Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_19P-35-2017.pdf
PDF · 87.93 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/35/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci rozvodu manželstva navrhovateľky O. G., Z. C., P. XX.XX.XXXX, Y. H. X/XX, XXX XX Ž. P. L., štátna občianka SR a druhého manžela Z. G., P.L. XX.XX.XXXX, Y. L. XX/XX, XXX XX Ž. P. L., štátny občan SR a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu J. G., P. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania O. G., Z. C., narodenej XX.XX.XXXX a Z. G., narodeného XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žiar nad Hronom, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 39, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletú J. G., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške 200 € mesačne splatným vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec maloletého dieťaťa je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou J. každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 14.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho v stanovenom čase otcovi maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa riadne a včas prevziať v bydlisku matky maloletého dieťaťa a dieťa matke riadne a včas v bydlisku matky maloletého dieťaťa po styku odovzdať.
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.06.2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej J. G., narodenej XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. V návrhu uviedla, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, postupne však medzi nimi nastali nezhody, k manželovi stratila dôveru až došlo medzi nimi k úplnému citovému odcudzeniu. Zistila, že s manželom majú rozdielne povahové vlastnosti a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií už viac ako jeden a pol roka, odvtedy, ako sa manžel presťahoval k svojej novej priateľke. V návrhu deklarovala, že medzi ňou a manželom neexistuje žiadna citová náklonnosť a obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy. S manželom sa stretávajú len v súvislosti so zabezpečovaním výchovy a výživy maloletej dcéry. Keďže napätú situáciu v manželstve citlivo vnímala aj maloletá dcéra, rozvod manželstva označila navrhovateľka za súladný so záujmami maloletého dieťaťa. Záverom uviedla, že s manželom sa dohodli aj na úprave práv a povinností k maloletej dcére J., pričom
navrhla, aby maloletá dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200 € mesačne.
2. Druhý manžel s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasil. Uviedol, že nemá záujem na ďalšom spolužití s navrhovateľkou, nakoľko ich vzájomné vzťahy ochladli a vzájomne sa odcudzili. Výsledkom nezhôd bola skutočnosť, že navrhovateľka opustila ich spoločnú domácnosť. Potvrdil, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, je iba formálnym zväzkom a pretrváva v ňom hlboký a trvalý rozvrat. V obnovení manželstva nevidí predpoklad, nakoľko má novú známosť. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, poukázal na dohodu manželov uzavretú dňa 01.03.2017. Záverom svojho vyjadrenia požiadal súd, aby pomery rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode manželstva upravil v zmysle predmetnej dohody.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Manželia uzavreli manželstvo dňa 16.08.2014 na Matričnom úrade v Žiari nad Hronom, pričom u obidvoch manželov ide o prvé manželstvo. Obidvaja manželia sú slovenskí štátni občania, žijú v Nemecku, kde majú hlásený pobyt cudzinca. Manželia sú rodičmi maloletého dieťaťa J. G., P. I. XX.XX.XXXX.
5. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti od marca 2016, kedy po dohode ukončili vzájomné spolužitie. Manžel rok a pol žije v spoločnej domácnosti s novou priateľkou, ktorá má jedno dieťa. Odchodu zo spoločnej domácnosti predchádzali časté hádky, výsledkom ktorých bolo vzájomné odcudzenie sa. S maloletou dcérou J. zostala žiť v Nemecku, v trojizbovom byte, za ktorý platí nájomné vo výške 890 € mesačne, energie a internet spolu vo výške 86,93 € mesačne a poistenie vo výške 73,49 € ročne. Okrem toho platí za rozhlas a televíziu sumou 53,94 € za tri mesiace a spláca zostatok úveru 2.500 € splátkami po 200 € až 300 € mesačne a auto splátkami po 231 € mesačne. Na maloleté dcéru má výdavky na škôlku, stravu a záujmové krúžky spolu v sume 212,50 € mesačne. Kupuje jej aj krém na kožu v sume 26 € mesačne. Uviedla, že druhý manžel zarába mesačne od 1.000 € do 1.500 € mesačne, pričom pracuje ako vodoinštalatér a okrem toho má ešte ďalšiu prácu. Žije v trojizbovom byte spolu so svojou priateľkou, za ktorý platí cca 1.000 € mesačne. S priateľkou majú v prenájme krčmu, z ktorej im plynie spoločný príjem.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom zo dňa 18.07.2017 súd zistil, že maloletá J. G. sa narodila mimo manželstva, pričom jej rodičmi sú matka O. G., P.Á. XX.XX.XXXX a otec Z. G., P. XX.XX.XXXX. Obidvaja rodičia majú trvalý pobyt v Žiari nad Hronom, pričom aktuálne bydlisko majú v Nemecku, kde maloletá J. navštevuje materskú školu.
