Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-9Csp/125/2017

Uznesenie

Okresný súd Brezno v právnej veci žalobcu H. O., K.. XX.XX.XXXX, O. O., S. XXXX/XX, zast. Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Horná 54, proti žalovaným 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a 2/ Železiarne Podbrezová, a.s., IČO: 31 562 141, so sídlom Podbrezová, Kolkáreň 35, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500122052 zo dňa 10.07.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/.

Žalovaný 2/ Železiarne Podbrezová, a.s., IČO: 31 562 141, so sídlom Podbrezová, Kolkáreň 35, je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500122052 zo dňa 10.07.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

Žalobca je p o v i n n ý v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500122052 zo dňa 10.07.2015, príp. aj so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500122052 zo dňa 10.07.2015. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.07.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.07.2017, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500122052 zo dňa 10.07.2015, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, a tiež ktorým by uložil žalovanému 2/ - zamestnávateľovi žalobcu Železiarne Podbrezová, a.s., IČO: 31 562 141 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.7.2015 žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500122052 (ďalej len „zmluva o úvere), na základe ktorej poskytol žalovaný 1/ žalobcovi úver vo výške 1.350.00 Eur (úverový limit 1500 Eur - poplatok 150 Eur v zmysle bodu 6. zmluvy o úvere). Pri podpise zmluvy o úvere bola žalobcovi daná k podpisu aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500122052 zo dňa 10.7.2015, ktorou je zabezpečená pohľadávka žalovaného 1/zo zmluvy o úvere. Žalovaný 1/

prostredníctvom žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu, vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu od decembra 2015. Podľa potvrdenia o vykonávaní zrážok zo mzdy od žalovaného 2/ bola žalobcovi k 6.7.2017 zrazená suma 1405,46 Eur, pričom dozrážať je potrebné ešte 1472,02 Eur. Celková požadovaná suma na zrazenie je 2877,48 Eur, čo nekorešponduje so zmluvou o úvere, podľa ktorej celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť (úver + úroky + poplatok) je 2053,68 Eur. Podľa Aktuálneho stavu splátok ku dňu prevodu zo dňa 17.3.2016 žalobca uhradil žalovanému 1/ splátky nasledovne: dňa 7.8.2015 sumu 87,17 Eur, dňa 14.9.2015 sumu 87,17 Eur, dňa 12.10.2015 sumu 87,17 Eur; v novembri žalobca splátku neuhradil, a preto žalovaný 1/ požadoval vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré žalovaný 2/ vykonáva od decembra 2015. Doposiaľ žalobca zaplatil žalovanému 1/ v splátkach spolu 261,51 Eur, prostredníctvom zrážok spolu 1405,46 Eur tj. spolu sumu 1666,97 Eur. Žalobca uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, preto žalobca v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ (§ 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). Žalovaný 1/ je naopak právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). Právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný neustále prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu, čím sa žalobca dostáva do pozície, v ktorej nevie inak ako prostredníctvom súdom vydaného neodkladného opatrenia (a následnej žaloby vo veci samej) ovplyvniť aká vysoká suma mu bude zrazená na základe jednostranného určenia veriteľa - žalovaného 1/. Týmto sa žalobca ako spotrebiteľ dostáva do zhoršeného postavenia v ktorom mu vzniká ujma. Žalobca má za to, že zmluva o úvere nespĺňa zákonnú náležitosť a to písomnú formu v zmysle § 46 a § 9 ods.1 zákona 129/2010 Z.z., teda písomný návrh na uzavretie zmluvy a písomné prijatie návrhu. Pre dodržanie písomnej formy zmluvy sú potrebné dva vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných strán v písomnej forme, ktorých by boli zhodne uvedené všetky náležitosti predpokladané v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Listinu žalovaným 1/ označovanú ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere (žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere) je v časti 5. potrebné posudzovať ako návrh žalobcu na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 zo dňa 6.7.2015. Následne časť 6. tejto listiny vyplnenú žalovaným 1/ dňa 10.7.2015 je potrebné posudzovať ako odmietnutie návrhu žalobou žalovaným 1/ a nový návrh žalovaného 1/ na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 44 ods. 2 OZ, nakoľko bod 6. nie je obsahovo totožný s bodom 5. listiny (návrhom žalobcu na uzavretie zmluvy). Bod 6. zmluvy obsahuje dodatky ako napr. výšku RPMN ktorá v časti 5. je uvedená v inej výške v neprospech spotrebiteľa. Nový návrh zmluvy žalovaného 1/ žalobca písomne nepotvrdil čím nebola dodržaná podmienka uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. V návrhu na uzavretie zmluvy (časť. 5. listiny) nie sú uvedené všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ako výška RIMN, doba trvania zmluvy, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov na základe čoho je podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Výška RPMN je uvedená 26,68, avšak v časti 6. je výška RPMN dodatočne doplnená žalovaným 1/ ako 26,53, tj. RPMN je v časti 5. uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa a teda akoby uvedená nebola. Žalobca si od žalovaného 1/ požičal sumu 1.350,00 Eur. Doposiaľ žalobca prostredníctvom splátok a prostredníctvom zrážok zo mzdy uhradil žalovanému 1/ sumu 1666,97 Eur. Rozdiel týchto súm doposiaľ vo výške 316,97 Eur bude žalobca od žalovaného 1/ požadovať vrátiť ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 (konanie vo veci samej). Žalobca bude v zmysle zákona, v príslušnej stanovenej lehote žiadať súd o vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného 1/ v príslušnej výške, ktorú bude možné presne vyčísliť až v čase, keď k zrážkam zo mzdy žalobcu už nebude dochádzať (konanie vo veci samej). Výkonu zrážok zo mzdy žalobca nemôže zabrániť napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jeho majetku neschválil. Vydanie neodkladného opatrenia je výlučným prostriedkom na zabránenie výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Potreba bezodkladne upraviť pomery je osvedčená tým, že zo mzdy žalobcu na žiadosť žalovaného 1/ podľa dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobcu vykonáva zrážky zo mzdy, čo spôsobuje výrazné obmedzenie žalobcu disponovať so svojim majetkom (príjmom) a žalovaný 1/ môže neobmedzene vymáhať pohľadávku na podklade zmluvného vzťahu, ktorého obsah je spochybnený, nakoľko zmluva o úvere nedodržala predpísanú písomnú formu a tiež úver je potrebné považovať v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Zrážky zo mzdy zamestnávateľ žalobcu vykonáva na základe nejudikovaného titulu a žalobca

