Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-288-2017.pdf
PDF · 113.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/288/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: L. B., C.. XX.XX.XXXX, S. A. R. XX, zast. Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vesi, Za Šestnástkou 17, proti žalovanému: W.. Y. O., O. O.Q. A. I., H. XXXX/X, správkyňa na výkon nútenej správy Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o 2.396,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16C/51/2016 - 162 z 21.03.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v úvodnej časti v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/51/2016-203 z 22.5.2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.396,50 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.396,50 eur od 21.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol žalobu v prevyšujúcej časti 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.396,50 eur za obdobie od 22.06.2015 do 20.02.2016. Žalobkyni priznal právo voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o nároku na zaplatenie poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve pre poistnú udalosť dožitia, ktorá nastala 12.05.2014.
3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 11.05.1999 na poistnú dobu 15 rokov so začiatkom poistenia 12.05.1999 a koncom poistenia 12.05.2014. Išlo o typ poistnej zmluvy UDP-K, zmluvou boli poistené druhy rizík a to smrť, dožitie a úraz. Poistné plnenie pre prípad smrti bolo dojednané na sumu 995,82 eur (30.000,- Sk) pre prípad dožitia na výšku 1.506,37 eur (45.381,- Sk) pre prípad úrazového poistenia vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk,) pre prípad trvalých následkov vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk) a pre prípad plnej invalidity vo výške 995,82 eur (30.0000,- Sk). Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. XXXXX XXXXX bola uvedená poistná zmluva zmenená a to pokiaľ sa týka výšky mesačného poistného pre prípad smrti a dožitia na sumu 14,67 eur (442,- Sk), teda spolu vo výške mesačného poistného na sumu 15,83 eur (477,- Sk), ďalej čo sa týka poistnej sumy pre prípad smrti na sumu 1.659,70 eur (50.000,- Sk) a pre prípad dožitia na sumu 2.396,50 eur (72.197,- Sk).
4. Po právnom posúdení veci podľa § 788 ods. 1, 2, § 790 písm. b/, § 801 ods. 2, § 816, § 39, § 52 ods. 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka citujúc čl. 9, čl. 13 ods. 3 Všeobecných poistných podmienok
žalovanej účinných od 01.06.1995, citujúc ods. 1, 2, 3, 4 - XVII časti Všeobecných obchodných podmienok žalovanej účinných od 21.05.2007, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, konštatoval, že nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, pretože nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia, nezistil, aby táto zmluva svojím účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, žeby tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o poistení dňa 11.05.1999. Žalovaná uzavretím tejto poistnej zmluvy vstúpila so žalobkyňou do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov, kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Konštatoval, že zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý je predpisom verejného práva, neupravuje žiadne náležitostí poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práva a povinností zmluvných strán, preto námietku žalovanej týkajúcu sa neplatnosti poistnej zmluvy pre protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného považoval za nepatričnú. Mal za to, že ust. § 31a zákona č. 95/1992 Zb. o poisťovníctve nezasahuje do konkrétnych súkromnoprávnych vzťahov (zmlúv), keďže zákon to výslovne neustanovuje. K zániku predmetného poistného vzťahu preto nedošlo ani podľa zákona o poisťovníctve a zmluvu nemožno pokladať za neplatnú, Nestotožnil sa s obranou žalovanej, že v prípade žalobkyne malo dôjsť k tzv. redukcii poistenia, pretože ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, z dokladov predložených žalovaným ani v jednom prípade úhrady bežného poistného zo strany žalobkyne nenastala situácia, ktorá by spĺňala podmienky, za ktorých možno pristúpiť k redukcii poistenia (že by bola s úhradou bežného poistného v omeškaní viac ako 6 mesiacov). I keď novelou § 801 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2003 uvedená lehota bola skrátená na jeden mesiac, táto však začala plynúť až odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného, v danom prípade však žalovaný nevyzýval žalobkyňu na zaplatenie dlžného poistného, teda nebola splnená ani táto podmienka pre uplatnenie tzv. redukcie poistenia. Nestotožnil sa ani s ďalšou obranou žalovaného, že žalobkyňa platne pristúpila k novým Všeobecným poistným podmienkam účinným od 21.05.2007 a to faktickým znížením poistného, nakoľko postup, ktorý žalovaná zvolila a ktorým údajne malo dôjsť k zmene záväzkového vzťahu medzi ňou a žalobkyňou, podľa záverov súdu nemôže požívať súdnu ochranu, navyše samotná žalovaná naďalej potvrdzovala, že výška poistného plnenia, ktoré sa zaväzuje žalobkyni poskytnúť ostáva v nezmenenej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobe vyhovel.
5. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 v spojení s vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05% ročne z priznanej istiny a to počnúc od 21.02.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, nakoľko žalobkyňa si splnila povinnosť oznámiť poistnú udalosť - dožitie veku listom zo 06.05.2015 doručeným žalovanej 06.05.2015. Žalovaná napriek tomu, že šetrenie mala vykonať bez zbytočného odkladu, informáciu z tohto šetrenia poskytla až prípisom 05.02.2016. Túto informáciu súd považoval za výsledok jej šetrenia, ktorý bol relevantným dátumom pre začiatok plynutia 15 dňovej lehoty na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 20.02.2016 a nasledujúcim dňom, t.j. 21.02.2016 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením. V tom čase bola úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % p.a.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávne právne vec posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že poistná zmluva je neplatná, že na poistnú zmluvu sa nevzťahuje redukcia poistenia, že v poistnom vzťahu nedošlo k zmene poistných podmienkach a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa nijakým spôsobom nevyrovnal s dôkazmi ním navrhnutými. Zdôrazňoval, že poistné v prípade poistnej zmluvy UDP - K bolo právne záväzne stanovené v rozpore so zákonom, ktoré skutočnosti podrobne rozviedol vo svojich písomných podaniach. Proti týmto listinným dôkazom v spise neexistuje žiaden dôkaz. Poukazujúc na to, že dohoda o poistnom podľa § 788 OZ je podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy a bez
platnej so zákonom súladnej dohody o poistnom poistná zmluva nevznikne, je poistná zmluva neplatným právnym úkonom, ktorého príčinou je nezákonné schválenie poistného v rozpore so zákonom. Bol toho názoru, že takýto právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so zákonom absolútne neplatným v zmysle § 39 OZ. Za nesprávny považoval záver súdu, že zákon o poisťovníctve nemôže mať dopad na posúdenie platnosti poistnej zmluvy. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, porušil svoju povinnosť dostatočne odôvodniť proces dokazovania, dostatočným spôsobom zaoberať sa návrhmi na vykonanie dôkazov a dôkazmi. Nesprávnosť záveru súdu o tom, že na daný prípad sa nevzťahuje redukcia poistenia videl v tom, že súd na danú vec aplikoval neexistujúcu právnu normu vyhl. č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach, pretože na túto vyhlášku poukazoval iba preukazujúc, že redukciu poistenia ako inštitút už poznala aj neskoršia právna úprava. Bol toho názoru, že redukcia poistenia nie je alternatíva k zániku poistenia, čo platí aj pre oznamovaciu povinnosť. Namietal, že súd nijakým právne relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo právny úkon Žiadosť o zníženie poistného nespôsobil zmenu v poistných podmienkach.
8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Podľa nej žalovaný neuvádza v podanom odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa už súd nevysporiadal, podstatou jeho dovolania je opäť tvrdenie, že poistná zmluva je neplatná. Tejto otázke v obdobných veciach bolo už vydaných množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré sa s touto argumentáciou nestotožňujú a na tieto poukazovala už vo svojom podaní z 18.05.2016. Zdôrazňovala, že výška poistného bola v poistnej zmluve riadne dohodnutá, teda zákonná náležitosť bola splnená, pričom z akého podkladu žalovaný vychádzal, považovala za právne irelevantné. Pokiaľ bol žalovaný poškodený štátom, má právo domáhať sa náhrady škody voči štátu. Tento postup žalovaný aj využil. Uvedené okolností však nemajú vplyv na platnosť poistnej zmluvy. Obranu žalovaného v tomto smere považovala za nemorálnu, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu.
9. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že výrok rozsudku, ktorým žaloba bola v časti o priznanie úroku z omeškania za obdobie od 22.06.2015 do 20.02.2016 zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním, stál sa právoplatným a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalobcu bolo žalovanému doručené 29.06.2017.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
12. Rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania (ďalej len „rozsudok“) je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 03.08.2017 o 10.15. hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 27.07.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.
