Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-216-2017.pdf
PDF · 127.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/216/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., R.. Š. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Komanom, so sídlom Stará Ľubovňa, 17. novembra 31, proti žalovanej: JUDr. Irena Sopková, so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, správkyňa na výkon nútenej správy Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o 2.509,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C/117/2015-147 z 01.12.2016
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.509,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 16.11.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenie sumy 2.509,83 eur s príslušenstvom titulom plnenia z poistnej udalosti.
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobkyne a žalovaná dňa 28.02.1998 uzavreli poistnú zmluvu č. 5031700136. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie). Zmluva bola dojednaná so začiatkom poistenia dňa 28.02.1998 a koncom poistenia dňa 28.02.2013. Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dohodnuté vo výške 75.611 Sk, t.j. 2.509,83 eur. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 15 rokov, s dojednaným poistným vo výške 1.050,- Sk mesačne spolu s úrazovým pripoistením vo výške 1.138,- Sk mesačne. Poistený - právny predchodca žalobkyne zomrel 13.03.2014, teda po tom, čo nastala poistná udalosť dožitia. Z dedičského spisu súdnej komisárky JUDr. Heleny Gočovej sp.zn. 5D/57/2016, Dnot/97/2016 zistil, že poistený zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení a žalobkyňa je jedinou dedičkou zo zákona v druhej dedičskej skupine (matka). Žalobkyňa listom doručeným žalovanému 31.10.2014 oznámila, že došlo k poistnej udalosti, ako aj skutočnosť, že poistený zomrel po tom, čo nastala udalosť, pripojila listiny preukazujúce pravdivosť týchto tvrdení a vyzvala žalovanú na plnenie.
4. Vychádzajúc z § 460 OZ, konštatoval, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na uplatňovanie pohľadávky poručiteľa G. G. z predmetnej poistnej zmluvy, pretože je jedinou dedičkou po nebohom a ku
dňu jeho smrti nadobudla aj predmetnú pohľadávku, ktorá vzhľadom na svoj charakter smrťou poručiteľa nezaniká.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 788 ods. 1, 2, 3 OZ, § 790 písm. b/ OZ, § 816 OZ, § 9 ods. 1, 3 zák. č. 24/1991 Zb., § 11 ods. 1, 2, 3 a § 17 cit. zák., §52 ods. 1, 2, 3 OZ, s prihliadnutím na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., § 39, § 34, § 37 OZ, citujúc článok 9 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len „VPP“) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
6. Poistnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou nepovažoval za absolútne neplatný právny úkon, majúc za to, že žalovanou tvrdená skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve, vzhľadom na matematickú chybu nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. Konštatoval, že dňa 28.02.2013 nastala poistná udalosť dožitia, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie a žalovanej v súvislosti s touto poistnou udalosťou vzniká povinnosť uspokojiť nárok poisteného. Poistné plnenie, ktoré sa zaviazala žalovaná zaplatiť bolo dojednané vo výške 75.611,00 Sk, t.j. 2.509,83 eur.
7. K námietke žalovanej, že v poistnom vzťahu došlo k zmene, nakoľko pôvodné poistné podmienky platné v čase uzavretia poistnej zmluvy boli nahradené novými poistnými podmienkami z 21.5.2007, ktoré mali vplyv na výšku poistného plnenia, uviedol, že z rozhodovacej praxe mu je známe, že Potvrdeniu poistky TS1/07 predchádza Žiadosť o zníženie poistného, ide o formulár žalovanej, ktorý doručovala svojim klientom spolu s listom označeným ako Vernostný bonus, v ktorom garantovala, že dohodnuté poistné výška poistného zostáva zachovaná. Uzavrel, že žalovaná v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy, túto nemienila dosiahnuť transparentným spôsobom, ale ju zastrela inými úkonmi, v komunikácii s klientom uviedla neúplné, nepresné, nejasné údaje, resp. zamlčala údaje o podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, konala teda v rozpore s § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zákon túto praktiku hodnotí ako klamlivú, zavádzajúcu a nekalú, zakazuje ju. Uviedol, že úmyslom poisteného pri podpisovaní Potvrdenia poistky TS1/07 a žiadosti o GSM balík bolo zníženie poistného a prijatie DSM balíka, inú vôľu nemal, teda nebolo jeho úmyslom a cieľom dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy prijatím nových VPP a nemal dôvod predpokladať, že prijatím tejto ponuky sa zaväzuje aj na prijatie nových VPP a už vôbec nemohol predpokladať, že dôsledkom ich prijatia bude aj zníženie výšky poistného plnenia. V takomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby zmeniť existujúci poistný vzťah a nedostatok vôle poisteného spôsobuje aj absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov.
