Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoCsp-2-2022.pdf
PDF · 105.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťová 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: I. W., nar. XX.X.XXXX, Za kostolom XXXX/XX, XXX XX B. B., právne zastúpený JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 648 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 16Csp/78/2021-57 zo dňa 21. septembra 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 162 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 18.7.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 663, § 664, § 665 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 8.6.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 648 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 18.7.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný a žalobca uzavreli nájomnú zmluvu, v ktorej dohodli, že žalobca poskytne žalovanému k dočasnému užívaniu motorové vozidlo S. W. A.: S pričom doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú a to po dobu vykonania opráv na motorovom vozidle žalovaného. Potreba opráv na motorovom vozidle žalovaného vznikla na základe poistnej udalosti z 12.6.2020. Žalobca za nájom motorového vozidla vystavil žalovanému faktúru na sumu 1.134 eur so splatnosťou 17.7.2020, pričom poisťovňa uhradila z tejto sumy sumu 486 eur, t. j. za dní nevyhnutné na čas opravy. Zvyšnú časť fakturovanej sumy požadoval žalobca od žalovaného.
4. Dňa 13.4.2021 bol Okresným súd Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz č. k. 41 Up 293/2021-21, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5. Voči tomuto platobnému rozkazu písomným podaním zo dňa 26.4.2021 prostredníctvom právneho zástupcu podal odpor žalovaný, pričom uviedol, že po dopravnej nehode dňa 12.6.2020 servisná služba navrhla opravu motorového vozidla v servise žalobcu. Uviedol, že žalobca mu oznámil, že jeho vozidlo je opravené, avšak môže si ho prevziať, až keď bude žalobcovi - servisu uhradené peňažné plnenie zo strany poisťovne žalovaného. Žalovaný mal od žalobcu prenajaté náhradné vozidlo, avšak mal za to, že žalobca zadržiaval jeho vlastné motorové vozidlo neoprávnene 13 dní, t. j. od 20.6.2020 do 3.7.2020, teda ide o umelo vytvorenú pohľadávku. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.
6. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 7.6.2021 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý uviedol, že zo zákazkového listu jednoznačne vyplýva, že podmienkou pre odovzdanie motorového vozidla je doručenie likvidačnej správny poisťovne. Dôvodil, že žalovaný vedel, že v prípade krátenia dní bude musieť uhrádzať náklady za náhradné motorové vozidlo, pričom namietal, že vozidlo žalovaného neoprávnene nezadržiaval. Navrhol žalobe vyhovieť.
7. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 8.7.2021 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý uviedol, že nikto ho neupozornil, že podmienkou pre to, aby mu vozidlo bola vrátené je doručenie servisu potvrdenia od poisťovne. Dôvodil, že absencia listín od poisťovne k termínu opravy vozidla nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 12.6.2020 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla žalobcu (prenajímateľ) S. W. A.: S v voči žalovanému (nájomca) na dobu určitú a to po dobu opráv na motorovom vozidle žalovaného.
9. Na č. l. 8 spisu sa nachádza faktúra č. XXXXXX vystavená žalobcom voči žalovanému na sumu 1.134 eur so splatnosťou 17.7.2020, za prenájom S. W. KE XXXMG.
10. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.7.2020 (č. l. 9 spisu) vyplýva, že likvidátor Komunálnej poisťovne poukázal poistné plnenie za 8 z 21 dní prenájmu motorového vozidla, t. j. počas doby opravy, v sume 486 eur.
11. Z e-mailovej komunikácie (č. l. 10 spisu) vyplýva, že žalobca dňa 30.6.2020 odoslal žalovanému e-mail, ktorým ho upovedomil že od dňa 19.6.2020 poisťovňa náhradné motorové vozidlo neprepláca, teda od tohto dátumu si ho už musí hradiť sám.
12. Zo zákazkového listu žalobcu (č. l. 39 spisu), číslo zákazky G z 12.6.2020 vyplýva, že podmienkou pre odovzdanie/prevzatie auta je doručenie likvidačnej správy z poisťovne, pri leasingu súhlas s devinkuláciou (nie starší ako 5 dní).
