Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/17/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: N. W., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX O., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Dušan Slanina a spol., Horné bašty 8943/25, 917 01 Trnava, proti žalovanému: T., o zaplatenie 4 797,35 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 172,61 eur od 31. 05. 2006 do 10.03.2010, zo sumy 475,50 eur od 31. 05. 2006 do 10. 03. 2010, zo sumy 2 074,62 eur od 14. 09. 2006 do 10. 03. 2010, zo sumy 2 074,62 eur od 27. 10. 2006 do 10. 03. 2010 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 4 797,35 eur od 11. 03. 2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 568,28 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11. 03. 2010 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

V. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 76,30 %.

VI. Štát má proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania štátu v rozsahu 88,15 % a voči žalovanému v rozsahu 11,85 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 29. 04. 2009 doručeným súdu dňa 30. 04. 2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4 797,35 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, a to titulom solidárnej zodpovednosti voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Združením podnikateľov (ďalej aj „združenie“) a Y. J. U. a z úhrady za právne služby poskytnuté združeniu Y. J. U.. Návrh odôvodnil tým, že ešte za trvania spoločného podnikania medzi žalobcom a žalovaným im Y.. J. U. poskytol pôžičku vo výške 550 000,- Sk, z ktorej zo spoločných prostriedkov vrátili 300 000,- Sk a zvyšnú sumu 250 000,- Sk, z ktorej má žalovaný zaplatiť polovicu vrátil žalobca v dvoch splátkach po 125 000,- Sk dňa 13. 09. 2006 a dňa 26. 10. 2006. Ďalej sa žalobca domáhal uhradiť polovicu z faktúr vystavených Y., právnym zástupcom združenia B. ktoré vystavil dňa 04. 05. 2006 na sumu 28 650,- Sk a dňa 09. 05. 2006 na sumu 10 400,- Sk za poskytnuté právne služby v čase spoločného podnikania účastníkov konania. K návrhu priložil Spoločenskú zmluvu o združení podnikateľov zo dňa 09. 01. 1993, Návrh na vysporiadanie spoločníkov združenia B. k 30. 04. 2006, kópie príjmových pokladničných dokladov zo dňa 13. 09. 2006 a 26. 10. 2006, faktúru č. 27/06, faktúru č. 26/06, výpis z účtu žalobcu, výzvu na vrátenie pôžičky zo dňa 06. 09. 2006.

2. Súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 36Rob/7/09-33 zo dňa 17. 06. 2009, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2016 (ďalej ako „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

3. Odpor žalovaný odôvodnil nepredložením dôkazov poskytnutia pôžičky vrátane nepreukázania odovzdania peňažnej sumy alebo jej prevodu na príslušný účet združenia v sume 550 000,- Sk. Ďalej uviedol, že aj v návrhu na majetkové vysporiadanie spoločníkov združenia k 30. 04. 2006 zo dňa 28. 07. 2006 vypracovanom N.. Y. T., ktoré podpísal iba žalobca sa pôžička uvádza v sume 250 000,- Sk na strane záväzkov N. W.. Príjmové pokladničné doklady, ktoré žalobca priložil ako dôkaz k návrhu na vydanie platobného rozkazu boli vystavené iba na meno N., navyše bez akéhokoľvek prejavu vôle žalobcu či žalovaného, ktorý by potvrdzoval prijatie požičanej sumy v súvislosti s činnosťou združenia. Ďalej uviedol, že v účtovníctve združenia do ukončenia činnosti združenia požičaná suma nebola evidovaná, takže hoci mal žalobca oprávnenie svojím konaním zaväzovať žalobcu aj žalovaného solidárne, má žalovaný za to, že príjmové doklady nepreukazujú poskytnutie požičanej peňažnej sumy v súvislosti s činnosťou združenia. Ohľadom faktúr vystavených právnych zástupcom žalobcu za poskytnutie právnych služieb združeniu uviedol, že tieto boli vystavené až po zániku činnosti združenia a existencia týchto záväzkov v účtovníctve združenia nebola doposiaľ žalobcom riadne preukázaná.

4. K odporu žalovaného sa dňa 03. 05. 2010 vyjadril žalobca a uviedol, že pôžička bola poskytnutá na požiadanie vtedajších účastníkov združenia a odovzdaná na základe potvrdenia zo dňa 11. 07. 2005 v hotovosti, za účelom úhrady zálohovej faktúry č. XXX/XXXX na kúpu nehnuteľnosti Pri W. 5, O. firme H. K. spol. s r.o. L. W. 5, O.. Suma 300 000,- Sk bola veriteľovi vrátená dňa 03. 10. 2005 prostredníctvom Y. H., peniaze mu vyplatila N. W., ktorej peniaze pripravil T. B.. Nakoľko táto časť pôžičky bola vrátená ešte do 30. 04. 2006 nebola zahrnutá do ostatných záväzkov združenia, v ktorých sa nachádza iba zvyšná časť pôžičky v sume 250 000,- Sk. Ďalej uviedol, že právny zástupca Y.. J. U. vykonával činnosť aj po zániku združenia, ale odmenu si uplatnil za rok 2005, vrátane nákladov spojených s prevodom nehnuteľnosti a za január- apríl 2006, t.j. za čas existencie združenia.

5. V konaní sa žalovaný ďalej vyjadril, že žiadna pôžička neexistovala, žalobca iným spôsobom ako potvrdením zo dňa 11. 07. 2005 nepreukázal poskytnutie pôžičky, výpis z peňažného denníka preukazuje iba úhradu sumy 500 000,- Sk od Združenia B. spoločnosti H. spol. s r.o. dňa 11. 07. 2005. Peňažný denník žalobcu nepreukazuje úhradu konkrétnemu veriteľovi, iba realizáciu nejakého výberu vkladu na bližšie neurčený účel. V účtovníctve združenia, vedením ktorého bol poverený žalobca sa žiadna pôžička nenachádzala, v peňažnom denníku sa tiež nenachádza zmienka o žalobcom konštatovanej údajnej úhrade 300 000,- Sk za október 2005. Pôžička sa taktiež nenachádza v koncoročných výkazoch jednotlivých spoločníkov združenia, ktoré sú prílohou daňových priznaní za rok 2005, ani vo výkaze o majetku a záväzkoch za rok 2005 vo výške, ktorá by predstavovala nesplatenú časť rozdelenú na dve polovice. Žalovaný uviedol, že žiadne potvrdenie zo dňa 11. 07. 2005 takéhoto znenia nepodpísal, podozreniu, že ide o falzifikát nasvedčuje neštandardné umiestnenie podpisov na stránke (žalobca aj žalovaný vždy podpisovali tie listiny, ktoré boli na ich podnet alebo nimi vyhotovené, na pripravené „vybodkované“, resp. podčiarknuté miesta, pod ktorými bolo ich meno a priezvisko vytlačené) a tiež nepredloženie fotokópie potvrdenia o poskytnutí údajnej pôžičky už k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný uviedol, že nevidí žiadny kauzálny nexus medzi účtovným stavom združenia B. a potrebou poskytnutia údajnej pôžičky.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16. 08. 2010 uviedol, že pôžička od vtedajšieho právneho zástupcu bola riadne a preukázateľne poskytnutá, s touto myšlienkou prišiel práve žalovaný a žiadal žalobcu, aby požiadal neskoršieho veriteľa o poskytnutie pôžičky na zaplatenie zálohy na kúpu nehnuteľnosti.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 05. 2011 uviedol, že má za to, že poskytnutie právnych služieb uvedených na faktúrach nebolo preukázané, žalobcom uvádzaný záväzok voči veriteľovi nie je evidovaný ani v účtovníctve združenia. Z predloženej zmluvy o právnej pomoci vyplýva, že odmena patrí komerčnému právnikovi za poskytovanie služieb právnej pomoci, pričom musí preukázať, že v danom období, za ktoré faktúry vystavil, dohodnutý rozsah služieb skutočne poskytoval. Zákonný režim paušálnej odmeny podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnej pomoci síce umožňoval nárok na paušálnu odmenu bez ohľadu na rozsah poskytnutých služieb, ale znenie čl. III. Zmluvy o právnej pomoci tento režim vylučuje. Dodatok č. 1 bol k pôvodnej zmluve navyše pripojený v čase, keď pôvodná zmluva už predtým zanikla uplynutím dohodnutého času, preto medzi stranami v čase vystavenia faktúr neexistoval zmluvný vzťah. Vystavovateľovi faktúr nevznikol nárok na odmenu, nakoľko namiesto sumy 2 140,- Sk určenej v Zmluve o právnej pomoci si vo faktúrach uplatnil sumu 2 150,- Sk, rovnako nepredložil s faktúrou nevyhnutnú špecifikáciu prác ani iný doklad, ktorý by potvrdzoval rozsah právnych služieb, hoci podľa § 9 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci by tak bol povinný urobiť. Keďže § 9 tejto vyhlášky sa uplatňuje v prípade, keď nedôjde k úplnému vybaveniu veci, musel by sa uplatniť v prípade existencie zmluvného vzťahu o poskytovaní právnej pomoci, nakoľko vo faktúrach sú uvádzané nákladové položky týkajúce sa konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na adrese Pri W. 5, O., ktorý nebol zrealizovaný v roku 2005, ani v mesiacoch január až apríl 2006. Predložené faktúry nespĺňajú náležitosti daňového dokladu v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, nakoľko chýba identifikačné číslo pre daň dodávateľa služby, dátum dodania služby, výšku dane, základ dane, sadzbu dane a dátum vyhotovenia faktúry v zmysle § 71 ods. 2 zákona o DPH.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25. 08. 2011 uviedol, že § 9 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci sa aplikuje iba za situácie, keby právnu pomoc neposkytoval za celé dohodnuté konanie. Je pravdou, že Zmluva o poskytovaní právnej pomoci stratila účinnosť dňa 31. 07. 1996 a Dodatok č. 1 k nej z 31. 12. 1996 nemôže účinne predlžovať platnosť Zmluvy o právnej pomoci, avšak dňom 31. 12. 1996 došlo k vzniku ústnej zmluvy na základe prejavenej vôle oboch strán s podmienkami Zmluvy o právnej pomoci z 31. 01. 1995, čo bolo oboma stranami akceptované počnúc 01. 01. 1997 až do 30. 04. 2006. Týmto dňom sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy a na odmene za právnu pomoc. Všetky komponenty zmluvy, ktoré mal právny zástupca poskytovať, boli poskytnuté, preberané a akceptované druhou stranou, za čo táto strana riadne uhrádzala platby uplatňované poskytovateľom právnej pomoci. Na úhradách faktúr sa podieľali obaja účastníci združenia B.. Ďalej žalobca uviedol, že kúpna cena nehnuteľnosti bola 4,5 mil. Sk. Účastníci združenia dostali úver vo výške 5 mil. Sk, dňa 23. 08. 2006 prišlo na účet združenia 4,5 mil. Sk a v ten istý deň uvedená suma odišla na účet predávajúceho H. K. spol. s r.o.. Zvyšok peňazí 0,5 mil. Sk bol účelovo viazaný na rekonštrukciu nehnuteľnosti mohol byť čerpaný len predloženými faktúrami súvisiacimi s rekonštrukciou. Združenie po poskytnutí úveru neprišlo v hotovosti k 0,5 mil. Sk. Následne predávajúci po inkase 4,5 mil. Sk vrátil zálohu vo výške 0,5 mil. Sk kupujúcim.

