Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/174/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, W., o zaplatenie 6.018,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5C 240/2014-102 zo dňa 16. februára 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.622,31 eur, spolu s úrokom z omeškania v sume 289,- eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 2.622,31 eur od 7.8.2012 až do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prílohou k zákonu č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinnej do 30.06.2006 ako aj od 01.07.2006, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.05.2004 do 31.12.2007, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí úveru je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Ide o spotrebiteľskú zmluvu aj vzhľadom na to, že bola uzavretá v čase keď sa na tento typ zmluvy nevzťahovali ustanovenia občianskeho zákonníka, avšak v tomto prípade je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú Slovenská republika prebrala. V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Súd má teda za to, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o splátkovom úvere

zo dňa 23.6.2005 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci aplikoval na zmluvu ustanovenia občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a tiež zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súd posúdil obsah zmluvy a Všeobecné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá a obsahuje síce všetky podstatné náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj náležitosti podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, avšak uvedená RPMN vo výške 5,57 % nebola správne vypočítaná. RPMN bola uvedená v článku IV zmluvy s názvom úročenie úveru, pričom v bode 5 tohto článku, bolo uvedené, že dlžník a veriteľ sa ,,dohodli“, že RPMN je 5,57 %. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že RPMN sa neurčuje na základe dohody účastníkov, ale vypočítava sa podľa konkrétnych vstupných údajov z predmetného úveru. V skutočnosti v tomto konkrétnom prípade RPMN činí 12,35%. K uvedenému súd dospel po dosadení základných údajov o úvere (výška úveru 200 000,- Sk, výška splátky 2833,- Sk/mesačne, počte splátok 120 a poplatku za poskytnutie úveru 4 000,- Sk) do vzorca pre výpočet RPMN uvedeného v prílohe k zákonu č 258/2001 Z.z. účinného od 1.7.2006 (stanovený smernicou). Správna výška RPMN je o viac ako 100 % vyššia ako v zmluve uvedená hodnota. Ročná percentuálna miera nákladov je reálna matematická veličina ( pre každý konkrétny prípad poskytnutého úveru jedna - jediná ), ktorá musí byť jednoznačne vyššia ako úrok z konkrétneho úveru, nakoľko v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Konkrétna RPMN je preto hlavne ovplyvňovaná stanovenou výškou úroku úveru, a iné veličiny nemôžu spôsobiť zníženie RPMN pod výšku úroku úveru. Aj v prípade, že výpočet RPMN do roku 2006 v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z. z. bol podľa nesprávneho vzorca, a preto zavádzajúci, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu spotrebiteľa a spotrebiteľ nemôže byť zavádzaný nesprávnou výškou RPMN (aj keď vypočítanou na základe právnej úpravy Slovenskej republiky).

Správne určená RPMN bola stanovená vzorcom na jej výpočet už v smernici Rady č. 87/102/EHS z 22. decembra 1986 a smernici Rady č. 98/7/ES zo 16. februára 1998 ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Len tento vzorec na výpočet RPMN reálne odzrkadľuje skutočné náklady spotrebiteľa pri konkrétnom úvere, keďže správne zohľadňuje aj úrokovú sadzbu a ostatné náklady na úver. Tento vzorec na výpočet RPMN mal byť v správnej podobe prevzatý do právneho poriadku Slovenskej republiky. To, že tento správny vzorec nebol prevzatý do právneho poriadku Slovenskej republiky, nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Vzhľadom na takto výrazne nepravdivý údaj o RPMN súd zastáva názor, že je potrebné v tejto časti zmluvu vyhodnotiť tak, akoby údaj o RPMN chýbal, keďže došlo tým k podstatnému oklamaniu spotrebiteľa. Práve údaj o RPMN patrí k najdôležitejším údajom úverovej zmluvy zohľadňujúci všetky náklady na úver vyjadrené v percentuálnych bodoch. Zjednodušuje tým spotrebiteľovi možnosť porovnať obdobné produkty na trhu a vybrať si pre neho ten najvýhodnejší úver. Ak by žalobca pristupoval k tomuto údaju s odbornou starostlivosťou, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba (11,10%), keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššie ako je úroková sadzba. Uvedením výšky RPMN 5,57 % právny predchodca žalobcu porušil zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o úrovni nákupných podmienok v súvislosti s poskytovaním úveru. Predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá zákon o bankách. Žalovaná uzatvárala zmluvu v banke s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré banka pripraví v písomnej podobe a predloží klientovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Banka ako odborník musela vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve (aj keď vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 258/2001 Z. z.) je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. Banka neposkytla klientovi objektívny údaj o výške RPMN a voči klientovi postupovala neodborne. Banka (na rozdiel od štátnych orgánov) môže podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konať čo nie je zákonom zakázané a teda mohla a mala v zmluve uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s

