri počte splátok 36 a výške splátky 86,23 eur mesačne tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ vrátiť a zaplatiť veriteľovi predstavuje sumu 3.104,28 eur. Pri pôžičke poskytnutej veriteľom vo výške 2.100,00 eur potom celkové náklady spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom predstavujú sumu 1.004,28 eur, nie sumu 749,20 eur, ktorá bola nesprávne uvedená v predmetnej zmluve. Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených s úverom tak, ako definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru, resp. pôžičky. V zmluve tak nebola správne uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné aj pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady spotrebiteľa na pôžičku stanovené v predmetnej zmluve v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške, a teda nesprávne.
28. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí resp. ich nesprávne uvedenie v predmetnej zmluve súd považoval pôžičku poskytnutú žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.100,00 eur, pričom zo zhodných tvrdení strán sporu, ako aj vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si svoju povinnosť z predmetnej zmluvy vrátiť veriteľovi uvedenú sumu vykonanými úhradami v celom rozsahu splnil.
29. Preto súd na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, v kontexte citovaných právnych predpisov dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu a z tohto dôvodu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.