Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-23-2021.pdf
PDF · 121.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci navrhovateľa: Ing. H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom Vojtecha Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, IČO: 42 063 451, proti druhému manželovi: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/ XX, XXX XX H., zastúpená JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 37 982 770, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom: T. H., nar. XX.XX.XXXX a T. H., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX H., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu č. k. 21P/360/2019-342 zo dňa 08. decembra 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/360/2019-342 zo dňa 08. decembra 2020 vo výrokoch II. a IV. potvrdzuje.
II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/360/2019-342 zo dňa 08. decembra 2020 vo výroku III. mení nasledovne: Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 280, eur mesačne, z toho sumou 230,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor a na výživu maloletej T. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 240, eur mesačne, z toho sumou 190,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor, a to všetko vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
III. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/360/2019-342 zo dňa 08. decembra 2020 vo výroku I. zostáva nedotknutý.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa (ďalej tiež „otec“) a druhého manžela (ďalej tiež „matka“) uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX (výrok I.). Zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nasledovného znenia: Maloleté deti T. H. a T. H. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý párny
týždeň v od piatka od 16:00 hod., kedy si otec maloleté deti prevezme od matky v mieste bydliska matky, do nedele do 18:00 hod., kedy otec maloleté deti odovzdá matke v mieste bydliska matky. Otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať: - počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty od 9:00 hod. do nasledujúcej nedele do 14:00 hod., - počas veľkonočných sviatkov každý párny rok v čase od štvrtka od 9:00 hod. do nasledujúceho utorka do 16:00 hod., - počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 16:00 hod. do 15.07. do 20:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 15.08. do 20:00 hod., - počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., a každý párny rok od 27.12. od 16:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. (výrok II.). Vyživovaciu povinnosť otca okresný súd určil nasledovne: Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. H. sumou 300,- eur mesačne, z toho sumou 250,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor, a na výživu maloletej T. H. sumou 300,- eur mesačne, z toho sumou 250,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí (výrok III.). Matke maloletých detí uložil povinnosť v lehote 10 pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku maloletej T. H. a maloletej T. H. zriadiť v banke osobitné účty na tvorbu úspor a v lehote 10 pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku oznámiť otcovi maloletých detí písomne číslo zriadených bankových účtov na tvorbu úspor. Súčasne vyslovil, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na týchto účtoch je potrebný súhlas súdu a to až do dosiahnutia plnoletosti maloletých detí (výrok IV.). Napokon o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia primárne súd prvej inštancie uviedol, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi manželmi posúdil ako tak vážne narušené, že ich manželstvo nie je schopné tvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, kde by bola riadne zabezpečená výchova maloletých detí, a preto rozvod manželstva nepovažoval za v rozpore ani so záujmom maloletých detí. 3. Súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, keďže v tejto otázke bola medzi rodičmi maloletých detí zhoda a zároveň v starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky. Obom rodičom zostalo zachované právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň poňal do svojho rozhodnutia a schválil aj dohodu rodičov o styku otca s maloletými deťmi, a to tak v bežnom roku, ako aj počas sviatkov a prázdnin, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 4. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoR“), pričom ustálil výšku bežného výživného na každé z maloletých detí na sumu 250,- eur. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil náklady, ktoré musia byť hradené v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom detí. Medzi tie základné považoval náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogériu, zdravotnú starostlivosť, školské potreby a náklady, súvisiace s plnením školskej dochádzky, prepravy dieťaťa, na poplatky za záujmovú činnosť, príp. primerané náklady na mobilný telefón. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky kurz a pod. Maloleté T. a T. sú vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do výdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Výdavky na obuv a oblečenie sú premenné a závislé od sezóny, naviac vzhľadom na rast detí je potrebná častejšia obmena. Rovnako tak výživa, jej zloženie sú pre dieťa v každom veku dôležité. Za odôvodnené potreby maloletej T. súd prvej inštancie považoval: strava 100,- eur mesačne, príprava desiaty 40,- eur, doplatok jedáleň 5,- eur, mobil 10,- eur, vreckové 10,- eur, kino, voľný čas 10,- eur, potreby na maľovanie 10,- eur, školské potreby 10,- eur, oblečenie, obuv 50,- eur, kozmetika a drogéria 40,- eur, lieky pri bežných ochoreniach 10,- eur, tanečná 30,- eur, náklady na ošetrenie u zubára podľa potreby, podiel na nákladoch na bývanie Za odôvodnené potreby mal. T. súd prvej inštancie považoval: strava 100,- eur mesačne, príprava desiaty 40,- eur, doplatok jedáleň 5,- eur, mobil 10,- eur, vreckové 10,- eur, kino, voľný čas 10,- eur, školské potreby 10,- eur, oblečenie, obuv 40,- eur, kozmetika a drogéria 30,- eur, lieky pri bežných ochoreniach 10,- eur, spinning 20,- eur, náklady na ošetrenie u zubára podľa potreby, podiel na nákladoch na bývanie. 5. Súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť (bežné výživné) otca približne vo výške 20 % jeho čistého príjmu. Vychádzajúc z potvrdení o príjmoch otca a matky považoval za zrejmé, že príjem otca niekoľkonásobne prevyšuje príjem matky. Navyše otcovi je aj v súčasnosti umožnený kariérny rast, s ktorým je spojené i vyššie finančné ohodnotenie. Zároveň rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Pri zohľadnení príjmov a životných nákladov oboch rodičov maloletých detí súd prvej inštancie dospel k záveru, že pomery otca mu umožňujú hradiť výživné v určenej výške. 6. Okresný súd dospel zároveň k záveru, že pomery otca dovoľujú, aby medzi odôvodnené potreby maloletej T. a maloletej T. bola zahrnutá aj tvorba úspor podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, podľa ktorého ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Okresný súd tak časť výživného vo výške 50,-Eur uložil otcovi poukazovať na tvorbu úspor, ktoré bude platiť na osobitný účet zriadený matkou pre maloletú T. a maloletú T. samostatne. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Tieto finančné prostriedky môžu byť použité výlučne pre potreby dieťaťa. Nesmú sa použiť na zvyšovanie životnej úrovne celej rodiny. 7. Záverom súd prvej inštancie poznamenal, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Pokiaľ povinný rodič v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti poukazuje na vlastné náklady, doklady o výdavkoch povinného rodiča môžu slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Otec ako svoje mesačné výdavky uviedol vo výške: strava 250,- eur, lieky a zdravotná starostlivosť 20,- eur, oblečenie, obuv 60,- eur, kozmetika a drogéria 50,- eur, zubár, holič 30,- eur, poplatky Telekomu (mobil + bezpečnostný systém domu) 22,- eur, internet, TV, RTVS 41,44 eur, poplatok za odpad 6,21 eur, daň za dom a psa 5,06 eur, krmivo pre psa 50,- eur, výdavky na údržbu domu 60,- eur, hypotéka 431,05 eur, poistenie hypotéky 11,30 eur, poistenie (záložné právo) 4,44 eur, spotrebný úver 270,31 eur, zdravotné poistenie 43,47 eur, sporenie pre radosť 200,- eur, sporenie deťom Space Junior 40,- eur (spolu pre obe), poplatky v škole deťom 20,- eur, kultúra deti 30,- eur, poistenie automobil 8,70,- eur, poistenie motocykel 2,85 eur, prevádzka vozidla 100,- eur, podnájom bytu v S. 550,- eur, TV, internet v S. 16,90 eur, iné (oslavy, meniny, narodeniny) 15,- eur. 8. S poukazom na príjem otca, ktorý predstavuje okolo 2.600,- eur a výšku určeného výživného v celkovej sume 600,- eur, mal súd prvej inštancie za to, že otec po uhradení výživného, bude disponovať finančnými prostriedkami, ktoré mu umožnia vykryť jeho vlastné životné potreby. Zároveň bol súd prvej inštancie toho názoru, že v štruktúre samotných výdavkov sú položky, ktoré je možné prehodnotiť (ako napr. vlastné sporenie vo výške 200,- eur mesačne, výdavky na údržbu domu 60,- eur, spotrebný úver vo výške 270,31 eur, ktorý otec zobral bez vedomia matky krátko pred podaním návrhu na rozvod a ktorého výšku je možné upraviť) a vytvoriť si tak finančnú rezervu pre plnenie si vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ešte uviedol, že v čase prebiehajúceho rozvodového konania bolo v možnostiach otca podľa jeho vlastného vyjadrenia, ako aj doložených dokladov prispievať na vlastné šetrenie sumou 200,- eur mesačne, ktoré finančné prostriedky následne použil na krytie vlastných potrieb. Spotrebný úver bral krátko pred podaním samotného návrhu na rozvod bez vedomia manželky, pričom podľa vlastného vyjadrenia finančné prostriedky z tohto úveru mal na vlastnom osobnom účte a niekedy v priebehu leta roku 2020 ich použil na vyplatenie dlhu vo výške 6.000,- eur, o ktorom opäť matka nemala vedomosť a ktorú skutočnosť (ani samotný dlh, ani jeho vyplatenie) otec nepreukázal. Aktuálny zostatok spotrebného úveru bol v sume 18.154,10 eur. Z uvedeného vyplynulo, že otec disponoval s finančnými prostriedkami, ktoré boli spoločnými finančnými prostriedkami manželov a s ktorými však nakladal sám len podľa vlastného uváženia. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, ako uviedol vo výroku napadnutého rozsudku. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do jeho výroku III., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a navrhol napadnutý rozsudok odvolacím súdom v tomto výroku zmeniť tak, že otcovi by bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej T. sumou 250,- eur mesačne, z toho sumou 200,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor a na výživu maloletej T. sumou 225,- eur mesačne, z toho sumou 175,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 11. Otec v odvolaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a výpovediach na pojednávaniach a mal za to, že súd prvej inštancie nereálne vyhodnotil výšku odôvodnených potrieb u maloletých detí. Za správne nepovažoval vyhodnotenie nákladov na vreckové v sume 10,- eur, pretože tieto náklady sa mali
vyhodnotiť už v rámci nákladov na desiatu do školy, ako i náklady na kozmetiku a drogériu u maloletej T. v sume 40,- eur mesačne a u maloletej T. v sume 30,- eur mesačne. Tieto náklady považoval otec za vysoko nadsadené a domnieval sa, že maximálne výdavky na kozmetiku a drogériu môžu u maloletých detí predstavovať u maloletej T. sumu cca 20,- eur mesačne a u maloletej T. i po zohľadnení nákladov v súvislosti s ekzémom tiež maximálne sumu 20,-eur mesačne. Taktiež zakupovanie liekov v nákladoch 10,- eur na každú z dcér nepovažoval za potrebné, keďže obe majú dobrý zdravotný stav a za primerané a odôvodnené náklady na lieky považoval sumu vo výške maximálne 5,- eur mesačne u každej z dcér. Domnieval sa, že odôvodneným potrebám maloletej T. zodpovedá suma 290,- eur mesačne a u maloletej T. suma 265,- eur mesačne, podľa preukázateľných nákladov na ich výživu, berúc do úvahy aj náklady v súvislosti s realizáciou ich záujmových aktivít + pomerná časť nákladov na bývanie, ktorá predstavuje cca 61,- eur mesačne, ktoré sú zabezpečované matkou a v rámci zásady vyplývajúcej z ust. § 62 ods. 4 ZoR súd prvej inštancie vyhodnotil, že matka sa podieľa na plnení vyživovacej povinnosti u každej z maloletých detí touto čiastkou. 12. Otec ďalej poukázal na to, že v rámci dohody o úprave jeho styku s maloletými deťmi sa s matkou dohodli na jeho pravidelnom styku s maloletými a z tohto dôvodu považoval za potrebné zohľadniť, že popri plnení všetkých pravidelných povinností z jeho strany vrátane zabezpečovania jeho výživy, si musí vytvoriť finančné zdroje k tomu, aby mohol počas styku s maloletými deťmi plnohodnotne zabezpečiť ich výživu vrátane uspokojovania ich záujmových aktivít v rámci upraveného styku, ktorý bude realizovaný v S. potom, ako si maloleté deti prevezme od matky v mieste jej bydliska. Minimálne náklady na obe deti počas styku podľa neho majú predstavovať cca 50,- eur, keď zoberie do úvahy stravu a realizáciu aktivít počas styku. Ďalšie náklady pritom vzniknú v súvislosti s dopravou detí z miesta bydliska do S., kde v súvislosti s plnením pracovných povinností býva a ktoré môžu predstavovať ďalšie navýšenie nákladov na prevádzku vozidla zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur. 13. Podľa otca ďalej nemal vo vykonanom dokazovaní oporu záver súdu prvej inštancie, že má možnosti kariérneho rastu s vyšším finančným ohodnotením. Je síce pravdou, že od 01.06.2020 bol prevelený na Veliteľstvo síl pre špeciálne operácie do Trenčína, ktorá zmena zamestnania preňho predstavovala určitý profesijný postup a vyššie finančné ohodnotenie, avšak v budúcnosti už ďalšia zmena smerom k vyššiemu finančnému ohodnoteniu a ďalšiemu profesijnému rastu neprichádza do úvahy, čo vyplýva aj z toho, že mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok. 14. Zo štruktúry pravidelných mesačných výdavkov, ktoré otec pravidelne mesačne v sume 2.338,75 eur preukazoval, súd prvej inštancie neakceptoval výdavky ním preukázané na sporenie pre radosť, na údržbu domu a mesačné platby na spotrebný úver. Za nedôvodné považoval otec nezohľadniť jeho výdavok na spotrebný úver mesačne v sume 270,31 eur a ani výdavky spojené s nákladmi na údržbu domu mesačne v sume 60,- eur, pretože rodinný dom, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov, ktorý doposiaľ užívajú tak matka a maloleté deti, ale aj on, si vyžaduje pravidelnú údržbu, pretože bez tejto by došlo k jeho znehodnoteniu a nemožnosti jeho riadneho prevádzkovania počas bývania. Pokiaľ ide o pravidelné šetrenie, označované ako šetrenie pre radosť, ktoré bolo založené dňa 02.05.2019, otec uviedol, že takúto formu šetrenia zvolil z toho dôvodu, aby bola vytvorená rezerva na zabezpečovanie výdavkov, ktoré sa vyskytli neočakávane a bol predpoklad, že sa môžu vyskytovať aj v ďalších obdobiach a s našetrenými finančnými prostriedkami aj v tomto smere nakladal a ku dňu 04.12.2020 stav sporenia na tomto účte predstavoval sumu 605,48 eur. Spotrebný úver hradil zo svojho príjmu nezaťažujúc matku a z tohto financoval práce spojené s rodinným domom, dokončovala sa terasa, garáž, oplotenie, kúpeľňa a časť finančných prostriedkov v sume 6.000,- eur bola ním vrátená ako dlh voči známemu. 