14. Žalovaný svoje odvolanie odôvodňoval odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom kprvej inštancie spočívajúce v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťovať iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 - § 194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto ho odvolací ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
20. Správne, zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
21. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nevzal zreteľ na absolútnu neplatnosť právneho úkonu (poistnej zmluvy) z dôvodu použitia protiprávnych sadzieb poistného v poistných zmluvách, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy.
22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že predmetná poistná zmluva je platná a zanikla uplynutím lehoty, na ktorú bola uzavretá.
23. V preskúmavanej veci nebolo sporným, že medzi stranami došlo k vzniku poistného vzťahu na základe poistnej zmluvy zo dňa 11.05.1999 so začiatkom poistenia 12.05.1999 a koncom poistenia 12.05.2014, v spojení s dodatkom č.1 k poistnej zmluve z 31.05.2002, podľa ktorej zmeny nadobudli účinnosť 12.06.2002.
24. K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade došlo z dôvodu rozporu podstatnej náležitosti poistnej zmluvy - poistného so zákonom, k neplatnosti poistnej zmluvy v tejto časti, odvolací súd uvádza nasledovné:
25. Žalovaná uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpila so žalobkyňou do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom.
26. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo
v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť súkromného práva (§ 1, § 2 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).
27. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 24/1991 Zb.) je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom.
28. Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto ani námietka žalovaného týkajúca sa aplikácie tohto zákona na daný právny vzťah je nepatričná. Zákon o poisťovníctve síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje.
29. Námietka žalovanej, že v dôsledku nesprávne schváleného poistno-matematického vzorca (výpočtu poistného štátnym orgánom) je podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatná, nemôže zmeniť rozhodnutie v prospech žalovanej, keďže medzi stranami sporu došlo k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi dohodou zmluvných strán, teda zmluvnými podmienkami, dojednanými medzi týmito stranami a na tieto nemôže mať vplyv skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu poistno-matematickému prepočtu poistného.
30. Dôvody uvádzané žalovanou o zmene poistnej zmluvy v dôsledku zmeny všeobecných poistných podmienok, je potrebné považovať za nepatričné, pretože síce navrhla žalobkyni ich zmenu, však sama potvrdzovala zachovanie pôvodnej výšky poistného, navyše správne súd považoval postup žalovaného pri uzatváraní nových všeobecných poistných podmienok za nekalé konanie, ktoré nemôže požívať súdnu ochranu.
31. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej stranami neodporujú zákonu ani ho neobchádzajú a ani nie sú v rozpore s dobrými mravmi, preto je poistná zmluva platná.
32. Keďže okresný súd dospel k správnemu záveru o platnosti poistnej zmluvy, nevykonanie dôkazu listinami predloženými žalovanou, najmä listu Národnej banky Slovenska č. ODT - 7467/2012 zo dňa 30.7.2012 v spojení s protokolom č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. N 29/2008, Nz 23331/2008, NCRls 23161/2008 zo dňa 2.6.2008, z vyššie uvedených dôvodov nemá za následok nesprávne zistenie skutkového stavu, a teda naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.
33. Rozsudok súdu v tejto časti, t. j. v otázke platnosti poistnej zmluvy, nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti poistnej zmluvy, ktorý náležitým spôsobom odôvodnil, preto nemožno jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne.
34. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že poistná zmluva je neplatná a nebolo preukázané, že k zániku poistnej zmluvy došlo z iných dôvodov, poistná zmluva zanikla uplynutím času, na ktorú bola uzavretá, t. j. 12.05.2014.
35. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy 11.05.1999 bolo účinné ust. § 788 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Základným princípom životného poistenia je výplata dohodnutej sumy v prípade, že sa poistený dožije dátumu konca poistenia, resp. dátumu osobitne dojednaného v zmluve. Uvedená poistná suma nie je ničím definovaná, ale poisťovňa tým garantuje pre poisteného
výplatu určitého plnenia. Poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou každej poistnej zmluvy. Preto poistné zmluvy, ktoré sú v prevládajúcej miere zmluvami formulárovými, musia obsahovať údaje, ktoré sú potrebné pre určitosť zmluvy v zmysle ust. § 788 OZ; v ďalšom sú pre účastníkov zmluvy záväzné ustanovenia poistných podmienok.
