Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A.. H. F., H., X. XX.XX.XXXX, L. F. Č.. X, zastúpenej advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS LLP, OneFleetPlace, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, registračné číslo OC340214, vykonávajúcou činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Bottova 2A, Bratislava, IČO: 36 861 391 proti žalovanej: Záchranná služba Košice, Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 731, zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, Kováčska 21, IČO: 36 601 365, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11. apríla 2022 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 11. apríla 2022 č.k. -94.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zo dňa 11. apríla 2022 č. k. -94 pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru z 26.10.2021 danej žalobkyni žalovanou do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.), uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanej žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danú jej žalovanou 26.10.2021, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, ktorým žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru podľa (správne b/) z 26.10.2021 danej žalobkyni žalovanou, a to do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že mala uzatvorenú pracovnú zmluvu a pracovný pomer so žalovanou, pri výkone svojej práce sa dozvedela o skutočnostiach, ktoré u nej vzbudili pochybnosti o zákonnosti postupu v rámci riadiacich štruktúr žalovanej, a preto podala osobne na Prezídiu Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Východ Košice, trestné oznámenie z dôvodu podozrenia z úmyselnej ekonomickej trestnej činnosti u žalovanej pri správe cudzieho majetku. Následne jej po prijatí organizačnej zmeny bola doručená výpoveď podľa ust. , a to dňa 08.11.2021. V rovnaký deň požiadala Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len Úrad) o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zo znenia výpovede a ani z rozhodnutia o organizačných zmenách podľa žalobkyne nevyplynul dôvod vykonania organizačných zmien. Úrad vydal potvrdenie o pozastavení účinnosti 21.01.2022, v ktorom konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že výpoveď doručená žalobkyni

nebola v príčinnej súvislosti s jej oznámením. Podľa názoru žalobkyne výpoveď v danom prípade má predstavovať trest uložený jej preto, že sa rozhodla poukázať na podozrenie z trestnej činnosti a urobiť trestné oznámenie. Označila za nepravdepodobné, že by spoločnosť zamestnávajúca viac ako 600 zamestnancov mohla riadne fungovať bez pozície hlavného ekonóma, čím zdôraznila účelovosť organizačnej zmeny a poukázala na vytvorenie novej pracovnej funkcie vedúci úseku ekonomiky a prevádzky s účinnosťou od 01.08.2020 podľa organizačného poriadku z 20.07.2020. Žalobkyňa videla jednoznačne logickú i bezprostrednú časovú súvislosť medzi skončením pracovného pomeru a ňou realizovaným trestným oznámením, keď žalovaná nepreukázala dôvody, ktoré by boli legitímnym podkladom pre skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou. Žalobkyňa vníma návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako zákonnú požiadavku, aby sa mohla domáhať neplatnosti pracovnoprávneho úkonu, čo odvodila z ust. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len antidiskriminačný zákon) a zároveň nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nevyhnutné, aby boli zachované práva a oprávnené záujmy žalobkyne, ktoré jej vyplývajú z pracovného pomeru a aby sa tak žalovanej zabránilo v uplatňovaní účinkov výpovede voči nej v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.

4. Po citácii ust. §, 325 ods. 1, 2, 328 ods. 1, 2 prvej vety, 336 ods. 1 , 12 ods. 1, 2, 6 o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len ) a o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len zákon ) dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

