Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3CbZm/1048/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Maruniakovou v sporovej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36 866 598, so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany proti žalovanému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX W., o zaplatenie 21.488,53 eur s príslušenstvom a odmeny 71,63 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 21.488,53 eur s 6% úrokom ročne zo zmenkovej sumy 21.488,53 eur od 31.07.2015 do zaplatenia, odmenu zo zmenky vo výške 71,63 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2015, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 21.488,53 eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 21.488,53 eur od 31.07.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 71,63 eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že N. R., ako fyzická osoba podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, označený IČO: 41575211 vystavil dňa 26.09.2007 v Liptovskom Mikuláši vlastnú zmenku na rad Slovenskej sporiteľne, a.s., bez protestu, ktorou sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 647.363,46 Sk (21.488,53 eur). Žalovaná sa na zmenku podpísala per aval, čím sa zaručila za zaplatenie zmenky za vystaviteľa - svojho manžela N. R.. Zmenka sa stala splatnou dňa 30.07.2015. Žalovaná a ani vystaviteľ zmenky v deň sročnosti zmenky zmenkovú sumu 21.488,53 eur žalobcovi nezaplatili. K žalobe pripojil prvopis zmenky.

3. Súd o žalobe do 23.12.2015 nerozhodol, a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu.

4. Žalobca písomným podaním, doručeným súdu dňa 18.05.2016 upresnil žalobu s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 3 O.s.p. v tom smere, že medzi žalovanou a jeho predchodcom Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako pôvodným veriteľom zo zmenky nie je a ani nebol žiadny kauzálny vzťah súvisiaci s predloženou zmenkou. Žalovaná zmenku avalovala ako manželka vystaviteľa zmenky, ktorý pri vystavení zmenky konal ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, čo jednoznačne vyplýva z jeho označenia na samotnej zmenke.

5. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), použije na toto konanie už Civilný sporový poriadok

6. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 11.08.2016 platobný rozkaz č.k. 3CbZm/1048/2015-33, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu 21.488,53 eur s 6% ročným úrokom z nej od 31.07.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 71,63 eur a náhradu trov konania alebo aby v tejto lehote podala odpor.

7. Žalovaná proti platobnému rozkazu č.k. 3CbZm/1048/2015-33 zo dňa 11.08.2016 podala v zákonnej lehote písomným podaním doručeným súdu dňa 06.10.2016 vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedla, že jej nebohý manžel podpísal zmenku ako živnostník a finančné prostriedky, ktoré použil na podnikateľské účely, mu banka poskytla na jeho podnikateľský účet. Žalovaná zároveň vo svojom odpore uviedla, že pracovníčka banky jej tvrdila, že svojim podpisom sa k ničomu nezaväzuje a zmenku podpisuje ako svedok. Po manželovej smrti sa vzdala dedičstva pre nemajetnosť, o čom doložila do súdneho spisu rozhodnutie Okresného súdu v Poprade sp.zn. 2D/294/2009, ktorým bol konanie pre bezmajetnosť poručiteľa zastavené. Žalovaná uviedla, že pracuje za minimálnu mzdu a po manželovi sa voči nej vedú štyri exekučné konania, a z tohto dôvodu nie je schopná vyplatiť žalobcovi zmenku.

8. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 3CbZm/1048/2015-41 zo dňa 14.12.2016 zrušil platobný rozkaz č.k. 3CbZm/1048/2015-33 zo dňa 11.08.2016 s poukazom na ustanovenie § 267 ods. 3 z dôvodu podaného odporu.

9. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 06.02.2017 sa k odporu žalovanej vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že právnym titulom žalovanej sumy je zabezpečovacia zmenka, ktorá zabezpečuje splnenie dlhu zo zmluvy o úvere č. 820510/2007 zo dňa 26.09.2007, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol nebohému manželovi žalovanej úver ako MIKRO podnikateľovi, konajúcemu pod obchodným menom N. R., s miestom podnikania Východná 173, 032 32 Východná, IČO: 41 575 211. Zmenku vystavil N. R., ako fyzická osoba podnikateľ, na rad právneho predchodcu žalobcu. Vystavenú zmenku avalovala žalovaná, preto je v zmysle čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ zaviazaná na plnenie zmenkovej sumy rovnako ako vystaviteľ zmenky. Podľa žalobcu nie je podstatné, či je avalista zároveň aj dlžníkom zo zabezpečenej úverovej zmluvy. Avalista nezabezpečuje len povinnosti vystaviteľa zmenky, ale garantuje zaplatenie zmenky vo všeobecnosti, teda v rovnakej miere ako sám vystaviteľ zmenky. Žalobca zároveň poukázal na abstraktný charakter zmenky, a teda zmenkový veriteľ nie je povinný preukazovať existenciu kauzálneho vzťahu. Žalobca v konaní predložil splatnú zmenku, o ktorej pravosti nemožno pochybovať. Žalobca tým v konaní splnil svoje dôkazné bremeno. K námietkam žalovanej, podľa ktorej finančné prostriedky z úveru nečerpala ona sama, nakoľko tieto boli poskytnuté na účet jej nebohého manžela, a ktoré boli spotrebované v rámci jeho podnikania ako aj k námietke, podľa ktorej bola žalovaná pri podpisovaní zmenky uvedená do omylu pracovníčkou banky v otázke právnej záväznosti zmenky, žalobca uviedol, že tieto námietky žalovanej nesmerujú proti samotnej zmenke, nejde o absolútne námietky. Podľa žalobcu sa jedná o relatívne námietky, vyplývajúce zo vzťahu medzi žalovanou a vystaviteľom zmenky, resp. medzi žalovanou a predošlým majiteľom zmenky. Relatívne námietky žalovanej nemožno voči žalobcovi v konaní uplatniť vzhľadom na znenie čl. I § 17 ods. 1 veta prvá ZZŠ, keďže žalobca pri nadobúdaní zmenky nekonal vedome na škodu dlžníka. Predmetom konania je záväzok zo zabezpečovacej zmenky, zaviazanosť žalovanej na plnenie však nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca poukázal aj na čl. I § 32 ods. 2 ZZŠ, podľa ktorého avalista nie je oprávnený v konaní uplatniť relatívne námietky. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, podľa ktorého bola pracovníčkou banky pri podpise zmenky uvedená do omylu ako aj tvrdenie, že jej pracovníčka banky tvrdila, že podpisuje zmenku ako svedok a podpisom sa k ničomu nezaväzuje. Podľa žalobcu žiaden z pracovníkov právneho predchodcu žalobcu nezavádzal žalovanú ohľadom právnych účinkov avalovania zmenky a žalovanej boli vysvetlené následky avalovania zmenky.

10. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 15.05.2017, v ktorom zásadne odmietla tvrdenie žalobcu, že jej pracovníčka banky vysvetlila, čo podpisuje. V čase podpisu zmenky bola na materskej dovolenke a starala sa o štyri maloleté deti. Vzhľadom na výšku

zmenkovej sumy je nereálne, aby ju dokázala uhradiť. Žalovaná uviedla, že jej bolo tvrdené, že jej nebohý manžel čerpá úver na základe výšky faktúr a je to podnikateľský úver a žalovaná sa podpisuje len ako svedok. Keby je bolo vysvetlené, že sa podpisuje ako avalista, určite by to odmietla. Žalovaná zároveň zotrvala na svojom odpore.

11. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: žalobou (č.l. 1-3), zmenkou (č.l. 17), doplnením žaloby žalobcom zo dňa 18.05.2016 (č.l. 24-25), odporom žalovanej (č.l. 38), vyjadrením žalobcu k odporu (č.l. 45-47), vyjadrením žalovanej (č.l. 53). Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.

13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci svojich ústnych prednesov na pojednávaní na žalobe ako aj na svojom písomnom vyjadrení k odporu zotrval v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca svoj nárok dostatočne preukázal predložením prvopisu zmenky, o ktorej pravosti niet pochýb. V uvedenom prípade sa jedná o zabezpečovaciu zmenku k zmluve o úvere, to znamená, že vzťah má obchodnoprávny charakter. Predloženie zmluvy o úvere na preukázanie kauzálneho vzťahu zmenky, žalobca považoval za nadbytočné, nakoľko jednoznačne ide o podnikateľský úver, čo potvrdila aj samotná žalovaná. Žalobca dôrazne poprel, že by bola žalovaná uvedená do omylu pracovníčkou banky vzhľadom k tomu, žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že si dlžník nepreverí aké listiny podpisuje. Podpis na zmenke je podpisom žalovanej, čo v konaní ani nepoprela. Podľa názoru žalobcu, žalovaná v odpore nevzniesla žiadne relevantné námietky, a z tohto dôvodu žiadal súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. Žalovaná v rámci svojich ústnych prednesov na pojednávaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí, je toho názoru, že bola uvedená do omylu, nakoľko pracovníčka banky jej povedala, že zmenku podpisuje len ako svedok. Jej nebohý manžel si vzal úver ako živnostník na podnikateľské účely, a taktiež ju zrejme uviedol do omylu, nakoľko jej povedal, že mu banka poskytla tak vysokú sumu na základe jeho vysokých faktúr. Na otázku súdu, či podpis na zmenke je podpisom žalovanej, žalovaná uviedla, že podpis na zmenke je jej.

