Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-17-2017.pdf
PDF · 139.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: E. Y., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. V., bez cestovného dokladu, toho času Ú. T. A. T. Z. L., zastúpený JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, Štúrova 27, Košice, proti žalovanému: Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné, Nemocničná 1, 066 01 Humenné, o správnej žalobe zo dňa 13.07.2017 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-PO11-18-014/2017-ZVC zo dňa 06.07.2017, takto
rozhodol:
I./ Správnu žalobu z a m i e t a.
II./ Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-PO11-18-014/2017-ZVC zo dňa 06.07.2017 (č.l. 9-15 spisu) zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) na základe skutočnosti, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Nemecka na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „Dublinské nariadenie III“), ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC ho zaistil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.01.2018 a umiestnil ho v Ú. T. A. T. Z. L. (Ď. „. L.) dňa 06.07.2017.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníkovi konania bolo dňa 06.07.2017 oznámené, že voči nemu sa začína konanie o zaistenie žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Preverovaním bolo takisto zistené, že pricestoval na Slovensko asi pred pol rokom so svojou priateľkou s ktorou čakali dieťa a plánoval sa s ňou zosobášiť, pričom im bola daná adresa na cudzineckú políciu, kde sa boli informovať o možnosti vybavenia pobytu. Na Oddelení cudzineckej polície PZ Prešov bolo voči nemu začaté konanie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC, ktoré bolo z dôvodu, že požiadal o udelenie azylu na území SR, prerušené. K žiadosti o udelenie azylu uviedol, že žiada ho z dôvodu, aby mohol na Slovensku žiť spolu s priateľkou a starať sa o syna, ktorý sa má narodiť. Dňa 29.06.2017 pred pracovníkmi Migračného úradu prehlásil, že svoju žiadosť o udelenie azylu zo dňa 10.05.2017 berie späť, pričom bolo zo strany tohto orgánu vydané dňa 04.07.2017 rozhodnutie o zastavení konania a účastníkovi vyhlásené dňa 06.07.2017. Dňa 06.07.2017 bol tento prevedený na Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov z dôvodu neoprávneného pobytu na území SR a pokračovania vo veci administratívneho vyhostenia z územia SR. Pri spisovaní zápisnice znovu prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území SR, preto bolo konanie vo veci administratívneho vyhostenia
opätovne prerušené a účastník bol prevezený na Oddelenie azylu PZ Humenné, kde opätovne požiadal o udelenie azylu na území SR.
3. Dodal, že z vykonaných lustrácií vyplýva, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Nemecka a teda sú naplnené podmienky jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia III. Zároveň zo správy Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce -Kittsee zo dňa 04.07.2017 bolo zistené, že účastník konania sa nachádza v pátraní pre Štátne zastupiteľstvo Dresden pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného poberania dávok. Dňa 06.07.2017 bola s ním spísaná Zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku v ktorej vyhlásil, že pred šiestimi rokmi odišiel z Y. do N.F., kde bol 4 a pol roka. Nelegálne loďou odišiel do Talianska. Počas cesty mu prevádzači zobrali všetky doklady V Taliansku mu zobrali odtlačky prstov a pýtali sa ho, či chce požiadať o azyl, pričom o azyl nechcel požiadať. Následne odišiel do mesta L.. Do Nemecka prišiel asi 2. alebo 3. júna 2015 a požiadal o azyl. V rámci konania o azyle bol v Nemecku asi rok a osem mesiacov. To, že azylové konanie bolo v Nemecku ukončené nevedel, nakoľko mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie. V Nemecku robil na stavbách. Tam sa aj zoznámil s E. Y., ktorá spievala na ulici s rodinou. Neskôr sa začali stretávať a spolu žiť. Na Slovensku je asi pol roka, zdržiaval sa u rodičov svojej priateľky, s ktorou má dieťa. Chcel sa zosobášiť a preto si začal vybavovať doklady ohľadne pobytu.
4. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na znenie ustanovení § 88a ods. 1 písm. e) a § 88 ods. 2 ZoPC. Ďalej uviedol, že šetrením na Oddelení azylu PZ Humenné bolo zistené, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Nemecka, čo bolo potvrdené transakciou z informačného systému EURODAC a zo správy zaslanej z Kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee, z ktorej taktiež vyplýva, že sa nachádza v pátraní pre Štátne zastupiteľstvo Dresden pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného poberania dávok. Ďalej zo správy vyplýva, že na územie Nemecka pricestoval dňa 02.06.2015 a dňa 07.12.2016 mu bolo nariadené Spolkovým úradom pre azyl, migráciu a utečencov Dresden vyhostenie z Nemecka. Azylové konanie bolo ukončené 11.01.2017. Tolerovaný pobyt v Nemecku bol ukončený dňa 11.01.2017 a dňa 15.03.2017 účastník konania odišiel na im neznáme miesto. Správny orgán mal po zhodnotení dôkaznej situácie za to, že účastník konania požiadal o azyl na území Slovenskej republiky len účelovo, aby tým zlegalizoval svoj pobyt na území SR a oddialil tak zabezpečenie prípravy a jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia III do členského štátu, ktorý zodpovedá za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v prípade účastníka konania jeho prevozu do Nemecka, pričom účelom zaistenia je mať osobu fyzicky k dispozícii, aby mohlo dôjsť k naplneniu cieľa zaistenia, a to návratu do Nemecka, na území ktorého požiadal o udelenie azylu a odkiaľ mal byť vyhostený Spolkovým úradom pre azyl. Menovaný opustil územie Nemecka a odišiel na neznáme miesto. Rovnako sa žalovaný zaoberal aj skutočnosťou, že Nemecko, ako spolková krajina, je členskou krajinou Európskej únie, spĺňa základné princípy Rady Európy, má pluralitnú demokraciu, rešpektuje ľudské práva a právny štát. Dodržiava princípy právneho štátu, demokracie a rešpektuje základné ľudské práva a slobody. Je zmluvnou stranou štatútu Rady Európy a musí tiež prijať a uplatňovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je teda dostatočnou zárukou, že táto krajina bude dodržiavať základné práva účastníka konania v zmysle ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako účastník konania, ako štátny príslušník tretej krajiny, má medzinárodnými dohovormi, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov EÚ a schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Zdôraznil, že účastník konania má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom Európskej únie, kde požiadal o udelenie azylu (Nemecko) a ktoré malo preskúmať jeho žiadosť o udelenie azylu. Účastník konania aj napriek tejto skutočnosti nerešpektoval medzinárodné právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny a z uvedenej krajiny ušiel. Správny orgán mal za to, že štátny príslušník tretej krajiny je povinný rešpektovať všeobecne záväzné predpisy platné na území členských štátov Európskej únie a schengenského priestoru a dodržiavať podmienky pobytu, ktoré sú mu stanovené. Tieto podmienky sú štátnemu príslušníkovi tretej krajiny stanovené na základe vôle spoločnosti, ktorá má právo na ochranu pred vplyvom nelegálnej migrácie cudzincov.
5. V ďalšom sa zaoberal stanovením lehoty zaistenia v zmysle ustanovení § 88 ods. 4 ZoPC, § 88a ods. 2 ZoPC s prihliadnutím na § 20 zákona o azyle a uviedol, že dĺžku doby zaistenia stanovil do 06.01.2018 a to po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania, aplikačnej praxe Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kedy je táto doba potrebná na rozhodnutie k žiadosti o udelenie azylu na
území SR, pričom dňa 06.07.2017 oznámil štátnemu orgánu Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej „Dublinské stredisko“) dôvod na začatie konania podľa Dublinského nariadenia III, pričom v danom prípade sa nejedná o manželský zväzok, ale iba o spolužitie druh a družka.
