Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Csp-46-2016.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/46/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava proti žalovanému: W. B., C. XX.XX.XXXX, D. S. A. T., L. Ž., D. Č. N. O. XX, C., O. U. C., o zaplatenie sumy 66,44 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 66,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16,48 € od 19.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,98 € od 21.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,98 € od 19.11.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 05.10.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 66,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16,48 € od 19.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,98 € od 21.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,98 € od 19.11.2013 do zaplatenia z titulu neuhradených platieb za poskytnuté elektronické komunikačné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca“). Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný uzavrel s jeho právnym predchodcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v ktorej strany dojednali, že právny predchodca bude žalovanému poskytovať v zmluve vymedzené služby a žalovaný mu bude za poskytované služby uhrádzať odplatu. Právny predchodca služby poskytnuté žalovanému fakturoval, avšak žalovaný si svoj záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil, a to aj napriek opakovaným výzvam na zaplatenie, preto si voči žalovanému uplatnil nárok na nezaplatenú odplatu podaním žaloby na súd.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Žalovanému sa zásielky súdu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky ani na adresu faktického pobytu v Spolkovej republike Nemecko nepodarilo doručiť, preto súd postupujúc podľa § 116 odsek 2 CSP doručil žalobu žalovanému zverejnením oznámenia o jej podaní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že s poukazom na § 116 odsek 2 veta druhá CSP, sa žaloba považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písmeno b) CSP, nakoľko išlo o spotrebiteľskú vec a zároveň iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 €.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.03.2012, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.03.2012, faktúrami, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.03.2015, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 13.03.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb na dobu neurčitú, na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické služby v účastníckom programe Magio Internet Solo. Za poskytovanie uvedených služieb sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu dojednanú v osobitných ustanoveniach, ktoré sú súčasťou zmluvy o pripojení. V zmluve o pripojení bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške od 15 € do 220 € v závislosti od konkrétneho porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnou stranou. Dňa 22.03.2012 strany k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavreli dodatok. Dňa 12.03.2015 právny predchodca žalobcu od zmluvy o pripojení odstúpil z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Cenu poskytnutých služieb vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúrou splatnou dňa 20.10.2013 na sumu 24,98 € za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2013, faktúrou splatnou dňa 18.11.2013 na sumu 24,98 € za obdobie od 01.10.2013 do 30.10.2013 a faktúrou splatnou dňa 18.12.2013 na sumu 16,48 € za obdobie od 01.11.2013 do 30.11.2013. Súčasťou faktúr splatných dňa 20.10.2013 a 18.11.2013 je aj vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty splatnosti vo výške 2x po 4,99 €. Žalovaný vystavené faktúry v lehote splatnosti neuhradil. Právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi mal súd preukázané z oznámenia o postúpení pohľadávky voči žalovanému zo dňa 04.09.2015.
7. Podľa § 44 odsek 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon č. 351/2011 Z. z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 43 odsek 1 písmeno a) Zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
9. Podľa § 43 odsek 12 písmeno b) Zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa § 52 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 544 odsrk 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
13. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Z dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom mal súd preukázanú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.
16. V konaní nebolo sporným, že sporná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011 Z. z.), ktorá zmena mala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb právneho predchodcu žalobcu žalovaným došlo v celom rozsahu za účinnosti tejto právnej úpravy. Právny vzťah medzi stranami súd preto podriadil aj pod ustanovenia Zákona č. 351/2011 Z. z. účinného ku dňu uzavretia spornej zmluvy. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu preukázateľne poskytoval žalovanému elektronické služby v rozsahu a za podmienok dojednaných v zmluve, ktoré služby žalovaný v rozhodnom období od 01.09.2013 do 30.11.2013 riadne využíval. Dokazovaním mal súd zároveň preukázané, že žalovaný za poskytnuté služby neuhradil právnym predchodcom žalobcu fakturovanú cenu spolu v sume 66,44 €. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi (respektíve ešte jeho právnemu predchodcovi) čo i len časť dlžnej sumy 66,44 €, rovnako nebolo produkované žiadne tvrdenie ani predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného na zaplatení ceny elektronických služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 4,99 € súd nepovažoval za neprimerane vysokú komparujúc túto s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti, ktorou bola povinnosť zaplatiť fakturovanú cenu za poskytnuté elektronické služby v lehote splatnosti. Súd preto žalobe žalobcu podanej titulom neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické služby a tiež titulom vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celom rozsahu vyhovel považujúc žalobu za dôvodnú.
17. Keďže žalovaný je preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu nasledujúcemu po splatnosti tej
- ktorej fakturovanej sumy, keďže počnúc týmto dňom je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 odsek 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.