Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/78/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. augusta 2017 prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom a obžalovaného

J. I.,

nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom F., K. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/36/2017 zo dňa 2. mája 2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania prokurátorky a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. I. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. pretože dňa 18.10.2016 v presne nezistenom čase asi o 19.00 hod. v F. na námestí M.R. V. pri autobusovej stanici fyzicky napadol poškodeného F. B. a to tak, že ho udrel jedenkrát do hlavy a následne ho udrel jedenkrát päsťou do rebier a sotil, pričom prikázal B. L., aby zodvihla zo zeme a podala mu telefón značky LG D-160, D.: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, tvrdiac, že je jeho, ktorý poškodený F. B. v momente útoku držal v ruke a tento mu pri útoku vypadol, čím poškodenému F. B. spôsobil škodu vo výške 40,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, n/, 38 ods. 2, 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolania prokurátor a obžalovaný. Odvolanie prokurátorky bolo písomne zahlásené tak, že toto je podávané proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Následne odvolanie písomne odôvodnil prokurátor, pričom uviedol, že uložený trest je neprimerane mierny, vrátane nesprávneho určenia stupňa stráženia v ústave na výkon trestu. Tu poukázal najmä na charakter trestnej činnosti a minulosť obžalovaného. Súd prvého stupňa pritom pochybil, pokiaľ obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák a nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. Ďalej prokurátor uviedol, že nezahladené odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Senica, sp.zn. 2T/55/2007 pre trestné činy majetkovej

povahy k trestu odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov na prevýchovu obžalovaného nemalo žiadny vplyv, práve naopak, trestná činnosť obžalovaného má gradujúci charakter. V tejto súvislosti prokurátor namietal, že neboli splnené podmienky uvedené v § 48 ods. 4 Tr.zák. pre zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ani okolnosť, že nezahladené odsúdenie obžalovaného je staršie, nemala viesť súd prvého stupňa k nepriznaniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. K priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. prokurátor uviedol, že obžalovaný nijako nenapomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, práve naopak, v priebehu takmer celého prípravného konania popieral spáchanie skutku. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol o uložení trestu obžalovanému podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 37 písm. m/, 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby so zradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.

Odvolanie obžalovaného písomne podala jeho obhajkyňa. Predovšetkým poukázala na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný taktiež trestnú činnosť úprimne oľutoval. Išlo pritom o „bezvýznamné vybavovanie si dlžôb“, čo potvrdil aj samotný poškodený. Obhajkyňa tiež poukázala na to, že obžalovaný má maloletého 3-ročného syna, ktorého chce vychovávať so svojou priateľkou. Sú preto splnené podmienky pre dosiahnutie účelu trestu aj bez jeho výkonu so stanovením probačného dohľadu a uložením obmedzení vo vzťahu k alkoholu a návykovým látkam a povinnosti vo vzťahu k zamestnaniu (§§ 51 ods. 3 písm. b/, 51 ods. 4 písm. h/, j/ Tr.zák.). Obhajkyňa navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušiť výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu s probačným dohľadom a vyššie uvedenými primeranými povinnosťami a obmedzeniami.

Aj obžalovaný sám písomne odôvodnil svoje odvolanie, pričom najmä poukazoval na to, že si uvedomil svoju chybu, vstúpil si do svedomia a chce sa bez drog zaradiť naspäť do spoločnosti. Doterajším spôsobom života už nechce ďalej žiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhli prítomné procesné strany svojim odvolaniam vyhovieť v súlade s písomnými návrhy v odvolaniach. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere neboli v odvolaniach vytýkané žiadne chyby, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. so súhlasom aj prokurátorky prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.

1) K vytýkaným chybám výroku o treste v odvolaní prokurátorky, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Obžalovanému J. I. bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. K ukladaniu trestov nad dolnou hranicou trestnej sadzby pritom spravidla má dôjsť postupom podľa § 38 ods. 4, 5, 6 Tr.zák. vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností alebo opätovného spáchania zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu. V predmetnej veci pritom o takýto prípade nešlo. Pokiaľ aj prokurátor všeobecne poukazoval na charakter trestnej činnosti bez jeho konkretizácie, senát odvolacieho súdu uvádza, že zo skutkovej vety rozsudku nevyplýva, že by zločin lúpeže bol spáchaný spôsobom alebo za takých okolností, ktoré sa vymykajú bežnému naplneniu znakov tohto zločinu. Nevyplýva to ani z použitého násilia obžalovaného, ani následkov na zdraví, či majetku poškodeného.