13. Na pojednávaní konanom 21.9.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pričom nájomná zmluva na nájom osobného motorového vozidla medzi žalobcom a žalovaným bola po nehode žalovaného dohodnutá na dobu určitú, t. j. na dobu počas opravy motorového vozidla. Žalobca vystavil faktúru č. XXXXXX na sumu 1.134 eur so splatnosťou 17.7.2020, pričom žalovaný bol upozornený telefonicky, osobne ako aj písomne, že poisťovňa uhrádza nájomné za osobné motorové vozidlo len počas doby opravy, t. j. do 19.6.2020. Argumentáciu o zadržiavaní osobného motorového vozidla zo strany žalovaného považoval žalobca za čisto účelovú. Dôvodil, že žalobca poskytol žalovanému osobné motorové vozidlo a nebolo mu za užívanie tohto motorového vozidla žalovaným uhradené nájomné. Navrhol preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.
14. Čo sa týka samotnej nájomnej zmluvy, na základe ktorej bolo žalobcom žalovanému poskytnuté motorové vozidlo, súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
15. Žalovaný teda nepochybne neuzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba a ani pri jej plnení nekonal v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka má bez akýchkoľvek pochybností status spotrebiteľa.
16. Potrebné bolo preto ustáliť predmet konania vo vzťahu k celkovej dôvodnosti samotnej žaloby, pričom sa súd riadil nasledujúcimi úvahami.
17. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
19. Je nesporné, že žalobca ako servisné pracovisko prevzal 12.6.2020 poškodené motorové vozidlo žalovaného a na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy mu poskytol náhradné vozidlo. Rovnako nebolo sporným, že žalovaný používal motorové vozidlo žalobcu počas 21 dní, za čo mu bola žalobcom vystavená faktúra na sumu 1.134 eur. A napokon nebolo sporné, že oprava motorového vozidla žalovaného bola žalobcom ukončená 19.6.2020 (deň vystavenia faktúry).
20. Je nutné konštatovať, že žalobca, ktorý mal už motorové vozidlo žalovaného opravené ku dňu 19.6.2020, nemal podmieňovať vydanie vozidla žalovanému (vlastníkovi) doručením likvidačnej správy z poisťovne, bárs to aj bolo uvedené v zákazkovom liste žalobcu (č. l. 39 spisu). Pri prijatí tejto logiky a predĺžení doby doručenia likvidačnej správy od poisťovne, by sa osoba, ktorá si dala auto opraviť nemohla dostať k svojmu motorovému vozidlu a bola v prípade, že nemá iné motorové vozidlo, nútená používať prenajaté vozidlo, hoci vlastné by bolo už opravené, čo súd považuje za neprípustné a neprijateľné.
21. Len na margo súd prvej inštancie konštatuje, že ak by poisťovňa nezaslala likvidačnú správu servisu - žalobcovi napríklad za obdobie 100 dní, žalovaný - klient by sa nedostal k svojmu za pár dní opravenému motorovému vozidlu, keďže žalobca si takúto podmienku zakotvil síce nie do zmluvy, ale do zákazkového listu, pričom zákazník v žiadnom prípade nemôže byť takouto podmienkou viazaný.
22. Z emailovej komunikácia (č. l. 10 spisu) vyplýva, že žalobca dňa 30.6.2020 odoslal žalovanému e- mail, ktorým ho upovedomil že od dňa 19.6.2020 poisťovňa náhradné motorové vozidlo neprepláca, teda od tohto dátumu si ho už musí hradiť sám.
23. Súd mal za to, že žalovaný sa nad akúkoľvek pochybnosť až 30.6.2020 dozvedel (keďže argumenty o telefonickej komunikácii zostali z oboch sporových strán len v rovine tvrdení), že si musí hradiť sám za náhradné vozidlo, nakoľko poisťovňa už za dni po 19.6.2020 náhradné vozidlo neprepláca. Keďže faktúra bola vystavená na sumu 1.134 eur za 21 dní (54 eur na deň) prenájmu a žalovaný sa dozvedel až 30.6.2020 o tom, že mu nebudú uhradené poisťovňou dni nájmu po 19.6.2020, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za dni prenájmu od 30.6.2020 do 3.7.2020 (prevzatie vlastného vozidla), t. j. za 3 dní á 54eur/deň = 162 eur. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
24. Žalovaný sa dostal do omeškania po splatnosti faktúry zo strany žalobcu dňa 17.7.2020. Výška úrokov z omeškania činila v tom čase 5,00 % ročne, súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania v uplatnenej výške od 18.7.2020.
