Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/25/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: AD - MEP s.r.o., so sídlom Včelárska 13, 821 05 Bratislava, IČO: 47 748 672, právne zast. JUDr. Jánom Kiššom, advokátom, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: LK Sales Consulting, s.r.o., so sídlom Papraďová 1A, 821 01 Bratislava, IČO: 46 836 250, o zaplatenie 503.702,97 eur s prísl, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2017 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 503,702,97 eur s príslušenstvom a trovami konania titulom plnenia zo zmluvy.

2. Podaním doručeným súdu dňa 01.08.2017 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa ust. § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platnom znení (ďalej len ako „CSP“) a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 1, vedených na LV Č.. XXXX, P. Č.. XXXX W. P. Č.. XXXX pre D. Ú. E., F. I.-A..Č.. X., F. I. U..

3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôvodnil tým, že ako dodávateľ na základe „Zmluvy o dielo č. XX/XXXX" zo dňa 13.1.2016 vykonal pre žalovaného ako objednávateľa montážne práce - rozsiahlu rekonštrukciu na objekte v Bratislave, S. Č.. X W. XX v celkovej hodnote 503.702,97 eur. Po prebratí diela žalovaným si žalobca fakturoval u žalovaného faktúrou č. 172001 zo dňa 9.1.2017, splatnou dňa 16.1.2017, cenu diela, t.j. sumu 503.702,97 eur. Keďže žalovaný túto faktúru neuhradil v lehote splatnosti a ani po troch upomienkach žalobcu, žalobca podal dňa 19.6.2017 žalobu o zaplatenie 503.702,97 eur s príslušenstvom.

4. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, žalobca poukázal na ohrozenie exekúcie, ktoré vidí v nasledovných skutočnostiach: Konateľ žalobcu Garnik Hakobyan a konateľ žalovaného Ing. Ladislav Kozmon niekoľko rokov spolu neformálne podnikali, boli navzájom obchodne a majetkovo prepojení a mali blízke rodinné vzťahy. Na konci roka 2016 sa však ich spoločné podnikateľské aktivity skončili a došlo medzi nimi k gentlemanským dohodám o vysporiadaní nadobudnutých majetkových hodnôt. Jednou z dohôd bol záväzok Ing. Ladislava Kozmona previesť ako darca darovacou zmluvou nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkami zapísaný na LV č. XXX D. Ú. E. P., F. B. P., na obdarovanú - manželku konateľa žalobcu Arpik Hakobian. Menovaný si tento záväzok síce čiastočne splnil tým, že darovacou zmluvou zo dňa 12.10.2016. resp. dodatkom č. 1 zo dňa 20.10.2016, previedol predmetné nehnuteľnosti na Arpik Hakobyan, no následne rôznymi účelovými, obštrukčnými krokmi (odmietal súčinnosť pri odstránení Katastrálnym odborom OÚ Senec vytknutého nedostatku darovacej zmluvy, hoci sa k takejto súčinnosti v zmluve zaviazal) sa snaží, aby táto darovacia zmluva nebola zapísaná do katastra nehnuteľností so zámerom neumožniť Arpik Hakobyan nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostian a tým

ju pozbaviť majetkových hodnôt, ktoré jej zákonne patria. Vkladové konanie v tejto veci je vedené na Katastrálnom odbore. Okresného úradu Senec pod K.-XXXX/XXXX a toto konanie k dnešnému dňu nie je ukončené. Okrem iných obštrukčných krokov v tomto vkladovom konaní konateľ žalovaného zašiel až tak ďaleko, že v priebehu neukončeného predmetného vkladového konania (zápisu darovacej zmluvy zo dňa 12.10.2016 a následného dodatku č. 1 zo dňa 20.10.2016), previedol kúpnou zmluvou zo dňa 18.1.2017 tieto nehnuteľnosti na tretiu osobu a túto kúpnu zmluvu dal zavkladovať na Katastrálnom odbore, Okresného úradu Senec, kde je konanie vedené pod K.-XXXX/XX. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že snaha o účelové a špekulatívne metódy sú pre konateľa žalovaného bežnou praxou, z čoho sa dá vyvodiť, že podobné metódy (prepis majetku žalovanej spoločnosti na tretiu osobu) je pripravený použiť i v inom prípade. Žalovaná spoločnosť okrem podielu na týchto nehnuteľnostiach nevlastní prakticky žiadny majetok. Konateľ žalovanej spoločnosti figuruje ako vlastník, resp. konateľ v dvadsiatich spoločnostiach. Keďže z konania konateľa žalovanej spoločnosti je zrejmé, že má možnosti (vlastník viacerých obchodných spoločností, resp. prevod podielu nehnuteľnosti na spoluvlastníčku) a je schopný (obdobného konania - snaha o pozbavenie majetku iného ~ sa dopúšťa voči osobám blízkym konateľa žalobcu), žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaný i v inom prípade pokúša inú osobu zbaviť majetku) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je adekvátnym opatrením voči žalovanému - vzhľadom na výšku pohľadávky, niekoľkonásobné zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu, ako aj vzhľadom na doterajšie praktiky jeho konateľa, pričom zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom nadmerne neobmedzí žalovaného a je jediným možným opatrením zabezpečenia vymoženia žalobcovej oprávnenej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca návrhu vyhovieť.

5. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

13. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinami k nemu pripojenými, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

14. V danom prípade žalobca neosvedčil, že vzájomné vzťahy strán sporu sú narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Strana sporu, ktorá navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť, že nenariadením zabezpečovacieho opatrenia by bolo jeho právo ohrozené, pričom nebezpečenstvo hroziacej ujmy je bezprostredné a konkrétne.

15. V predmetnom prípade žalobca existenciu takéhoto nebezpečenstva neosvedčil. Argumenty uvedené žalobcom sú v rovine hypotetických úvah, z ktorých žiadne konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo nevyplýva. Žalobca relevantnými listinnými dôkazmi nepreukázal, že sa žalovaný snaží bezprostredne zbaviť všetkého svojho majetku, resp. že realizuje kroky smerujúce k tomu, že výkon budúceho rozhodnutia nebude možný. Samotná skutočnosť, že nedošlo k úhrade pohľadávky žalobcu v lehote splatnosti bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nemôže zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že konateľ žalovaného sa účelovo snaží zabrániť zavkladovaniu darovacej zmluvy zo dňa 12.10.2016 uzatvorenej s Arpik Hakobyan, táto sama osebe nemôže obstáť, nakoľko v tomto prípade ide o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi Ing. Ladislavom Kozmom ako fyzickou osobou a týka sa výlučne nehnuteľností v jeho osobnom vlastníctve. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal, že Ing. Ladislav Kozmon podniká krovy vedúce k zbaveniu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a ani nepreukázal, že majetkový substrát žalovaného je tvorený len z nehnuteľností, ohľadom ktorých žiadal zriadiť sudcovské záložné právo.

16. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu zákonných dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Argumentácia žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v rovine žalobcových domnienok a nepoukazuje na nutnosť bezodkladnej úpravy medzi stranami sporu ani reálnu obavu, že exekúcia bude ohrozená. Preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol.

17. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je len rozhodnutím o jednotlivom procesnom návrhu navrhovateľa, nie je teda výsledkom konania ako takého. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným procesným inštitútom, na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva aj zo zaradenia tohto inštitútu do samostatnej tretej hlavy Civilného sporového poriadku. V súlade s § 331 ods. 1 sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane. Z tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.