Pokiaľ ide o súdnu minulosť obžalovaného pri rozhodovaní v oblasti trestného práva hmotného, súd musí rešpektovať zákonnú domnienku neodsúdenia. Rovnako je možné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdenie obžalovaného za dva majetkové prečiny (trestný rozkaz Okresného súdu Senica, sp.zn. 2T/55/2007 zo dňa 30.3.2007), keď odsúdený si dňa 18.12.2008 vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, nemusí nevyhnutne viesť k uloženiu trestu odňatia slobody nad dolnú hranicu trestnej

sadzby. Obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil 8 rokov po vykonaní predchádzajúceho trestu, a preto bez ďalšieho nemožno jednoznačne tvrdiť, že výkon tohto trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nemal na obžalovaného žiadny prevýchovný vplyv.

V súvislosti s tým súd prvého stupňa zároveň správne využil ustanovenie § 37 písm. m/ Tr.zák. veta za bodkočiarkou, keď dospel k záveru, že na odsúdenie spred viac ako 8 rokov za dva prečinu nie je potrebné prihliadnuť.

Ďalej sa senát odvolacieho súdu ani nestotožnil s názorom prokurátora v tom, že súd prvého stupňa nemal obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Aj keď primárne objasňujú trestnú činnosť orgány činné v trestnom konaní, niet pochybností o tom, že pod pojmom príslušné orgány v § 36 písm. n/ Tr.zák. sa majú na mysli aj súdy. Vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr.por. a jeho následné prijatie súdom je potrebné považovať za „najvyššiu“ možnú formu napomáhania súdom pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Obžalovaný sa prakticky týmto nielenže vzdáva kontradiktórneho vykonávania hlavného pojednávania z hľadiska vykonávania dôkazov vo vzťahu k výroku o vine, ale súčasne sa vzdáva aj možnosti napadnúť tento výrok riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom (odvolanie, dovolanie). Teda napomáhanie súdom tu je potrebné vidieť aj v tom, že súd druhého stupňa ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci výroky o vine nebude preskúmavať.

Napokon pokiaľ ide o výrok o zaradení obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ani tu po materiálnej stránke (potreba prevýchovy) súd prvého stupňa nepochybil, keď ale pochybil po formálnej stránke len v tom, že tu vo výroku necitoval aj ustanovenie § 48 ods. 4 Tr.zák. Ak totiž mieni súd zaradiť obžalovaného do ústavu s iným stupňom stráženia, ako tomu tak spravidla má byť, podľa § 48 ods. 2 Tr.zák. môže takto postupovať len za súčasného použitia § 48 ods. 4 Tr.zák. - tzv. moderačné ustanovenie.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil v tomto smere, že ani závažnosť trestného činu, ani miera narušenia obžalovaného nebráni, aby náprava obžalovaného bola realizovaná výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, odvolací súd vyššie uvedenú formálnu chybu nenapravoval.

Len úplne na okraj k návrhu prokurátora v odvolaní na uloženie obžalovanému trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, senát odvolacieho súdu uvádza, že aj trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby spĺňa túto požiadavku prokurátora.

2) Ďalej k odvolaniu obžalovaného tiež proti výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Okolnosti, na ktoré poukazovala ako obhajkyňa, tak aj obžalovaný, viedli súd prvého stupňa k priznaniu dvoch poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. l/, n/ Tr.zák.) a nepriznaniu vyššie uvedenej priťažujúcej okolnosti. To v konečnom dôsledku viedlo súd prvého stupňa k uloženiu trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Aj keď uložená výmera trestu odňatia slobody na 3 roky všeobecne umožňuje aj povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 Tr.zák. Pre správnosť záveru súdu prvého stupňa o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody svedčí predovšetkým to, že na prevýchovu odsúdeného už bolo vplývané nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom výkon tohto trestu neviedol k „trvalej“ náprave obžalovaného. Nie je preto možné vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život dospieť k záveru, že by na neho postačovalo pôsobiť „výchovným“ trestom odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu.

Okolnosti, ktoré uvádzal vo svojom odvolaní sám obžalovaný (oľutovanie, výchova dieťaťa, zmena života), našli svoj dostatočný výraz v uloženom treste odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby.

Z takto rozvedených dôvodov, keď odvolací súd nezistil v uloženom treste ani jej neprimeranú miernosť, ani neprimeranú prísnosť - § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por., odvolací súd odvolania obžalovaného a prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.