Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti o maloletú Q. T., narodenú XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matka J. E., rod. T., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, R., občan SR, otec R. N. narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. nám. XXXX/X, U., občan SR, o návrhu navrhovateľa N. E., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, R., občan SR, o osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky, takto

rozhodol:

I. Maloletá Q. T., narodená XX.X.XXXX v R., rodné číslo XX.XX.XX/XXXX, dieťa matky J. E. ( predtým T. ), narodenej XX.X.XXXX a otca R. N., narodeného XX.XX.XXXX sa právoplatnosťou tohto rozsudku stáva osvojencom N. E., narodeného XX.X.XXXX.

II. Osvojenec bude mať priezvisko: „E.“.

III. Osvojiteľ N. E., narodený XX.X.XXXX sa zapíše v rodnom liste osvojenca v knihe narodení MV SR

- osobitnej matrike vo zväzku K ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX ako otec maloletej Q. T., namiesto biologického otca.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 25.5.2017 návrh, ktorým sa domáhal osvojenia maloletej Q., nar. XX.X.XXXX s tým, že jej priezvisko bude „E.“. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti od roku 2010 a v roku 2016 uzavrel navrhovateľ s matkou maloletej Q. manželstvo. Biologický otec sa o maloletú nezaujíma, prestal platiť výživné. Bol trestne stíhaný a z toho dôvodu sa nezdržiava na území Slovenskej republiky. Maloletá biologického otca oslovuje ,,R.“, a navrhovateľa oslovuje ,,tatino“.

2.Matka maloletého dieťaťa súhlasila, aby si navrhovateľ osvojil maloletú Q.. S navrhovateľom vychovávajú ďalšie dve maloleté deti, ktoré majú rovnaké priezvisko ako manželia. Navrhovateľ sa o maloletú stará 7 rokov, považuje ju za svoju dcéru a chce byť zapísaný v rodnom liste maloletej ako otec.

3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, súd mu doručoval písomnosti využitím všetkých dostupných možností, návrh a ostatné písomnosti mu boli doručené podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

4.Kolízny opatrovník sa k návrhu pripojil s tým, že osvojenie je v záujme dieťaťa.

5.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky, oboznámením sa s pripojeným spisom sp. zn. 13P/91/2010, s obsahom súdneho spisu sp. zn. 18P/25/2017.

6.Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

V rodnom liste maloletej Q., nar. XX.X.XXXX je ako matka zapísaná J. T., nar. XX.X.XXXX a ako otec R. N., nar. XX.XX.XXXX, rozsudkom č. k. 13P 91/2010-17 zo dňa 9.4.2010 bola schválená uzavretá rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá Q. zostala v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k vyživovacej povinnosti v sume120,- eur mesačne.

Dňa 28.5.2016 navrhovateľ s matkou maloletého dieťaťa uzavreli manželský zväzok. Priezvisko manželov bolo dohodnuté ako E. - E..

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní bolo zistené, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu. Maloletá Q. sama vyjadrila túžbu niesť priezvisko navrhovateľa, ktorý si je vedomý všetkých dôsledkov, ktoré vyplývajú z takéhoto súdneho rozhodnutia. Nespomenul si, kedy bola naposledy maloletá v kontakte s jej biologickým otcom, maloletá navrhovateľa oslovuje ,,tatino“. Ich vzájomný citový vzťah označil za vzťah otca a dcéry, správa sa k nej rovnako ako ku svojím biologickým deťom.

Z výsluchu matky maloletého dieťaťa na pojednávaní bolo zistené, že matka súhlasí s podaným návrhom. Už dávnejšie sa s manželom rozprávali o tom, že si jej dcéru osvojí. Maloletá dcéra sama prejavila vôľu mať priezvisko E.. Dokonca sama si na školské zošity začala písať priezvisko ,,E.“, čo jej matka musela do rozhodnutia súdu zakázať. Naposledy sa o vyživovacej povinnosti biologického otca rozhodovalo v roku 2010, kedy bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 120,- eur mesačne, toto výživné však biologický otec platil len krátko, následne opustil územie Slovenskej republiky a bolo po ňom vyhlásené pátranie. Matka nemá vedomosť, kde sa toho času zdržiava. Dcéra naposledy svojho biologického otca videla v roku 2010, nie je s ním v žiadnom kontakte.