8. K argumentácii žalovanej o redukcii poistného uviedol, že článok 9 VPP vyhodnotil ako neplatnú časť právneho úkonu pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ. Navyše z platobného kalendára zistil, že predpísané poistné za celé dojednané obdobie poistený zaplatil v celom rozsahu. Je teda zrejmé, že žalovaná deklarovala, že právny predchodca žalobkyne poistné platí riadne, v celom rozsahu a že nedošlo k žiadnej zmene v poistnom vzťahu.
9. Uzavrel, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou zmluvou z 28.2.1998, v spojení s VPP platnými od 1.6.1995 ku dňu dožitia 28.2.2013 trval s pôvodne dojednaným, nezmeneným obsahom, preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v plnom rozsahu vo výške 2 509,83 eur.
10. O povinnosti žalovanej zaplatiť úrok z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, § 797 ods. 3 OZ, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. prihliadajúc na skutočnosť, že žalobkyňa listom doručeným žalovanej 31.10.2014 oznámila, že došlo k poistnej udalosti, ako aj, že poistený zomrel potom, čo nastala poistná udalosť a vyzvala žalovanú na plnenie, s výzvou doručila žalovanému aj úmrtný list a osvedčenie o dedičstve, na čo žalovaná reagovala listom z 23.1.2015, ktorým jej oznámila, že nárok si má uplatniť v rámci dedičského konania. Vychádzajúc zo skutočností, že vzhľadom na charakter poistnej udalosti, ktorou je dožitie, je zrejmé, že k vyšetrovaniu potrebnému na zistenie rozsahu poisťovne plniť nebola potrebná nejaká osobitná špeciálna súčinnosť, ako je to obvykle pri iných typoch poistných udalostí,
žalobkyňou boli predložené všetky dokumenty potrebné k likvidácii poistnej udalosti. Konštatoval, že splatnosť poistného plnenia nastala 15. dňom odo dňa doručenia výzvy na plnenie, t.j. 15.11.2014. Prvým dňom omeškania je teda 16.11.2014, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od uvedeného dňa a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania uplatnených za obdobie od 16.3.2013 do 15.11.2014 žalobu zamietol. Pri určovaní výšky úrokov z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k 1. dňu omeškania s plnením dlhu, ktorá bola vo výške 0,05% ročne, po zvýšení o 5 percentuálnych bodov (podľa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu) predstavovala výška úrokov z omeškania čiastku 5,05% ročne. Keďže žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila v rozsahu vyššom ako to pripúšťa právny predpis, žalobu zamietol aj čo do výšky úrokov z omeškania presahujúcej 5,05% ročne.
11. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Mal za to, že žalobkyňa v konaní mala takmer plný úspech (neúspešná bola len v nepatrnej časti vo vzťahu k príslušenstvu istiny), preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, e o výške v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesení, ktoré vydá súdny úradník.
12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala v konaní takmer plný úspech (neúspech mala len v pomerne nepatrnej časti žaloby vo vzťahu k príslušenstvu istiny), preto jej priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
13. Proti výroku rozsudku, ktorým žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni 2.509,83 eur s príslušenstvom a vo výroku o nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súd nesprávne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že poistná zmluva je platná, neúplne zistil skutkový stav, ak odmietol vykonať dôkazy ňou navrhnuté, nesprávne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že redukcia poistenia je neplatná, vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je Smernica 93/13/EHS.
14. K záveru, že poistná zmluva je platná žalovaná poukázala na to, že v priebehu konania predložila niekoľko listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že uzavretá poistná zmluva je neplatná. Uviedla, že právny predchodca žalobkyne uzavrel poistnú zmluvu, obsahom ktorej bolo poistenie typu UDP-K. Poistné bolo podľa § 788 ods. 1 OZ v čase uzavretia poistnej zmluvy právnym predchodcom žalobkyne podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy.