36. Aj v prejednávanom prípade ide o poistenie osôb, a preto v poistnej zmluve bola uvedená poistná suma pre dožitie vo výške 2.396,50 eur (72.197,- Sk), na ktorú žalobkyni vzniká nárok v prípade dožitia pri ukončení poistnej zmluvy.
37. Poistnú sumu v prípade dožitia mohla žalovaná znížiť iba v zmysle ust. § 798 OZ, a to v prípade, ak v dôsledku nepravdivých údajov (§ 793) od poistenca bolo stanovené nižšie poistné. O daný prípad sa v predmetnej veci však nejedná.
38. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že žalobkyňa riadne neplatila poistné, a preto sa malo na túto skutočnosť prihliadať pri poistnej sume uplatnením redukcie v zmysle čl. 9 VPP.
39. Redukciou poistnej zmluvy dochádza k zmene niektorých parametrov dohodnutých v poistnej zmluve. Nemení sa dohodnutá poistná doba, ale po vykonaní redukcie zaniká povinnosť uhrádzať splátky poistného. Poisťovňa s ohľadom na celkovú výšku poistného zaplateného ku dňu vykonania redukcie vypočíta redukovanú (zníženú) poistnú sumu. Vykonaním redukcie poistnej zmluvy poistenie nezaniká, ale znižuje sa poistná suma pre prípad dohodnutej poistnej udalosti počas trvania poistenia. Len v prípade, ak v poistnej zmluve bolo dohodnuté aj úrazové pripoistenie, toto pripoistenie zaniká dňom vykonania redukcie.
40. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal oprávnený dôvod, pre ktorý by mala byť poistná zmluva redukovaná.
41. Ak žalovaný namietal, že predložil platobný kalendár k poistnej zmluve žalobkyne, ktorý preukazuje meškanie žalobkyne s platením poistného, odvolací súd poznamenáva, že samotný žalovaný v spore predložila ohľadne týchto tvrdení dôkazy, ktoré si navzájom odporujú.
42. V zmysle čl. 9 bod 2 VPP redukcia poistnej sumy sa mohla uplatniť iba v prípade, že nebolo poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. Vyžadovalo sa teda kumulatívne splnenie oboch podmienok, včasnosť úhrady a úhrada v plnej výške. Pre uplatnenie redukcie poistnej sumy iba omeškanie s platením poistného nepostačovalo.
43. Zo splátkového kalendára predloženého žalovaným vyplýva prehľad predpísaných splátok a prehľad úhrad na jednotlivé splátky. Žalovaný svoje závery o omeškaní žalobkyne so splátkami preukazoval iba poukazom na splátkový kalendár. Neuviedol výslovne, s ktorou splátkou, od kedy a do kedy bola žalobkyňa v omeškaní. Navyše zo splátkového kalendára vyplýva, že poistné bolo uhradené v plnej výške.
44. Zároveň žalovaný v spore predložil oznámenie o prijatých úhradách, v ktorých žalobkyňu neupozorňoval na omeškanie s niektorou platbou a v oznámení o prerušení vyšetrenia potrebného na likvidácii poistnej udalosti, uviedol, že k prerušeniu došlo z dôvodu pochybnosti o platnosti poistnej zmluvy, z čoho možno vyvodiť záver, že poistné bolo zaplatené v plnej výške. Z uvedeného podania vôbec nevyplýva, že by žalovaný z dôvodu omeškania žalobkyne s platbami poistného uplatnil voči žalobkyni redukciu poistnej zmluvy.
45. Odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa na omeškanie s platbami poistného nebola zo strany žalovaného v priebehu trvania poistného vzťahu upozornená žiadnym preukázaným spôsobom.
46. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že nebol preukázaný dôvod na redukciu poistnej sumy.
47. Medzi stranami nebola sporná výška poistnej sumy dohodnutej pre prípad dožitia. Nakoľko žalobkyňa ku dňu zániku poistnej zmluvy splnila predpoklad pre výplatu poistného plnenia, vzniklo jej právo na
plnenie, preto súd rozhodol vecne správne ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.396,50 eur, t.j. dohodnutú výšku poistného plnenia.
48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o náhrade trov konania, okrem výroku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 22.06.2015 do 20.02.2016 zamietol, v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).