Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3T-19-2017.pdf
PDF · 88.92 KB
No categories available
3T/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 3. augusta 2017 v trestnej veci obžalovaného O. C. takto
rozhodol:
Obžalovaný O. C., nar. XX.X.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. S. Č.. XXX,
je vinný, že:
dňa 03.02.2016 v čase okolo 11,20 hod. v obci Horné Vestenice, okres Prievidza, za rodinným domom č. XXX, nezabránil úniku jeleňa, ktorého bez povolenia choval v oplotenej obore, ktorá nespĺňala podmienky pre chov jeleňa podľa Vyhlášky MPaRV č. 178/2015 o identifikácii, registrácii a podmienkach farmového chovu zveri, ktorý následne za rodinným domom na adrese Horné Vestenice č. XX napadol poškodeného M. C., nar. XX.XX.XXXX, pričom pri útoku mu jeleň spôsobil podľa Znaleckého posudku č. 30/2016 znalcov doc. MUDr. Ľ. Z., PhD. a doc. MUDR. M. G., PhD. početné zranenia na tvári, ako aj na trupe tela s dobou liečenia v trvaní 5 týždňov, počas ktorých by bol aj narušený obvyklý spôsob života poškodeného, a ktoré si vyžiadali hospitalizáciu v NsP v Bojniciach, kde dňa 08.02.2016 v čase o 00,40 hod. zomrel, pričom ako príčina smrti bola stanovená „náhla srdcová smrť“, čím obvinený porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa § 22 odsek 6 Zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, na základe ktorého je vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa,
teda:
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
tým spáchal:
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd
obžalovaného O. C., nar. XX.X.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. S. Č.. XXX,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. 2Pv 78/16/3307, doručenej súdu 13.2.2017, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistenej dobe a na bližšie neurčenom mieste si zadovážil strelnú zbraň - dlhú guľovú zbraň zn. Mauser, model 98, kaliber 7,92 mm, československej výroby, výrobného čísla 35389, kategórie C, spolu s drevenou pažbou a túto v dobe minimálne od 5.10.2015 do 9.2.2016 prechovával v garáži rodinného domu v mieste trvalého bydliska v obci C. S. Č.. XXX, okres Prievidza, pričom táto strelná zbraň v zmysle Zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov podlieha ohlasovacej a evidenčnej povinnosti, ktorú nesplnil,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Na obžalovaného O. C. boli na Okresný súd Prievidza prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza podané dve obžaloby. Obžaloba sp. zn. 2Pv 78/16/3307 pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a sp. zn. 2Pv 104/16/3307 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Obe trestné veci boli uznesením samosudcu zo dňa 30.5.2017 spojené na spoločné konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 3T/19/2017.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.5.2017 vo vzťahu k obom skutkom obom podaným obžalobám obžalovaný O. C. (ďalej len „obžalovaný“) urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.8.2017 obžalovaný požiadal samosudcu, že chce urobiť vo vzťahu ku skutku obžaloby sp. zn. 2Pv 104/16/3307, skutok v obžalobe kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona vyhlásenie, v zmysle § 257 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku. Samosudkyňa, napriek štádiu konania, v ktorom sa daná trestná vec nachádzala, teda že po prednesení obžaloby v zmysle Trestného poriadku obligatórne umožniac vykonať obžalovanému niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 odsek 1 Trestného poriadku a obžalovaný urobiac vyhlásenie o nevinne, vykonával súd dokazovanie na hlavnom pojednávanie, vychádzajúc z názoru, že vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku nie je vylúčené ani v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní (obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlási, že je vinný zo spáchania skutku), takéto vyhlásenie a jeho vykonanie obžalovanému umožnila, obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 3.8.2017 urobil vyhlásenie o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 104/16/3307, následne obžalovaného poučila a umožnila odpovedať na otázky v zmysle § 333 písmeno c) až h) Trestného poriadku, na ktoré i obžalovaný odpovedal „áno“ a na to na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku súd prijal vyhlásenie obžalovaného zo dňa 3. augusta 2017 o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 104/16/3307, doručenej súdu dňa 15.3.2017 a súčasne v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku ďalej vykonávať nebude a vykoná dokazovanie k výroku o vine obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. 2Pv 78/16/3307 a výroku o treste. Pretože vo vzťahu k danej obžalobe rozhodol, že nebude vykonávať dokazovanie k výroku o vine, upustil od vykonávania ďalších dôkazov k tejto obžalobe, teda i výsluchu svedka Mgr. M. Ž., a preto i návrh prokurátora na výsluch svedka Mgr. M. Ž. a oboznámenie ostatných vykonaných dôkazov z veci obžaloby 2Pv 104/16/3307 odmietol, pretože v danej veci, v zmysle právneho názoru o možnosti prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny v ktoromkoľvek štádiu hlavného pojednávania nie len v časti po prednesení obžaloby a i po tom, čo obžalovaný najprv urobil prvotne vyhlásenie o nevine a súd i vykonával dokazovanie, napriek vyslovenému názoru prokurátora o nemožnosti tak konať, neprijať vyhlásenie o nevine, rozhodol, že dokazovanie k výroku o vine vo vzťahu ku skutku tejto obžaloby nevykoná.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím obžalovaný tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Štát chráni život a zdravie ako jedny z najdôležitejších spoločenských hodnôt. Chráni ich pred neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.
Súd vypočul obžalovaného, ktorý vypovedal, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny, priznáva sa k spáchaniu tohto skutku, spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval. Poškodenému dával prvú pomoc hneď na mieste skutku, bol s ním i kamarát.
Súd k výroku o treste vykonal dokazovanie, oboznámiac sa so správou o povesti č.l. 326, 327, z ktorej vyplývajú len evidenčné údaje k osobe obžalovaného, správou č.l. 328, z ktorej vyplýva, že obžalovaný nebol postihnutý v priestupkovom konaní, odpisom registra trestov č.l. 335, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, priznajúc obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno j), l) Trestného zákona - že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, a že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, na druhej strane však neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, a teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona. Zohľadniac spôsob spáchania činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, zohľadniac i skutočnosť, že od spáchania skutku uplynul dlhší čas a možno skonštatovať, že i v tejto dobe obžalovaný viedol riadny život, pretože sa nedopustil žiadnej ďalšej protispoločenskej činnosti, a potom súd dospel k záveru, že účel trestu z pohľadu tak ochrany spoločnosti, ako i prevýchovy obžalovaného, je dostatočný trest, ktorý v tomto štádiu konania nebude spojený s odňatím slobody, postačuje len pohrozenie trestom, nebude spojený s odňatím slobody spojený s uloženou povinnosťou, potom ako primeraný, zákonný a dôvodný súd vzhliadol trest uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Je súd názoru, že obžalovaný spôsobom života od spáchania prejednávaného skutku preukázal, že takýto trest bude postačovať na jeho prevýchovu, ako i ochranu spoločnosti. Obžalovaný nie je osobou majúcou sklony k trestnej činnosti a skutok bol ojedinelým vybočením z medzí jeho obvyklého spôsobu správania, išlo o nedbanlivostné konanie.
Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest, ktorý bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
Vo vzťahu k obžalobe prokurátora 2Pv 78/16/3307 súd vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil sa s výpoveďami svedkov O. C., Ľ. C., Ľ. C. z prípravného konania, vypočul svedkyňu W. G.V.K., vypočul znalca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný spáchanie danej trestnej činnosti poprel, on o existencii zbrane, ktorá sa našla v garáži rodinného domu pri domovej prehliadke, nevedel, do danej garáže mali prístup aj iní členovia rodiny, garáž bývala otvorená, a tak sa tam eventuálne mohol dostať aj niekto iný, do svojej smrti býval v ich dome aj jeho otec. On je držiteľom zbrojného preukazu na viaceré strelné zbrane, ktoré využíva na poľovné účely, k zbraniam má i náboje. Zbraň nie je jeho. Je pravdou, že garáž využíva aj so synom, no je to garáž spojená a má tam prístup aj syn aj iný člen rodiny.
Svedkovia O. C. a O. C., Ľ. C. tak na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní využili zákonné právo svedka a odmietli vypovedať.
Svedkyňa W. G. vypovedala, že ich otec žil v spoločnej domácnosti s obžalovaným, žil tam až do jeho smrti. Nie je pravdou, žeby otec bol pred smrťou dlhodobo nemobilný. Bola raz s otcom na hríboch a otec v hore našiel nejaký predmet, ktorý bol zhrdzavený, podobalo sa jej to na starú pušku. Vzal si to domov, mal to niekde v dome obžalovaného.