7. Z predložených výplatných pások rodičov súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca v období od mája 2016 do júna 2017 bol vo výške 1.229,60 €. Priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od júla 2016 do júna 2017 bol vo výške 1.847,15 €.
8. Účastníci konania dokladovali aj dohodu, predmetom ktorej je dojednanie o úprave styku otca s maloletou J., v zmysle ktorej otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 14.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny.
9. Podľa Článku 3 odsek 1 písmeno b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Rady“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".
10. Podľa § 23 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného..
12. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 62 odsek 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Súd skúmajúc, či má právomoc na konanie vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania dospel k záveru, že jeho právomoc je daná podľa Článku 3 odsek 1 písmeno b) Nariadenia Rady, nakoľko napriek tomu, že manželia majú obvyklý pobyt na území iného členského štátu - Nemecka, obidvaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.
16. Súd mal z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu navrhovateľky a z postoja druhého manžela deklarovaného v písomných vyjadreniach preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Účastníci konania žijú v oddelených domácnostiach prakticky už druhý rok, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a vzájomne sa citovo odcudzili. Z dokazovania vyplynulo, že žiaden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a obidvaja manželia trvajú na rozvode manželstva. Rozvrat manželstva súd vníma ako hlboký a nezvratný aj vzhľadom na skutočnosť, že druhý manžel už viac ako rok a pol udržiava mimomanželskú známosť. Súd na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje základné funkcie tak, ako ich predpokladajú ustanovenia zákona o rodine, a teda je iba formálnym zväzkom. Zo zhodných vyjadrení účastníkov vyplynulo, že nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia, obzvlášť, keď obidvaja manželia už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol predovšetkým v komunikačných problémoch manželov a v neschopnosti riešiť vzájomné problémy.
17. Vzhľadom k tomu, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá J. G., P. XX.XX.XXXX, súd rozhodoval aj o jej zverení do osobnej starostlivosti jednému z rodičov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá J. od marca 2016 žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá bezprostredne zabezpečuje jej nevyhnutné životné potreby spojené s výživou, bývaním a návštevou predškolského zariadenia. Keďže otec súhlasil s návrhom matky v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej J., súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
18. Súd súčasne určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. s prihliadnutím na jeho majetkové aj finančné pomery ako aj na odôvodnené potreby maloletej J.. Z dokazovania vyplynulo, že životná úroveň obidvoch rodičov je porovnateľná, obidvaja rodičia sú zamestnaní, pričom v priemere dosahujú čistý mesačný príjem na úrovni sumy 1.300 €. Obidvaja rodičia vynakladajú bežné výdavky na bývanie. Otec navyše zdieľa spoločnú domácnosť s priateľkou. Matka žije spolu s maloletou J., pričom z dosiahnutého príjmu spláca úver na nábytok a osobné motorové vozidlo a uspokojuje nevyhnutné základné životné potreby maloletej dcéry. Maloletá je aktuálne vo veku 5 rokov a navštevuje predškolské zariadenie. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu ustálil, že navrhovaná vyživovacia povinnosť vo výške 200 € mesačne je primeraná schopnostiam a majetkovým pomerom otca a zároveň zodpovedajúca opodstatneným potrebám maloletej J..
19. Keďže rodičia žiadali upraviť styk s maloletou J., súd v súlade s ich dohodou upravil rozsah stretávania sa otca s maloletou J. každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 14.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny s tým, že matke uložil, aby maloleté dieťa na styk s otcom pripravila a odovzdala mu ho v stanovenom čase a zároveň otcovi uložil, aby maloleté dieťa riadne a včas prevzal a po styku riadne a včas odovzdal v bydlisku matky maloletého dieťaťa.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci konania vo výrokoch, voči ktorým sa osobne, alebo prostredníctvom zástupcov vzdali práva podať odvolanie.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.