Zo správy o prešetrení pomerov u maloletého dieťaťa kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že matka spolu s manželom , maloletou Q., spoločným synom D., nar. XX.X.XXXX a synom manžela N. ( 16 rokov) žije v 3 - izbovom byte, matka je na predĺženej materskej dovolenke s maloletým synom a manžel pracuje vo T. ako murár. Bol vykonaný pohovor s maloletou Q. v neprítomnosti matky, prejavila záujem o vyjadrenie názoru k podanému návrhu. Uviedla, že spočiatku oslovovala tatina ,,N.“, neskôr ho začala volať ,,tatino“. Vie, že má ešte jedného otca, nevie ako vyzerá, pretože s ním bola naposledy, keď bola malá. Vie iba, že sa volá R.. Rodičia sa o ňu starajú, vyslovila prianie, aby sa volala E. ako jej rodičia a brat. Je žiačkou ZŠ na J. ulici v R., ukončila 4. ročník. Vo voľnom čase sa venuje tancovaniu v skupine A. P. a chodí aj na parkur do Športovej haly v R.. S bratom D. a N. vychádza dobre. Šetrením pomerov v domácnosti boli zistené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že prešetrením pomerov bolo zistené, že sú splnené všetky podmienky pre zabezpečenie zdravého psychického a fyzického vývoja maloletej. Osvojenie manželom matky je v záujme maloletej Q. a preto opatrovník navrhol, aby súd podanému návrhu vyhovel.

7. Po právnej stránke súd podaný návrh posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení.

Podľa § 97 ods. 1 a 2 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej ako Zákon o rodine ) Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Podľa § 101 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 101 ods. 4 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

Podľa § 108 Zákona o rodine osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.

8.Zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť v celom rozsahu. Osvojiť maloleté dieťa je možné, len ak je to v jeho záujme (§ 99 ods. 2 Zákona o rodine). V prejednávanej veci táto základná podmienka bola splnená. Zo správy o prešetrení rodinných pomerov vyplýva, že maloletá Q. má v domácnosti navrhovateľa vytvorené vhodné podmienky pre svoj priaznivý psychický a fyzický vývin. V starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovateľ sa o dieťa stará od útleho veku, materiálne ho zabezpečuje, viaže ich vzájomné citové puto. Maloletá Q. ho považuje za svojho rodiča. Sformovali sa medzi nimi väzby umožňujúce stabilne nahradiť otcovskú starostlivosť. Osvojením dieťaťa navrhovateľom ako manželom rodiča (matky maloletej) sa vytvorí právny rámec pre už existujúci faktický stav. Formálne teda ide o individuálne osvojenie a z hľadiska dôsledkov vznikne úplná rodina. Navrhovateľ ani dieťa netrpia žiadnym ochorením, ktoré by sa priečilo účelu osvojenia. Vekový rozdiel medzi nimi zodpovedá obvyklému vekovému rozdielu medzi otcom a dcérou. Je tiež vhodné, aby maloletá mala priezvisko zhodné s ostatnými členmi jej rodiny. Keďže ide o rozhodnutie o osobnom stave, vyžaduje sa súhlas rodičov. Matka dieťaťa ako manželka navrhovateľa (ako aj maloletá Q.) výslovne, bez viazania na akékoľvek podmienky, súhlasila s osvojením maloletej Q. navrhovateľom. Zadováženie súhlasu biologického otca maloletej Nelly bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, jeho aktuálny pobyt nie je súdu známy, pričom na adresách pobytu, ktorými súd v konaní disponoval biologický otec nebol zastihnuteľný. Biologický otec nie je dlhodobo s maloletým dieťaťom v žiadnom kontakte, neplní si súdom určenú vyživovaciu povinnosť a o maloletú sa nezaujíma, vzhľadom k uvedenému súd podanému návrhu vyhovel.

9.Súd poučil navrhovateľa o význame osvojenia a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.

10.S účinnosťou od právoplatnosti rozsudku sa maloletá Q. tak stane osvojencom navrhovateľa, ktorý bude v knihe narodení zapísaný namiesto jej biologického otca. R. dieťaťa bude „E.“.

11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e zo strany otca maloletého dieťaťa p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v štyroch vyhotoveniach. Ostatní účastníci sa práva podať odvolanie vzdali svojim vyhlásením do súdnej zápisnice z 4.8.2017.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.