odbornou starostlivosťou. Tento názor vyjadril vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd Prešov v rozhodnutí č. k. 3Co/29/2014 zo dňa 14.5.2014 a s ktorým sa tunajší súd stotožňuje. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi ne s poukazom na písm. g/ patrí aj ročná percentuálna miera nákladov: ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže klamlivé alebo nesprávne uvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemôže mať za následok splnenie zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaja v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. s tým, že nesprávne uvedenie RPMN by bolo možné hodnotiť ako klamanie spotrebiteľa, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje RPMN, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy o splátkovom úvere ako aj z prehľadu transakcií na úverom účte odporcov mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 6 638,78 eur (200 000,- Sk) ako bezúčelový úver, ktorý sa žalovaná zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 94,04 eur ( 2833,- Sk) mesačne vždy do 20. dňa každého mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.7.2005 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.6.2015. Ďalej mal za preukázané, že žalovaná túto sumu čerpala avšak povinnosť riadne splácať dohodnuté splátky nesplnila a z toho dôvodu žalobca využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorá nastala ku dňu 6.8.2012 s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej právnym predchodcom žalobcu nebolo medzi účastníkmi sporné. Súd posúdil ako neprijateľný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 4 000,- Sk ( 132,78 eur), nakoľko súd dospel k záveru, že tento poplatok nebol individuálne dojednaný a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov a to v neprospech žalovaného, keď uvedený poplatok nie je v záujme spotrebiteľa. Tento poplatok nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkov platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za poskytnutie úveru, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06). Súd posúdil tento poplatok za neprijateľný, ktorý je neplatný a preto žalobcovi nevznikol nárok na tento poplatok. Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Podľa vyjadrenia žalobcu ako aj z výpisu z účtu mal súd preukázané, že žalovaná uhradila sumu 4 016,47 eur. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2 622,31 eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatok v sume 6 638,78 eur po odpočítaní zaplatených splátok v sume 4 016,47 eur a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. Je nepochybné, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ju súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 289,- eur, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 94,04 eur od 21.3.2010 do 6.8.2012 t.j. 19,59 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.4.2010 do 6.8.2012 t.j. 18,89 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.5.2010 do 6.8.2012 t.j. 18,22 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.6.2010 do 6.8.2012 t.j. 17,52 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.7.2010 do 6.8.2012 t.j. 16,84 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.8.2010 do 6.8.2012 t.j. 16,14 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.9.2010 do 6.8.2012 t.j. 15,44 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.10.2010 do 6.8.2012 t.j. 14,77 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.11.2010 do 6.8.2012 t.j. 14,07 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.12.2010 do 6.8.2012 t.j. 13,39 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.1.2011 do 6.8.2012 t.j. 12,69 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.2.2011 do 6.8.2012 t.j. 11,99 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.3.2011 do 6.8.2012 t.j. 11,36 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.4.2011 do 6.8.2012 t.j. 10,66 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.5.2011 do 6.8.2012 t.j. 9,99 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.6.2011 do 6.8.2012 t.j. 9,29 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.7.2011 do 6.8.2012 t.j. 8,61 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.8.2011 do 6.8.2012 t.j. 7,91 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.9.2011 do 6.8.2012 t.j. 7,21 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.10.2011 do 6.8.2012 t.j. 6,54 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.11.2011 do 6.8.2012 t.j. 5,84 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.12.2011 do 6.8.2012 t.j. 5,16 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.1.2012 do 6.8.2012 t.j. 4,46 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.2.2012 do 6.8.2012 t.j. 3,76 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.3.2012 do 6.8.2012 t.j. 3,11 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.4.2012 do 6.8.2012 t.j. 2,41 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.5.2012 do 6.8.2012 t.j. 1,74 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.6.2012 do 6.8.2012 t.j. 1,04 eur, zo sumy 94,04 eur od 21.7.2012 do 6.8.2012 t.j. 0,36 eur. Keďže žalovaná neuhradila dlžnú čiastku ani ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru, dostala do omeškania odo dňa 7.8.2012 s dlžnou čiastkou úveru vo výške 2622,31 eur. Z toho dôvodu súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania zo sumy 2 622,31 eur od 7.8.2012 do zaplatenia. Výška úroku požadovaného žalobcom zodpovedá Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a požadovaný úrok je v súlade s ustanovením § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko účastníci mali úspech len čiastočný. V konaní bola úspešnejšia žalovaná, ktorá mala úspech v sume 3396,25 eur, o ktorú bol návrh zamietnutý (6 018,56 eur - 2 622,31 eur), čo predstavuje 56 % úspechu a žalobca mal úspech v časti sumy 2622,31 eur čo predstavuje úspech žalobcu 44 %. Čistý úspech žalovanej predstavoval 12 % a v tomto podiele by jej patrila náhrada trov konania. Súd však žalovanej náhradu trov nepriznal, keďže si trovy konania neuplatnila ani nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú. Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. l O.s.p. povolil žalovanej zaplatenie priznanej sumy v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach odporcu splatiť celý dlh naraz. Žalovaná je síce zamestnaná avšak jej priemerný mesačný vymeriavací základ, z ktorého je počítané sociálne poistenie je vo výške cca 520 eur. Súd má za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej pohľadávky.