6. Pokiaľ sa týka uloženia miernejších donucovacích opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a) a podľa § 89 ods. 1 písm. b) ZoPC žalovaný dospel k záveru, že i napriek skutočnosti, že účastník konania ako žiadateľ o udelenie azylu na území SR má ubytovanie a všetky ďalšie potreby zabezpečené v azylovom zariadení, nemožno mu uložiť povinnosť v zmysle § 89 ZoPC, nakoľko by tým bol ohrozený samotný účel zaistenia, pretože sa jedná o zariadenie s voľným pohybom žiadateľov o azyl a reálne riziko úteku účastníka v konaní o udelenie azylu trvá a existuje dôvodné podozrenie, že sa tento pokúsi o útek z územia SR, obzvlášť pri vedomí, že bude vrátený na územie Nemecka, kde je voči jeho osobe vyhlásené pátranie pre Štátne zastupiteľstvo Dresden pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného poberania dávok a prípadným uložením uvedenej povinnosti by mohlo dôjsť k zmareniu účelu zaistenia, a to návratu do Nemecka. Takisto pri vyhodnotení ekonomickej situácie účastníka konania dospel k záveru, že nemá žiadne finančné prostriedky, nedisponuje žiadnym majetkom a na území SR má síce priateľku a dieťa ale tá má ešte len sedemnásť rokov, dostáva iba materský príspevok, býva u rodičov v rodinnom dome, ktorý disponuje štyrmi izbami a žije v ňom osem ľudí. Z toho dôvodu žalovaný neuložil povinnosť zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko vzhľadom na osobu zaisteného a jeho osobné pomery a pomery jeho priateľky, nie je možné z jeho strany zložiť finančnú záruku a zo strany priateľky zabezpečiť ubytovanie.
7. Dodal, že pri rozhodovaní sa zaoberal čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) a dospel k záveru, že zásah do práv účastníka konania je v súlade s týmto článkom, keďže štát zasiahol do jeho práv za podmienok upravených v zákone o pobyte cudzincov a poukazoval na nález Ústavného súdu č. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009, pričom v prípade účastníka konania sa naviac nejedná o manželský zväzok, ale iba o spolužitie ako druh a družka.
8. Záverom konštatoval, že boli naplnené podmienky podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov a podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny a konanie podľa zákona o azyle aj s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je dotknuté. Rovnako zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
9. Správnou žalobou zo dňa 13.07.2017 (č. l. 1-8 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP-PO11-18-014/2017-ZVC zo dňa 06.07.2017. Zároveň žiadal, aby súd nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a uplatnil si trovy konania.
10. S rozhodnutím žalovaného v celom rozsahu nesúhlasil z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné pre absentujúcu právnu úvahu žalovaného ohľadom viacerých závažných skutkových a právnych okolností v právnej veci žalobcu. Poukázal na to, že vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného vykazuje prvky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti, čo má za následok jeho nezákonnosť, pretože z jeho obsahu nie je možné dostatočne ustáliť, či mienil žalovaný zaistiť žalobcu za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo za účelom jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia III. Pokiaľ mienil žalovaný realizovať v predmetnej veci prevoz žalobcu na územie iného štátu (Nemecka) v zmysle Dublinského nariadenia III, ten bude v zmysle Dublinského nariadenia III realizovaný na základe rozhodnutia o odovzdaní do iného členského štátu, ktoré je príslušné vydať Dublinské stredisko Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu, v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. V ďalšom poukazoval na znenie článku 28 ods. 1 a ods. 2 Dublinského nariadenia III a mal za to, že žalovaný sa v predmetnej veci nedostatočne vysporiadal so zistením a následným vyhodnotením splnenia základnej zákonnej podmienky pre uplatnenia zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. e) ZoPC, ktorou je existencia značného rizika úteku štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom v napadnutom rozhodnutí iba citoval § 88 ods. 2 ZoPC bez vlastnej správnej úvahy ohľadom aplikácie tejto normy na zistený skutkový stav veci žalovaným, čím sa jeho
rozhodnutie aj v tomto smere javí nepreskúmateľným a tým nezákonným. Do pozornosti dával ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Szak/3/2017 zo dňa 04.05.2017), v zmysle ktorého existencia značného rizika úteku predstavuje rozhodujúci prvok pri rozhodovaní o potrebe zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny vychádzajúc zo znenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia.