Súd vypočul ako znalca povereného zástupcu Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča mj. RNDr. A. M., ktorý plne zotrval na záveroch znaleckého posudku č. PPZ-KEU-SL-EXP-2016 s tým, že na skúmanie bola predložená dlhá ručná palná zbraň, opakovacia guľovnica československej výroby značky Mauser, model 98, kaliber 7, 92 mm Mauser, výrobného čísla XXXXX. Daná zbraň je streľby schopná obvyklým spôsobom aj bez pažby. Jednoznačne uviedol, že náboje, ktoré sú určené do zbraní, ktorých vlastníkom je obžalovaný, v zmysle listinného dôkazu č.l. 97, 99, s ktorým sa súd i oboznámil, ani jeden nie je náboj, ktorý by bol spôsobilý byť použitý do danej zbrane, ktorá bola podrobená ich znaleckému skúmaniu.
Súd sa i oboznámi s vykonanou domovom prehliadkou, zápisnicou o vykonaní tejto donovej prehliadky č.l. 28-33, s príslušnou fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že pri domovej prehliadke, vykonanej dňa 9.2.2016 v rodinnom dome a priestoroch k nemu patriacich, konkrétne v garáži bola nájdená vyššie uvedená zbraň, ako i miesto jej nájdenia za mraziarenským boxom (chladničkou pri pravej strane) a pažba v novodurovej rúre na polici. Oboznámil sa i s listinným dôkazom č.l. 88-91, príslušnými listami vlastníctva, z ktorých vyplýva, že vlastníkom i nehnuteľnosti rodinného domu a k nemu patriacej garáže, v ktorej sa predmetná strelná zbraň našla, je syn obžalovaného a nie obžalovaný.
Súd sa oboznámil i s úmrtným listom č.l. 104, z ktorého vyplýva, že otec obžalovaného umrel 26.7.2011.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa súd oboznámil i so znaleckým posudkom č. PPZ-KEU- SL-EXP-2016/504 (č.l. 73-76), z ktorého vyplýva, že sa na predložených stopách nepodarilo nájsť upotrebiteľné daktyloskopické stopy, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2016/504 (č.l. 85-87), nepodarilo sa zaistiť ani viditeľné biologické stopy.
Obžaloba prokurátora sp. zn. 2Pv 78/16/3307 skutkom špecifikovaným v skutkovej vete obžaloby kládla za vinu obžalovanému, že bez povolenia držal strelnú zbraň, čím mal naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona. Súd po vykonaní dokazovania k danému skutku je názoru, že ani jedným relevantným na hlavnom pojednávaní vykonaným dôkazom nebolo preukázané, že to bol práve obžalovaný, kto bez povolenia danú, i keď nepochybne zbraň, ktorá má povahu strelnej zbrane, držal. Súdu nie je zrejmé, aký dôkaz k takémuto záveru už pri podaní obžaloby prokurátora vôbec viedol. Obžalovaný popiera, žeby vôbec o existencii tejto zbrane vedel, rovnako i vypočutá svedkyňa nepotvrdzuje, žeby videla resp. vedela, že to bol obžalovaný, kto túto zbraň držal. Súdu popísala ničím nevyvrátenú eventuálnu možnosť, kto napr. mohol danú zbraň do danej garáže priniesť a zanechať ju tam až do dátumu vykonania domovej prehliadky. Ostatní svedkovia využili zákonné právo a odmietli vypovedať. Pre nenakladanie, nemanipulovanie s touto zbraňou obžalovaným nasvedčujú i vykonané znalecké skúmanie, nenájdenie či už biologického materiálu resp. daktyloskopickej stopy pochádzajúcej od obžalovaného. Nie bez významu pre preukázanie neviny obžalovaného je i fakt, že pri domovej prehliadke sa nenašiel žiaden náboj, ktorý by bol použiteľný do danej zbrane a skutočnosť, že napr. ani žiaden náboj, ktorý je použiteľný do ním legálne držaných zbraní, nie je použiteľný do tejto zbrane. V danej nehnuteľnosti sa zdržiavali aj iní členovia rodiny obžalovaného, aj tieto osoby mali do danej nehnuteľnosti prístup, resp. v minulosti sa tu zdržiavala i ďalšia osoba, ktorá však už nežije. Vzhľadom na fakt, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že to bol obžalovaný, kto danú guľovú zbraň od presne nezisteného času až do 9.2.2016 v garáži rodinného domu v obci C. S. č. XXX držal, súd obžalovaného v zmysle § 285 písmeno c) Trestného poriadku pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.