Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/389/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: Z. H., nar.XX.X.XXXX, bytom Q., E.B. K. XXXX/XX o zaplatenie XXX,XX€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 579,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % ročne zo sumy 579,15 € od 13.8.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 113,28 € príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o zriadení účtu zo dňa 18.2.2005. Skutkovo ďalej doplnil, podľa VOP klient je povinný mať na účte dostatočný obnos finančných prostriedkov. Vzhľadom k porušeniu povinnosti sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o bežnom účte, VOP, sadzobník poplatkov, výpis z účtu, výveska úrokových sadzieb. 2. Podľa § 297 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

S účinnosťou od 1.1.2008 je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení od 01.11.2008 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 708 ods. 1 zákona č 513/1991 Zb. (ďalej aj ) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101>).

Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

3. Súd na prejednanie veci nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené predpoklady uvedené v§ 219 ods. 3 a § 297 CSP, keď sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, hodnota sporu neprevyšuje 1000 € a tvrdenia strán nie sú sporné.

4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorej predmet podnikania okrem iného tvorí i zriaďovanie bežných účtov. Žalobca zriadil pre žalovaného bežný účet, na základe zmluvy zo dňa 18.2.2005, pričom si dohodli zriadenie rastového osobného účtu bez vloženia základného vkladu. Podľa bodu 2 zmluvy banka úročí kreditný/debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou. Za vykonávanie platobných operácií si môže banka vybrať poplatky. V zmysle bodu 3.8. VOP, majiteľ účtu zodpovedá za nakladanie s prostriedkami na bežnom účte a klient (žalovaný) je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov na vykonanie požadovaných transakcií. Žalovaný však vyššie uvedenú povinnosť nedodržal a i napriek nedostatku finančných prostriedkov čerpal peňažné prostriedky z účtu, čím sa dostal nepovoleného prečerpania. Podľa čl 3.12. VOP ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. (výpis z účtu, VOP, zmluva o bežnom účte.)

Podľa úrokových sadzieb banky je úrok pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28%.

5. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

6. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení zákona 129/2010 Z.z.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte, ktorú súd hodnotí ako platnú a na základe ktorej žalobca mal zriadiť účet pre žalovaného, čo aj urobil. Žalovaný sa zaviazal riadne disponovať prostriedkami na účte a mať na ňom obnos peňazí, ktoré budú postačovať na úkony a platby vykonávané majiteľom účtu. Pričom žalovaný takto nepostupoval, na účte nemal dostatok peňažných prostriedkov, pričom naďalej peňažné prostriedky z účtu čerpal, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že v zmysle zmluvy musel žalovaný bezodkladne uhradiť nepovolené prečerpanie pričom však takto neurobil a vznikol dlh vo výške ako si ho žalobca uplatnil. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka), teda nemožno vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré by popreli skutkové tvrdenia žalobcu alebo z ktorých by vyplynulo, že pohľadávka zanikla, prípadne má byť nižšia, ako tá, ktorej sa dožaduje žalobca, a preto sa súd s tvrdeniami žalobcu v celej miere stotožnil.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal súd nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíval v tom, že žaloba nebola zamietnutá v žiadnej časti

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.