11. Rovnako v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie trpí vadou riadneho odôvodnenia rozhodnutia a nedostatočného zistenia skutkového stavu v časti skúmania a vyhodnotenia možnosti uloženia miernejších donucovacích opatrení voči zaisteniu (alternatív zaistenia). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania veci prečo žalobca nespĺňa konkrétne podmienky pre tú ktorú formu miernejšieho donucovacieho opatrenia voči zaisteniu a teda prečo nepristúpil k ich aplikácii. Neuloženie miernejšieho opatrenia odôvodnil formalisticky jednou vetou a to, že vzhľadom na jeho pomery, doterajšie konanie na území SR, vyjadrenia pred správnym orgánom a vzhľadom na to, že nemá na území SR povolený pobyt a mieru ohrozenia účelu zaistenia, nemohol uložiť povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Za nedostatočne považoval napadnuté rozhodnutie aj odôvodnené vzhľadom na ustanovenie článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III, ako aj s poukazom na zákon o pobyte cudzincov, kedy môže dôjsť k zaisteniu cudzieho štátneho príslušníka iba vtedy, ak nie je možné účinne uplatniť iné miernejšie opatrenia. Skutkové závery žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v danej veci boli splnené podmienky pre uplatnenie miernejšieho donucovacieho opatrenia namiesto zaistenia v podobe hlásenia pobytu, respektíve zloženia peňažnej záruky v závislosti od výšky prípadnej požadovanej záruky, ktorá však žalobcovi nebola oznámená. V tejto súvislosti poukazoval na všeobecnú rozhodovaciu prax súdov, konkrétne rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Szak/3/2017 zo dňa 04.05.2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sa/8/2017 zo dňa 02.03.2017 a 7Sa/31/2016 zo dňa 03.01.2017.
12. Z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe zo dňa 24.07.2017 (č.l. 17-19 spisu) žalovaný navrhol predmetné napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Pokiaľ sa týka žalobných dôvodov uviedol, že skutkový stav zistil dostatočne, ešte pred vydaním rozhodnutia lustráciou v informačnom systéme EURODAC bolo zistené, že žalobca je stále vedený ako žiadateľ o udelenie azylu na území členského štátu Európskej únie v Nemecku, pričom z písomnej správy Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee vyplýva, že dňa 07.12.2016 bolo voči žalobcovi nariadené Spolkovým úradom pre azyl, migráciu a utečencov Dresden vyhostenie z Nemecka, ktoré nebolo realizované, nakoľko svojvoľne odišiel na neznáme miesto. Rovnako sa vážne zaoberal otázkou prevozu žalobcu na územie iného členského štátu a to Nemecka a preto ešte v deň jeho zaistenia podal podnet štátnemu orgánu Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na začatie konania podľa Dublinského nariadenia III. Pokiaľ sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia existencie značného rizika úteku, poukazoval na článok 2 písm. n) Dublinského nariadenia III, ako aj na článok 3 ods. 7 Smernice EPaR 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008, ako aj odporúčanie komisie z 01.10.2015, pričom zdôraznil, že podľa názoru žalovaného je možné pri posudzovaní rizika úteku na žalobcu uplatniť ihneď niekoľko kritérií. Jedným z nich je absencia platných dokladov. Aj keď ten uviedol, že počas cesty mu ich zobrali prevádzači, podľa doterajších skúseností žalovaného nelegálni migranti sa v mnohých prípadoch sami zbavujú dokladov v snahe utajiť svoju identitu, respektíve štátnu príslušnosť. Ďalším kritériom, ktoré je možné naňho aplikovať, je chýbajúce miesto bydliska, pričom na území SR sa zdržiaval v dome rodičov svojej priateľky, kde nebol prihlásený a zdržiaval sa tam neoprávnene. Ďalšou skutočnosťou je, že na jeho osobu sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané v inom členskom štáte, pričom v zmysle informácií Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee vyplýva, že žalobcovi bolo nariadené vyhostenie z Nemecka dňa 07.12.2016. Rovnako nerešpektoval rozhodnutie štátnych orgánov krajín EÚ, napríklad Talianska, pričom v zápisnici uviedol, že počas nelegálneho pobytu v Taliansku dostal rozhodnutie s určenou lehotou na vycestovanie z Talianska, čo nerešpektoval a odišiel k svojej rodine v Ríme, kde zostal šesť mesiacov. Rovnako zo správy z informácie Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee zo dňa 04.07.2017 vyplýva, že žalobca sa nachádza v Nemecku v pátraní pre Štátne zastupiteľstvo Dresden pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného poberania dávok.
13. Preto mal žalovaný za to, že účelom a cieľom zaistenia žalobcu je jeho odovzdanie nielen na posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu na území Nemecka ale aj preto, aby sa zodpovedal pred štátnymi orgánmi Nemecka pre porušenie právnych noriem, ktorých sa žalobca dopustil na území
Nemecka. Po preverení a vyhodnotení všetkých doterajších výpovedí žalobcu a po prehodnotení všetkých kritérií, ktoré zdôvodňujú riziko úteku, správny orgán dospel k záveru, že reálne existuje značné riziko úteku žalobcu a preto rozhodol o jeho zaistení a umiestnení v Ú. L..
14. Pokiaľ sa týka alternatívnych možností zaistenia uviedol, že sa s nimi vážne zaoberal, zvážil ich a vyhodnotil s tým, že možnosť ich uloženia bola vylúčená, nakoľko by bol ohrozený účel a cieľ zaistenia, a to je jeho odovzdanie nielen pre posúdenie žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Nemecka, ale aj preto, aby sa zodpovedal pred štátnymi orgánmi Nemecka pre porušenie právnych noriem, ktorých sa žalobca dopustil na území Nemecka. Zaoberal sa aj alternatívou zloženia peňažnej záruky a dospel k záveru, že žalobca nemá žiadne finančné prostriedky, nedisponuje žiadnym majetkom, čo potvrdil aj v zápisnici zo dňa 06.07.2017, kde uviedol, že disponuje sumou 5 Eur. Má priateľku E. Y., s ňou má dieťa a tá má len XX rokov a dostáva materský príspevok a býva u rodičov. Rovnako aj z vyjadrenia starostky obce N., kde má jeho priateľka E. Y., W.. XXXX, trvalý pobyt, že táto žije s rodičmi a so šiestimi súrodencami v rodinnom dome, kde obývajú tri izby, plus kuchyňa, pričom rodičia menovanej sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi a sú vedení na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie, pričom z rodného listu dieťaťa E. Y. vyplýva, že otec nie je uvedený. Preto po objektívnom zvážení všetkých okolností žalovaný neuložil ani povinnosť zložiť peňažnú záruku, nakoľko vzhľadom na osobu zaisteného, jeho finančné pomery a finančné pomery jeho priateľky by nebolo možné zo strany žalobcu zložiť potrebnú finančnú hotovosť.
15. Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, Operačný odbor, Spoločné kontaktné pracovisko Jarovce - Kittsee č. p. PPZ-HCP-PO8-25-016/2017- ZVC zo dňa 4.7.2017 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného) ohľadne preverenia osoby E. Y., narodený XX.XX.XXXX, alias Y. E., narodený XX.XX.XXXX, súd zistil, že pod číslom EURODAC: H. je na Spolkovom úrade pre azyl, migráciu a utečencov v Nemecku registrovaná osoba Y. E., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Y.. Osoba sa v Nemecku nachádza v pátraní pre Štátne zastupiteľstvo Dresden pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného poberania dávok. Na územie Nemecka pricestoval dňa 02.06.2015, pričom Spolkovým úradom pre azyl, migráciu a utečencov Dresden bolo dňa 07.12.2016 nariadené jeho vyhostenie z Nemecka. Azylové konanie bolo ukončené v Nemecku dňa 11.01.2017 a tolerovaný pobyt v Nemecku ukončený dňa 11.01.2017, pričom dňa 15.03.2017 odišiel na neznáme miesto.