9. Žalobca k príjmovému pokladničnému dokladu č. XXXXX dňa 01. 03. 2016 uviedol, že táto operácia v sume 514 000,- Sk zo dňa 09. 07. 2005 mala byť zaúčtovaná v pokladni. Rozdiel medzi vloženou sumou a sumou poskytnutej pôžičky je spôsobený tým, že suma 36 000,- Sk bola minutá na bežný, okamžitý výdavok združenia (nákup tovaru).

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami, oboznámením s pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Cb/52/2010, výsluchom žalobcu, žalovaného, znalkyne T.. H. B. a svedkov N.. Y. a T., N. KH. 11. Žalobca na pojednávaní dňa 13. 04. 2011 a 10. 06. 2011 vypovedal, že potvrdzuje vznik združenia, resp. podnikanie so žalovaným podľa zmluvy zo dňa 09. 01. 1993. Pokiaľ ide o ukončenie podnikania účastníkov v rámci združenia, ústne v apríli 2006 sa so žalovaným na základe vzájomných nezrovnalostí dohodli a prestali spoločne podnikať. Až výpoveďou z decembra 2006 došlo k zániku združenia. Počas existencie fungovania združenia v 7. mesiaci roku 2005, keďže združenie nemalo dostatok finančných prostriedkov a chceli kupovať nehnuteľnosť a bolo potrebné zložiť zálohu na túto nehnuteľnosť vo výške 500 000,- Sk a ešte potrebovali nejaké peniaze na úhradu realizácie už začatých rekonštrukčných stavebných prác na stavbe, oslovili spoločne so žalovaným ich právneho zástupcu JUDr. J. U., či by im mohol poskytnúť pôžičku v sume 550 000,- Sk. Spoločne so žalovaným prišli do kancelárie Y.. J. U. niekedy začiatkom 7. mesiaca 2005, či by im mohol poskytnúť pôžičku, boli tam prítomní len oni traja. Y.. J. U. bol ochotný tieto peniaze požičať bezúročne. Dohoda bola ústna, veriteľovi bol zrejmý aj účel. Peniaze im veriteľ poskytol asi za 3 dni. Potom sa stretli u Y.. J. U., nikto iný prítomný nebol a odovzdal im sumu 550 000,- Sk, mal pripravené potvrdenie, ktoré mu podpísali, teda 11. 07. 2005 od JUDr. J. U. prevzali sumu 550 000,- Sk a potvrdili to svojím podpisom, s tým, že tento doklad podpisovali každý svojím vlastným perom, to si pamätá. Vrátiť sa to malo kedy budú môcť, v tom čase sa vybavovala pôžička z peňažného ústavu a keď nabehne pôžička, táto suma sa Y.. J. U. vráti. Pôžičku z peňažného ústavu čerpali niekedy koncom roku 2005, ale z tejto pôžičky sa Y.. J. U. nevrátila požičaná suma, lebo

na to nemali. Nebolo to prvýkrát, že im Y.. J. U. peniaze požičal. Pôžičku vrátili na dvakrát a to sumu 300 000,- Sk dňa 03. 10. 2005 prostredníctvom p. H., keď dostali úver, poslal ho Y.. J. U. a p. H. potvrdil podpisom, že preberá peniaze, o čom predložil súdu potvrdenie. Sumu 300 000,- Sk mu dala dcéra N. W., peniaze mala od žalovaného, ktorý držal pokladňu, teda z peňazí združenia. Zaplatením pôžičky v októbri 2005 bol do účtovníctva vložený doklad - príjmový vklad podnikateľa a tiež výdavkový pokladničný doklad vystavený združením o tom, že bola vyplatená suma 300 000,- Sk a potom následne zvyšok pôžičky, ktorá ešte nebola splatená vo výške 250 000,- Sk bol zapísaný do spoločného peňažného denníka pre rok 2005 a s takýmto zápisom bola spracovaná účtovná závierka s daňovým priznaním za r. 2005 k 31. 03. 2006. Pôžička bola v účtovníctve zaevidovaná ako vlastný vklad podnikateľa v októbri 2005, v peňažnom denníku na str. 46. K takémuto zaúčtovaniu pôžičky došlo 10. 10. 2005 preto, lebo pôvodne celá čerpaná pôžička bola chybne zaevidovaná ako príjem. Pokiaľ ide o čiastočnú úhradu pôžičky, teda jej čiastočné vrátenie členmi združenia veriteľovi, nie je v účtovníctve zaevidovaná. Zvyšok pôžičky zaplatil žalobca v októbri 2006, na základe toho, že ich JUDr. J. U. vyzval na zaplatenie, o čom predložil súdu originály výdavkových a príjmových dokladov, aj svoj peňažný denník, v ktorom je uvedený ako výber vkladu zo dňa 26.10. 2006 - 250 000,- Sk. Do 01. 09. 2005 viedol účtovníctvo N.. B., mesiac bola pauza a preto sa stalo, že N. W. nesprávne do účtovníctva zaúčtovala pôžičku vo výške 500 000,- Sk ako príjem, pretože účtovala aj iné veci kvôli DPH. Do účtovníctva bol daný príjmový doklad, s ktorým nedisponuje, tento doklad bol vyňatý z účtovníctva. V účtovníctve je ďalej uvedený ako výdaj 500 000,- Sk malo ísť o zaplatenie zálohy, nevie však, ako tento výdaj mohol byť zrealizovaný reálne, bez toho, že by boli tieto peniaze prijaté. Na otázku súdu žalobca uviedol, že pokiaľ ide o uzatvorenie Dodatku č. 1 k Zmluve poskytovaní právnej pomoci boli prítomní on, žalovaný a JUDr. J. U.. Dohodlo sa, že sa predlžuje doba pôvodne uzatvorenej zmluvy, čiže vychádzalo sa z obsahu pôvodnej zmluvy. Ten im bol obom zrejmý, teda jemu i žalovanému. Dohodli sa, že všetky právne veci, ktoré bude združenie potrebovať, bude vybavovať Y.. J. U. za paušálnu odmenu podľa tejto zmluvy. Jednoznačne sa dohodli, že jeden mesiac nemusí byť nič, druhý mesiac toho viac, pri tejto dohode bol prítomný žalovaný. Podpísaniu Dodatku č. 1 predchádzala ústna komunikácia a popis medzi Y.. J. U. a nimi. Malo sa ísť podľa pôvodnej zmluvy.