3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Súd posúdil nárok ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov resp. je uvedený v nesprávnej výške. S týmto záverom žalobca nesúhlasí. Je zrejmé, že od 01.07.2006 je potrebné pri výpočte RPMN vychádzať z prílohy k zákonu č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v znení účinnom od 01.07.2006. Poukázal na to aký vzorec sa použije. V danom prípade je však nutné zobrať na zreteľ, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 23.06.2005 a v zmysle zákona č. 258/2001 v znení účinnom do 30.06.2016. Potom výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov po prepočítaní na percentá po zaokrúhlení na dve desatinné miesta je vo výške 5,57%. Odvolateľ vychádzal z toho, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 120 mesačných splátkach po 2.833,- Sk, sumu celkovo 339.960,- Sk. Odvolateľ zastáva názor, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď nemožno spochybniť, že výška RPMN je vypočítaná v súlade s zákonom platným v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, teda RPMN uvedená suma je uvedená v súlade s daným zákonným výpočtom. Súd na výpočet RPMN aplikoval neskoršiu právnu úpravu, ktorá ešte v čase uzavretia zmluvy nebola platná ani účinná. Odvolateľ zastáva názor, že výška RPMN je v zmluve uvedená, vypočítaná správne v súlade s prílohou zákona platného v čase uzavretia zmluvy. Tento názor zastáva aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 6Co 250/2014 zo dňa 13.10.2015 ako aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 23Co 464/2015 zo dňa 13.01.2016. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania, trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 157,36 aur s DPH a režijného paušálu vo výške 10,30 eur s DPH, spolu 167,66 eur s DPH.

4. K doručenému odvolaniu vyjadrenie žalovaného podané nebolo.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 potvrdiť.

7. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá súd prvej inštancie prvým výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.622,31 eur, spolu s úrokom z

omeškania v sume 289,- eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 2.622,31 eur od 7.8.2012 až do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Keďže žalovaná proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodala, v tejto vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok a závislé výroky o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil jeho nárok.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v celom rozsahu, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 11. Súd prvej inštancie vo vzťahu k inštitútu ročnej percentuálnej miery nákladov (tzv. RPMN) a dôsledkom jej nesprávneho uvedenia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. V priebehu odvolacieho konania sa skutkový stav nezmenil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa o tom, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. 12. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky, a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok. 13. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľov. Žalovaná zmluvné podmienky nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah účastníkov konania preto správne prvoinštančný súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. 14. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Súdu sú známe argumenty banky v obdobných veciach, kedy poukazujú na to, že pri výpočte RPMN

postupovali podľa prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá v danom čase obsahovala chybný vzorec, čo bolo zákonodarcom napravené novelou zákona účinnou od 01.07.2006. 15. K uvedenej argumentácií súd uvádza, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá zákon o bankách. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu v banke s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré banka pripraví v písomnej podobe a predloží klientovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Banka ako odborník musela vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve (aj keď vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 258/2001 Z. z.) je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. Banka neposkytla klientovi objektívny údaj o výške RPMN a voči klientovi postupovala neodborne. Banka (na rozdiel od štátnych orgánov) môže podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konať čo nie je zákonom zakázané a teda mohla a mala v zmluve uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. 16. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. 17. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak posúdil, že poskytnutý úver žalobcom je úver bez poplatkov a bezúročný a s prihliadnutím na sumu uhradenú žalovanou žalobcovi vo výške 4016,47 eur, súd v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. 18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

19. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .