Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobkyne P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. XXX/X, L., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 42 256 593 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava o zaplatenie 1.528,49 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.930,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.930,55 eur od 2.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o vydanie platobného rozkazu, ktorým jej súd prisúdi istinu 1.528,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.528,49 eur od 2.12.2016 do zaplatenia a žiadala priznať i trovy konania.

2. Súd na návrh žalobkyne vydal dňa 27. marca 2017 platobný rozkaz sp. zn. 11Csp 21/2017, voči ktorému podal žalovaný zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že v žalobe vo veci samej je rozpor so zákonom, objektívne neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobkyňa mohla domáhať rozhodnutia uvedeného v petite žaloby a ani žalobkyňa ju v podanej žalobe neoznačila. Medzi skutočnosťami uvádzanými v žalobe na rozhodnutie nejestvuje žiadna spojitosť a navrhovaný výrok je v rozpore s právnym poriadkom. Ďalej uviedla, že bezdôvodné obohatenie nie je osobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom a posudzovaným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom a posudzuje sa podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákona. V súvislosti s tým poukázala na uznesenie Krajského súdu Žilina č. k. 9Co 516/2015 zo dňa 29.10.2015, v ktorom sa uvádza, že vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. Pre konanie o žalobu nie je preto daný dôvod na určenie miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. d/ CSP. Vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadala, aby okresný súd postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t. j. v tomto prípade Okresný súd Bratislava I.. Ďalej uviedol, že žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne týkajúce sa dohody o poskytnutí služby, nakoľko z tvrdení žalobkyne nevyplýva, v čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov, pričom žalobkyňa v žalobe nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámila a uzavrela ju dobrovoľne. Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku

je nepreskúmateľné, pretože okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti o tom, v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení strán. Žalobca tvrdí, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods.2 Občianskeho zákona, preto je vylúčený záver o neprijateľnosti. V súvislosti s tým poukázal na § 53 ods.1 Občianskeho zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia Smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 ods.2 a ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybne preukázané, že služba je nepovinná a pre jej uzatvorenie sa žalobca rozhodol sám a dobrovoľne. Keďže táto dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, nakoľko v zmysle § 2 písm. g/ z. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia príslušných je uvedené: Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal za ponúkaných podmienok. V súvislosti s tým poukázal na § 2 písm. i/ z. č. 129/2010 Z. z. a na § 2 písm. g/ cit. zákona, z ktorého vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj poskytnutá služba v zmysle dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Ak by teda žalobca dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. Za účelom preukázania, že výška RPMN bola v zmluve vypočítaná správne, predkladá žalovaný v prílohe rozpis vzorca pre výpočet RPMN. K spôsobu započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky, čo má predstavovať neprijateľnú podmienku a k dôvodu bezúročnosti úveru uviedol, že toto tvrdenie je nepreskúmateľné, lebo žalobca neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by sa v ním tvrdených súvislostiach mohol o neprijateľnosti vôbec uvažovať. Zmluva obsahuje v bode 6 zákonom vyžadovanú výšku splátky 80,37 eur, termín splatnosti splátky, ku ktorému dňu sa platí - 17-ty deň v mesiaci, uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a v Splátkovom kalendári, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a počet splátok 42, teda aj náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. k/ z. č. 129/2010 Z. z.. Nad rámec toho Zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosti aj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ z. č. 129/2010 Z. z.. Žalovaný poukázal aj na to, že je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods.2 písm. k/ z. č. 129/2010 Z. z. aj z ustanovení Smernice Rady 2008/48, nakoľko ustanovenia zákona sú implementáciou tejto smernice. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods.1 Smernice Rady 2008/48. Ďalej k tomuto uviedol, že podľa článku 10 ods.1 písm. h/ tejto smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa anglickej jazykovej verzie smernice a podľa českej jazykovej verzie smernice výška, počet a poradie splátok, ktoré má spotrebiteľ uskutočniť a prípadne spôsob priraďovania platieb k jednotlivým dlžným čiastkam s rôznymi pôžičkovými úrokovými sadzbami pre účely splácania, uvedených jazykových verzii smernice, teda vyplýva, že požiadavka na uvádzanie podmienok čerpania, ak sú teda dohodnuté, (keďže z logiky veci vyplýva, že ak niektorá z náležitostí zmluvy nie je aktuálna, potom sa neuvádza). Čo sa týka rozpisovania splátok, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 13Co 111/2014, v ktorom sa uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich 1 splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istiny, úroky alebo poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch

splátok a podobne. O takýto prípad medzi účastníkmi nejde, iba platí už vyššie označený splátkový kalendár, v ktorom je uvedený počet splátok, dátum ich splatnosti a výška tej - ktorej splátky. Predmetná zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Tvrdenia žalobkyne ohľadom nedostatkov v zmluve sú nesprávne, je možné podporiť aj poukázaním na fakt vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. K dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru poukázal na zmluvné dojednania článok 4 ods.4.5, z ktorého vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť /viď čl.7 ods.7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní/. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok Krajskéhio súdu Prešov č. k. 13Co 111/2014, aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom sa uvádza, že takýto údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu. Doba trvania zmluvy bola stanovená dátum splatnosti poslednej splátky úveru, ktorým je 17.9.2016, tým uzavrel výklad k dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. K ročnej úrokovej sadzbe uviedol, že tvrdenia žalobkyne, že ročná úroková sadzba uvedená v zmluve v podstate prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, pričom svoje tvrdenia zakladá na porovnaní s úrokovou sadzbou bankových subjektov v období uzatvorenia zmluvy a v závere z toho vyvodzuje, že jej výška je neplatná, uviedol, že toto tvrdenie žalobkyne je nesprávne vzhľadom na to, že žalobkyňa nesprávne interpretuje znenie príslušných ustanovení Občianskeho zákona upravujúcich výšku odplaty v čase, kedy došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 18.3.2013, riadi sa ustanoveniami Obchodného zákona a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákon, ustanoveniami Občianskeho zákona, pričom prednostné použitie Občianskeho zákona na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákona zavedené z. č. 102/2014 Z. z. a účinné od 1.4.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákona, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonom. K úprave výšky úrokov pre úverovú zmluvu uviedol, že úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákona, pričom podľa daného ustanovenia, ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci dojednanie o úrokovej sadzbe ako celku nielen nedôvodný, ale aj v rozpore s ustanoveniami zákona. Priemerné úrokové sadzby, na ktoré poukazuje žalobkyňa sa použiť nedajú len preto, že ide o vyjadrenie priemeru, teda stavu, kedy banky poskytovali úvery aj za vyššie úverové sadzby a to s prihliadnutím na rozsah rizika, mieru zabezpečenia a podobne. Poukázal na to, že v zmysle § 502 ods.2 Obchodného zákona nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podanou žalobou. Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy upravená v § 53 ods.6 Občianskeho zákona, uvedené ustanovenie teda predstavuje zákon, na ktorý sa odvoláva spomínaný § 502 Obchodného zákona. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 18.3.2013 upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods.6 Občianskeho zákona, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zákone bolo určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca vôbec toto nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve horecitované ustanovenie podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákona. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne, banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a podobne, čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu uplatniť. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ustanovenia § 53 ods.6 Občianskeho zákona, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa, teda okrem úroku aj prípadné ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver,

že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob jej určenia v korelácií s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty účtovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola v rozhodnom období v hodnote 47,29 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Tvrdenia žalobkyne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a neodrážajú žiadny právny dôvod, ktorý by žalobkyňu oprávňoval požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobkyňou z pohľadu uplatnenia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty. V súvislosti s tým poukázal na § 101 ods.1,2 Občianskeho zákona. Uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepristúpila k preukázaniu požadovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. momentu, v ktorom sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícií skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčacia doba nie je viazaná na všeobecné uvádzané skutočnosti, ale posudzuje sa z hľadiska plynutia od momentu zistenia takejto skutočnosti. Tvrdenia žalobcu nie sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne uvádzaná skutočnosť by mohla určiť začiatok aj koniec premlčacej doby v podstate kedykoľvek. Zmyslom zákonodarcom prijatej úpravy § 107 nie je, aby sa lehoty týkajúce premlčacia počítali svojvoľne. Navrhol spojiť konanie s konaním sp. zn. 7Csp 21/2017.

3. Súd určil termín pojednávania na 3.augusta 2017, na ktorý sa žalovaný nedostavil, doručenie vykázané mal dňa 16.7.2017, svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 27.7.2017 a nežiadal súd o odročenie pojednávania. Súhlasil pojednávať bez jej prítomnosti.

4. Súd pojednával bez prítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu, žalobkyňou, oboznámil listinné dôkazy - zmluva č.l. 6 - 7, zmluvné podmienky č.l. 8 - 9, predžalobná výzva č.l. 10, oznámenie žalovaného č.l. 11, rozsudok č.l. 16, platobný rozkaz č.l. 29, odpor č.l. 34, 42, štandardné európske podmienky č.l. 43-44, výpočet RPMN č.l. 45, tabuľka o úrokoch č.l. 46, výpočet RPMN č.l. 47, splátkový kalendár č.l. 61-62 a platby o splácaní splátok žalobkyňou č.l. 63 - 84, pripojené originálne platby v obálke č.l. 85, dohoda o spolupráci č.l. 92-94, plnomocenstvo č.l. 95, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.l. 90, oznámenie právnej zástupkyne žalovaného č.l. 97, 99 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa sa žalobou domáhala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o zaplatenie 1.528,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.528,49 eur od 1.12.2016 do zaplatenia a žiadala priznať i trovy konania.

7. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 18.3.2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500022663. Zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľ a fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je preto spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákona. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 1.500 eur, výška úrokovej sadzby 70,01 % ročne, RPMN 70,01 %, výška splátky 80,37 eur, počet mesačných splátok 42 a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavovala sumu 3.375,54 eur. Žalobkyňa uviedla, že zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších zmien a doplnkov a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku, lebo takáto spotrebiteľská zmluva má v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti a ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedla, že v súvislosti s uvedeným, zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. K nesprávne uvedenej výške RPMN uviedla, že nezodpovedá zákonným náležitostiam, je v neprospech klienta a nezodpovedá § 9 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Výška RPMN uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá skutočnej výške

RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok, celkové náklady spojené s úverom (v tomto prípade aj Dohoda o poskytovaní služby). V zmluve uvedená RPMN spotrebiteľa (žalobkyňu) uviedla do omylu a vyvolala u nej domnienku výhodnosti úveru, čím narušila ekonomické správanie spotrebiteľa. Čo sa týka Dohody o poskytnutí služby, táto síce formulárne predstavuje samostatnú zmluvu, avšak v skutočnosti ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže je dokonca súčasťou Zmluvy o úvere (bod 8). Do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ z. č. 129/2010 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti, či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Dohoda o poskytnutí služby, ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za možnosť odloženia splátok predstavuje 215,75 eur, čo je ďalšie 14 % navýšenie nákladov z poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok a poplatok za garantovanú službu. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, pretože takúto službu si nevymienila a nanútil ju jej žalovaný, pričom výška odmeny je neprimeraná, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Výška RPMN v zmluve je uvedená nesprávne, podporuje aj fakt, na ktorý poukázala vo svojom vyjadrení Európska komisia vo veci Z. U. proti Provident Financial pod číslom C-372/14, kde zaujala jasné stanovisko ku skutočnosti, že rôzne doplnkové služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov (v tomto prípade Dohoda o poskytnutí služby, bod 8 Zmluvy) majú byť súčasťou celkových nákladov a tým aj zarátané do RPMN. Takto vypočítaná RPMN by predstavovala 78,60 %, čo je v podstatnom rozpore s údajom 70,01 % uvádzaných v zmluve. Skutočná výška RPMN je tak vyššia ako jej výška uvedená v zmluve o takmer 9 %. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Zmluva o úvere považuje v zmysle § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. K neuvedeniu výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov uviedla, že žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V zmluve táto náležitosť chýba. Z ustanovenia § 9 ods.2 cit. zákona vyplýva, že uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Je preto vylúčené, aby sa zmluva, pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. Všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadne poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákona. V súvislosti s tým poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 5Co 214/2016. Žalobkyňa má za to, že na naplnenie tejto náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch nestačí uvedenie výšky splátky tak, ako uvádza žalovaný, ale je potrebné určiť, aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé zákonom vyžadované položky. Navyše poukázala aj na § 11 ods.1 cit. zákona, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 cit. zákona, okrem iných aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. K neplatnosti revolvingového úveru uviedla, že v rámci zmluvy, ktorá je zámerne pomenovaná ako Zmluva o revolvingovom úvere, i keď poskytuje klasický spotrebiteľský úver a zároveň aj revolvingový úver, žalobkyňa uzavrela okrem požadovaného úveru aj revolvingový úver, ktorého uzatvorenie bolo automaticky vopred vpísané v texte zmluvy. Tento vopred predpísaný text žalobkyňa nemohla ovplyvniť a po splnení podmienok jej bol automaticky poskytnutý revolvingový úver. Uzatvorenie revolvingového úveru nevyjadruje skutočnú vôľu žalobkyne uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle veriteľa ako výlučného zostavovateľa zmluvy. Zámerom žalobkyne nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jeho uzatvorenie mu bolo vnútené podpísaním formou Zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov zo dňa 3.6.2015 sp. zn. 3Co 289/2014, súd takéto jednanie považuje za neplatné. Vopred predpísaný text zmluvy predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákona. K absencii doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru uviedla, že zmluva nemá ďalšie náležitosti podľa § 9 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z., lebo v nej nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, pričom nestačí,

že je uvedená v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nakoľko toto oznámenie nemôže byť platnou súčasťou zmluvy, keďže nie je dlžníkom podpísané a je vystavené až niekoľko dní po podpise zmluvy spotrebiteľom, čiže pri podpise nemohol mať spotrebiteľ dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie, čo mohlo do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 11 ods.1 z. č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. K neplatnosti Dohody o poskytnutí služby uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili spoločne v Zmluve dňa 22.10.2013 aj Dohodu o poskytnutí služby, závislú na Zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonom. Na základe tejto Dohody o poskytnutí služby žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok. Za túto službu inkasoval sumu 215,75 eur, teda odplatu, ktorá predstavovala ďalších 14 % navýšenia nákladov spotrebiteľa. Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je neplatná. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.2.2016 sp. zn. 15Co 39/2016. Obdobné poplatky, ktoré súvisia so zmluvou, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej praxe slovenských súdov, na ktoré poukázal v žalobe. Zdôraznil, že pre žalobcu táto služba nemá žiadnu hodnotu a slúži najmä záujmom veriteľa, žalovanému, ktorý takýmto spôsobom obchádza zákon a chce získať prospech na prípadnej platobnej neschopnosti dlžníka, keďže zákon v prípade spotrebiteľa umožňuje len zákonný úrok z omeškania a ten je v podstate v nižšej výške ako požadovaný poplatok. Takto je spotrebiteľ len zavádzaný, že dostáva nadštandardné doplnkové služby v jeho prospech. Výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve nezodpovedá a je v neprospech spotrebiteľa, výške priemernej úrokovej miery s úvermi v peňažných ústavoch v čase uzavretia zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnené na internetovej stránke Národnej banky SR bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,68 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci marec 2013. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákona, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako 6-násobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi o neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009. Na základe uvedeného je potrebné vnímať Dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 Občianskeho zákona ako priečiacu sa s dobrými mravmi a tým pádom ako absolútne neplatnú. Podstatnou náležitosťou Zmluvy o úvere je úrok vo výške 70,01 % ročne z revolvingového úveru a takýto úrok je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úrokoch) a žalovaný je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobkyni len poskytnutú sumu úveru (rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 18.12.2014 sp. zn. 8Co 112/2014). Na základe vyššie uvedených skutočností je potom Zmluva o úvere neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa mala tak povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 1.284,25 eur (nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver len tejto výške v zmysle bodu 8.4 Zmluvy). Žalobkyňa do dnešného dňa zaplatila na účet žalovaného sumu 2.812,74 eur, teda o 1.528,49 eur viac, ako jej bolo poskytnutých. Preplatok vo výške 1.528,49 eur teda zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Uviedol, že k zákonným predpokladom vydania bezdôvodného obohatenia je : 1. Získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a protiprávnosť jeho získania je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa zámerným obchádzaním zákona predpokladaného výpočtu tohto ukazovateľa, žalovaný nepochybne zanedbáva povinnosť zachovať odbornú starostlivosť tým, že aj keď je mu spôsob výpočtu RPMN dobre známy, náklady spojené s poskytnutí úveru do neho nezahrnú a iba umelo navýšil celkovú sumu splatnú klientom - spotrebiteľom. Takéto konanie je možné považovať a hodnotiť za konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálna s úmyslom žalovaného získať majetkový prospech. 2. Majetková ujma a príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a žalovaným a majetkovou ujmou žalobkyne - žalobkyni vznikla majetková ujma vo výške 1.528,49 eur na základe plnenia úveru z úverovej zmluvy (nad rámec splatenej istiny), ktorý je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Príčinní súvislosť je demonštrovaná tým, že žalovaný ako subjekt znalý práva i keď vedel, že v zmysle zákona je úver bezúročný a bez poplatkov, plnenia prijímal na svoj účet a neupovedomil

žalobkyňu o plnení bez právneho dôvodu, teda je vidieť jasná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobkyne. V súvislosti s tým poukázal na niekoľko rozhodnutí krajských súdov, predovšetkým Krajského súdu Prešov zo dňa 6.4.2016 sp. zn. 12Co 13/2016, z 12.2.2011 sp. zn. 7Co 84/2011 a iné. Žalobkyňa požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.528,49 eur od 2.12.2016, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu, t. j. najneskôr v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobkyne až do zaplatenia.

8. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa mala záujem o úver vo výške 1.500 eur. Našla si inzerát v spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., išla do hotela Hviezda v Prievidzi, kde sa tieto úvery poskytovali. Žalobkyňa vypísala žiadosť o úver vo výške 1.500 eur, ale fyzicky dostala sumu 1.284,25 eur, ktoré dostala na účet. Hneď na mieste samom pri poskytovaní tohto úveru bola informovaná, že nejakú sumu si spoločnosť stiahla z úveru, preto dostala nižšiu sumu finančných prostriedkov. Žalobkyňa rešpektovala aj takúto výšku úveru. Zmluvu o úvere podpísala, zmluvu si prečítala a okrem zmluvy jej bol poskytnutý aj splátkový kalendár. Okrem týchto dvoch listín, inú listinu nedostala. Žalobkyňa nečerpala revolvingový úver vo výške 750,84 eur, ktorý je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere v spodnej časti tejto zmluvy, o tomto úveru ani nevedela. Prvú splátku z úveru uhradila v marci 2013 pri podpise zmluvy a splátka činila 80,37 eur. Splátky uhrádzala najskôr prevodným príkazom a neskôr vkladala splátky prevodom na účet v ČSOB. V októbri 2016 zaplatila poslednú splátku a neskôr uviedla, že poslednú splátku uhradila v novembri 2016, mimo splátkového kalendára. Splátky uhrádzala pravidelne. Žalobkyňa vedela akú sumu má z úveru zaplatiť. Ďalej uviedla, že splátky uhrádzala podľa splátkového kalendára a prestala ich uhrádzať z dôvodu, že v rádiu v auguste 2016 si vypočula informáciu, že niektoré zmluvy spred roku 2015 môžu byť neplatné a to bol dôvod, prečo splátky prestala uhrádzať. Nevedela súdu vysvetliť, prečo uhradila poslednú splátku v novembri 2016, keď posledná bola v poradí 42. podľa splátkového kalendára, táto mala byť uhradená 17.9.2016. K okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy uviedla, že údaje do zmluvy vpisovala nejaká pani podľa jej občianskeho preukazu. Podkladom na uzavretie zmluvy bola jej žiadosť o poskytnutie úveru. Okrem zmluvy o úvere podpísala aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere dňa 7.3.2013. Keď prestala uhrádzať jednotlivé splátky, uzatvorila so spoločnosťou nebuďdlžník Zmluvu o jej zastupovaní. Táto spoločnosť ju mala zastupovať, ale s advokátskou kanceláriou JUDr. Sidora spísala plnú moc na zastupovanie v spore dňa 19.2.2017. V septembri 2016 si sama začala vypočítavať akú sumu má ešte zaplatiť. Vtedy zistila, že má úver zaplatený a mohla zaplatiť naviac okolo 1.600 eur. Pri podaní žaloby advokátska kancelária JUDr. Sidora vychádzala zo splátkového kalendára a následne predložila advokátskej kancelárií aj doklady o splácaní úveru. Úver použila na zaplatenie bežných výdavkov. Jednotlivé splátky úveru uhrádzala vkladom do ČSOB.

9. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa zaplatila žalovanému naviac a tento je povinný vydať titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.528,49 eur. Zmluva, ktorá bola uzavretá so žalobkyňou dňa 18.3.2013 je zmluva, ktorá bola uzavretá podľa z. č. 129/2010 Z. z. dňa 18.3.2013, nespĺňa ale náležitosti, ktoré uvádza tento zákon. V zmluve je nesprávne uvedená RPMN, nie sú uvedené výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, preto je zmluva neplatná. Text Zmluvy o úvere je predpísaný dopredu, tento žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Tiež je neplatná aj Dohoda o poskytnutí služby. Výška úrokovej sadzby je neprimerane vysoká a je v neprospech žalobkyne spotrebiteľky. Táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov, ale zároveň je neplatná. Žalobkyni fyzicky bolo poskytnutých 1.284,25 eur, nie suma 1.500 eur, nakoľko od sumy 1.500 eur bola odpočítaná odplata a iné poplatky. Žalobkyňa uhradila do podania žaloby 2.812,74 eur a rozdiel, ktorý požaduje je suma 1.528,49 eur. Nárok nepovažuje za premlčaný, nakoľko neubehla dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá sa odvíja odkedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, táto sa dozvedela niekedy v októbri 2016, kedy bola kontaktovaná s advokátskou kanceláriou, o tom svedčí i predžalobná výzva žalobkyne už vtedy prostredníctvom právneho zástupcu z 10.10.2016 a následne dňa 2.12.2016 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že z predložených listín nie je jednoznačné, že môže právny zástupca konať v mene žalobkyne. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 10.10.2016, kedy sa žalobkyňa dozvedela od advokátskej kancelárie, resp. ju kancelária informovala, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Táto subjektívna lehota uplynie 10.10.2018. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, jej počiatok sa odvíja, kedy došlo ku skutočnosti. Do augusta 2015 žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 1.284,25 eur, zaplatila 16 splátok a v auguste 2018 jej uplynie objektívna 3-ročná premlčacia lehota. Teda ani subjektívna, ani objektívna lehota nie

je premlčaná a preto považuje nárok za opodstatnený. Žalobkyňa uhrádzala splátky podľa splátkového kalendára mesačne 80,37 eur. Čo sa týka výpočtu RPMN 70,01 %, nesprávne žalovaný uvádza v odpore túto výšku, pričom správna mala byť výška 92,20 %. V priebehu konania ďalej uviedol, že rozširuje žalobu o sumu 402,06 eur, pričom pri predložení dokladov zo strany žalobkyne zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému o túto sumu viac. Žalobkyňa uhradila poslednú splátku 16.11.2016 vo výške 80,37 eur z dôvodu, že ju advokátska kancelária informovala, že ak nemá uhradený celý úver, aby splácala ďalej, aby nevznikol nedoplatok. V priebehu konania zotrval na tom, že Zmluva o úvere je uzavretá v rozpore so zákonom, je potrebné ju považovať za zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné vydať pre žalobkyňu. Uplatnil i trovy konania. Dodal, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, lebo neubehla ani subjektívna ani objektívna premlčacia lehota.

10. Z predložených listinných dôkazov založených v súdnom spise súd zistil, že

z listiny označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 18.3.2013 vyplýva, že veriteľ PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. uzatvoril s dlžníkom P. U. Zmluvu na základe dlžníkovej žiadosti, predmetom ktorého je schválenie revolvingového úveru - vo výške 1.500 eur - ide o úverový rámec, splatný v 42 mesačných splátkach, mesačná splátka vrátane úrokov vo výške 80,37 eur, celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, vrátane aj úrokov za celú dobu je uvedená vo výške 3.375,54 eur, RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 % a v ďalšej časti je uvedená ďalšia poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka, ktorú má zaplatiť pri revolvingovom úvere 1.928,88 eur, RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75 %. V článku 8 označeného ako Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods.2 Obchodného zákona sa uvádza, že predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcu v možnosti odkladu tejto splátky úveru vo výške 212,75 eur. Zmluva je opatrená podpismi zmluvných strán. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktoré podrobnejšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán.

11. Predsporovou výzvou právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 10.10.2016 oznámil žalovanému, že prevzal zastúpenie žalobkyne na zastupovanie v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V uvedenom oznámení uvádza, že zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a z. č. 129/2010 Z. z. a ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Namietal tam výšku úrokovej sadzby, neuvedenie splátok istiny, úrokov a poplatkov, ďalšie nedostatky zmluvy, teda sú v rozpore so zákonom, uviedol i neplatnosť dohody o službách.

12. Žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne listom zo dňa 2.12.2016, že z uvedenej listiny nie je jednoznačne zrejmé, že je oprávnený zastupovať a konať v mene L.. Považoval výzvu za neurčitú a po vecnej stránke za nedôvodnú a preto nie je možné komunikovať ďalej s právnym zástupcom.

13. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.3.2013 je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru 1.500 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník uhradiť 3.375,54 eur, úroková sadzba 70,01 %, RPMN 70,01 %, priemerná hodnota RPMN 47,9 %. Sú tu uvedené všeobecné informácie o poskytnutí úveru a uvedená listina je opatrená žiadateľom, teda žalobkyňou. Súčasťou tohto je i reprezentatívny príklad výpočtu RPMN a tiež údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch ku dňu 31.12.2012 a pripojený príklad výpočtu RPMN k Zmluve žalobkyne.