16. Zo Zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 06.07.2017 súd z výsluchu žalobcu zistil, že tento sa počas pobytu v Nemecku zoznámil s E. Y., začali sa spolu stretávať a spolu aj žiť. Po nejakom čase prišli k jej rodičom na Slovensko, kde je asi pol roka. Zdržiaval sa u rodičov svojej priateľky, s ktorou čakal dieťa. Priateľka sa bola informovať na obecnom úrade aké doklady potrebujú k tomu, aby ho prihlásila na pobyt a aby sa mohli zosobášiť. Následne požiadal o udelenie azylu na území SR a dňa 29.06.2017 zobral túto žiadosť späť a dnešného dňa mu bolo aj vyhlásené rozhodnutie o zastavení konania o udelenie azylu. Polícia ho zobrala na oddelenie, kde znova požiadal o udelenie azylu na územie SR. Pokiaľ sa týkalo finančných prostriedkov uviedol, že má pri sebe 5 Eur, nemá žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu na území SR, má priateľku, ktorá má XX E. T. C., býva u svojich rodičov a nemá vlastné ubytovanie a nemá žiadny príjem, pričom po narodení dieťaťa je na materskej dovolenke a poberá materský príspevok, iný príjem nemá. Zabezpečiť ubytovanie si na území Slovenska nevedel. Jeho priateľka býva iba v rodinnom dome, ktorý má 4 izby a žije tam 8 ľudí. Jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde aj požiadal o udelenie azylu. Rovnako zo zápisnice zo dňa 06.07.2017 súd zistil, že predmetom vyjadrenia je vyjadrenie účastníka konania o tom, že voči nemu dňa 06.07.2017 bolo začaté konanie o zaistení, o ktorom bol účastník konania písomne upovedomený dňa 06.07.2017. Podkladom pre začatie konania bolo zistenie správneho orgánu, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Taktiež je žiadateľom o udelenie azylu na území Nemecka, ktoré bolo ukončené dňa 11.01.2017 a dňa 15.03.2017 odišiel na neznáme miesto. Preto sa zaisťuje podľa § 88a ods. 1 písm. e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku. Zároveň účastník konania prehlásil, že je si vedomý čo sa mu kladie za vinu, aké sú zistenia správneho orgánu a čo tvorí podklad pre rozhodnutie a vo veci mu bola daná možnosť na vyjadrenie.
17. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
18. Podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).
19. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.
20. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
21. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
22. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
23. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
24. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
25. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
26. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
27. Podľa článku 28 ods. 1 Dublinského nariadenia III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
28. Podľa článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
29. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
31. Podľa § 16 ods. 1 Správneho poriadku, účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu, a ak je potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanovení opatrovníka.
32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
33. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu súd právne uzatvára:
37. Predmetom konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP- PO11-18-014/2017-ZVC zo dňa 06.07.2017, ktorým žalovaný v zmysle § 88a ods. 1 písm. e) ZoPC zaistil žalobcu na základe skutočnosti, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Nemecka na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia III a stanovil dĺžku doby zaistenia do 06.01.2018 s tým, že ho umiestil v Ú. T. A. T. Z. U. L..
38. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013), ktorým aj žalovaný účelnosť zaistenia zdôvodňoval.
39. V prípade žalobcu bolo jednak z informačných systémov (EURODAC), ako aj z jeho vyjadrenie zistené, že tento požiadal o udelenie azylu na území Nemecka. Rovnako zo správy Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee zo dňa 04.07.2017 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise a na ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval a z nej vyplývajúce skutočnosti aj v preskúmavanom rozhodnutí uvádzal) bolo zistené, že žalobca sa takisto nachádza v pátraní pre Štátne zastupiteľstvo Dresden pre porušenie nemeckého zákona o drogách o pre prečin neoprávneného poberania dávok, pričom z danej správny takisto vyplýva, že na územie Nemecka pricestoval dňa 02.06.2015 a dňa 07.12.2016 mu bolo nariadené Spolkovým úradom pre azyl, migráciu a utečencov Dresden vyhostenie z Nemecka. Jeho azylové konanie ako aj tolerovaný pobyt, bolo ukončené dňa 11.01.2017, pričom od 15.03.2017 sa nachádza na neznámom mieste.
40. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že podstatou Dublinského nariadenia je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Dublinského dohovoru členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom touto krajinou je Nemecko, kde žalobca požiadal o azyl.
41. Z konania správneho orgánu vyplýva, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území Nemecka, čím táto krajina je zodpovedná za účastníka konania v zmysle Dublinského nariadenia III - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013. Súd má za to, že počas samotného zaistenia účastníka konania Dublinské stredisko, ako orgán, ktorý je príslušný na ďalšie konanie v zmysle predmetného nariadenia, zistí dostupné skutočnosti a potrebné preverenia na území Nemecka, pričom správny orgán dňa 06.07.2017 oznámil danú skutočnosť Dublinskému stredisku.
42. V danom prípade bol žalobca zaistený v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c), t.j. na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým je Dublinské nariadenie III, ak existuje značné riziko jeho úteku. V prípade zaistenia v zmysle citovaného právneho ustanovenia existencia značného rizika úteku je zákonnou podmienkou pre zaistenia žiadateľa o udelenie azylu, pričom bez splnenia tejto podmienky nemožno zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny.
43. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil značné riziko úteku a že jeho zaistenie v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. e) ZoPC je nezákonné súd má za to, že v napadnutom rozhodnutí správny orgán na strane 6 napadnutého rozhodnutia jednoznačne poukázal na to, že žalovaný, aj keď jednoznačne neuviedol, že v danom spočíva existencia značného rizika úteku žalobcu, avšak jednoznačne, jasne a zrozumiteľne uviedol, že je tu reálne riziko úteku žalobcu v konaní o udelenie azylu, ktoré trvá a ktoré vidí v tom, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca sa pokúsi o útek z územia Slovenskej republiky, obzvlášť pri vedomí, že bude vrátený na územie Nemecka, kde je voči jeho osobe vyhlásené pátranie pre Štátne zastupiteľstvo Dresden pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného porušovania dávok. Žalovaný jednoznačne popísal v čom vidí existenciu značného rizika úteku žalobcu a teda zdôvodnil náležite svoju správnu úvahu, že vo vyššie uvedených skutočnostiach vidí možnú existenciu rizika úteku žalobcu aj s poukazom na zákonné ustanovenie § 88 ods. 2 ZoPC.
44. Správny súd sa so správnou úvahou žalovaného o existencii značného rizika úteku žalobcu stotožňuje, nakoľko v skutočnostiach vyššie uvedených žalovaným možno reálne vidieť existenciu značného rizika jeho úteku. Súd poukazuje na to, že správny orgán v konaní o zaistení žalobcu náležitým spôsobom zistil, a to vykonanými lustráciami príslušníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné v dostupných informačných systémoch, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Nemecka a teda sú splnené podmienky jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia III, pričom rovnako z informácie, zaslanej na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Prešove, zo spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee pod č. p. PPZ-HCP-PO8-25-016/2017 zo dňa 04.07.2017 zistil, že žalobca sa nachádza v pátraní pre Štátne zastupiteľstvo v Dresden pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného poberania dávok, pričom súd navyše k danému dodáva, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že na území SR sa zdržiava neoprávnené pomerne dlhú dobu, keďže sám vo svojej výpovedi uviedol, že na Slovensku sa nachádza asi už pol roka, pričom neurobil žiadne úkony o tom, aby informoval orgány Slovenskej republiky o svojom pobyte, čo ako cudzinec mal povinnosť v zmysle zákona o pobyte cudzincov a pristúpil k tomu až keď chcel uzavrieť manželstvo a zisťoval aké doklady k danej skutočnosti potrebuje.
45. Súd má teda za to, že žalobná námietka nezdôvodnenia existencie značného rizika úteku žalobcu nie je dôvodná, nakoľko žalovaný videl existenciu značného rizika úteku žalobcu v tom, že tento sa pokúsi o útek, najmä vedomý si toho, že bude vrátený na územie Nemecka, kde bude vystavený trestnému stíhaniu, keďže bolo vyhlásené na jeho osobu pátranie pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného poberania dávok, pričom územie Nemecka opustil bez vedomosti príslušných nemeckých orgánov, nakoľko aj zo správy zo dňa 04.07.2017 vyplýva, že odo dňa 15.03.2017 sa tento zdržiava na im neznámom mieste. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že už pol roka sa zdržiava
na území Slovenskej republiky bez vedomosti príslušných policajných orgánov Slovenskej republiky. Záverom možno konštatovať, že bola splnená zákonná podmienka zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. e) ZoPC, ktorou je existencia značného rizika úteku žalobcu.