5. Súd mal z predložených listinných dôkazov, a to predovšetkým z upovedomenia orgánu činného v trestnom konaní o začatí trestného stíhania, zo žiadosti žalobkyne o poskytnutie ochrany Okresnej prokuratúre Košice II a z jej posúdenia prokuratúrou ako dôvodnej, z potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu z 21.01.2022 vystaveného Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti za preukázané, že žalobkyňa je oznamovateľkou trestnej činnosti, ktorej prislúcha ochrana podľa . Dňa 05.02.2019 žalobkyňa podala trestné oznámenie z dôvodu podozrenia z úmyselnej ekonomickej trestnej činnosti u žalovanej pri správe cudzieho majetku. Žalobkyni bola 26.10.2021 daná výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu jej nadbytočnosti po tom, čo jej už v období medzi 29.05.2019 až 13.07.2020 nebola prideľovaná práca z dôvodu na strane zamestnávateľa, ktorý jej v súlade s ust. poskytoval za dané obdobie náhradu mzdy vo výške 100 % jej priemerného zárobku (ako vyplynulo z oznámenia prekážky na strane zamestnávateľa z 29.05.2019). Súd mal teda osvedčenú dôvodnosť uplatneného nároku, pričom poukázal na to, že počas 15 rokov trvania pracovnoprávneho vzťahu si žalobkyňa zvýšila kvalifikáciu a zastávala niekoľko pracovných pozícií, pričom od počiatku išlo o funkcie manažérske a napokon vykonávala prácu ako hlavný ekonóm. Vzhľadom na prax a vzdelanie bol dôvod rozumne očakávať, že v prípade reorganizácie štruktúry zamestnávateľa a zrušenia pozície, ktorá bola žalobkyňou zastávaná, vyvinie zamestnávateľ snahu o obsadenie novovytvorených pozícií práve takou zamestnankyňou, čo sa však nestalo. Súd zdôraznil, že nebolo rozhodujúce ani to, či zamestnávateľ o trestnom oznámení vedel už pred návrhom organizačných zmien, keď nepochybné bolo, že najskôr sa o ňom dozvedel 03.05.2019 od Okresnej prokuratúry Košice II, pričom až z následných udalostí tak, ako boli opísané v odôvodnení rozhodnutia, súd považoval príčinnú súvislosť za nanajvýš pravdepodobnú. Nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu bola odôvodnená existenciou výpovede z pracovného pomeru, lebo uplynutím výpovednej doby žalobkyni hrozí uplatnenie účinkov výpovede a ohrozenie jej práv a oprávnených záujmov vyplývajúcich jej z pracovného pomeru so žalovanou vrátane uplatnenia práva podľa . Súd žalobkyňu poučil, že ak v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia nepodá žalobu vo veci samej, súd aj bez návrhu uznesenie o nariadenie neodkladného opatrenia zruší. Trvanie pozastavenia účinnosti výpovede nariadeného týmto uznesením súd ohraničil nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti výpovede.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a a žalobkyni, ktorá bola plne úspešná, priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , , a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

8. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa neodkladným opatrením domáha pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu - výpovede zo dňa 26.10.2021 prioritne z dôvodu, že daná výpoveď je v príčinnej súvislosti s podaním trestného oznámenia, ktoré učinila ako oznamovateľka dňa 05.02.2019. Žalobkyňa v návrhu uviedla niekoľko zavádzajúcich tvrdení, ktoré sa nezakladajú na pravde a žalovaná absolútne popiera akúkoľvek účelovosť organizačnej zmeny ako aj tvrdenia, že pracovnoprávny pomer so žalobkyňou bol ukončený z dôvodu, že podala trestné oznámenie. Žalovaná konštatovala, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR o zmene zriaďovacej listiny Záchrannej služby Košice č. S07115-2019-OSMŠaZP zo dňa 20.03.2019, došlo s účinnosťou od 01.04.2019 k zrušeniu kolektívneho štatutárneho orgánu organizácie - rady riaditeľov, a k vzniku nového štatutárneho orgánu - riaditeľ. Žalobkyňa podala trestné oznámenie dňa 05.02.2019 v súvislosti so svojím podozrením o nezákonnom nakladaní s majetkom a financiami tejto organizácie, týkajúce sa činnosti bývalých štatutárnych orgánov organizácie - rady riaditeľov. Táto rada riaditeľov bola rozhodnutím MZ SR odvolaná, teda zanikla, bola nahradená jediným štatutárnym orgánom - riaditeľom, pričom personálne bol do funkcie riaditeľa vymenovaný JUDr. L. od 01.04.2019. V súvislosti s týmto rozhodnutím, teda s rozhodnutím MZ SR o zmene štatutárneho orgánu z rady riaditeľov na nový štatutárny orgán - riaditeľ, bolo nevyhnutné vykonať v organizácii organizačné zmeny a to za účelom optimalizácie stavu manažérskeho a riadiaceho personálu v rámci THP zamestnancov organizácie. S účinnosťou od 01.05.2019 bola zrušená pracovná pozícia hlavný ekonóm. Zrušenie uvedenej pozície vyplynulo zo skutočnosti, že všetky riadiace pozície na úseku THP v organizácii boli s účinnosťou od 01.04.2019 zrušené, a pôsobnosť riadiacich pozícií prešla priamo na riaditeľa organizácie. V dôsledku tejto organizačnej zmeny sa stali nadbytoční celkovo traja zamestnanci, medzi nimi aj žalobkyňa. Prijatím tejto organizačnej zmeny neboli vytvorené žiadne nové pracovné pozície, dôsledkom prijatia tejto zmeny neboli ani žiadne pracovné miesta voľné, z praktického hľadiska došlo k zrušeniu pracovných pozícií, ktoré boli vedúcimi pracovnými pozíciami, a tieto kompetencie prešli priamo na riaditeľa, teda celý ekonomický úsek sa nezodpovedal hlavnému ekonómovi ale priamo riaditeľovi. Táto organizačná zmena teda nemala nič spoločné so žalobkyňou a ňou podaným trestným oznámením. Je nelogické, aby nový štatutárny orgán, ktorý nie je akokoľvek prepojený na bývalých štatutárov rady riaditeľov, prijímal organizačné zmeny za účelom výpovede pre žalobkyňu, keďže podané trestné oznámenie nebolo podané na organizáciu ako takú, ale ako uviedla žalobkyňa, na podozrenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku bývalých štatutárnych orgánov. Zmena autorizácie a obmedzenie prístupu na portáli Finančnej správy bola vykonaná 30.04.2019, teda na konci pracovnej doby daný deň, ako posledný deň, kedy žalobkyňa zastávala miesto hlavného ekonóma. Nebolo teda zrušené predčasne. Po prijatí organizačnej zmeny, keďže v organizácii neboli žiadne iné vhodné pracovné pozície, bola žalobkyni daná výpoveď. Zamestnávateľovi bolo doručené oznámenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 29.04.2019, že žalobkyni bola poskytnutá ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti v zmysle . Zamestnávateľ toto rešpektoval a keďže organizačná zmena začala platiť od 01.05.2019, čo bol štátny sviatok, a od 02.05.2019 do 20.05.2019 bola žalobkyňa dočasne práceneschopná, zamestnávateľ jej po skončení dočasnej práceneschopnosti doručil oznámenie prekážky na strane zamestnávateľa zo dňa 29.05.2019, v ktorom jej oznámil, že jej pracovná pozícia bola zrušená, nemôže jej prideľovať prácu, a tak nie je potrebné, aby chodila na pracovisko, pričom jej bude vyplácaná náhrada mzdy vo výške 100% jej priemerného zárobku. Zamestnávateľ konal v čo najlepšom úmysle, nechcel situáciu vyostrovať a okamžite žiadať Inšpektorát práce Košice o súhlas so skončením pracovného pomeru. Žalobkyňa sa domáhala prideľovania práce, pravidelne chodila na pracovisko a do svojej kancelárie, nerešpektovala oznámenie, že jej pracovné miesto bolo zrušené. Následne sa žalovaná vyjadrila k tomu ako žalobkyňa nakladala so zverenými predmetmi, odniesla kľúče od kancelárie a nikto z organizácie sa nevedel dostať k agende. Dňa 01.06.2020 došlo k personálnej zmene na pozícii štatutárneho orgánu žalovanej a keďže žalobkyňa bola stále na prekážkach v práci a situácia trvala už vyše roka, nový štatutárny orgán sa rozhodol situáciu najmä z ekonomických dôvodov riešiť, a preto požiadal Inšpektorát práce Košice o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru. Takisto požiadal odborovú organizáciu o súhlas s výpoveďou pre žalobkyňu a uskutočnil osobný pohovor so žalobkyňou. Inšpektorát práce Košice vyslovil s výpoveďou súhlas, súhlas bol udelený rozhodnutím zo dňa 29.09.2020, doručeným žalovanej 06.10.2020 a žalobkyňa sa obratom stala práceneschopnou od 09.10.2020 do 08.10.2021. Počas obdobia práceneschopnosti žalobkyne nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu a doručenie výpovede v roku 2020 bolo výslovne zmarené len práceneschopnosťou žalobkyne, pričom žiadna iná skutková

okolnosť sa nezmenila, žalovaná má za to, že splnenie predpokladov k 06.10.2020 je bez zmeny platné aj v súčasnosti a tak pristúpil dňa 08.11.2021 k doručeniu výpovede zamestnancovi. Po citácii príslušnej zákonnej úpravy žalovaná uviedla, že tvrdenia žalobkyne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru v celom rozsahu popiera. Následne sa žalovaná vyjadrila k hmotnoprávnym predpokladom výpovede podľa .

9. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa neosvedčila pravdepodobnosť nároku. Jediným podkladom pre vydanie súdneho rozhodnutia boli tvrdenia žalobkyne účelovo vykreslené tak, aby dosiahla vydanie neodkladného opatrenia. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobkyňou nevyplýva skutočnosť, že žalovaná ako zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer z dôvodu, že podala trestné oznámenie. Príčinná súvislosť vykreslená žalobkyňou je nepreukázaná a v tomto štádiu nie je ani osvedčená. Nariadením neodkladného opatrenia súd neprimerane zasiahol do práv žalovanej. Žalovanej týmto neodkladným opatrením vznikne škoda, ktorá spočíva v pokračovaní vyplácania náhrady mzdy žalobkyni, ktorá predstavuje mesačne cca 3.500 €. Vzhľadom k skutkovým okolnostiam prípadu má jednoznačne za to, že nielen, že nie sú naplnené základné zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ale neodkladné opatrenie v tomto prípade by bolo absolútne neprimerané. S primeranosťou neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaná má za to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla také skutočnosti, ktoré by osvedčovali záver o pravdepodobnosti jej nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná a predbežná ochrana a najmä o primeranosti a neodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že žiaden z odvolacích dôvodov nie je daný. Zotrvala na dôvodnosti podaného návrhu ako aj splnení hmotnoprávnych predpokladov pre dôvodnosť neplatnosti pracovnoprávneho úkonu. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie o osvedčení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom zdôraznila, že rozhodnutie súdu bolo aj náležite odôvodnené. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal jej trovy konania v celom rozsahu.

11. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu bolo žalovanej doručené dňa 25.05.2022, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ako vecne správne potvrdil.

14. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia procesných podmienok a predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia správne aplikoval ust. a a a správne ich interpretoval.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t. j. osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

17. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

20. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej.

21. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

22. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

23. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

24. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

25. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

26. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

27. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

28. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

29. V prejednávanom spore je z obsahu spisu zrejmé, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, a osvedčila skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov mu bude hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jeho práv a oprávnených záujmov.

30. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd skúmal dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že táto podmienka nariadenia neodkladného opatrenia je naplnená.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie.

32. Dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, žalobkyňa osvedčila tým, že jej bola poskytnutá ochrana ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v zmysle a nasl. Oznámením Okresnej prokuratúry Košice II, podaním zo dňa 26.10.2021 jej bola daná výpoveď podľa ust. a ďalej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu - skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.10.2021 rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti č. 007/PO/21, zo dňa 21.01.2022.

33. Nedôvodná je odvolacia námietka žalovanej, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, keď rozsiahlym podaním odôvodňoval nevyhnutnosť organizačnej zmeny a skutočnosť, že nesúvisela s podaním trestného oznámenia žalobkyňou.

34. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že na účely ne/nariadenia neodkladného opatrenia musí byť dôvodnosť nároku iba dostatočným spôsobom osvedčená. Nie je úlohou súdu prvej inštancie podrobne skúmať, či na podanie výpovede boli splnené zákonné dôvody a či výpoveď zamestnávateľa súvisela s podaním trestného oznámenia žalobkyňou. Tieto otázky budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, za predpokladu, že žalobkyňa podá žalobu v zmysle uloženej povinnosti podľa výroku II. uznesenia. Z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje skutočnosť, že nejde o nárok očividne vylúčený.

35. Žalobkyňa preukázala splnenie aj ďalšej podmienky, ktorou je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

36. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu bola osvedčená existenciou výpovede z pracovného pomeru ako aj tým, že pozastavenie účinnosti výpovede skončí uplynutím 30 dní odo dňa doručenia tohto potvrdenia žalobkyni (18.02.2022), pričom žalobkyňa sa mala možnosť v danej lehote obrátiť na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený dňa 16.03.2022.

37. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, uplynutím výpovednej doby žalobkyni hrozí uplatnenie účinkov výpovede a ohrozenie jej práv a oprávnených záujmov vyplývajúcich jej z pracovného pomeru so žalovanou.

38. Odvolací súd iba dopĺňa, že výpoveďou zo strany žalovanej dochádza aj k porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa , keď zákon zakotvuje zákaz diskriminácie z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

39. Bez právneho významu je odvolacia námietka žalovanej, že súd v odôvodnení rozhodnutia iba opísal skutkové tvrdenia žalobkyne bez toho, aby relevantne posúdil ich dôvodnosť.

40. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal na základe skutočností osvedčených v návrhu a v prílohách predložených žalobkyňou. Ako bolo uvedené vyššie, súd skúma dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba na základe skutočností osvedčených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dôvodnosť žaloby vo veci samej bude predmetom dokazovania súdom prvej inštancie v konaní vo veci samej.

41. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom zasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Zákonnosť tohto postupu vyplýva nielen z ustanovení , ale najmä z ust. ,, o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ust. (antidiskriminačný zákon), kde je takýto postup predvídaný a upravený.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

43. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení pred konaním vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa konanie (o nariadenie neodkladného opatrenia) končí, preto súd rozhoduje aj o trovách tohto konania.

47. V prejednávanej veci bola žalovaná v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ustanovenie .

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).