25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 25%, žalovaný v rozsahu 75 %, preto má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
26. Proti výroku II. rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti výroku III. o trovách konania podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie včas. Odvolanie právne odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Dôvodil, že v danom prípade žalobca so žalovaným uzavreli dve samostatné zmluvy: Zmluvu o oprave a úprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka a Nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z predmetnej Nájomnej zmluvy vyplýval nárok žalobcu vo výške 648 eur, ktorý si uplatnil Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.03.2021. Žalovaný si počas opravy prenajal motorové vozidlo. Ide o dva samostatné právne vzťahy, ktoré nie sú ani závislé, ani inak prepojené. To, na čo súd prvej inštancie poukazoval v bode 32. Rozsudku a to, že žalobca podmienil vydanie opraveného motorového vozidla žalovanému (vlastníkovi) doručením likvidačnej správy bolo predmetom zmluvy o oprave motorového vozidla (a nie zmluvy o nájme), čo preukazuje aj zákazkový list zo dňa 12.06.2020. Žalovanému resp. spotrebiteľovi poskytuje obe služby jedna spoločnosť, žalobca, avšak treba mať na pamäti, že ide o dve samostatné zmluvy, ktoré nie je možné zamieňať, a z ktorých vyplývajú diferentné práva a povinnosti. Žalobca zdôraznil povinnosť žalovaného zaplatiť nájomné, ako aj samotná doba nájmu žiadnym spôsobom nezávisia od vydania resp. nevydania motorového vozidla, ktoré bolo predmetom opravy. Preto je neprípustné, že konajúci súd spojil úhradu nájomného za požičanie vozidla žalovaným s opravou vozidla žalovaného. Žalovaný mohol mať prenajaté vozidlo kratšie ako sa realizovala oprava, ako aj dlhšie ako sa realizovala oprava, a podľa doby nájmu hradiť nájomné. V nájomnej zmluve k prenajatému vozidlu nie je žiadne ustanovenie o podmieňovaní úhrade nájomného s opravou vozidla žalovaného.
28. K záveru súdu prvej inštancie bode 35 napadnutého rozsudku uviedol, že opätovne dochádza k nesprávnemu prepájaniu dvoch právne nezávislých, nesúvisiacich právnych vzťahov. Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a z nej vyplývajúci nárok žalobcu na úhradu nájmu. Nárok žalovaného na náhradu škody voči poisťovni v ktorej mal vinník škodovej udalosti zo dňa 12.06.2021 uzatvorené povinné zmluvné poistenie súlade so Zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z toho vyplývajúci priamy nárok žalovaného voči poisťovni na náhradu škody. Žalobca nemal zákonný dôvod, ani povinnosť informovať čo resp. koľko prepláca poisťovňa, keďže ide o úplne iný vzťah, ktorý mal žalovaný voči poisťovni. Žalobca nemôže mať uhradené nájomné za prenajaté vozidlo len do výšky, ktorú poisťovňa preplatí žalovanému. Žalobca nemá nič spoločné s poisťovňou vinníka a nijako nemá povinnosť zisťovať, do akej doby preplatí poisťovňa žalovanému, ako poškodenému, nájomné z titulu PZP.
29. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku II. a výroku III. tak, že „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 648,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 648,00 Eur od 18.07.2020 do zaplatenia. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.“ alebo aby podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalovaný s podaným odvolaním žalobcu nesúhlasí a považuje ho v celom rozsahu za nedôvodné. V predmetnej veci je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že k uzatvoreniu Zmluvy o oprave a úprave veci a Nájomnej zmluvy došlo pri jednom rokovaní, na jednom mieste a s jedným dodávateľom žalobcom, pričom sa jedná o zmluvy, ktoré sú navzájom závislé a podmieňujú sa podľa § 52a Občianskeho zákonníka. Primárnym hospodárskym záujmom žalovaného bola oprava jeho vozidla, ktorú sa pre neho zaviazal vykonať žalobca. Náhradné vozidlo malo pre žalovaného význam logicky iba po dobu pokiaľ nemohol používať svoje vlastné vozidlo. Po vykonaní opravy vozidla žalovaného už nebolo v jeho záujme užívať vozidlo žalobcu a poskytovať
mu plnenie spojené s nájmom, pretože už mohol používať vlastné opravené vozidlo. Pohľadávku žalobcu titulom nájomného za obdobie po vykonaní opravy dňa 20.06.2020 považuje žalovaný za umelo vytvorenú a nedôvodnú, pretože je založená na neprijateľnom zmluvnom dojednaní (§ 53 ods. 4 písm. t), písm. v) Občianskeho zákonníka). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
31. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného a uviedol, že samotná skutočnosť, že viaceré spotrebiteľské zmluvy sú zahrnuté do toho istého zmluvného dojednania resp. sú uzavreté pri tom istom rokovaní, neznamená, že tieto zmluvy sú navzájom závislé. Žalobca a žalovaný uzavreli samostatne ústnu Zmluvu o oprave a úprave veci a písomnú Nájomnú zmluvu, pričom každá z týchto zmlúv má hospodársky význam izolovane a vznik resp. zánik každej z týchto zmlúv nie je podmienený vznikom/ zánikom druhej zmluvy. Tak ako uzatvorenie samostatnej zmluvy o oprave a úprave veci má svoj nepochybný hospodársky význam v oprave motorového vozidla, tak aj nájomná zmluva má svoj význam v využívaní prenajatého motorového vozidla nájomcom. Ku konkrétnym „neprijateľným“ podmienkam na ktoré poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že Nájomná zmluva sledovala záujem spotrebiteľa v užívaní náhradného motorového vozidla. V praxi v zmysle písm. t) ide o prípady, keď poskytovateľ nejakej služby zahrnie do svojho plnenia ďalšie produkty, ktoré pre spotrebiteľa nepredstavujú žiadnu pridanú hodnotu, ale iba finančnú záťaž - v danom prípade je evidentné, že spotrebiteľ riadne užíval prenajaté motorové vozidlo v zmysle Nájomnej zmluvy (pridaná hodnota pre spotrebiteľa). Žalovaný náhradné motorové vozidlo prevzal, užíval a nevrátil včas. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok v zmysle predmetného odvolania, nakoľko žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec.
32. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje v rozsahu napadnutom žalobcovým odvolaním za vecne správny, a preto navrhol odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
33. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
34. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 52a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
36. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
37. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
38. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
39. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 31) uviedol, že v tomto konaní nebolo sporné, že oprava motorového vozidla žalovaného bola žalobcom ukončená 19.6.2020 (deň vystavenia faktúry).
40. Rovnako nespornou skutočnosťou, na ktorú poukazuje aj samotný žalobca v podanom odvolaní je „že z nájomnej zmluvy jasne vyplýva, že nájom motorového vozidla trvá len na dobu určitú a to počas vykonania opráv na motorovom vozidle žalovaného.“
41. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti týkajúcej sa obdobia uplatneného nájomného po ukončení opravy motorového vozidla do 30.6.2020 žalobu zamietol.
42. Argumentoval tým (bod 32 odôvodnenia rozsudku), že žalobca nemal podmieňovať vydanie vozidla žalovanému (vlastníkovi vozidla) doručením likvidačnej správy z poisťovne a pri prijatí tejto logiky a predĺžení doby doručenia likvidačnej správy od poisťovne, by sa osoba, ktorá si dala auto opraviť nemohla dostať k svojmu motorovému vozidlu a bola v prípade, že nemá iné motorové vozidlo, nútená používať prenajaté vozidlo, hoci vlastné by bolo už opravené, čo súd považuje za neprípustné a neprijateľné. Svoju argumentáciu doplnil konštatovaním a uvedením príkladu ak by poisťovňa nezaslala likvidačnú správu servisu - žalobcovi napríklad za obdobie 100 dní. 43. Súd prvej inštancie však v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol ako vec právne posúdil vo vzťahu k užívaniu náhradného motorového vozidla žalovaným za hore uvedené obdobie.
44. Ak nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným skončila vykonaním opravy motorového vozidla žalovaného, súd nevysvetlil o aký právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ide a z akých dôvodov v časti zamietnutia žaloby nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný a žalobu zamietol.
45. Bez náležitého vysvetlenia, o aký právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v časti zamietnutia žaloby ním uplatneného nároku sa jedná, ako aj náležitého vysvetlenia, či žalobca v tejto časti podanej žaloby je aktívne vecne legitimovaný, je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
46. Samotná konštatácia súdu prvej inštancie, že súd takto uplatnený nárok považuje za neprípustný a neprijateľný, odvolací súd nepovažuje za dostačujúce.
47. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
48. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol tak, že zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
50. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie a prijať záver o tom, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v časti ním uplatneného nároku a o aký právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v uplatnenom období po vykonaní opravy motorového vozidla žalovaného až do 30.6.2020 ide. Súd prvej inštancie opätovne o podanej žalobe v zmysle uvedených záverov rozhodne a svoje závery náležitým spôsobom odôvodní v súlade s ust. § 220 C.s.p.
51. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.)
52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).