46. Pokiaľ sa týka uloženia miernejších donucovacích opatrení, ktorých ako alternatívu k zaisteniu ukladá správnemu orgánu využiť nielen ustanovenie § 89 ZoPC, ale aj článok 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III súd má zato, že správny orgán náležite v preskúmavanom rozhodnutí odôvodnil prečo nepristúpil k uloženiu miernejších opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a), teda hlásenie pobytu a § 89 ods. 1 písm. b), t. j. zloženia peňažnej záruky, pričom žalobca nedisponuje finančnou hotovosťou, čo potvrdil aj v zápisnici pri svojom výsluchu, a teda nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na zloženie peňažnej záruky. Z tohto pohľadu teda nie je podstatné ako na to upozorňoval žalobca, že mu jej výška zo strany správneho orgánu ani oznámená nebola, nakoľko z konania jednoznačne vyplynulo, že finančnými prostriedkami, okrem 5 EUR nedisponuje, z čoho jednoznačne vyplýva, že nebol schopný zložiť peňažnú záruku. Rovnako ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepripadá do úvahy uloženie miernejšieho opatrenia vo forme hlásenia pobytu, nakoľko žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, a ako to uviedol správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí, nemá žiadne finančné prostriedky ani na zabezpečenie svojho pobytu na území SR, pričom aj z jeho výpovede vyplynulo, že takisto si nemôže zabezpečiť ani ubytovanie, keďže žil spolu so svojou partnerkou u jej rodičov v ich rodinnom dome, ktorý má štyri izby a kde žije asi osem ľudí. Súd však zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že v prípade značnej existencie rizika úteku žalobcu, ktorá spočíva najmä v tom ako uviedol žalovaný správny orgán, že žalobca pri vedomí si toho, že bude vrátený na územie Nemecka, kde je voči jeho osobe vyhlásené pátranie pre Štátne zastupiteľstvo Dresden, pre porušenie nemeckého zákona o drogách a pre prečin neoprávneného poberania dávok, uloženie menej donucovacích prostriedkov neprichádza do úvahy vzhľadom na jeho možný útek, aby sa vyhol vráteniu do Nemecka pre možné následky, odkiaľ mu okrem iného dňa 07.12.2016 bolo nariadené aj jeho vyhostenie Spolkovým úradom pre azyl, migráciu a utečencov Dresden. Týmto útekom, ktorého značná existencia bola v konaní preukázaná, by zo strany žalobcu došlo k zmareniu účelu jeho zaistenia. Preto aj daná námietka nie je dôvodná.
47. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že podľa tvrdení žalobcu žalovaný nemá jednoznačné v tom, že z akého dôvodu pristúpil k jeho zaisteniu, či za účelom jeho prevozu alebo rozhodnutia o administratívnom vyhostení, súd poukazuje na výrok napadnutého rozhodnutia, v ktorom je jednoznačne zo strany správneho orgánu uvedené, že žalobca je zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov na základe tej skutočnosti, že žalobca, ako účastník konania, je žiadateľom o udelenie azylu na území Nemecka. Preto bol zaistený na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia III. Súd má teda za to, že ani daná námietka nie je dôvodná, keďže jednak z výroku, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že žalobca bol zaistený za účelom prípravy jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia III, keďže je žiadateľom o udelenie azylu na území iného členského štátu Európskej únie, a to Nemecka, ktoré spĺňa všetky atribúty demokratického štátu, rešpektuje základné ľudské práva a slobody, je signatárom Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a je právnym štátom, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal a zdôvodnil prečo je možné vyhostenie žalobcu do krajiny Nemecko.
48. Záverom správny súd poukazuje na čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca. V danom prípade bola účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preukázaná a zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte je teda aj v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
49. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 13.07.2017 podľa § 229 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.