15. Z prvopisu zmenky vystavenej v Liptovskom Mikuláši, dňa 26.09.2007 mal súd preukázané, že vystaviteľ zmenky, označený v zmenke obchodným menom Rastislav R., s miestom podnikania T. XXX, XXX XX T., Z.: XX XXX XXX sa zaviazal ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaplatiť na rad právneho predchodcu žalobcu dňa 30.07.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 21.488,53 eur, bez protestu. Žalovaná zmenku podpísala per aval, čím sa zaručila za zaplatenie zmenky za vystaviteľa - svojho manžela.

16. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Na jej rube je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu s doložkou sine obligo.

17. O tom, kto má zmenku v rukách, platí v zmysle čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, že je riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov.

18. Žalobca prvopisom zmenky s nepretržitým radom indosamentov preukázal, že je riadny majiteľ zmenky, má preto podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.

19. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Zo zmenky ako aj zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o úvere č. 820510/2007 zo dňa 26.09.2007, uzavretá medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej

činnosti, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol nebohému manželovi žalovanej úver ako MIKRO podnikateľovi, konajúcemu pod obchodným menom N. R., s miestom podnikania Východná 173, 032 32 Východná, IČO: 41 575 211, čo súdu vyplynulo jednak z vyjadrenia žalobcu k odporu a jednak aj z tvrdení žalovanej, ktorá sama uviedla, že jej nebohý manžel podpísal zmenku ako živnostník a finančné prostriedky, ktoré použil na podnikateľské účely, mu banka poskytla na jeho podnikateľský účet. Vzhľadom na zhodné tvrdenia strán sporu, súd kauzálny vzťah zmenky nepovažoval za sporný. Žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ do právneho vzťahu so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom vstúpila len avalovaním zmenky, čím sa zaručila za zaplatenie zmenky za vystaviteľa, napriek tomu ju v zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa, nakoľko sa žalovaná za zaplatenie zmenky nezaručila za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnila vystaviteľovi zmenky, svojmu manželovi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Zmenku preto nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.

21. Zvýšená ochrana spotrebiteľa je poskytovaná spotrebiteľovi jedine a len z toho dôvodu, že vo vzťahoch s podnikateľom spotrebiteľ vystupuje ako osoba konzumujúca tovary či služby poskytované práve jemu ako spotrebiteľovi osobou zaoberajúcou sa profesionálne (podnikateľsky) poskytovaním tovarov či služieb práve spotrebiteľovi.

22. Ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Spotrebiteľom sa fyzická osoba môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jej rámci pomer k dodávateľovi. V tomto prípade žalovaná sa za zaplatenie zmenky za vystaviteľa - svojho manžela, zaručila podpísaním zmenky per aval. Tak ako zhodne so žalobcom uviedla samotná zmluva o úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a jej manželom ako dlžníkom v postavení fyzickej osoby - podnikateľa. Žalobca a ani jeho právny predchodca nemá vo vzťahu k žalovanej postavenie dodávateľa, žalovanej úver a ani inú službu právny predchodca žalobcu neposkytol. Rovnaký právny názor vyslovil aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C 45/96 (Bayerische Hypotheken und Wechselbank proti Edgar Dietzinger), v ktorej uviedol, že na ručiteľa sa nevzťahuje ochrana v zmysle ochrany spotrebiteľa, a že za spotrebiteľa rozhodne nemožno považovať osobu, ktorej nie sú určené služby. Skutočnosť, že v iných prípadoch by žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ mohla mať postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom, aby bola za spotrebiteľa považovaná v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom (viď napr. rozsudky Európskeho súdneho dvora C-269/95 alebo C-440/97).

23. Formálnu prísnosť, ktorá je pre zmenky typická, nie je možné chápať tak, že každý údaj, ktorý je na zmenke napísaný, je potrebné skúmať do najmenšieho detailu a pre akýkoľvek nesúlad považovať zmenku za neplatnú. Platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, z hľadiska spôsobu ich vyjadrenia, sa aj v prípade zmenky posudzuje podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, takže za neplatné je možné považovať len tie údaje na zmenke, ktoré neboli vyjadrené určite a zrozumiteľne alebo boli vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa zmenka dostala do vnútorného rozporu a plnenie z nej sa tým stalo nemožným.