15. Za nesporné otec považoval, že dosahuje vyšší príjem ako je bežné, avšak výška jeho odôvodnených potrieb vrátane platieb, ktoré musí po rozvode platiť - čo sa týka hypotéky v sume 431,05 eur, poistenie súvisiace s hypotékou 11,30 eur, mesačná splátka na spotrebný úver 270,31 eur, je na takej úrovni, že nie je možné vychádzať len z jeho dosahovaného mesačného príjmu bez toho, aby sa bralo do úvahy, ako na tomto príjme participujú náklady spojené s uspokojovaním jeho vlastných potrieb vrátane záväzkov, ktoré bude musieť aj po rozvode manželstva plniť. 16. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. 17. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu vyjadril len toľko, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 18. Ďalšie iné podania účastníkov v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu predložené. 19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 7 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. § 65 v spojení s ust. § 23 ods. 2 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vo výrokoch II. a IV. ako vecne správne potvrdil a ďalej podľa ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vo výroku III. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Súčasne v zmysle ust. § 65 v spojení s ust. § 93 CMP ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. nedotknuté. Napokon podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP rozhodol aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v jeho výroku II. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu otca, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto jeho časti vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 21. Otec podaným odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. nenapadol a v tomto rozsahu nepodal opravný prostriedok ani žiaden z ostatných účastníkov. Napokon, keďže výrokom II. súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov, v zmysle ust. § 122 CSP boli oprávnené podať odvolanie len obe maloleté deti prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka. Odvolací po vykonanom prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II. považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. za súladné s najlepším záujmom oboch maloletých detí a plne sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto jeho časti (viď odôvodnenie napadnutého rozsudku odsek č. 19). Preto už bez ďalšieho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP potvrdil. 22. V ďalšom odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj v otcom napadnutej časti (výrok III.), ktorou súd prvej inštancie určil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej T. H. a maloletej T. H., pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 23. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami otca, keď súd prvej inštancie pri ustálení rozsahu odôvodnených potrieb oboch maloletých detí vychádzal z výdavkov na zabezpečenie kozmetiky a drogérie u maloletej T. vo výške 40,- eur mesačne a u maloletej T. vo výške 30,- eur mesačne, keď zjavne prihliadal na vyčíslenie týchto výdavkov matkou, avšak ustálenú sumu týchto výdavkov upravil v podstate podľa svojej úvahy (v menšom rozsahu, ako ich uvádzala matka maloletých v podaní na č. l. 123). Z jednotlivých položiek výdavkov na kozmetiku, ktoré uviedla matka a ktoré mali v mesačnom súčte predstavovať u maloletej T. sumu 54,- eur a u maloletej T. sumu 38,- eur, je zrejmé, ako to namietal aj otec v podanom odvolaní, že tieto výdavky nie je potrebné vynakladať pravidelne v mesačných intervaloch (ide o takmer všetky položky v zozname vypracovanom matkou, napr. nákup zubnej pasty, zubnej kefky, toaletná voda, pleťová voda, sprchový a vlasový šampón, gumičky do vlasov a pod.), a preto odvolací súd považoval s ohľadom na vek maloletých tieto výdavky za primerané odôvodneným potrebám maloletej T. v sume 30,- eur a maloletej T. v sume 20,- eur. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s posúdením súdu prvej inštancie, keď tento považoval za primerané odôvodneným potrebám oboch maloletých výdavky na lieky v sume 10,- eur mesačne, teda v sume 120,- eur ročne, a to z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, že by maloleté deti trpeli akýmikoľvek chronickými ochoreniami (u maloletej T. sú výdavky súvisiace s liečbou jej ekzému zohľadnené vo výdavkoch na kozmetiku a drogériu). Preto v súvislosti s náhodnými bežnými ochoreniami maloletých (napr. vírusové ochorenia a pod.) odvolací súd považoval za primerané výdavky na lieky u oboch maloletých vo výške tvrdenej otcom, t. j. v sume 5,- eur mesačne v priemere (ročne 60,- eur). S ohľadom na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 20.12.2019, z ktorej vyplývalo vyjadrenie matky o sume priemerných výdavkov na ošatenie a obuv oboch maloletých vo výške 40,- eur mesačne, mal odvolací súd za to, že odôvodneným potrebám maloletej T. zodpovedá suma 40,- eur a odôvodneným potrebám maloletej T. rovnaká suma. Naopak výdavky spojené so zabezpečovaním primeranej výživy (stravovania) maloletých tak, ako ich zohľadnil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, považoval odvolací súd za primerané veku oboch maloletých. 24. S ohľadom na už uvedené, ako aj zohľadniac vekový rozdiel u maloletých detí, ako aj tomu zodpovedajúci rozdiel v ich odôvodnených potrebách, považoval potom odvolací súd za dôvodnú odvolaciu námietku otca, že súd prvej inštancie na tento rozdiel pri určovaní výživného neprihliadal, keď u oboch maloletých detí stanovil rovnakú sumu výživného.
25. Pokiaľ ide o pomery na strane otca (rozumej tým jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ktoré determinujú spolu s odôvodnenými potrebami maloletých detí a pomermi matky, prihliadajúc na jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom; § 75 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 4 ZoR) odvolací súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca a zodpovedá tiež jeho majetkovým pomerom, prispievať na výživu oboch maloletých detí v takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak otec v odvolaní namietal, že nebude schopný zo svojich príjmov uhrádzať určené výživné, a to s ohľadom na jeho pravidelné mesačné výdavky vo výške 2.238,- eur (ako príloha podania otca doručeného súdu prvej inštancie dňa 17.11.2020 na č. l. 277 spisu; poznámka otec udával výdavky v sume 2.338,75 eur mesačne), odvolací súd poukazuje na to, že v takto otcom udávaných výdavkoch sú uvedené aj výdavky, ktoré by mali byť pokryté určeným výživným (napr. sporenie deťom Space JUNIOR v sume 40,- eur mesačne, poplatky v skole deťom v sume 20,- eur mesačne, kultúra deti v sume 30,- eur mesačne), ako aj výdavky spojené s plnením záväzkov, ktoré sú však zjavne aj záväzkami matky (záväzky ohľadom spoločného domu, v ktorom toho času žije matka s maloletými - napr. splátky hypotéky v sume 431,05 mesačne, miestny poplatok za odpad v sume 6,21 eur mesačne, poplatok za dom, psa v sume 5,06 eur mesačne) a napokon aj výdavky súvisiace s užívaním spoločného domu matkou maloletými deťmi (internet, TV, RTVS v sume 41,44 eur mesačne). Zohľadniac uvedené, ako aj tvrdenie otca v podanom odvolaní, že je ochotný prispievať na výživu maloletých detí (vrátane tvorby úspor) v celkovej sume 475,- eur, mal odvolací súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu oboch maloletých (vrátane tvorby úspor) v celkovej sume 520,- eur. 26. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. podľa ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 280, eur mesačne, z toho sumou 230,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor a na výživu maloletej T. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 240, eur mesačne, z toho sumou 190,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor, a to všetko vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň s týmto potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým bola v zmysle ust. § 63 ods. 3 ZoR matke, ktorej boli obe maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti, uložená povinnosť zriadiť osobitný účet pre obe maloleté deti, na ktorý bude otec povinný poukazovať výživné určené na tvorbu úspor, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. nebol odvolaním napadnutý, zostal v tomto výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 65 v spojení s ust. § 93 CMP týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 28. Vzhľadom na to, že došlo rozhodnutím odvolacieho súdu tak k čiastočnému potvrdeniu, ako aj k čiastočnej zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (napokon v časti vo výroku o rozvode manželstva zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý rozhodnutím odvolacieho súdu), odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP rozhodol tak o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP aj o náhrade trov odvolacieho konania. V danom prípade rozhodol teda tak, že v zmysle ust. § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania, keďže v danom prípade nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať. 29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.