nemá iné prostriedky na to, aby tento proces zastavil bez súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok práva Európskej únie, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Do rozhodnutia okresného súdu o tom, či bola zmluva o úvere uzavretá platne (resp. či je bezúročná a bez poplatkov) následkom čoho bude vydanie bezdôvodného obohatenia, je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia aj voči tretej osobe - zamestnávateľovi žalobcu (žalovaný 2/) z dôvodu, že prostredníctvom neho žalovaný 1/ zrážky zo mzdy žalobou vykonáva. Uloženie povinnosti tretej osobe má povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná k predmetu konania. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, ktorému má byť poskytnutá procesná obrana. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania.

3. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500122052 zo dňa 10.07.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom, v časti 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur je uvedené: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500 Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 52,88 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.053,68 Eur, RPMN za úver: 26,53 %, ročná úroková sadzba úveru: 17,45 %, priemerná RPMN za úver: 37,67 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 1.500 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.053,68 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 26,53 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 17,45 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 Eur.

4. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500122052 zo dňa 10.07.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalobcom ako dlžníkom, podľa dohody žalovaný 1/ bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500122052 čiastku vo výške 1.500 Eur. Pohľadávky žalovaného 1/ voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré žalovanému 1/ preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného 1/ mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na určený bankový účet vo výške 87,17 Eur mesačne.

5. Z Potvrdenia o vykonávaní zrážok zo mzdy vystaveného žalovaným 2/ dňa 06.07.2017, celková požadovaná suma na zrazenie zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/ predstavuje sumu 2877,48 Eur, zrážky vykonávané od mesiaca december 2015 vo výške 87,17 Eur mesačne. V roku 2015 bolo zo mzdy žalobcu zrazených spolu 87,17 Eur , v roku 2016 bolo zrazených spolu 917,39 Eur, v roku 2017 bolo zrazených spolu 400,90 Eur, teda spolu zrazených 1 405,46 Eur, pričom čiastka, ktorú je potrebné dozrážať predstavuje sumu 1 472,02 Eur.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 10.07.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu.

16. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola dňa 10.07.2015 uzavretá zmluva o úvere a súčasne na osobitnej listine aj dohoda o zrážkach zo mzdy, slúžiaca na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ ako veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný 1/ mal pri ich uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a žalobca postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o postavenie žalobcu ako dlžníka, tento nie je v zmluve o úvere označený obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ho mohli identifikovať ako podnikateľa.