14. Žalobkyňa súdu predložila vypracovaný splátkový kalendár žalovaným zo dňa 18.3.2013, z ktorého vyplýva, že prvá splátka mala byť uhradená 17.4.2013 vo výške 80,37 eur pozostávajúca zo splátky úroku 44,66 eur a splátky istiny 35,71 eur a posledná splátka mala byť realizovaná podľa splátkového kalendára 17.9.2016, žalobkyňa mala uhradiť 42 mesačných splátok. Pod 42.splátkou je rukou dopísaná ďalšia splátka 16.11.2016, ktorú uhradila žalobkyňa vo výške 80,37 eur.

15. Podľa splátkového kalendára žalobkyňa by mala uhradiť 3.375,54 eur, splátky vo výške 80,37 eur počas 42 mesiacov.

16. Žalobkyňa súdu predložila originálne vyhotovenia dokladov o uhrádzaní splátok úveru, z ktorých vyplýva, že vkladom na účet v ČSOB vložila 13.12.2013 sumu 80,37 eur, dňa 19.11.2013 vložila 80,37 eur, dňa 16.11.2013 vložila 80,37 eur, dňa 17.7.2016 vložila 80,37 eur, dňa 20.5.2016 vložila 80,37 eur, dňa 18.2.2016 vložila 80,37 eur, dňa 18.1.2016 vložila 80,37 eur, dňa 13.7.2015 vložila 80,37 eur, dňa 17.6.2015 vložila 80,37 eur, dňa 14.5.2015 vložila 80,37 eur, dňa 14.4.2015 vložila 80,37 eur, dňa 17.3.2015 vložila 80,37 eur, dňa 17.2.2015 vložila 80,37 eur, dňa 15.1.2015 vložila 80,37 eur, dňa 16.12.2014 vložila 80,37 eur, dňa 12.11.2014 vložila 80,37 eur, dňa 17.10.2014 vložila 80,37 eur, dňa 12.9.2014 vložila 80,37 eur, dňa 15.8.2014 vložila 80,37 eur, dňa 16.7.2014 vložila 80,37 eur, dňa 15.8.2014 vložila 80,37 eur, dňa 16.3.2014 vložila 80,37 eur, dňa 16.1.2014 vložila 80,37 eur, dňa 1.8.2016 vložila 80,37 eur na účet Poštová banka, dňa 17.8.2016 vložila 80,37 eur, dňa 20.9.2016 vložila 80,37 eur, dňa 28.8.2015 uhradila na účet Sberbank sumu 80,37 eur, dňa 20.5.2016 uhradila na účet Poštovej banky 80,37 eur, dňa 9.4.2014 uhradila na účet Poštová banka 80,37 eur, dňa 16.9.2016 uhradila na účet Seberbank 80,37 eur, dňa 28.8.2015 uhradila na účet Sberbank 80,37 eur, dňa 20.3.2013 uhradila na základe pokladničného dokladu sumu 80,37 eur, dňa 13.6.2016 uhradila sumu 80,37 eur, poštovými poukážkami na účet Poštovej banky uhradila 11.1.2013 sumu 80,37 eur, dňa 8.7.2013 uhradila 80,37 eur, dňa 12.8.2013 uhradila 80,37 eur, dňa 11.9.2013 uhradila 80,37 eur, na účet PROFI CREDIT uhradila 15.11.2015 sumu 80,37 eur, na účet Poštovej banky uhradila dňa 13.10.2015 sumu 80,37 eur, na účet Poštovej banky uhradila dňa 9.5.2014 sumu 80,37 eur a dňa 15.12.2015 uhradila na účet Sberbank sumu 80,37 eur a na účet Poštovej banky uhradila dňa 12.2.2014 sumu 80,37 eur a poštovými poukážkami uhradila na účet Poštovej banky dňa 13.5.2013 sumu 80,37 eur a dňa 11.6.2013 sumu 80,37 eur.

17. Z ďalších listinných dôkazov predložených žalovaným vyplynulo, že žalovaná k Štandardným európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere predložila aj príklad výpočtu RPMN (č.l.45) a údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch (č.l.46). ďalej príklad výpočtu RPMN (č.l.47).

18. Súd pripustil uznesením zo dňa 13.júla 2017 zmenu žaloby, rozšírenie o sumu 402,06 eur z dôvodu, že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní rozšíril žalobu o túto sumu. Súd pripustil rozšírenie žaloby uznesením zo dňa 13.júla 2017.

19. Súd zároveň nepripustil spojenie vecí č. k. 11Csp 21/2017 s vecou č. k. 7Csp 21/2017, resp. tento návrh zamietol uznesením zo dňa 13. júla 2017.

20. Zmluvu o spolupráci uzatvoril klient XX. Žalobkyňa a spoločnosť nebuďdlžník, s.r.o. so sídlom Hlohovec dňa 27.9.2016, predmetom ktorej bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k popretiu pohľadávky alebo jej časti alebo zabezpečenie vrátenia nezákonne prijatej časti pohľadávky zo strany veriteľa alebo vyjednaniu takých podmienok týkajúcich sa pohľadávky, ktoré budú pre klienta zabezpečovať dlhší čas na plnenie alebo iné výhodnejšie podmienky plnenia pohľadávky na účet veriteľa a podobne. V tejto zmluve sú upravené v článku II. práva a povinnosti zmluvných strán, odplata, trvanie zmluvy a zastúpenie klienta advokátom. V článku V. označené zastúpenie klienta advokátom sa uvádza, že klient a advokát týmto uzatvárajú zmluvu o právnom zastúpení s obsahom stanoveným v tomto článku zmluvy. Zmluva je uzavretá medzi klientom, spoločnosťou a v závere zmluvy je podpis aj advokáta JUDr. Vladimíra Sidora.