12. Na pojednávaní dňa 10. 06. 2011 na otázku súdu žalovaný uviedol, že sa nevie momentálne vyjadriť kedy, z akých peňazí a akým spôsobom sa platila záloha na kúpu nehnuteľností. Pôžička bola potom, z pôžičky sa to čerpať nemohlo. Záloha sa platila z peňazí, ktoré boli v kase. Nevie sa vyjadriť, kto zálohu platil a akým spôsobom sa to platilo, či on, alebo žalobca, účtovne sa to evidovalo určite ako záloha na kúpu nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca popisoval súdu za akých okolností a akým spôsobom sa mala vrátiť časť údajnej pôžičky, k tomuto sa nevie vyjadriť, pretože žiadna pôžička sa nečerpala pre účely združenia. Nevie sa vyjadriť, či združenie malo právnika, len vie, že žalobca niečo riešil s Y.. J. U.. Riešili sa nejaké pohľadávky, t.z. pohľadávky čo mali voči zákazníkom.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13. 04. 2011 uviedol, že potvrdzujú existenciu združenia, účastníci podnikali spoločne pod združením a to na základe zmluvy zo dňa 09. 01. 1993, pričom k zániku prišlo k 30. 04. 2006 a to dohodou. A pokiaľ ide o faktúry za právne služby, tieto boli vystavené až po 30. 04. 2006, doposiaľ nebola stranou žalobcu doložená zmluva o právnej pomoci v znení dodatku a nebolo zdokladované ani vynaloženie tvrdených nákladov a tieto neboli zaúčtované v účtovníctve združenia, ani odmena, ani náklady. Potvrdzuje síce, že Y.. J. U. poskytoval právnu pomoc združeniu, ale nemá vedomosť, či na základe písomne uzatvorenej zmluvy a predpokladá, že za poskytnuté služby sa mu platilo. Pokiaľ ide o spôsob vyúčtovania právnych služieb, k tomu sa vyjadriť nevie. Pokiaľ ide o právne služby, ktoré žiada žalobca priznať, tieto neboli poskytnuté združeniu. Pokiaľ si protistrana uplatňuje nárok ako regresný, musí preukázať, že splátky boli žalobcom uhradené. Takéto úhrady nie sú súčasťou účtovníctva a inventarizačný záznam nebol zo strany žalovaného podpísaný. Sú názoru, že pokiaľ aj žalobca plnil po zániku združenia záväzky združenia, mal to mať zaúčtované v účtovníctve a pokiaľ takéto záznamy má a disponuje s nimi, navrhuje, aby boli predložené. Podotkol, že čo sa týka výzvy na zaplatenie peňažnej sumy z údajného regresného nároku adresované žalobcom žalovanému, takáto im nie je známa. Žalobcom tvrdená výzva zo dňa 06. 09. 2006 neobsahuje uplatňovanú sumu. Pokiaľ ide o uzatvorenú zmluvu o právnej pomoci jej účinnosť skončila uplynutím času 31. 07. 1996, preto nie je zrejmé k akej účinnej zmluve bol predložený originál dodatku uzatváraný. K vystaveným faktúram uviedol, že namiesto dohodnutej sumy 2 140,- Sk určenej v zmluve o právnej pomoci bola vo faktúrach uvedená suma 2 150,- Sk, pričom tento rozdiel nebol doposiaľ vysvetlený.

14. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.04.2011 uviedol, že záloha na kúpu nehnuteľnosti sa platila z tržieb. Nepamätá si akým spôsobom a kto ju platil. Dá sa to preveriť - spôsob platby, od predávajúceho. Žalovaný uviedol, že si vôbec nepamätá, že by bol osobou, ktorá prevzala peniaze od JUDr. J. U. ako pôžičku a že by nejaké peniaze v uvedenej výške niesol firme, od ktorej kupovali nehnuteľnosť. H. pozná, chodil k nim kupovať, ale neodovzdával mu žiadnu sumu pre p. U..

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13. 01. 2016 na otázku súdu, ako je možné, že na potvrdení zo dňa 11. 07. 2005, ktoré bolo doložené do spisu žalobcom ako originál sú podpisy účastníkov konania podstatne bledšie ako podpisy účastníkov konania na listinách, ktoré sú o 10 rokov staršie, odpovedal, že ide o riadny originál a otázku kvality ceruzky a pera, nie je znalec, aby to posúdil. Na ďalšiu otázku súdu, či má pôžičku evidovanú v účtovníctve, keď podľa potvrdení poskytol združeniu pôžičku ako advokát, odpovedal, že nie, pôžičku poskytol ako fyzická osoba mimo svojej podnikateľskej činnosti, mal na to voľné dispozičné prostriedky, má aj iné účty v bankách, bol natoľko solventný.

16. Žalobca na pojednávaní dňa 13. 01. 2016 uviedol, že čo sa týka bledosti podpisov, konštatuje, že listinu každý podpísal svojich perom, preto je tam iná bledosť. Pôžička bola poskytnutá, bola zaevidovaná v peňažných denníkoch združenia - 10. 10. 2005, je tam zaevidovaná pôžička 250 000,- Sk, keď dostali úver, sumu 300 000,- Sk vrátili. Y.. J. U. poslal p. H. a peniaze mu dali 03. 10. 2005. Na otázku súdu, či keď uzatváral Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb si bol vedomý, že predchádzajúca zmluva už zanikla, odpovedal žalobca kladne. Na ďalšiu otázku, či mal záujem týmto dodatkom uzavrieť novú zmluvu, žalobca uviedol, že áno. JUDr. J. U. platili 2 150,- Sk mesačne na základe faktúry, ktorú im zaslal asi raz ročne. Má k dispozícii doklady o platbe. Na otázku súdu prečo firme H. K. spol. s r.o. dávali zálohu 500 000,- Sk na dva príjmové pokladničné doklady, keď od Y.. J. U. dostali pôžičku v jeden deň naraz 550 000,- Sk, žalobca nevedel odpovedať.

17. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13. 01. 2016 navrhol prerušenie konania vzhľadom na to, že identické nároky sa prejednávajú aj v inom konaní o vyporiadaní majetku združenia, pričom v konaní o vyporiadaní majetku združenia je to brané z komplexného pohľadu. Žalobu pokladajú za šikanu, vzhľadom na okolnosti za akých bola podaná. Ďalej uviedol, že existujú rôzne rozporné tvrdenia - pôžička bola zaevidovaná 10. 10. 2005, je ale otázne, s akým dátumom by mala byť poskytnutá, uvádza sa, že bola poskytnutá v lete, tak by mala byť v tom období zaevidovaná. Žalobca uviedol že 10. 10. 2005 bol zaevidovaný príjem pôžičky a 03. 10. 2005 bolo zaevidované údajné vrátenie časti pôžičky, vrátenie časti pôžičky tak predchádzalo príjmu pôžičky. Je otázne, že koľko bol vlastne zostatok tejto údajnej pôžičky, keď žalobca uvádzal iný zostatok pôžičky a právny zástupca žalobcu ako veriteľ v liste žiadal vrátiť iný zostatok pôžičky. Tiež je otázne, že či pri zohľadnení týchto skutočností išlo o pôžičku pre združenie alebo pre p. N. 18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28. 01. 2016 uviedol, že zastávajú názor, že účinnosť pôvodnej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb bola ústnou dohodou zmluvných strán predlžená na neurčito, dôkazom toho je, že poskytovanie právnych služieb pokračovalo v nezmenenej podobe. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že k predĺženiu platnosti pôvodnej písomnej zmluvy ústnou formou prísť nemohlo, poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytovaní právnych služieb nemá zákonom predpísanú písomnú formu a preto ju možno uzatvoriť ústne alebo konkludentne. Je nepochybné, že k poskytovaniu právnych služieb, ako aj k úhradám týchto služieb na základe vyhotovených faktúr dochádzalo po dátume uvedenom v pôvodnej písomnej zmluve. Zmluvné strany deklarovali svoju vôľu pokračovať v poskytovaní a prijímaní právnych služieb za rovnakých podmienok aj naďalej v Dodatku č. 1, k spornosti nákladov uplatňovaných vo faktúrach uvádza, že tieto neboli nákladom poskytovateľa právnych služieb, ale nákladmi združenia, teda N. W. a T. B., tieto faktúry a položky v nich v časti právnych služieb, ako aj vyčíslených nákladov za celé obdobie poskytovaných právnych služieb t. z. od r. 1995, prakticky až do 30. 04. 2006 prijímali, akceptovali a uhradili a teda niet dôvodu, aby v tomto čase ktorýkoľvek z účastníkov bývalého združenia spochybňoval opodstatnenosť a výšku faktúr za právne služby, ako aj náklady v nej uvedené. Súdu boli predložené aj faktúry č. 42/04, č. 57/02, z ktorých vyplývalo, že vypisovanie prevodného príkazu a podpísanie prevodného príkazu k úhrade vykonával sám žalovaný.

19. Na otázku sudkyne z akého dôvodu, tvrdí, že Y.. J. U. poskytol združeniu pôžičku, keď nebola riadne zaúčtovaná v účtovníctve a prečo nebola spísaná zmluva v písomnej podobe medzi Y.. J. U. a združením, žalobca uviedol, že účtovníctvo robil N.. B., podklady od neho nosil otec N. Zmluva o pôžičke

bola nimi zapísaná a podpísaná, podľa nej T.. H. B. robila overovanie, to je dohoda o pôžičke. Že nebola zaevidovaná, to musí vysvetliť N.. B., dal mu podklady.

20. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 28. 01. 2016 uviedol, že pôžička samotná nebola riadne zaúčtovaná ako pôžička a nenachádzala sa v príslušnom stĺpci peňažného denníka, do ktorého sa účtujú pôžičky. K zaúčtovaniu pôžičky, ktorá bola poskytnutá údajne pre združenie asi neexistoval dôvod, keďže neexistovali k tomu písomné podklady, ako uvádza žalobca. Na údajnú pôžičku sú účelovo napasovávané rôzne položky peňažného denníka, k samotnej listine o pôžičke sa žalobca dlho vyjadroval v tom zmysle, že údajnú listinu o pôžičke má N.. B., pričom samotná listina bola predložená po x rokoch práve zo strany žalobcu. Domnieva sa, že uvedená listina nie je skutočnou listinou o pôžičke, ale ide o nejakú dodatočnú výrobu, pričom nie je vylúčené, že na papier s podpismi bol dodatočne dotlačený tzv. údajný text o pôžičke. Uvedená pôžička neexistuje ani v inventarizácii záväzkov za združenie k 31. 12. 2005 a tiež ani ku dňu zániku združenia k 30. 04. 2006. V čase, keď viedol účtovníctvo, o poskytnutí akejkoľvek pôžičky zo strany p. U. pre združenie nemal vedomosť.

21. Žalovaný po predložení dokladov žalobcom konštatoval, že podpis na príkaze na úhradu je jeho podpisom. Uviedol, že to čo mu dal žalobca na zaplatenie, tam vyplnil príkaz na úhradu a podpísal. Videl, že ide o faktúru za právnu pomoc, takže prejavil súhlas s tým, že im p. U. poskytoval právne služby.

22. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03. 03. 2016 uviedol, že v zmysle výzvy súdu upravuje súbežne s podaným návrhom výšku úrokov tak, že nárok žalobcu si uplatňuje dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanému a vo výške tak, ako bolo pôvodne dané. Ďalej uviedol, že vo faktúre č. 26/06 z 04. 05. 2006 je uplatnený nárok odmeny za poskytované právne služby v mesačnej paušálnej výške 2 150 Sk, v danej faktúre nie je uvedené žiadne vypracovávanie kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti pri KH. kde kupujúcimi boli obaja účastníci združenia. Zmluva bola vypracovaná v rámci činnosti právneho zastúpenia bez konkretizácie, čo bolo vykonané, bez ohľadu na rozsah poskytnutej právnej služby platila táto pevná odmena. V tejto faktúre je uvedená len výška nákladov súvisiaca s podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a to výška poplatku - správneho poplatku vo výške 2 000,- Sk a výber LV k nehnuteľnosti XXX,- Sk, z uvedeného vyplýva, že spolu s kúpnou zmluvou, boli doložené aj kolky v hodnote 2 000,- Sk a výpis LV. Združenie skutočne skončilo k 30. 04. 2006, čo dali aj na vedomie daňovému úradu.

23. Dňa 09. 03. 2016 bolo súdu doručené podanie žalovaného zo dňa 09. 03. 2016 označené ako „Úprava návrhu v časti uplatnenej výšky úrokov z omeškania“, v ktorom žalovaný uviedol, že upravuje deň vzniku omeškania na 11. 03. 2010 a výšku úroku z omeškania na ročný úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 11. 03. 2010 do zaplatenia. Uvedené súd podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu v časti úroku z omeškania, keďže žalobca žiadal úrok z omeškania v nižšej výške a za kratšie obdobie ako v pôvodnom návrhu a v tejto časti konanie zastavil.

24. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.03.2017 uviedol, že majú za to, že uvedená pôžička aj pohľadávky právneho zástupcu žalobcu voči združeniu sa nenachádzali ani v inventúrnych zápisoch, ktoré boli vyhotovované ku dňu zániku združenia, resp. znefunkčnenia združenia k 30. 04. 2006 a pôžička ani pohľadávky za poskytovanie právnej pomoci sa nenachádzali ani v účtovných výkazoch za r. 2005, ktoré sú vyhotovené a predkladané ako súčasť daňového priznania, ak by tieto pohľadávky právneho zástupcu v danom čase existovali, museli by byť zaznamenané v účtovníctve podnikateľa N. W., ktorý mal na starosti účtovníctvo za združenie.

25. Na otázku sudkyne na pojednávaní dňa 27. 04. 2017, aby uviedol, prečo v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 15Cb/52/2010 s vyjadrením k žalobe zo dňa 30. 06. 2010, kde pripojil návrh na majetkové vysporiadania spoločníkov združenia k 30. 04. 2006, nie je uvedená pôžička poskytnutá JUDr. J. U. združeniu, žalobca odpovedal, že toto majetkové vysporiadanie robil N.. T. a Ing. B., robili sa pohľadávky, ktoré robil Ing. B. a je to rozdeľovanie iba pohľadávok a záväzkov z obchodného styku a preto to tam nie je.

26. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27. 04. 2017 uviedol, že tzv. pôžička od Y.. J. U. nespĺňa podmienky stanovené v zákone o účtovníctve. To však nevylučuje, že uvedená pôžička mohla byť poskytnutá mimo podnikania na základe ústnej dohody medzi právnym zástupcom žalobcu a žalobcom alebo mohlo ísť len o dohodu, že takýto nárok si budú uplatňovať ako nárok voči združeniu.

27. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 04. 07. 2017 uviedol, že vzatie pôžičky, z ktorej časť je predmetom tohto konania, bolo preukázané znaleckým posudkom č. 34/2012 T.. H. B.. Súdu boli predložené výpisy z peňažných denníkov za r. 2005, 2006, keď vo výpise za r. 2005 je zápis o vynaložení nákladu na úhradu záloh. Platby k nehnuteľnosti na kúpu nehnuteľnosti v sume 500 000,- Sk vrátane zápisu o príjme 514 000,- Sk, zápis o zostatku pôžičky 250 000,- Sk, ako aj peňažný denník za r. 2006 žalobcu t.j. od 01. 05. 2006 do 31. 12. 2006 so zápisom o vrátení súm 2 x 125 000,- Sk spolu 250 000,- Sk, ako zostatku vrátenia pôžičky veriteľovi. Súdu boli predložené výzvy veriteľa obom dlžníkom zo septembra 2006, príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Výsluch vypočutých svedkov v tomto konaní, zvlášť Ing. T., preukázal oprávnenosť nároku žalobcu, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti.

28. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 04. 07. 2017 uviedol, že pôžička ani pohľadávky za poskytovanie právnych služieb sa nenachádzali ani v účtovných výkazoch za r. 2005, ktoré sú vyhotovené a predkladané ako súčasť daňových priznaní účastníkov združenia, ak by tieto pohľadávky v danom čase existovali, museli by byť zaznamenané v účtovníctve podnikateľa N. W., ktorý mal na starosti účtovníctvo za združenie. Má za to, že nárok žalobcu nebol preukázaný, žalobca rôznym spôsobom napasovával v účtovnom denníku položky na údajne poskytnutie pôžičky, čo viedlo napr. k takej absurdite, ako sa uvádza vo vyjadrení žalobcu zo dňa 19. 04. 2017, keď je tam doložená fotokópia príjmového pokladničného dokladu na 250 000,- Sk z 10. 10. 2005, pričom pritom figuruje nejaký lístok, že p. H. prevzal 300 000,- Sk z 03. 10. 2005. Ak by sa to malo zdokumentovať v zmysle zákona o účtovníctve, v podstate nemohol by tu byť iba príjmový pokladničný doklad, ale aj výdavkový pokladničný doklad, nemohli by tu byť sumy v rozpore je 250 000,- Sk, 300 000,- Sk, na ďalšej strane výdavkový pokladničný doklad z 26.10.2006, splátka pôžičky je de facto v peňažnom denníku zaúčtovaná ako výber vkladu, čo znamená, že podnikateľ vybral peniaze z firemnej pokladnice. Čo sa týka znaleckého posudku Mgr. H. B. z odboru písmoznalectva, tak jednoznačne nebola potvrdená originalita tejto listiny, čo sama potvrdila vo výsluchu. Môže sa len domnievať, ako vlastne táto listina vznikla, resp. ako bola vyrobená, pričom nie je možné vylúčiť ani teóriu, že v podstate išlo o podpísaný čistý papier, ktorého účelom bolo napísať splnomocnenie žalovaného pre právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal byť ich spoločným zástupcom a mal súdne vymáhať pohľadávky z neuhradených faktúr, tým by bola teoreticky vysvetliteľná aj značná vyblednutosť podpisu žalovaného na tejto listine. Jediný relevantný dôkaz, ktorý predložil žalobca a zároveň aj žalovaný a to vo forme daňového priznania a ich príloh menovite - prílohy o výkaze o príjmoch a výdavkoch k 31. 12. 2005 a pôžička, ktorú považujú za záväzok sa v tomto výkaze vôbec nenachádza. Má za to, že v danom prípade ide o manipulovanie s listinami zo strany žalobcu. Nie je možné, aby ak bola jasne poskytnutá pôžička, bolo o nej účtované ako o vlastnom vklade podnikateľa, výber vlastného vkladu, to sú úplne iné diametrálne ekonomické pojmy, s rozdielnymi dátumami a ak by malo ísť o seriózne požiadanie vrátenia pôžičky, veriteľ by posielal výzvu na vrátenie pôžičky v inej sume, ako mala údajne byť.