18. V prejednávanej veci žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že mu majú byť vykonávané zrážky zo mzdy, pričom časť pohľadávky žalovaného 1/ žalobca neuznáva, nakoľko spochybňuje platnosť uzatvorenia zmluvy o úvere, resp. má za to, že pre absenciu náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. je zmluvu o úvere potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, v dôsledku čoho má veriteľ nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobcovi reálne poskytol, t.j. 1.350 Eur. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného 1/, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobcu ( žalovaného 2/) o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobcu, čo má nepochybne dopad na jeho finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobca spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky žalovaného 1/, ako aj spôsob jej uplatnenia.

19. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej- ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného 1/ súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/ zo Zmluvy o revolvingovom úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný 1/ má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný 1/ je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný 1/ v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobcu.

20. Pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci smeruje aj k uloženiu určitej povinnosti tretej osobe, ktorej nesvedčí vecná legitimácia vo veci samej v rámci vzájomných právnych vzťahov žalobcu a žalovaného 1/, konkrétne zamestnávateľovi žalobcu ( žalovaný 2/), súd považoval návrh za dôvodný aj v tejto časti. Súd zastáva názor, že Civilný sporový poriadok nevylučuje uloženie určitej povinnosti takejto tretej osobe neodkladným opatrením, pričom predovšetkým vychádzajúc z teleologického výkladu právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je nutné dospieť k záveru, že rôznorodosť súkromnoprávnych vzťahov a ústavná požiadavka na zabezpečenie efektívnej súdnej ochrany si v závislosti od okolností konkrétnej veci vyžaduje aj takýto zásah do práv, resp. záujmov tretieho subjektu. Aj v prejednávanej veci pokiaľ by bola uložená len povinnosť žalovanému 1/ zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ by žalovaný 1/ napriek vykonateľnosti takéhoto výroku uloženú povinnosť nesplnil (napr. neoznámil by zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok), žalobcovi by zostala len možnosť domáhať sa splnenia tejto povinnosti vykonaním exekúcie na nepeňažné plnenie, pričom medzitým by mu mohli byť stále vykonávané zrážky zo mzdy. Tento dôsledok je podľa názoru súdu v rozpore s uvedenou ústavnou požiadavkou na zabezpečenie efektívnej súdnej ochrany práv a právnych záujmov osôb, do ktorých bolo protiprávne zasiahnuté, pričom v prejednávanej veci je navyše takáto požiadavka umocnená postavením žalobcu ako spotrebiteľa, t.j. slabšej zmluvnej strany, ktorej právna úprava zaručuje zvýšenú ochranu. Nakoľko žalobca nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému 2/, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy. Naviac aj gramatickým a systematickým výkladom ustanovení Civilného sporového poriadku možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že okruh strán, resp. „účastníkov“ konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či je takýto návrh podaný pred alebo po začatí konania vo veci samej) môže byť odlišný od okruhu strán sporu vo veci samej, čo súvisí so skutočnosťou, že nová právna úprava na rozdiel od úpravy v Občianskom

súdnom poriadku upustila od konceptu dočasnosti ako pojmového znaku predchádzajúceho inštitútu predbežných opatrení. Aj v prejednávanej veci preto nič nebráni tomu, aby zamestnávateľ žalobcu bol považovaný za stranu („účastníka“) konania o nariadení neodkladného opatrenia, aj keď, ako už bolo uvedené, v sporoch vo veci samej vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným 1/ by mu vecná legitimácia nesvedčila.

21. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanému 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

27. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

28. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

29. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

30. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného 1/, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný, avšak za predpokladu, že žalobca bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jej tvrdení protiprávne zasahované zo strany žalovaného 1/. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pomerne autonómne, avšak s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu, ktorý vyplýva priamo zo zákona (§ 326, § 335 a § 336 . Pokiaľ § 325 ods. 2 predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenie strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 OSP. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu v súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinností voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Z toho dôvodu je potrebné, aby pri nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania súd dôsledne identifikoval chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávneho vzťahu. Pokiaľ

sa žalobca v danej súvislosti domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu, súd navrhovateľovi vždy uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP.

31. Súd teda v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súlade s ust. § 336 ods. 1 súd preto uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s predmetnou zmluvou o úvere. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 357 písm. a/ a § 362 ods. 1, prvá veta . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .