Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému F.. F. G., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného F.. F. G. a odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 17.05.2017, sp. zn. 3T/24/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.08.2017, takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný:

F.. F. G., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., Ľ. G. XXXX/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F.. F. G. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: dňa 24. 10. 2015 približne o 03.30 hodine v K. na V. ulici na parkovisku pri budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K., po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol poškodeného F. K. tým spôsobom, že ho najskôr udrel päsťou do oblasti pravého ucha, zhodil ho na zem, následne ho udrel jedenkrát päsťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený F. K. utrpel podľa znaleckého posúdenia

zranenie - pomliaždenie tváre v oblasti ľavej očnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie a odreninu v oblasti pravého lakťa, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť do 7 dní a prederavenie blanky bubienka vpravo lokalizované na predných kvadrantoch následkom úrazu (hemoragické okraje, veľká perforácia cca do 4,5 mm), prevodovú (konduktívnu) poruchu sluchu vpravo (celková strata sluchu CSF 6,17% s ušným šelestom o vysokej intenzite (pišťanie), ktoré si vyžadovalo práceneschopnosť od 26.10.2015 do 09.11.2015, pričom porucha zdravia u poškodeného v oblasti pravého ucha trvala 2-3 dni.

Za to bol obžalovanému podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným spoločnostiam Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 77,30,-eur a Sociálnej poisťovni vo výške 56,60,-eur.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor proti výroku o vine a treste a v zákonnej 15 dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia podal odvolanie aj obžalovaný.

V písomných dôvodoch svojho odvolania prokurátor uviedol, že považuje vyhlásený rozsudok v časti, v ktorej súd I. stupňa pominul právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a v časti, v ktorej prihliadol pri ukladaní trestu aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, za nezákonný. Citoval ustanovenie § 123 odsek 2 Trestného zákona a uvádza, že v prípade poškodeného bolo najzávažnejším zranením, ktoré utrpel pri fyzickom napadnutí zo strany obžalovaného, zranenie v oblasti pravého ucha. Poukázal na znalecký posudok znalca MUDr. Malého, podľa ktorého roztrhnutie blanky bubienka ucha si vyžiadalo dĺžku liečby a práceneschopnosť v dĺžke 10-14 dní a prechodnú poruchu sluchu v trvaní 15 dní. Pokiaľ ide o toto zranenie posúdené znalcom z odvetvia otorinolaryngológie MUDr. Miroslavom Obtulovičom, tento vyjadril, že dané zranenie nasvedčuje na jednoznačný vznik následkom úrazu a to úderom dlaňou a práceneschopnosť vystavená poškodenému v trvaní 14 dní je primeranou a zodpovedajúcou biologickej podstate poranenia zmyslového orgánu sluchu. V závere konštatoval, že poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života v trvaní 2-3 dni bolestivosťou, ktorá postupne ustúpila, po dobu liečby sa chránil tampónom a celkové obmedzenie na bežnom spôsobe života, vzhľadom na spôsobené poranenie bolo minimálne a to v trvaní 35 až 40 dní. Na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch podaného posudku a vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní ohľadom doby obmedzenia poškodeného na obvyklom spôsobe života podstatným, resp. závažným spôsobom je absolútne irelevantné, keďže v danej trestnej veci nebolo kladené obžalovanému za vinu, že by poškodenému spôsobil zranenie majúce povahu ťažkej ujmy na zdraví. Je toho názoru, že obžalovaný poškodenému spôsobil zranenia majúce charakter ublíženia na zdraví tak, ako to predpokladá ustanovenie § 123 odsek 2 Trestného zákona a preto bolo chybou súdu I. stupňa ak konanie obžalovaného nekvalifikoval i ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, minimálne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Pochybil aj pri priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, hoci súd I. stupňa uznal obžalovaného vinným iba z jedného trestného činu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný uviedol, že bolo preukázané, že skutok sa nestal, resp. nebolo dokázané, že sa stal. Poukázal na závažné rozpory vo výpovediach svedkov a to K. a C., ktoré trpia závažnými vnútornými rozpormi, hlavne v priebehu skutku a v kontexte s vypracovanými znaleckými posudkami. Poukázal na to, že poškodený bol v čase skutku výrazne ovplyvnený alkoholom, čo jednoznačne spochybňuje vierohodnosť jeho výpovedí. Vytkol súdu I. stupňa tendenčnosť, keď vyhodnotil vykonané dôkazy a prihliadol len na dôkazy v jeho neprospech, vyhodnotil jeho výpoveď a výpoveď svedka U. ako nevierohodné, bez náležitého odôvodnenia a dokonca stav opitosti poškodeného vyhodnotil ako znevýhodňujúci. Poukázal na osobu poškodeného, ktorý je pravidelne účastný bitiek a na svoju osobu, ako na netrestaného, je reprezentant Slovenskej republiky s vysokoškolským diplomom. Má za to, že bola porušená zásada v zmysle ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Nebolo jednoznačne bez dôvodných pochybností preukázané, že poškodeného napadol, iba sa bránil jeho fyzickému útoku. Nikdy nevylúčil, že pri svojej obrane poškodeného nezasiahol do hlavy a ak ho zasiahol, nie v úmysle ho napadnúť, ale sa brániť pred jeho útokom. Taktiež

