Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-181-2014.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
19Er/181/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Barbora Korenecová, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 421 749 02, proti povinnému: V. M., nar. XX.XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX N., zastúpená Advokátskou kanceláriou Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, s.r.o., so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3334/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 11.04.2014 poverením č. XXXX XXXXXXX súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2596,79 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č. k. SR 05039/13 zo dňa 22.07. 2013 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 05.02.2014.
2. Súdu boli spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručené nasledujúce listinné dôkazy: Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.11. 2011, Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným zo dňa 11.11. 2011, zmenka zabezpečujúca predmetnú zmluvu o úvere vystavená v rovnaký deň ako uvedené zmluvy, výpis zo ŽR SR, výpis z OR SR, plnomocenstvo.
3. Dňa 23.03. 2016 bolo doručené súdu oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením §243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 21.01. 2016. V danom oznámení oprávnený opísal svoj vzťah k povinnému v zmysle príslušného zákonného ustanovenia. Oprávnený uviedol, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ.
4. Povinný dňa 23.03.2017 doručil súdu podanie označené ako „Návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie“ Súd podanie
posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na odklad exekúcie a návrh na jej zastavenie. V podanom návrhu povinný dôvodil tým, že rozhodcovská doložka, ktorá bola uzavretá v ten istý deň spolu so zmluvou o úvere je neplatná, nakoľko obsah uzavretej rozhodcovskej zmluvy ako spotrebiteľ nemohol vopred ovplyvniť (nijako zmeniť ani upraviť), a preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným
titulom po stránke formálnej ani po stránke materiálnej. Povinný sa vo svojom podaní tiež zameral na fakt, že právny vzťah uzatvorený medzi ním a oprávneným je spotrebiteľským právnym vzťahom. Povinný uviedol, že síce uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ, ale to nevylučuje, aby išlo o spotrebiteľskú zmluvu a to na základe toho, že jeho osobu ako fyzickú osobu - podnikateľa je možné považovať za spotrebiteľa v zmysle ustan. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatvorení predmetnej Zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný má za to, že s oprávneným uzatvoril úverovú zmluvu, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. K uzatvorenej rozhodcovskej zmluve povinný uviedol, že si ju ako zmluvná strana osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej predformulovaný obsah. Ďalej povinný vo svojom podaní upozornil aj na vyplnenú zmenku, ktorá slúžila ako zabezpečovací prostriedok k Zmluve o úvere. Povinný poukázal na to, že zmluva o vyplňovacom práve k zmenke je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok a vzhľadom nato ju považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá nemôže byť pre súdy právne záväzná a je absolútne neplatná. Povinný má za to, že v danom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. Povinný ohliadnúc na uvedené navrhuje, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Povinný tiež žiada, aby súd povolil odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP) v znení účinnom od 01.04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 41 odsek 2 písmeno d/ Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
7. Podľa § 57 odsek 1 písmeno a/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
8. Podľa § 56 odsek 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
9. Podľa § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Súd v prejednávanej veci skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 11.11.2011. Súd zameral svoje skúmanie predmetného zmluvného vzťahu na zistenie, či možno dospieť k záveru, že v predmetnej veci medzi účastníkmi konania vznikol spotrebiteľský zmluvný vzťah.
11. Podľa § 52 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
15. Podľa § 4 odsek 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
16. Podľa § 4 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
17. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (predovšetkým uzavretou zmluvou o úvere zo dňa 11.11.2011) súd zistil, že oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy o úvere s povinnou konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal súd preukázané s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil zákonnú definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, pričom zmluvu uzatvoril s dlžníkom, ktorá je povinná v predmetnom exekučnom konaní.
18. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy a označenie zmluvných strán. Z obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že zmluvná strana - dlžník je označený údajmi ako meno, priezvisko, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo. V zmluve o úvere je zároveň údaj o čísle živnostenského
registra. Uvedené údaje sú nepochybne zistiteľné zo živnostenského registra (aj z údajov na webovom sídle zrsr.sk). Pokiaľ ide o označenie dlžníka číslom občianskeho preukazu a rodným číslom, tieto údaje nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra, ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne z iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu. Takéto duplicitné označenie zmluvnej strany je podľa názoru súdu nejednoznačné, a ani výkladom zmluvy o úvere nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, keďže nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia. Zo znenia zmluvy o úvere (predovšetkým z jej grafickej úpravy) je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len „pristúpil“. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti použitých zmluvných ustanovení na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.
19. V prejednávanej exekučnej veci (preskúmaním predložených zmluvných listín) nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. V kontexte právnej úpravy obsiahnutej v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je podľa presvedčenia súdu logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský, a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, a preto pri ďalšom právnom
posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či sú v predmetnej exekučnej veci dané okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie, súd vychádzal z uvedených právnych noriem.
20. Z dokazovania vyplynulo, že v rovnaký deň ako povinný uzavrel zmluvu o úvere zároveň uzavrel aj rozhodcovskú zmluvu. Ako už súd konštatoval, v predmetnom prípade povinný nemá možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy o úvere ovplyvniť a mohol zmluvu, vrátane všeobecných obchodných podmienok iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská zmluva je taktiež vyhotovená vo formulárovej podobe a jej praktickým dôsledkom je, že napriek jej formálnemu zneniu je spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo
súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu z uzavretých zmlúv zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu vykonaného dodávateľom ako silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. V prípade podania žaloby oprávneným na rozhodcovskom súde, ako tomu bolo aj v danom prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
21. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 4 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno a) Exekučného poriadku.
22. Súd sa vysporiadal s obidvoma procesnými návrhmi s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania s poukazom na § 56 odsek 2 Exekučného poriadku povolil aj odklad exekúcie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
23. Po zistení dôvodov zakladajúcich zastavenie exekúcie, súd túto následne zastavil s poukazom na § 57 odsek 1 písmeno a) Exekučného poriadku.
24. Podľa § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
25. Podľa § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
26. Podľa § 200 odsek 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
27. Súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.