Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/491/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: CCRB a.s, so sídlom Olivova 948/6, 110 00 Praha 1, IČO: 24 830 801, právne zastúpený: Mgr. Martin Straka, advokát so sídlom Londýnská 674/55, 120 21 Praha 2, proti žalovanej: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie sumy 47.408,40 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 47.408,40 Kč (českých korún) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 42.959,62 Kč od 06.10.2011 až do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 600 Kč mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca CCRB a.s., so sídlom Olivova 948/6, 110 00 Praha, IČ: 247 23 576, sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 01.10.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 47.408,40 Kč s úrokom vo výške 22,9 % ročne zo sumy 42.959,62 Kč od 06.10.2011 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 42.959,62 Kč od 06.10.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 24.05.2010 Zmluvu o pôžičke na kliknutie č. XXXX/XXXX/XXXXXXXX/SU, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre osobné úvery a Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank, a.s. Žalovaná na základe tejto zmluvy čerpala úver vo výške 50.000,- Kč. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkom 48 mesačných splátok vo výške 1.599,84 Kč, mesačne od 20.06.2010 do 20.06.2014 a uhradiť poplatky spojené so správou úveru vo výške 99,- Kč mesačne. Žalovaná riadne neuhrádzala mesačné splátky, čím došlo k porušeniu zmluvy a preto bolo žalovanej dňa 10.10.2011 zaslané vyhlásenie o okamžitej splatnosti, v ktorom bola žalovaná vyzvaná k úhrade dlžnej čiastky vo výške 47.408,40 Kč pozostávajúcej z istiny 42.959,62,- Kč, zmluvnými úrokmi po splatnosti vo výške 3.412,66 Kč a príslušenstva po splatnosti 1.036,12 Kč. Uvedená pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4/2011/3 zo dňa 25.10.2011 postúpená pôvodným veriteľom na spoločnosť CCRB a.s.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaná sa na riadne predvolanie na pojednávanie nedostavili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil žalobcovu neúčasť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke na kliknutie zo dňa 24.05.2010, splátkovým kalendárom, zmluvou o poskytovaní bankových služieb, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtu splácanie a výberu, prehlásenie splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na úhradu, lustráciou v Sociálnej poisťovni, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

5. Podľa zmluvy o pôžičke na kliknutie č. XXXX/XXXX/XXXXXXXX/SU zo dňa 24.05.2010 žalovaná požiadala Raiffeisenbank a.s. o úver vo výške 50.000,- Kč. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s.

6. Podľa článku III bod 20.1. Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy medzi klientom a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak.

7. Podľa súhrnného výpis z osobného účtu žalovanej, stav účtu žalovanej ku dňu 05.10.2011 predstavoval sumu 47.408,40 Kč.

8. Listom označeným ako ,,Prohlášení o okamžité splatnosti již vyčerpané částky úvěru včetně úroku a dalších finančních závazku“ zo dňa 10.10.2011 pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že jej finančné záväzky zo Zmluvu o pôžičke na kliknutie č. XXXX/XXXX/XXXXXXXX/SU boli prehlásené za okamžite splatné. Žalovaná bola vyzvaná k okamžitej úhrade sumy 47.408,40 Kč.

9. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 4/2011/3 zo dňa 25.10.2011 spolu s prílohou uzavretej medzi Raiffensenbank a.s ako postupcom a žalobcom CCRB a.s. ako postupníkom, mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, keďže predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.

10. Listom zo dňa 07.12.2011 (Výzva k úhradě závazku) žalobca vyzval žalovanú k okamžitej úhrade záväzku vo výške 51.246,53 Kč.

11. Žalobca špecifikoval pohľadávku žalovanej tak, že žalovaná suma 47.408,40 Kč pozostáva z istiny vo výške 42.959,62 Kč, zmluvnými úrokmi po splatnosti vo výške 3.412,66 Kč, úrokmi z omeškania vo výške 304,12 Kč a poplatkami po splatnosti vo výške 732,- Kč. Zmluvný úrok bol žalovanej účtovaný vo výške 22,9 % p.a. z dlžnej istiny 42.959,62 Kč odo dňa 06.10.2011 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol žalovanej vyúčtovaný vo výške 7,75 % p. a. zo sumy 42.959,62 Kč odo dňa 06.10.2011 do zaplatenia.

12. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci ide o spor s medzinárodným prvkom, keďže žalobcom je právnická osoba so sídlom v ČR a žalovaná je občan SR s bydliskom na území SR, v prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tomto spore a tiež to, aké právo sa na riešenie tohto sporu použije.

13. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č. 44/2001“), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

14. Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

15. Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

16. Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

17. Podľa Kapitoly II článku 3 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom,

ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

18. Súd sa ďalej zaoberal otázkou aj rozhodného práva pre zmluvné záväzky, ktoré je upravené nariadením Európskeho parlamentu a rady (ESS) č. 593/2008 zo 17.6.2008 (Rím I). Podľa článku 3 ods. 1, zmluva sa spravuje Právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. V zmysle čl. III. bod 20.1. Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank a.s. sa strany dohodli, že právne vzťahy vzniknuté medzi klientom a bankou sa spravujú Právnym poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak. Podľa čl. XVIII. bod 1. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet sa Vydanie a užívanie elektronického platobného prostriedku (Karty) riadi ustanoveniami zákona č. 21/1992 Sb. o bankách v platnom znení, zákona č. 124/2002 Sb. O prevodoch peňažných prostriedkov, elektronických platobných prostriedkov a platobných systémoch (zákon o platobnom styku) a podporne tiež príslušnými ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka a ostatnými príslušných právnymi predpismi Českej republiky. Vzhľadom na k tomu, že medzi zmluvnými stranami došlo k voľbe rozhodného práva v rámci obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike.

19. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

20. Podľa § 503 ods. 1 Obchodního zákoníku, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

21. Podľa § 504 Obchodního zákoníku, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

22. Podľa § 273 ods. 1 Obchodního zákoníku, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.

23. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku v znení v čase uzavretia zmluvy, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

24. Podľa § 55 ods. 1 až 3 Občanského zákoníku smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

25. Podľa § 3 písm. a), b) zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů v znení ku dňu uzavretia zmluvy pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

26. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občanského zákoníku dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 1 nařízení vlády č. 142/1994 Sb. kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. V prejednávanom spore ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského právneho vzťahu, založeného Zmluvou o pôžičke na kliknutie č. XXXX/XXXX/XXXXXXXX/SU zo dňa 24.05.2010 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníku. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o pôžičke na kliknutie je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru, Obchodního zákoníku a Občanského zákoníku. Súd po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá platne pričom obsahuje podstatné náležitosti podľa § 497 Obchodního zákonníku v znení v čase uzavretia zmluvy. V sporovom konaní bola preukázaná tiež aktívna vecná legitimácia žalobcu.

29. Súd sa ďalej zaoberal tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu premlčaná nie je. Pri plynutí premlčacej doby bolo potrebné aplikovať ust. českého Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba štvorročná. K zosplatneniu pohľadávky prišlo dňa 05.10.2011, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 01.10.2015, teda v štvorročnej premlčacej dobe.

30. Súd považoval za preukázané, že na základe zmluvy poskytol pôvodný veriteľ žalovanej úverový limit vo výške 50.000,- Kč. Na základe vykonaného dokazovania predovšetkým zo súhrnného výpisu z úverového účtu žalovanej bolo preukázané, že žalovaná uhradila poslednú čiastočnú splátku úveru v mesiace júl 2011, pričom potom už nebola na úverový účet pripísaná žiadna platba zo strany žalovanej. Ďalej bolo preukázané, že žalovaná svoju povinnosť riadne plniť dlh nesplnila a to ani na základe výziev jej adresovaných a z toho dôvodu pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, ktorá nastala ku dňu 05.10.2011. Žalovaná v konaní nenamietala, že by jej finančné prostriedky neboli poskytnuté, ani výšku ňou zaplatených finančných prostriedkov. Súd preto dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný čo do výšky 47.408,40 Kč pozostávajúcej z istiny vo výške 42.959,62 Kč, zmluvnými úrokmi po splatnosti vo výške 3.412,66 Kč, úrokmi z omeškania vo výške 304,12 Kč a poplatkami po splatnosti vo výške 732,- Kč a zaviazal žalovanú na úhradu nesplateného dlhu.

31. Súd žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov vo výške 22,9 % ročne zo sumy 42.959,62 Kč od 06.10.2011 do zaplatenia, keď má za to, že po zosplatnení úveru úroky veriteľovi už nepatria. Vzhľadom k tomu, že si strany dohodli úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby - do zosplatnenia úveru nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré majú sankčnú povahu. Súd preto žalobcovi síce priznal úroky za úver, ale len úroky do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru - zániku úverovej zmluvy má žalobca právo na iné príslušenstvo ako na úroky a to na úroky z omeškania za omeškanie dlžníka, ktorý nezaplatil svoj dlh riadne a včas.

32. Je nepochybné, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške vo výške 7,75 % ročne zo sumy 42.959,62 Kč od 06.10.2011 do zaplatenia, keďže takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občanského zákoníku v spojení s nařízením vlády ČR č. 142/1994 Sb. Okamžitá splatnosť vyčerpanej sumy úveru s príslušenstvom bola vyhlásená ku dňu 05.10.2011 a preto od 06.10.2011 sa žalovaná dostala do omeškania a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania.

33. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

34. Súd v súlade s ustanovením § 217 ods. 2 C.s.p. povolil žalovanej splácať pohľadávku v splátkach vo výške 600 Kč mesačne, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach žalovanej splatiť celý dlh naraz s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výšku určených splátok súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovanej a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

38. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).