znalecké posudky zodpovedajú jeho interpretácii incidentu. Samosudkyňa sa nevysporiadala s motívom konania, ktoré predchádzalo incidentu. A v tejto súvislosti opätovne poukázal na poškodeného ako na osobu, ktorá býva pravidelne agresívna pod vplyvom alkoholu a na skutočnosť, že sa mu poškodený vyhrážal. Poukázal na skutočnosť, že rozsudok považuje za nesprávny a nespravodlivý a tendenčný aj z toho dôvodu, že po podaní obžaloby na jeho osobu bol telefonicky predvolaný na okresný súd, aby sa dostavil a prejednal možnosť verejnoprospešných prác, a keď to odmietol, tak mu samosudkyňa poslala trestný rozkaz. Spochybňuje možnosť naštudovania spisového materiálu za tak krátky čas a je toho názoru, že podaním odporu voči trestnému rozkazu sa dotkol ega samosudkyne, ktorá chcela mať jeho vec rýchlo skončenú a svojou obhajobou jej to nedovolil. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku a rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby s poukazom na zásadu in dubio pro reo.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora tak, ako je uvedené v písomnom odôvodnení s tým, že záverečný návrh modifikovala tak, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a súčasne, aby sám rozhodol podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s tým, že uzná obžalovaného za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona ako aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a uloží mu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona primeraný úhrnný podmienečný trest odňatia slobody. Odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch svojho odvolania, k odvolaniu prokurátora uviedol, že s jeho dôvodmi nesúhlasí, nedošlo k ublíženiu na zdraví, boli tam štyri znalecké posudky. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, odvolanie prokurátora je v časti právnej kvalifikácie konania obžalovaného nedôvodné.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s tvrdeniami obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného v otázke viny, právnej kvalifikácie a pri ukladaní trestu.

Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom tak dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní

zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, najmä v časti, prečo túto považoval za účelovú a nelogickú a nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach svedkov a to predovšetkým svedka -poškodeného a svedka C., ktoré korešpondovali so závermi znaleckých posudkov, týkajúcich sa predovšetkým mechanizmu vzniku zranenia a správne v tejto súvislosti vyhodnotil výpovede obžalovaného a svedka U. ako nevierohodné z dôvodu, že tieto boli v rozpore s lekárskymi nálezmi, pretože obaja tvrdili, že poškodený nebol napadnutý päsťou a ani ho nikto neudrel. Napriek tomu boli u poškodeného zistené poranenia tváre po aktívnom mechanickom násilí päsťou a súd I. stupňa dôsledne v dôvodoch napadnutého rozsudku vyjadril, z akých dôvodov obhajobu obžalovaného považoval za jednoznačne vyvrátenú, najmä výpoveďou svedka U., ktorý popísal priebeh skutku spôsobom rozporným so závermi znaleckých posudkov a odôvodnil z akých dôvodov, pri popísanom priebehu skutkového deja týmto svedkom, nemohlo dôjsť k poraneniu blanky bubienka pravého ucha poškodeného. Krajský súd sa stotožňuje aj s úvahou súdu I. stupňa, z akého dôvodu považoval postavenie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému pri danom incidente za zvýhodnené a taktiež za logickú a dôkazom zodpovedajúcu úvahu, z akého dôvodu vyhodnotil tvrdenia poškodeného o tom, že ho obžalovaný pred konfrontáciou nahováral na zmenu výpovede, za vierohodné. Preto aj podľa názoru krajského súdu, z týchto dôkazov vo svojom súhrne, pričom ide o dôkazy priame, možno vyvodiť jediný logický záver, že to bol práve obžalovaný, ktorý fyzicky napadol spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku poškodeného a spôsobil mu zranenia tam popísané. Krajský súd po preskúmaní spisu a spôsobu vykonávania dôkazov zo strany súdu I. stupňa nezistil žiadne pochybenia, ktoré by odôvodňovali tvrdenia obžalovaného, že súd I. stupňa vo vzťahu k jeho osobe postupoval tendenčne a zaujato. Tvrdenia obžalovaného o takomto postupe súdu I. stupňa sú výlučne ničím nepodloženými a subjektívnymi úvahami obžalovaného.

Tieto všetky dôkazy a okolnosti odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané.

Vzhľadom na vyššie uvedené, aj krajský súd mal zavinenie obžalovaného za dostatočne preukázané a preto neakceptoval jeho odvolacie námietky.

Okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku.

Okresný súd v napadnutom rozsudku náležite a veľmi podrobne odôvodnil svoje skutkové zistenia ako i právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a odvolací súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v podrobnostiach odkazuje na príslušnú časť napadnutého rozsudku, ktorú si v plnom rozsahu osvojil. K odvolacím námietkam prokurátora o právnej kvalifikácii konania obžalovaného, keď súd I. stupňa nekvalifikoval jeho konanie ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona krajský súd udáva, že súd I. stupňa pri vyhodnotení vypracovaných znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva zvolil správny postup, keď vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku MUDr. Šimona Kónyu, znalca z odvetvia traumatológie a znaleckého posudku znalca MUDr. Obtuloviča z odvetvia otorinolaryngológie, ktorých do konania správne pribral na odstránenie rozporov už vypracovaných znaleckých posudkov. Pokiaľ ide o úvahy súdu I. stupňa o obmedzení v obvyklom spôsobe života poškodeného, na základe ktorých dospel k záveru, že vzhľadom na mieru tohto sťaženia nie je možné konštatovať, že ujma na zdraví poškodeného a porucha jeho zdravia dosahuje intenzitu ublíženia na zdraví, tieto sú správne a krajský súd sa s nimi stotožňuje. Je potrebné uviesť, že v súlade s ustanovením § 123 odsek 2 Trestného zákona jedným z kritérií posúdenia, či ujma na zdraví a v rámci nej, či porucha zdravia dosahuje už intenzitu ublíženia na zdraví, sa používajú rôzne kritériá a jedných z týchto kritérií je, a to krajský súd pripomína, že obligatórnym kritériom vyjadreným v citovanom ustanovení Trestného zákona, sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného. Preto skutočnosť, že liečenie poškodeného, resp. trvanie jeho práceneschopnosti dosahovalo dĺžku presahujúcu 7 dní, samo o sebe nie je relevantným na posúdenie, či ujma na zdraví dosahuje intenzitu ublíženia na zdraví. Podstatným kritériom je aj miera sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného, ktorá nesmie trvať krátky čas. Navyše za koniec doby liečenia je nevyhnutné považovať čas, odkedy sa poškodenie zdravia vyliečilo do takej miery, že už buď nie je výraznejšie obvyklý spôsob sťaženia života poškodeného (napr. po poranení chrbtice poškodený ešte občas cíti isté bolesti, nie však veľké), alebo sa poškodenie zdravia

vyliečilo len do takej miery, že ho viacej nejde vyliečiť a teda zanechalo trvalé následky, alebo sa síce poškodenie zdravia ešte úplne nevyliečilo, ale vyliečilo sa do dostatočnej miery a ďalšie zlepšovanie zdravotného stavu je príliš pomalé závisiace od rôznych spôsobov, ako spôsob života poškodeného, jeho návštevy rehabilitácií a podobne (napr. po poranení chrbtice poškodený už môže riadne žiť, neodporúča sa mu, ale zdvíhať ťažké bremená a podobne). Pokiaľ ide o sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, musí ísť o zásah, ktorý negatívne zasiahne do zdravotnej sféry poškodeného a následne rezultuje do ovplyvnenia jeho života. Nemožno jednoznačne stanoviť nejakú minimálnu dobu, po ktorú musí poškodenie zdravia trvať, musí však ísť o takú poruchu zdravia, ktorá poškodenému sťažuje obvyklý spôsob života, alebo výkon obvyklej činnosti a to nielen po krátku, celkom prechodnú dobu. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nesmie trvať iba krátky čas, čo je podľa zaužívanej rozhodovacej činnosti do 6-tich dní. O sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného v zmysle ublíženia na zdraví nejde, aj keď sťaženie trvá dlhší čas, ale je len nepatrného charakteru (napr. mierne bolesti hlavy, napuchnutá časť končatiny a podobne). Vtedy totiž zdravotný stav, aj keď je nepríjemný, nezasahuje do obvyklého spôsobu života poškodeného tak, aby ho menil alebo čo i len sťažoval. Tieto úvahy sa týkajú ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona a nie výlučne posúdenia tzv. ťažkej ujmy na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 odsek 3 Trestného zákona. Krajský súd sa preto stotožňuje s úvahami súdu I. stupňa, že zo záverov znalcov vyplýva, že obvyklý spôsob života poškodeného bol sťažený minimálne a to v prípade zranenia ucha po obdobie 2 až 3 dní tým, že bol sledovaný lekárom, chránil si ušnicu pred zanesením nečistôt a pociťoval pišťanie, aj keď tieto príznaky trvali po obdobie dlhšie ako obdobie 7 dní. V tomto smere krajský súd poukazuje na závery znalca MUDr. Kónyu, ktorý sa v závere svojho posudku jednoznačne vyjadril, že v prípade zranenia poškodeného v tvárovej časti, nebol poškodený obmedzený v bežnom spôsobe života, okrem prechodných -niekoľko dní trvajúcich (do 7 dní) bolestí a v prípade zranenia poškodeného a to zranenia pravého ucha, poukazuje na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Obtuloviča, že pichľavá bolesť v oblasti stredného ucha u poškodeného trvala 2 až 3 dni a v ostatnom sa zranenie poškodeného hojilo bez medikamentóznych alebo chirurgických zásahov len tým, že poškodený si musel zvukovod chrániť. Takéto minimálne zásahy týkajúce sa zranenia poškodeného nemožno v žiadnom prípade kvalifikovať ako sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, ktoré by trvalo nie krátku dobu. Z týchto dôvodov preto krajský súd považoval postup súdu I. stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, ktoré viedlo k jeho záveru, že obžalovaný svojím konaním nespôsobil poškodenému takú poruchu zdravia, ktorá by mala charakter ublíženia na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Trestného zákona za správne a preto správne nekvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že okresný súd nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona. Správne na to poukázal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania, že pokiaľ súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovaného iba ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, nemohol pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, pretože obžalovaný nespáchal viac trestných činov. Súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu obžalovanému zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a preto mal obžalovanému ukladať trest podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.

Krajský súd preto za zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste uložil obžalovanému podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti a podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody 4 mesiace, zohľadniac práve ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona, s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 1 rok. Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolanie prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.