21. Žalobkyňa zároveň udelila spoločnosti nebuďdlžník, s.r.o. dňa 26.9.2016 splnomocnenie na všetky úkony súvisiace s pohľadávkami alebo záväzkami splnomocniteľa vyplývajúce z úverových vzťahov vo vzťahu k tretím osobám a to najmä na ústnu alebo písomnú komunikáciu s tretími osobami, prebratie zásielok v mene splnomocniteľa, rokovanie o obsahu a forme zmluvných vzťahov, prijímanie finančného plnenia od tretích osôb, udelenie splnomocnenia advokátovi a oboznámenie sa so všetkými informáciami. Splnomocnenec je oprávnený dať sa zastupovať, t. j.XX. SúdU. inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako ďalším zástupcom v celom rozsahu tohto plnomocenstva. Splnomocnenec je najmä oprávnený splnomocniť advokáta na vykonávanie úkonov v mene splnomocniteľa, ktorých obsahom bude poskytovanie právnych služieb.

22. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

23. Podľa § 1 ods.1 z. č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinný ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 18.3.2013, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa § 1 ods.2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 9 ods.1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods.2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

28. Podľa § 11 ods.1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 52 ods.2 cit. zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

31. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods.2 cit. zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa § 53 ods.5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

34. Podľa § 54 ods. 1 cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

35. Podľa § 54 ods.2 cit. zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa § 451 ods.1 cit. zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

37. Podľa § 451 ods.2 cit. zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 100 ods.1 cit. zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 107 ods.1 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

40. Podľa § 107 ods.2 cit. zákona, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

41. Žalobca sa žalobou domáhal najskôr o zaplatenie sumy 1.528,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 2.12.2016 do zaplatenia, neskôr žalobu rozšíril a žiadal titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť od žalovaného sumu 1.930,55 eur na tom základe, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere dňa 18.3.2013, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úverový rámec vo výške 1.500 eur, ale žalobkyňa fyzicky dostala na účet od žalovaného sumu 1.284,25 eur, pričom žalobkyňa mala zaplatiť celkom sumu 3.375,54 eur. Zmluva o úvere obsahuje mesačnú splátku 80,37 eur, počet splátok 42, ročná úroková sadzba 70,01 %, RPMN 70,01 %, priemerná RPMN 47,29 %. Žalobkyňa namietala nesprávne uvedenú RPMN, namietala neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov. Uviedla, že Zmluva o úvere je neplatná. V zmluve absentuje i termín konečnej splátky úveru, doba trvania zmluvy, namietala neplatnosť Dohody o poskytnutí služby, výška úrokovej sadzby je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko prevyšuje 6-násobne mieru úrokovej sadzby pre spotrebiteľa, preto ide o neplatný právny úkon a považovala Zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov a mala by vrátiť žalovanému len sumu, ktorú si požičala, keďže považuje Zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov.

42. Žalovaný sa v odpore podrobne vyjadril k žalobe, podstatné, čo súd považuje uviesť na obranu žalovaného je, že vzniesol námietku premlčania. V ostatnom poukazuje na podrobnosti uvedené v odpore.

43. Súd sa musel zo zákona zaoberať otázkou, či Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky a či je neplatná a či nárok žalobkyne je premlčaný alebo nie.

44. V konaní mal súd za preukázané, že na základe žiadosti žalobkyne bola uzavretá so žalovaným Zmluva o úvere, ale nie Zmluva o revolvingovom úvere, nakoľko revolvingový úver, ktorý je uvedený v tejto zmluve vo výške 750,84 eur jej nebol poskytnutý. Bola jej poskytnutá z úveru 1.500 eur len čiastka 1.284,25 eur, ktorá jej bola poskytnutá na účet. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uhrádzala jednotlivé splátky podľa splátkového kalendára a aj podľa zmluvy, išlo o mesačné splátky vo výške 80,37 eur, ktoré uhrádzala mesačne, o čom svedčia originálne vyhotovené výpisy z jednotlivých peňažných ústavov. Žalobkyňa uhradila od poskytnutia úveru do 16.11.2016 sumu 3.214,80 eur, súd vychádzal z mesačných splátok - splátkového kalendára, kde žalobkyňa vyznačila pomarančovou farbou úhrady od 17.4.2010, splátku 17.5. a 17.6.2013 neuhradila, neuhradila splátku 17.9.2015 a splátku 17.4.2016. Dňa 17.5.2016 2-krát uhradila sumu 80,37 eur a dňa 16.11.2016 uhradila sumu 80,37 eur. Súd skontroloval tento splátkový kalendár s jednotlivými dokladmi o zaplatení úveru, z ktorých mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uhradila 3.214,80 eur, bolo jej poskytnutých 1.284,25 eur a domáhala sa zaplatiť od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia sumy 1.930,55 eur. Súd tak ako uviedol už vyššie skúmal, či táto Zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd posudzoval túto zmluvu podľa z. č. 129/2010 Z. z., nakoľko žalobkyňa je fyzická osoba, teda je spotrebiteľ a žalovaná strana je dodávateľ a v rámci svojho predmetu podnikania má obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, teda žalovaný ako veriteľ uzatvoril túto zmluvu v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z obsahu zmluvy vyplýva, že úverovú zmluvu žalobkyňa nemohla ovplyvniť, vyplýva to aj z jej výsluchu na pojednávaní, jej osobné údaje si zamestnankyňa pravdepodobne buď žalovaného alebo sprostredkovaná osoba žalovaného vpísala do zmluvy z občianskeho preukazu, vedela, že žalobkyňa má záujem o úver vo výške 1.500 eur. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že obsah tejto zmluvy nemohla ovplyvniť a tento obsah nebol s ňou individuálne vyjednaný. Takéto formuláre spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. používa aj pri iných zmluvách o úvere, resp. zmluvách o revolvingovom úvere. Z obsahu zmluvy teda vyplýva, že ide o zmluvu medzi stranami sporu, ktorá má spotrebiteľský charakter a preto sa na túto zmluvu vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch tak, ako súd uviedol už vyššie. Žalobkyňa mala okrem úveru vrátiť aj celkové náklady, ktoré predstavovali aj úroky za celú dobu

čerpania a tento úrok predstavoval 70,01 %. Preto výsledná suma, ktorú mala žalobkyňa vrátiť bola v zmluve uvedená v sume 3.375,54 eur, teda viac o 50 % ako jej žalovaný poskytol. Ďalej súd zistil, že odplata za poskytnutú službu v zmysle článku 8 ods.8.1 Dohody o poskytnutí služby je 215,75 eur, čo pri splácaní úveru počas 42 mesiacov pri výške mesačnej splátky 80,37 eur predstavuje navýšenie celkových nákladov na 3.375,54 eur. Súd považuje takéto dojednanie ohľadom poskytnutej výšky úveru za neplatné, nakoľko podľa zmluvy mal žalovaný ako veriteľ žalobkyni poskytnúť sumu 1.500 eur, ale poskytol jej len sumu 1.284,25 eur a pripočítal si aj odmenu 215,75 eur, čo súd považuje za neplatné dojednanie, pretože takáto odmena, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie úveru - úroku je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákona. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru nie je zákonom stanovená, avšak nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. nemôže sa priečiť dobrým mravom, pokiaľ súd dospeje k takémuto záveru je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákona. Súd posudzoval aj odplatu za službu v zmysle článku 8 ods.8.1 písm. a/ Dohody o poskytnutí služby, kde doslova žalobkyni nanútil túto službu, t. j. možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom takúto možnosť odkladu splátok ani neponúkol. Súd preto považuje takúto odplatu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákona, pretože je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Čo súd považuje za dôležité uviesť, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti upravené v § 11 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z., pretože je nesprávne uvedená ročná úroková sadzba 70,01 % a výška RPMN 70,01 % ako aj priemerná RPMN 47,29 % sú neprimerane vysoké a sú uvedené nesprávne. Podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch je správne uvedená RPMN úveru do 5-tich rokov 31,14 %. Súd zdôrazňuje k Dohode o poskytnutí služby, že nemôže ju súd považovať za individuálne dojednanú, nakoľko ani tento obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla, RPMN bola nesprávne vypočítaná a predstavovala by 78,60 %, čo je zjavne v rozpore s údajom 70,01% tak, ako je uvedené v zmluve. Skutočná RPMN je potom vyššia, ako je výška uvedená v zmluve, takmer o 9 %. Keďže je nesprávne uvedená ročná úroková sadzba aj RPMN je nesprávna v zmluve, čo je v neprospech spotrebiteľa, súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Zo strany žalovanej strany nebolo namietané splácanie úveru. Tak ako súd uviedol už vyššie, žalovaná preukázateľne podľa dokladov uhradila žalovanému celkom sumu 3.214,80 eur, pričom jej bola poskytnutá suma 1.284,25 eur, preto titulom bezdôvodného obohatenia je povinná žalovaná strana žalobkyni zaplatiť 1.930,55 eur. Žalovaná strana sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila, ktoré obohatenie je povinná vrátiť, keďže súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobkyňa mala vrátiť len sumu, ktorá jej skutočne bola poskytnutá, t. j. suma 1.284,25 eur, ktorú sumu už vrátila do augusta 2015.

45. Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná strana. Súd po posúdenie tejto námietky dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná. Nárok žalobkyne nie je premlčaný, pretože neubehla ani dvojročná subjektívna lehota a ani objektívna trojročná lehota z dôvodu, že subjektívna premlčacia lehota začne plynúť odkedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto na jej úkor sa obohatil. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v mesiaci októbri 2016, kedy ju kontaktovala spoločnosť nebuďdlžník s.r.o. a ktorá podpísala so žalobkyňou plnú moc. Svedčí o tom aj predžalobná výzva zo dňa 10.10.2016. Vtedy sa dozvedela žalobkyňa, že uhradila viac ako mala. Premlčacia lehota začala plynúť od októbra 2016 a uplynie v októbri 2018. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, ani táto neuplynula, nakoľko sa lehota počíta odkedy došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, kedy sa subjekt bezdôvodne obohatil. Túto skutočnosť zistila žalobkyňa v auguste 2015, lebo už vtedy mala uhradenú sumu 1.284,25 eur, teda úver, ktorý jej bol pripísaný na účet. Táto lehota uplynie v auguste 2018, teda ani objektívna lehota neuplynula a preto súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný.

46. Čo sa týka úroku z omeškania, súd priznal úrok z omeškania od 2.12.2016, kedy žalovaná strana vyhotovila listinu na predsporovú výzvu. Úrok z omeškania je vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, v danom prípade vo výške 5 % podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.1,2 Občianskeho zákona.

47. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods.1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.