15. Uviedla, že poistné podľa vykonaných listinných dôkazov, najmä listu Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012 v spojení s protokolom č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. N 29/2008, Nz 23331/2008, NCRls 23161/2008 zo dňa 2.6.2008, ktoré neboli inými dôkaznými prostriedkami vyvrátené, podliehalo podľa § 9 ods. 3, § 11 ods. 1, 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve schvaľovaciemu konaniu vedenému Ministerstvom financií SR, bola výstupom tohto schvaľovacieho konania, týkajúceho sa výšky a sadzieb poistného, viazaná. Z toho vyplýva, že iba také poistné, ktoré bolo schválené v súlade so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, bolo poistným, ktoré je možné považovať za zákonné. Predložené listinné dôkazy preukazujú, že poistné v prípade poistenia typu UDP-K, ktoré mala uzavreté aj žalobca, bolo schválené a povolené v rozpore so zákonom o poisťovníctve, a preto je poistná zmluva v tejto časti pre rozpor so zákonom neplatná. Vzhľadom na to, že dohoda o poistnom je podľa § 788 OZ podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy a bez platnej a so zákonom súladnej dohody o poistnom poistná zmluva nevznikne, je poistná zmluva žalobcu vo svetle vykonaných listinných dôkazov neplatným právnym úkonom. Takýto právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so zákonom absolútne neplatným v zmysle § 39 OZ. Absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Podľa názoru žalovanej zdôvodnenie konajúceho súdu o platnosti poistnej zmluvy uvedené v odôvodnení rozsudku je nesprávne. Súd bez akéhokoľvek dôkazu a právneho posúdenia dospel k záveru o platnosti poistnej zmluvy. Žalovaná poukázala na to, že nesprávnosť schválenia sadzieb poistného pre poistný produkt UDP-K sa priamo dotýka predmetnej poistnej zmluvy, ako aj posúdenia
jej platnosti. Z listinných dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že predmetné povolenie na výkon poisťovníctva bolo schválené nesprávne, čím došlo k rozporu s ust. § 9 zákona č. 24/1991 Zb., nakoľko sadzby poistného, schválené pre poistný produkt UDP-K nezohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov z poistných vzťahov. V zmysle uvedeného je právne posúdenie súdu, týkajúce sa platnosti poistnej zmluvy, a s tým súvisiaci priznaný nárok na poistné plnenie, nesprávne.
16. Bola toho názoru, že zdôvodnenie rozsudku neobsahuje ani jedno ustanovenie zákona, na základe ktorého súd dospel k záveru o platnosti poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal ani s jej argumentáciou , ktorú uviedla ohľadne platnosti poistnej zmluvy, a odôvodnenie súdu je nepostačujúce predovšetkým z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo sa na danú vec nevzťahuje ustanovenie § 39 OZ.
17. Súd porušil svoju povinnosť dostatočne odôvodniť proces dokazovania, dostatočným spôsobom zaoberať sa návrhmi na vykonanie dôkazov a dôkazmi. Súd nevykonal ani jeden dôkaz navrhnutý žalovanou, a z toho dôvodu má žalovaná za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav.
18. Poukázala na to, že súd nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že redukcia poistenia uvedená v čl. 9 ods. 2 VPP je neplatná pre jej neurčitosť. Zdôraznila, že povinnosť poistníka platiť poistné vyplýva priamo zo zákona, rovnako ako lehota, kedy je poistné splatné.
19. Namietala, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci, keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadňoval relevantný právny predpis, ktorým je Smernica 93/13/EHS, pretože súd je povinný vychádzať z ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokomformne a teda v súlade s cieľom a účelom smernice. Poistné podmienky boli predmetom štátnej regulácie a v prípade štátom aprobovaných zmluvných podmienok podľa názoru žalovaného nemá súd právomoc do nich z hľadísk podľa smernice zasahovať.
20. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 132,11 eur. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania, ako aj zisteného skutkového stavu dospel k správnym skutkovým zisteniam a návrh aj správne právne posúdil. Odôvodnenia úvahy rozsudku vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedajú skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené. Vyhodnotenia a závery súdu prvej inštancie neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, ani v rozpore s formálnou logikou. Súd výsledky hodnotenia zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal pri posúdení nároku a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Bola toho názoru, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie už nevyporiadal. V odvolaní opätovne predkladala tie isté dôkazy a opakovala tie isté argumenty, ktoré už súd prvej inštancie správne a zákonne zhodnotil.
21. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (replika) opätovne poukázala na skutočnosti, ku ktorým sa vyjadrovala podrobne v odvolaní, na ktoré v celom rozsahu odkazovala. Podstatou jej procesnej obrany je námietka, že poistné v prípade poistnej zmluvy UDP-K bolo povolené s vadou, ktorá spočívala v tom, že poistné v prípade tohto poistenia bolo právne záväzne stanovené v rozpore so zákonom. Uvedené podrobne uviedla vo svojich písomných podaniach opierajúc sa o celý rad listinných dôkazov. Napriek týmto skutočnostiam súd dospel k záveru, že poistná zmluva je platná. V tejto súvislosti poukázala na to, že neplatnosťou poistnej zmluvy argumentuje až od roku 2015, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/315/2012, v ktorom sa konajúci súd vyjadril, že poistné zmluvy typu UDP-K sú v časti podstatnej obsahovej náležitosti - poistného nezákonné a na neho nadväzujúce právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/25/2016, kópiu ktorého pripojil k vyjadreniu.
22. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k replike žalovanej uviedla, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/25/2016 je rozhodnutím o potvrdení medzitýmneho rozsudku a v tomto prípade ide o žalobcu Rapid life životná poisťovňa a.s. proti žalovaným 1. Slovenskej republike, Národná banka Slovenska, 2. Slovenskej republike - Ministerstvo financií, teda nie medzi poisteným a poisťovateľom. Poukázala na rozhodnutie Národnej banky Slovenska z 18.4.2016, ktorým žalovanej bolo uložené, aby
upustila od klamlivého konania a z ktorého vyplýva, že žalovaná sa dopúšťa nekalej obchodnej praktiky špecificky klamlivého konania. Zdôrazňovala, že v uvedenom rozhodnutí na strane 5-6 sú uvádzané aj výroky okresných súdov a krajských súdov a najvyššieho súdu, v ktorých sa konštatuje, že poistná zmluva poistného produktu UDP-K je platná a účinná. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania, ako aj zisteného skutkového stavu dospel k správnym skutkovým zisteniam a jej návrh správne právne posúdil. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 264,22 eur.
23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
24. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie s príslušenstvom zamietol, nebol napadnutý odvolaním žalobkyne ani žalovanej, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1 C.s.p.), preto v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
25. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2.509,83 eur s úrokmi z omeškania 5,05% (ročne) z uvedenej istiny od 16.11.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok o nároku na náhradu trov konania.
26. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3. augusta 2017o 10,05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 27.7.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 C.s.p., § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.
28. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 C.s.p.
30. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne
ho na daný skutkový stav inak než právne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
31. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
32. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 - § 194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
33. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. Správne, zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
35. Žalovaná v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že nevzal zreteľ na absolútnu neplatnosť právneho úkonu (poistnej zmluvy) z dôvodu použitia protiprávnych sadzieb poistného v poistných zmluvách, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy.
36. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že predmetná poistná zmluva je platná a zanikla uplynutím lehoty, na ktorú bola uzavretá.
37. V preskúmavanej veci nebolo sporným, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou došlo k vzniku poistného vzťahu na základe predmetnej poistnej zmluvy zo dňa 28.2.1998 so začiatkom poistenia 28.2.1998 a koncom poistenia 28.2.2013, s dohodnutou výškou plnenia pre prípad dožitia 2 509,83 eur (75.611.- Sk).
38. K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade došlo z dôvodu rozporu podstatnej náležitosti poistnej zmluvy - poistného so zákonom, k neplatnosti poistnej zmluvy v tejto časti, odvolací súd uvádza nasledovné:
39. Žalovaná uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpila s právnym predchodcom žalobkyne do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom.
40. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť súkromného práva (§ 1, § 2 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).
41. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 24/1991 Zb.) je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom.
42. Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona na daný právny vzťah je nepatričná. Zákon o poisťovníctve síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje.
43. Námietka žalovanej, že v dôsledku nesprávne schváleného poistno-matematického vzorca (výpočtu poistného štátnym orgánom) je podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatná, nemôže zmeniť rozhodnutie v prospech žalovanej, keďže medzi stranami sporu došlo k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi dohodou zmluvných strán, teda zmluvnými podmienkami, dojednanými medzi týmito stranami a na tieto nemôže mať vplyv skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu poistno-matematickému prepočtu poistného.
44. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej stranami neodporujú zákonu ani ho neobchádzajú a ani nie sú v rozpore s dobrými mravmi, preto je poistná zmluva platná.
45. Keďže okresný súd dospel k správnemu záveru o platnosti poistnej zmluvy, nevykonanie dôkazu listinami predloženými žalovanou, najmä listu Národnej banky Slovenska č. ODT - 7467/2012 zo dňa 30.7.2012 v spojení s protokolom č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. N 29/2008, Nz 23331/2008, NCRls 23161/2008 zo dňa 2.6.2008, z vyššie uvedených dôvodov nemá za následok nesprávne zistenie skutkového stavu, a teda naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p..
46. Rozsudok súdu v tejto časti, t. j. v otázke platnosti poistnej zmluvy, nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti poistnej zmluvy, ktorý náležitým spôsobom odôvodnil, preto nemožno jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne.
47. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že poistná zmluva je neplatná a nebolo preukázané, že k zániku poistnej zmluvy došlo z iných dôvodov, poistná zmluva zanikla uplynutím času, na ktorú bola uzavretá, t. j. 28.2.2013.
48. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy 28.2.1998 bolo účinné ust. § 788 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Základným princípom životného poistenia je výplata dohodnutej sumy v prípade, že sa poistený dožije dátumu konca poistenia, resp. dátumu osobitne dojednaného v zmluve. Uvedená poistná suma nie je ničím definovaná, ale poisťovňa tým garantuje pre poisteného výplatu určitého plnenia. Poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou každej poistnej zmluvy. Preto poistné zmluvy, ktoré sú v prevládajúcej miere zmluvami formulárovými, musia obsahovať údaje, ktoré sú potrebné pre určitosť zmluvy v zmysle ust. § 788 OZ; v ďalšom sú pre účastníkov zmluvy záväzné ustanovenia poistných podmienok.
49. Aj v prejednávanom prípade ide o poistenie osôb, a preto v poistnej zmluve bola uvedená poistná suma pre dožitie vo výške 75 611.- Sk, na ktorú žalobkyni ako právnej nástupkyni poisteného vzniká nárok v prípade dožitia pri ukončení poistnej zmluvy.
50. Poistnú sumu v prípade dožitia mohla žalovaná znížiť iba v zmysle ust. § 798 OZ, a to v prípade, ak v dôsledku nepravdivých údajov (§ 793) od poistenca bolo stanovené nižšie poistné. O daný prípad sa v predmetnej veci však nejedná.
51. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že právny predchodca žalobkyne riadne neplatil poistné, a preto sa malo na túto skutočnosť prihliadať pri poistnej sume uplatnením redukcie v zmysle čl. 9 VPP.
52. Redukciou poistnej zmluvy dochádza k zmene niektorých parametrov dohodnutých v poistnej zmluve. Nemení sa dohodnutá poistná doba, ale po vykonaní redukcie zaniká povinnosť uhrádzať splátky poistného. Poisťovňa s ohľadom na celkovú výšku poistného zaplateného ku dňu vykonania redukcie vypočíta redukovanú (zníženú) poistnú sumu. Vykonaním redukcie poistnej zmluvy poistenie nezaniká, ale znižuje sa poistná suma pre prípad dohodnutej poistnej udalosti počas trvania poistenia. Len v prípade, ak v poistnej zmluve bolo dohodnuté aj úrazové pripoistenie, toto pripoistenie zaniká dňom vykonania redukcie.
53. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala oprávnený dôvod, pre ktorý by mala byť poistná zmluva redukovaná.
54. Ak žalovaná namietala, že predložila platobný kalendár k poistnej zmluve právneho predchodcu žalobkyne, ktorý preukazuje meškanie s platením poistného, odvolací súd poznamenáva, že samotná žalovaná v spore predložila ohľadne týchto tvrdení dôkazy, ktoré si navzájom odporujú.
55. V zmysle čl. 9 bod 2 VPP redukcia poistnej sumy sa mohla uplatniť iba v prípade, že nebolo poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. Vyžadovalo sa teda kumulatívne splnenie oboch podmienok, včasnosť úhrady a úhrada v plnej výške. Pre uplatnenie redukcie poistnej sumy iba omeškanie s platením poistného nepostačovalo.
56. Zo splátkového kalendára predloženého žalovanou vyplýva prehľad predpísaných splátok a prehľad úhrad na jednotlivé splátky. Žalovaná svoje závery o omeškaní žalobkyne so splátkami preukazovala iba poukazom na splátkový kalendár. Neuviedla výslovne, s ktorou splátkou, od kedy a do kedy bola žalobkyňa v omeškaní. Navyše zo splátkového kalendára vyplýva, že poistné bolo uhradené v plnej výške.
57. Odvolací súd poznamenáva, že právny predchodca žalobkyne na omeškanie s platbami poistného nebol zo strany žalovanej v priebehu trvania poistného vzťahu upozornený žiadnym preukázaným spôsobom.
58. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že nebol preukázaný dôvod na redukciu poistnej sumy.
59. Medzi stranami sporu nebola sporná výška poistnej zmluvy dohodnutej pre prípad dožitia 2.509,83 eur. Keďže ku dňu zániku poistnej zmluvy bol splnený predpoklad pre výplatu poistného plnenia pre prípad dožitia, vzniklo právnemu predchodcovi právo na plnenie, keďže žalobkyňa preukázala právne nástupníctvo, vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobkyni poistné plnenie v celom rozsahu. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku o nezohľadnenie relevantného právneho predpisu, ktorým je Smernica 93/13/EHS za nenáležitú.
60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), zohľadňujúc ust. § 251 C.s.p.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).