24. Ako nedôvodnú a ničím nepreukázanú hodnotil súd obranu žalovanej, že bola pri podpisovaní zmenky uvedená pracovníčkou banky do omylu, nakoľko táto jej tvrdila, že zmenku podpisuje len ako svedok a k ničomu sa nazaväzuje. Žalovaná toto svoje tvrdenie však v konaní žiadnym spôsobom nekonkretizovala, nenavrhla vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a neuplatnila ani ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Počas pojednávania sa obmedzila len na tvrdenie, že bola uvedená do omylu, nakoľko pracovníčka banky jej povedala, že zmenku podpisuje len ako svedok. Zároveň uviedla, že aj jej nebohý manžel ju zrejme uviedol do omylu, nakoľko jej povedal, že mu banka poskytla tak vysokú sumu na základe jeho vysokých faktúr. Na otázku súdu, či podpis na zmenke je podpisom žalovanej, žalovaná uviedla, že podpis na zmenke je jej.

25. Podľa prvej vety § 49a Občianskeho zákonníka (OZ) je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Podľa § 40a ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

26. V ustanovení § 40a sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva (ak niet iných dôvodov neplatnosti): po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti, dodatočným schválením relatívne neplatného právneho úkonu (ratihabícia), dodatočným odpadnutím dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, to znamená, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby sa tento jednostranný právny úkon urobil písomne. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti.

27. Podľa názoru súdu, ak skutočnosťami uvedenými v odpore žalovaná mienila tvrdiť, že zmenku ako ručiteľka podpísala len omylom, takéto jej konanie nie je možné posúdiť podľa § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zmenku podpísala na mieste, zreteľne označenom PER AVAL za vystaviteľa, teda na mieste dostatočne označujúcom postavenie zmenkového dlžníka, za ktorého sa podpísala. Preto len jej prípadná neschopnosť zorientovať sa vo vzťahoch vyplývajúcich z tejto zmenky, nemôže byť považovaná za konanie v omyle, ani nemôže byť dôvodom pre relatívnu neplatnosť právneho úkonu zmenkového ručenia. Pri bežnej pozornosti, ktorú je dôvodné očakávať od každého, žalovaná podľa súdu musela zistiť, že zmenku podpísala ako avalistka. Samotné tvrdenie žalovanej, že ju pracovníčka banka uviedla do omylu, že zmenku podpisuje ako svedok, nemal súd v konaní žiadnym spôsobom za preukázanú. Podľa názoru súdu sa v tomto prípade nemôže jednať o konanie v omyle, lebo zo zmenky jednoznačne vyplýva že žalovaná zmenku podpísala pre aval za vystaviteľa.

28. Listinné cenné papiere, ku ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú preto definované len samotnou zmenkovou listinou. Pokiaľ zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené nie sú správne alebo pravdivé. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vznikne zmenkový záväzok aj v prípade, ak zmenkoví dlžníci nemajú voči majiteľovi zmenky žiadne mimozmenkové záväzky.

29. Žalovaná je ako zmenkový ručiteľ podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaná rovnako ako ten, za koho sa zaručila. Podpísaním zmenky per aval sa stala samostatným dlžníkom a má povinnosť zmenku zaplatiť, aj napriek skutočnosti, že bolo dedičské konanie po jej nebohom manželovi, ktorý bol vystaviteľom zmenky pre jeho nemajetnosť zastavené.

30. Súd poukazuje na abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od záväzkov vyplývajúcich z príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenkovo-právne vzťahy sú upravené zmenkovým zákonom ako osobitným predpisom, ktorý upravuje zmenkové ručenie vyčerpávajúcim spôsobom. Na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou je zabezpečenie povinnosti dlžníka (podľa druhej vety § 546 ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník), sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I. § 30 ods. 1 zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky ako takej. V prípade všeobecného ručenia môže veriteľ splnenie záväzku od ručiteľa požadovať len vtedy, ak vopred márne dlžníka na plnenie vyzval (§ 548 ods. 1 , zmenkový ručiteľ je však samostatným dlžníkom, v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 a 2 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady. Majiteľ zmenky môže žiadať plnenie hoci len od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo zaviazaných osôb.

31. V zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Podľa

čl. I. § 47 ods. 2 ZZŠ majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

32. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. Žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nemala z dôvodov uvedených v odpore povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Súd preto, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 21.488,53 eur s 6% úrokom ročne zo zmenkovej sumy 21.488,53 eur od 31.07.2015 do zaplatenia, odmenu zo zmenky vo výške 71,63 eur.

33. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

34. O výške náhrady trov žalobcu bude na základe § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Okresnom súde BA V, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.