29. Svedkyňa N. W. na pojednávaní dňa 27. 04. 2017 viedla, že o pôžičke sa dozvedela, keď jej p. B. narátal 300 000,- Sk pre p. H. a p. H. prišiel pre tieto peniaze. Na 300 000,- Sk nevystavila ani príjmový ani výdavkový pokladničný doklad, len papier, že mali pôžičku od JUDr. J. U. a p. H. jej podpísal prevzatie peňazí. Pôžička bola poskytnutá niekedy v lete 2005 a vrátená niekedy v októbri, dátum si nepamätá.

30. Svedkyňa N.. X. B. na pojednávaní uviedla, že nemala vedomosť o pôžičke. Po predložení príjmového pokladničného dokladu z 10. 10. 2005 s označením „vklad podnikateľa“ na sumu 250 000,- Sk, za účelom „časť pôžičky (JUDr. U.)“ uviedla, že takýto doklad nebol v peňažnom denníku a nevie povedať, prečo je zaúčtovaný v peňažnom denníku.

31. Svedok N.. T. Y. na pojednávaní dňa 04. 07. 2017 uviedol, že účastníkov konania pozná zo spoločného podnikania, on s nimi nepodnikal, robil im návrhy na rozdelenie združenia, spolupracoval pre nich aj v minulosti, pretože podobné rozdelenia im robil aj v minulosti, ak mali združenie. Podklady čerpal z účtovných podkladov a inventarizácie. Počas vypracovania podkladov nepadla ani jedna výhrada, hoci to robil s p. B.., pri vypracovávaní rozdelenia spolupracoval aj s p. W., rozdelenie malo byť k pevnému dátumu, či už to boli faktúry za elektrinu, plyn, podklady prichádzali priebežne. Tie základné veci mu dával p. B. - hlavne prehľad pohľadávok a záväzkov. K tomu, čo vypracoval, neboli žiadne zásadné pripomienky, preto ho prekvapilo, že to nebolo z ich strany podpísané. Na otázku zástupcu žalovaného do akého riadku by zaradil položku prijatie pôžičky, uviedol, že sa to účtuje na dve kontá, medzi záväzky.

32. Zo záveru znaleckého posudku č. 34/2012 vypracovaného znalkyňou T.. H. B., znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo vyplýva, že pisateľom sporného podpisu na písomnosti „potvrdenie“ zo dňa 11. 07. 2005 je T. B., od ktorého bol predložený porovnávací materiál.

33. Znalkyňa na pojednávaní dňa 10. 05. 2013 uviedla, že v zmysle súdom zadanej otázky sa zamerala na zisťovanie, či podpis na listine, ktorá jej bola predložená je podpisom žalovaného, pričom nezistila, že listina, ktorá jej bola predložená by nebola originálom, avšak nevylučuje to. Písmoznalec ako taký neposudzuje technické falšovanie, iba vyhodnocuje materiál, a keď zistí svojimi prostriedkami, čo je mikroskopom, že listina vykazuje znaky falšovania mechanického alebo technického, tak na to upozorní, i keď jednoznačne písmoznalec nevie opoznať, či ide o fotokópiu alebo nie, pretože technika ide dopredu. Či došlo k sfalšovaniu, teda preneseniu podpisu z iného dokumentu, k tomu sa vyjadriť nevie a ako písmoznalec to z predloženého listinného dokumentu ani nevie posúdiť. Nemôže vylúčiť technické sfalšovanie tejto listiny, či však k tomuto sfalšovaniu došlo a k akému sa vyjadriť nevie, to by vedel posúdiť len kriminalistický expertízny ústav X., oddelenie skúmania dokumentov.

34. Zo Spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov vyplýva, že táto bola uzatvorená dňa 09. 01. 1993 medzi N. W. a T. B. na dobu neurčitú za účelom spoločného podnikania v odbore obchod - služby podľa živnostenského listu.

35. Na prílohe označenej ako „Majetkové vysporiadanie spoločníkov združenia B. k 30. 04. 2006“ bola medzi položkou - ostatné záväzky N. W. uvedená pôžička - Y.. U. v sume 250 000,- Sk a medzi položkou

- ostatné záväzky T. B. - Y.. U. 28 650,-Sk a Y.. U. 10 400,- Sk.

36. Na podaní označenom ako „Potvrdenie“ je uvedené, že dolupodpísaní N. W. a T. B. obaja zo združenia B. potvrdzujú prevzatie pôžičky od Y.. J. U., X. 2, O. v sume 550 000,- Sk ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti I.. V Trnave dňa 11. 07. 2005.

37. Z listiny označenej ako „Výzva“ zo dňa 06. 09. 2006 súd zistil, že ju Y.. J. U. adresoval žalobcovi aj žalovanému, a vyzval ich na zaplatenie zvyšnej časti pôžičky v sume 350 000,- Sk spoločne a nerozdielne do 15. 09. 2006 s tým, že dňa 11. 07. 2005 im poskytol pôžičku vo výške 550 000,- Sk, z ktorej mu vrátili sumu 200 000,- Sk.

38. Zo zálohovej faktúry č. 352/05 vyplynulo, že dodávateľ H.. zálohovo vyfakturoval dodanie stavby vrátane dodania stavebného pozemku vo výške 500 000,- Sk. Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH je dodanie stavby oslobodené od dane.

39. Z príjmového pokladničného dokladu č. XXXX vyplýva, že dňa 11. 07. 2005 firma H. K. spol. s r.o. prijala od NQ. sumu 225 000,- Sk za účelom úhrady záloh. fakt. 352/05. Z príjmového pokladničného dokladu č. XXXX vyplýva, že dňa 11. 07. 2005 firma H. K. spol. s r.o. prijala od B., B.-W. sumu 275 000,- Sk za účelom úhrady záloh. fakt. 352/05.

40. Na listine (vizitke firmy regulus) je uvedené, že „p. H.ňa 03.10.2005 prevzal po dohode s p. U. sumu 300 000- Sk“.

41. Z bloku č. XXXXX príjmovej pokladnice súd zistil, že dňa 09.07.2005 bola pod kódom 510 s názvom vlast. vklad podnikateľa do pokladne vložená čiastka 514 000,- Sk.

42. Príjmový pokladničný doklad č. XXXXXX zo dňa 10.10.2005 vystavený firmou NE-KA potvrdzuje prijatie sumy 250 000,- Sk za účelom „časť pôžičky (Y.. U.“), prijaté od Vklad podnikateľa.

43. Na výdavkom pokladničnom doklade zo dňa 26. 10. 2006 firmy N. W. sa uvádza, že Y.. J. U. bola vyplatená suma 250 000,- Sk účel „splátka pôžičky“.

44. Príjmový pokladničný doklad vystavil dňa 13. 09. 2006 Y.. J. U. na N. W. a sumu 125 000,- Sk účel „vrátenie časti pôžičky (550 000,- Sk)“.

45. Príjmový pokladničný doklad vystavil dňa 26. 10. 2006 Y.. J. U. na N. W. a sumu 125 000,- Sk účel „vrátenie pôžičky z roku 2005-doplatok“.

46. Z peňažného denníka združenia za rok 2005 zo strany 31 vyplýva, že dňa 11. 07. 2005 bola z pokladne vydaná suma 500 000,- Sk s názvom hmot. invest. majetok a poznámkou H. K. s.r.o..

47. Z peňažného denníka za rok 2005 firmy B. strany 46 vyplýva, že dňa 10. 10. 2005 bola do pokladne prijatá suma 250 000,- Sk s názvom vlast. vklad podnikat..

48. Z peňažného denníka firmy N. W. - B. vyplýva, že pod číslom 35 je evidovaný výber vkladu v sume 250 000,- Sk z peňažných prostriedkov v hotovosti.

49. Z výpisu z účtu firmy H. K. spol. s r.o. vyplýva, že dňa 23. 09. 2007 bola uhradená suma 500 000,- Sk na účet č. XXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX.

50. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom O. dňa 16. 11. 2007 bolo zistené, že na otázku správcu dane: Výdavkovým pokladničným dokladom č. XXX zo dňa 11. 07. 2005 máte v peňažnom denníku roku 2005 zaúčtovaný výdavok - úhrada zálohovej dodávateľskej faktúry č. 352/05 dodávateľa: H. K. spol. s r.o., pri W. 5, O.. Jedná sa o zálohu vo výške 500 000,- Sk za dodanie stavby vrátane pozemku. Uvedený výdavok je zaúčtovaný ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Dňa 27. 09. 2007 ste zaúčtovali v peňažnom denníku do príjmov ovplyvňujúcich základ dane sumu 500 000,- Sk ako vrátenie zálohy. Uvedená záloha bola pripísaná v prospech na účet č. výpisu 28. K uvedenému príjmu nemá správca dane žiadne podklady a nemôže posúdiť správny postup pri účtovaní týchto účtovných operácií. Odpoveď daňového subjektu: Jedná sa o tú istú platbu, dali zálohu za kúpu a záloha im bola vrátená.

51. Dňa 31. 12. 1995 bola medzi N. W., T. B. a Y.. J. U. uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnej pomoci v zmysle ktorej mal Y.. J. U. poskytovať klientovi právnu pomoc spočívajúcu v a) výklade právnych predpisov, b) posudzovaní na požiadanie z právneho hľadiska ekonomické, majetkové a ďalšie úkony klienta, c) na základe plnej moci zastupovať klienta vo všetkých veciach s protistranou, právnu pomoc si dohodli v rozsahu 2,5 hod. týždenne za čo bola dohodnutá odmena podľa ustanovenia § 8 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci vo výške 2 140,- Sk mesačne, s tým, že komerčný právnik uplatní svoj nárok na odmenu po 31. 07. 1996. V zmysle čl. IV bod 2 sa zmluva uzatvára na obdobie od 01. 01. 1996 do 31. 07. 1996 a po uplynutí tohto času možno zmluvu kedykoľvek predĺžiť dodatkom na dohodnutý čas.

52. Dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnej pomoci z 31. 12. 1995 uzatvorenom medzi N.ňa 01. 12. 1996 došlo k zmene záverečných ustanovení čl. IV. Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci tým spôsobom, že zmluva sa predĺžila na dobu neurčitú a ustanovil sa spôsob vypovedania zmluvy aj bez udania dôvodu ktoroukoľvek stranou s tým, že výpovedná doba je jednomesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.

53. Z faktúry č. XX/XXXX vyplynulo, že touto účtoval JUDr. J. U. spoločnosti B. odmenu za právnu činnosť poskytnutú v mesiacoch január - september 2000 v sume 28 954,- Sk, z toho 9x 2150,- Sk a iné náklady) uvedená suma bola uhradená dňa 02. 01. 2001 ako vyplýva z výpisu z účtu.

54. Z faktúry č. 57/02 vyplynulo, že touto účtoval Y.. J. U. spoločnosti B. odmenu za právnu činnosť poskytnutú v mesiacoch január - december 2002 v sume 25 800,- Sk, (12 x 2 150,- Sk) uvedená suma bola uhradená dňa 10. 01. 2003 ako vyplýva z výpisu z účtu.

55. Z hromadného príkazu na úhradu vyplýva, že dňa 10. 01. 2003 dal podľa podpisu T. B. príkaz na úhradu sumy 25 800,- Sk na číslo účtu príjemcu XXXXXXXX/XXX.

56. Z faktúry č. 42/04 vyplynulo, že touto účtoval Y.. J. U. spoločnosti B. odmenu za právnu činnosť poskytnutú v mesiacoch január - august 2004 v sume 35 810,- Sk, 8x 2 150,- Sk a iné náklady) uvedená suma bola uhradená dňa 29. 09. 2004 ako vyplýva z výpisu z účtu.

57. Z hromadného príkazu na úhradu vyplýva, že T.al príkaz na úhradu sumy 35 810,- Sk na číslo účtu príjemcu XXXXXXXX/XXX.

58. Z faktúry č. 1/05 vyplynulo, že touto účtoval JUDr. J. U. spoločnosti B. odmenu za právnu činnosť poskytnutú v mesiacoch september - december 2004 v sume 13 600,- Sk, z toho 4x 2150,- Sk a iné náklady) uvedená suma bola uhradená dňa 01. 02. 2005 ako vyplýva z výpisu z účtu.

59. Faktúrou č. 26/06 účtoval Y.. J. U. spoločnosti NEKA odmenu za právnu činnosť poskytnutú v mesiacoch január - december 2005 v sume 28 650,- Sk, z toho 12 x 2 150,- Sk, náklady: návrh na vklad KN kolok 2 000,- Sk, výpis z OR - FRIMM, s.r.o. kolok 200,- Sk, § 260 OSP kolok 200,- Sk, § 260 OSP kolok 200,- Sk, výpis LV kolok 250,- Sk.

60. Faktúrou č. XX/XX účtoval Y.. J. U. spoločnosti B. odmenu za právnu činnosť poskytnutú v mesiacoch január - apríl 2006 v sume 10 400,- Sk, z toho 4x 2150,- Sk, náklady: poplatok za overenie listín - 3 rozsudkov x 2 á 50,- Sk = 300,- Sk, poplatok za kolok 500,- Sk x 3 (3 podania na Exekútor. úrad) = 1 500,- Sk.

61. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX N. W. za účtovné obdobie vyplynulo, že sumy 10 400,- Sk a 28 650,- Sk boli dňa 30. 05. 2006 uhradené na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX s popisom U. J. Y.. T..

62. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu, ako aj pripojeného spisu. Súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň nenastala potreba vykonať v konaní ďalšie dôkazy, na základe čoho súd nepristúpil k vykonaniu dôkazu dopytom na znalkyňu Mgr. H. B., či overovala pravosť podpisu z kópie, alebo originálu na návrh zástupcu žalobcu, nakoľko táto otázka bol zodpovedaná na pojednávaní v tomto konaní, kde uviedla, že posudzovala sporný podpis, ktorý je označený červeným označením SM1, t.j. sporný materiál 1. a to na listine nachádzajúcej sa v prílohovej obálke, v ktorej sa nachádza originál.

63. Podľa § 829 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“) niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

64. Podľa § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.

65. Podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

66. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

67. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

68. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

69. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

70. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 432/2004 Z. z. (ďalej ako „“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

71. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

72. Podľa § 293 Obchodného zákonníka ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

73. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

74. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného ku dňu vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

75. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

76. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

77. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej ako „Vyhláška č. 240/1990 Zb.“) advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa riadi ustanoveniami tejto vyhlášky.

78. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za premeškaný čas.

79. Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny.

80. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. odmeňujú sa jednotlivé úkony právnej pomoci, alebo úplné vybavenie veci alebo poskytovanie právnej pomoci v určitom rozsahu alebo po určitú dobu.

81. Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. v odmene sú zahrnuté i odmeny za administratívne a iné práce vykonané v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci.

82. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 240/1990 Zb. zmluvná odmena sa určuje paušálnou sumou (paušálna odmena)

83. Podľa § 8 ods. 1 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. paušálna odmena môže byť dohodnutá za a) poskytovanie právnej pomoci v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, b) úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

84. Podľa § 8 ods. 1 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. paušálna odmena môže byť dohodnutá za poskytovanie právnej pomoci v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

85. Podľa § 8 ods. 2 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. výška paušálnej odmeny sa určí s prihliadnutím na predpokladanú vecnú a časovú náročnosť práce a na základnú sadzbu hodinovej odmeny.

86. Podľa § 9 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. ak neposkytne advokát právnu pomoc až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ju neposkytne za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; v takomto prípade je povinný predložiť klientovi špecifikáciu práce.

87. Podľa § 18 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. advokát má popri nároku na odmenu tiež nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä na súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, náhradu za premeškaný čas (§ 20).

88. Podľa § 19 ods. 1 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci.

89. Podľa § 19 ods. 2 Vyhlášky č. 240/1990 Zb. ak sa dohodne advokát s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť tiež na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov a advokát nemôže požadovať náhradu tých hotových výdavkov, pri ktorých bola dohodnutá paušálna suma prekročená.

90. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „Vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

91. Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

92. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zmluvná odmena sa určuje paušálnou sumou (paušálna odmena).

93. Podľa § 5 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. paušálna odmena sa môže dohodnúť a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

94. Podľa § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, na náhradu za stratu času (§ 17).

95. Predmetom konania sú regresné nároky spoludlžníka (žalobcu) zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako Združením podnikateľov a veriteľom Y.. J. U. a zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci uzatvorenej medzi Združením podnikateľov a Y.. J. U., ktorý sám dlh plnil, voči druhému spoludlžníkovi (žalovanému). V konaní nebolo sporné, že dňa 11. 07. 2005 došlo k úhrade zálohy za dodanie stavby firme H. K. spol. s r.o. v sume 500 000,- Sk, čo potvrdzujú aj dva príjmové pokladničné doklady č. XXXX a XXXX . a výpovede oboch strán. Sporným bolo z akých prostriedkov došlo k úhrade danej zálohy. Žalobca v konaní tvrdí, že z prostriedkov, ktoré združeniu požičal v hotovosti Y.. J. U. dňa 11. 07. 2005 a tieto mal následne osobne do firmy Auto FRIM spol. s r.o. zaniesť žalovaný. Žalovaný uvedené skutočnosti popiera, tvrdí, že peniaze na úhradu zálohy boli z pokladne združenia, čo preukazuje aj výpis z peňažného denníka zo rok 2005, v ktorom je na strane 31 uvedený zápis, že dňa 11. 07. 2005 bola z pokladne vydaná suma 500 000,- Sk s názvom hmot. invest. majetok a poznámkou Auto Frim s.r.o..

96. Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010). Keďže žalovaný v danom prípade popieral existenciu pôžičky peňazí od veriteľa, na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno predovšetkým preukázania poskytnutia tvrdenej pôžičky.

97. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil ako dôkaz potvrdenie zo dňa 11. 07. 2005, avšak žalovaný podpísanie uvedeného potvrdenia a prevzatie peňazí popiera. Ani znalecké dokazovanie nepreukázalo autenticitu predloženého potvrdenia, keď sama znalkyňa uviedla, že nemôže vylúčiť sfalšovanie listiny a súd sám vyhodnotil túto listinu ako nedôveryhodnú vzhľadom na jej formu, ktorá je netypická pre listinu podpisovanú troma osobami v jeden deň, keď podpis žalovaného je umiestnený ďaleko od ostatného textu a je podstatne bledší ako ostatný text. Tiež je listina netypická v porovnaní s ostatnými listinami písanými a podpisovanými členmi združenia, keď na iných listinách mali podpisy blízko textu, miesto na podpis vyznačené bodkami a boli rovnakej farby. Pochybnosti súdu o pravosti listiny neboli žalobcom odstránené a žalobca nenavrhol vykonať na odstránenie pochybností dokazovanie. Ďalej žalobca predložil výzvu JUDr. J. U. (veriteľa) zo dňa 06. 09. 2006, ktorou vyzval žalobcu i žalovaného na vrátenie zvyšnej časti pôžičky vo výške 350 000,- Sk, výpisy z peňažných denníkov zo rok 2005, 2006, ako aj peňažný denník z roku 2006 N., v ktorom je uvedený pod č. 35 výber vkladu v sume 250 000,- Sk z peňažných prostriedkov v hotovosti. Ďalej boli predložené príjmové pokladničné doklady na sumu 250 000,- Sk, na sumy 125 000,- Sk a výdavkový pokladničný doklad na sumu 250 000,- Sk. V spise sa ďalej nachádza blok č. XXXXX príjmovej pokladnice zo dňa 09. 07. 2005 a potvrdenie, že p. H. prevzal dňa 03. 10. 2005 sumu 300 000,- Sk, však súd je toho názoru, že uvedené doklady žiadnym spôsobom nepreukazujú poskytnutie pôžičky dňa 11. 07. 2005 vo výške 550 000,- Sk Y.. J. U. združeniu.

98. Poskytnutá pôžička nebola v účtovníctve združenia zaevidovaná, rovnako ako vrátenie sumy 300 000,- Sk. Jediná suma, ktorá sa nachádza v peňažnom denníku za rok 2005 je suma 250 000,- Sk zaúčtovaná ako príjem zo dňa 10. 10. 2005 s názvom vlast. vklad podnikateľa. V peňažnom denníku za rok 2006, ktorý ale viedol samostatne N., je evidovaný pod č. 35 výber vkladu 250 000,- Sk.

99. Rozporuplné boli tvrdenia žalobcu, že poskytnutá pôžička bola zaevidovaná až dňa 10. 10. 2005 po splatení časti pôžičky vo výške 300 000,- Sk, o čom nebolo doložené potvrdenie od veriteľa, pričom táto splatená časť nebola zaevidovaná v účtovníctve a veriteľ dňa 06. 09. 2006 vyzval spoludlžníkov na vrátenie časti pôžičky vo výške 350 000,- Sk, pričom tento rozpor nebol v konaní napriek námietkam žalovaného odstránený. Rovnako tvrdenia žalobcu, že časť pôžičky vrátili, keď dostali úver, a následne tvrdenie, že to nebolo hradené z peňazí úveru, lebo zvyšnú sumu mali účelovo viazanú. Zvyšok pôžičky mal žalobca splatiť v dvoch splátkach dňa 13. 09. 2006 a 26. 10. 2006 ako vyplýva z príjmových pokladničných dokladov vystavených veriteľom, avšak v peňažnom denníku N. za rok 2006 je pod č. 35 evidovaný výber vkladu 250 000,- Sk a rovnako výdavkový pokladničný doklad na sumu 250 000,- Sk je z dátumu 26. 10. 2006.

100. Uvedené rozpory v účtovníctve, rozpor medzi tvrdenou neuhradenou sumou (250 000,- Sk) a výzvou veriteľa na zaplatenie sumy 350 000,- Sk a chýbajúce doklady, žalobca hodnoverne nevedel vysvetliť a na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky žalovanému iný dôkaz, až do vyhlásenia dokazovania za skončené, neoznačil a ani nepredložil, a tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno preukázania reálneho odovzdania sumy pôžičky vo výške 550 000,- Sk Združeniu podnikateľov. Z uvedeného dôvodu nebolo povinnosťou žalovaného preukázať opak nepreukázaného tvrdenia žalovaného, keďže v takomto prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na žalovaného. Neodovzdanie peňazí, rep. neuzatvorenie zmluvy o pôžičke, teda negatívna skutočnosť, ktorá nemôže byť predmetom poznávania v konaní rovnako ako nemôže byť predmetom logického dokazovania, sa nedokazuje. Potvrdenie p. H. o prevzatí 300 000,- Sk je taktiež nedôveryhodné, nakoľko dňa 03. 10. 2005 prevzal po dohode s p. U. sumu 300 000,- Sk, čo však nepreukazuje, že išlo o vrátenie pôžičky poskytnutej združeniu a túto skutočnosť potvrdzovala len výpoveď dcéry žalobcu, ktorú súd

pre blízky príbuzenský vzťah k žalobcovi a tým aj záujem na výsledku konania, súd nepovažoval za dostatočný a dôveryhodný dôkaz, keď sama potvrdila, že len pri odovzdávaní peňazí p. H. sa dozvedela od svojho otca, že ide o pôžičku od p. U. a výsluch p. H. ani nebol v konaní navrhnutý. Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca a aj združenie nedostatočne viedli účtovníctvo a počas konania sa snažili využiť tieto nedostatky vo svoj prospech, avšak práve pre neprehľadné a nesprávne vedenie účtovníctva nie je možné predložené útržky účtovníctva, napríklad peňažný denník, výpisy z účtu, považovať za dôkazy preukazujúce tvrdenia strán sporu. Súd tak neuznal za dôkaz prevzatia pôžičky vklad podnikateľa do podnikania uvedený v peňažnom denníku, keď ani z časového hľadiska sa nezhoduje so žalobcom tvrdeným časom poskytnutia pôžičky. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že Y.. J. U. bol v čase údajného poskytnutia pôžičky a doteraz je advokátom a teda ako právne vzdelaná osoba mal postupovať tak, aby jeho konaním nevznikali spory a nedorozumenia. Ak poskytoval pôžičku združeniu, ktorému poskytoval právne služby, mal spísať písomnú zmluvu o pôžičke, ktorou by boli odstránené všetky pochybnosti o poskytnutí pôžičky, jej výšky a splatnosti. Taktiež mal spísať potvrdenie o vrátení pôžičky, čím by nevznikli nezrovnalosti týkajúce sa výšky vrátenej časti pôžičky. Keďže takéto úkony advokát nevykonal a v konaní neprodukoval a ani nenavrhol žalobca a ani jeho advokát ( ten istý, ktorý zastupoval združenie a poskytol údajnú pôžičku ) hodnoverné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd mal za to, že k požičaniu peňazí združeniu zo strany Y.. U. nedošlo.

101. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v časti týkajúcej sa regresného nároku zo zaplatenia údajnej pôžičky združeniu zamietol z dôvodu nepreukázania prenechania sumy 550 000,- Sk titulom pôžičky združeniu.

102. Zmluva o poskytovaní právnej pomoci je osobitným druhom mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa advokát zaväzuje poskytovať svojmu klientovi právne služby na úrovni predpokladanej zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii (predtým aj zákonom č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch), teda s odbornou starostlivosťou a klient sa zaväzuje advokátovi za poskytovane týchto služieb zaplatiť odmenu. V prejednávanej veci nebolo sporným, že strany dňa 31. 12. 2005 uzavreli Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a že si dohodli paušálnu odmenu vo výške 2 140,-Sk mesačne.

103. Sporým v konaní bola otázka, či došlo k platnému predĺženiu Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, resp. k uzatvoreniu novej zmluvy a či právna pomoc bola v skutočnosti poskytnutá. Súd obranu žalovaného, že ukončením platnosti pôvodnej zmluvy nemožno zmluvný vzťah predĺžiť, vyhodnotil za dôvodnú. Zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z 31. 12. 1995 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú do 31 07. 1996 a keďže do platnosti a účinnosti zmluvy táto nebola účastníkmi predĺžená, priamo zo zmluvy, na základe vôle účastníkov, zanikla. Preto Dodatok č.1 Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z 31. 12. 1995, uzavretý dňa 31. 12. 1996 súd vyhodnotil podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko podľa jeho obsahu išlo o dodatok k zmluve, ktorá v čase uzavretia dodatku už nebola účinná.

104. V konaní nebolo sporné, že právny zástupca vykonával právne služby pre združenie aj po 31. 07. 1996. O tejto skutočnosti svedčí aj vyjadrenie žalovaného, ktorý výslovne uviedol, že JUDr. J. U. poskytoval združeniu právne služby a tiež potvrdil, že podpisoval príkazy na úhradu a vedel, že ide o faktúru za právnu pomoc, takže prejavil súhlas s tým, že im p. U. poskytoval právne služby.

105. Zmluva o poskytovaní právnej pomoci, ani mandátna zmluva písomnú formu nevyžadujú, preto podpisom dodatku k zmluve síce nedošlo k platnému predĺženiu zmluvy o právnej pomoci, ale strany medzi sebou uzavreli novú zmluvu, keď medzi stranami došlo k ústnej dohode ohľadom poskytovania právnych služieb, ako aj k dohode ohľadom výšky odmeny za ich poskytovanie „podľa pôvodnej zmluvy“.

106. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že právny zástupca v roku 2005 a v období január až apríl 2006 neposkytoval združeniu žiadne služby. Vzhľadom na námietku žalovaného okresný súd vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu rozsahu a predmetu právnych služieb poskytovaných Y.. J. U. v danom období.

107. Z predložených listín napr. uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 198/05/11, Návrhu na exekúciu proti povinnému K. W. zo dňa 23. 02. 2006, Upovedomenia povinného a oprávneného o začatí exekúcie exekútorom Ing. T.. N. G. zo dňa 09. 06. 2005, Platobného rozkazu Okresného súdu Trnava

zo dňa 11. 05. 2005, sp. zn. 16Ro/83/2005, Návrhu na exekúciu proti povinnému P. G. zo dňa 23. 02. 2006, Návrhu na exekúciu proti povinnému U. W. zo dňa 23. 02. 2006, súd dospel k záveru, že je zrejmé, že v danom období právny zástupca služby združeniu poskytoval. Je možné, že v priebehu niektorých mesiacov bolo množstvo a rozsah poskytovaných právnych služieb zo strany advokáta vyšší, než v priebehu iných mesiacov. Keďže si však zmluvné strany dohodli za poskytovanie právnych služieb paušálnu odmenu, bolo združenie povinné zaplatiť advokátovi za poskytovanie právnych služieb rovnakú paušálnu sumu za všetky mesiace, bez ohľadu na to, aké množstvo právnych služieb im reálne bolo poskytnuté. Pokiaľ advokátovi nebolo zadané rovnaké množstvo práce ako v priebehu iných mesiacov, túto skutočnosť nie je možné vyložiť na ťarchu advokáta, ktorý má nárok na paušálnu odmenu. Strany sa mohli dohodnúť pri uzatváraní zmluvy na odmene podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci, prípadne tarifnú odmenu na základe vyhlášky, kedy by sa do výšky odmeny prejavil reálne vykonaný počet úkonov advokáta. Túto formu odmeny si však strany nedohodli, preto vznikla povinnosť zaplatiť paušálu sumu za poskytovanie právnych služieb bez ohľadu na rozsah týchto služieb.

108. Vyhotovenie faktúr až po zániku združenia, resp. že námietky, že faktúry nemajú náležitosti podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, nemá vplyv na povinnosť zaplatiť za poskytnutie právnych služieb, nakoľko zmluvné strany si neupravili nárok na zaplatenie poskytovaných právnych služieb doručením faktúry združeniu. Faktúra je daňový doklad, nie je podmienkou na vznik nároku na zaplatenie služby. Samotné doručenie faktúry bolo výzvou na splnenie peňažného záväzku, ktorý vznikol už uplynutím mesiaca, v ktorom tieto služby boli poskytované.

109. Na základe takto vykonaného dokazovania, predovšetkým vychádzajúc z výsluchu účastníkov konania, ako aj z predložených listinných dokladov dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku mesačnej paušálnej odmeny vo výške 2 150,- Sk, nakoľko aj z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 10. 06. 2011 vyplýva, že „sa malo sa ísť podľa pôvodnej zmluvy“, v ktorej bola výška paušálnej odmeny uvedená v sume 2 140,- Sk, čo uviedol aj právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 08. 2011.

110. Rovnako je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalobca, resp. JUDr. J. U., nepreukázal tvrdené náklady (kolky, poplatky za overenie listín), ktoré si v jednotlivých faktúrach uplatňoval, nakoľko tieto nemožno subsumovať pod § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Podľa § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má nárok aj na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. Nakoľko v konaní neboli uvedené náklady preukázané, súd nárok na ich zaplatenie nepriznal.

111. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie polovice z paušálnej odmeny prináležiacej právnemu zástupcovi - v období za rok 2005 - 12 x 2140,- Sk : 2 = 12 840,- Sk (426,21 eur) a v období od januára do apríla 2006 - 4 x 2 140,- Sk : 2 = 4 280,- Sk (142,07 eur), spolu vo výške 568,28 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

112. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania, ktorého výška bola 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda 9 %, ktorý žalobca (po čiastočnom späťvzatí návrhu) požadoval odo dňa nasledujúcom po dni, keď bola žalovanému doručená žaloba.

113. Súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Cb/52/2010, kde sa rieši vyporiadanie majetku združenia B. nakoľko rozhodnutie v tejto veci nie je relevantné pre rozhodnutie v prejednávanej veci, keď zmluva o pôžičke (podľa vyjadrenia žalobcu) ani nie je predmetom vyporiadania spoločného majetku združenia a otázka dátumu zrušenia združenia nie je pre toto konanie tiež relevantná, nakoľko v konaní bolo rozhodné, kedy prestali osoby združené v združení spolu hospodáriť a osamostatnili svoje účtovníctvo a to bolo ku dňa 30. 04. 2006 (čo oznámili i Daňovému úradu) a v tomto konaní túto skutočnosť ani nerozporovali a k tomuto dátumu sa aj v konaní 15Cb 52/2010 vykonáva zisťovanie majetku na účely jeho vyporiadania. Žalobca sa v konaní domáha regresného nároku voči druhému spoludlžníkovi - žalovanému zo zmluvy o pôžičke a zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, ktorý zaplatil po 30. 04. 2006, teda keď už vykonával podnikanie samostatne a zo svojich osobných prostriedkov.

114. Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

115. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

116. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

117. Podľa § 253 ods. 1 ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

118. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

119. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

120. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

121. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

122. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

123. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 4 797,35 eur priznaná suma 568,28 eur, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu vo výške 11,85 % a hrubý úspech žalovaného vo výške 88,15 % a tým je daný prevažný čistý úspech žalovaného v 76,30 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

124. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9Cb/17/2010 zo dňa 25. 10.2012 bolo znalkyni T.. H. B., priznané znalečné vo výške 524,56 eur, ktoré bolo v sume 100,- eur poukázané z preddavku, ktorý dňa 12. 03. 2012 zložil žalovaný T. B. a v sume 424,56 eur zo štátnych prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

125. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, keď vo výroku VI. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 88,15 % a voči žalovanému v rozsahu 11,85 %, a to podľa rozsahu ich neúspechu v konaní.

126. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok V.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu (výrok VI.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).