Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/18/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 04 355 211, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: A. M., U. XX.XX.XXXX, F. R. U. XX, XXX XX Ž. U. T., o zaplatenie sumy 100 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 € od 16.02.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,56 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 08.02.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 € od 16.02.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 € a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453 (ďalej len „právny predchodca“) po prijatí žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru, zadanej na webovom sídle www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk/>, na základe zmluvy o úvere zo dňa 11.01.2014 poskytol tomuto úver vo výške 100 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 €, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Keďže žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, úver sa stal splatným dňa 08.02.2014. Žalovaný dlh neuhradil ani po zaslaní výzvy na úhradu dlhu a upomienok spoplatnených sumu 12 €, preto si žalobca voči nemu uplatnil nárok podaním žaloby na súd.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 03.08.2017, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu aj žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie neustanovil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil, žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd s poukazom na § 180 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol, že pojednávať bude v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 11.01.2014 a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu dňa 11.01.2014 na základe elektronickej registrácie žalovaného a žiadosti o poskytnutie úveru uzavrel s týmto zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s nákladmi spojenými s úverom vo výške 128 € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Zmluvné strany v zmluve o úvere dojednali úrok z poskytnutého úveru vo výške 365 % ročne a ročnú percentuálnu mieru nákladov („RPMN“) vo výške 2290,09 %. Priemerná RPMN bola uvedená vo výške 75,53 %. Zo znenia zmluvy o úvere vyplynulo, že všetky dokumenty v elektronickej forme boli vygenerované v užívateľskom profile žalovaného na webovej stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič dát, v časovom predstihu pred uzavretím zmluvy. Obsahom zmluvy o úvere je aj vyhlásenie žalovaného ako spotrebiteľa, že obdržal jeden rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovej stránke, s obsahom zmluvy o úvere súhlasí a pred jej uzavretím bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Z priložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplynulo, že pre prípad omeškania spotrebiteľa s plnením dlhu je veriteľ oprávnený požadovať od neho zmluvnú pokutu vo forme paušálnej náhrady nákladov spojených s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku.

6. Právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi mal súd preukázané z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, z obsahu ktorého vyplynulo, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu žalobcu s jeho právnym predchodcom.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 24 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z.“), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

11. Podľa § 9 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 11 odsek 1 písmeno a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

13. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

14. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Z dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom mal súd preukázanú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v nadväznosti na univerzálnu sukcesiu aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. V konaní nebolo sporným, že uzavretá zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na

spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zároveň ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).

16. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov však súd dospel k záveru, že pri uzavretí zmluvy o úvere nebola dodržaná písomná forma ani iná Občianskym zákonníkom predpokladaná forma tohto právneho úkonu. Hoci v zmluve o úvere je uvedené, že žalovaný obdržal jeden rovnopis zmluvy o úvere vo forme elektronického dokumentu, žalobca uzavretie zmluvy o úvere v tvrdenej elektronickej forme nepreukázal. K žalobe pripojil len tri strany zmluvy o úvere s obchodnými podmienkami bez toho, že by zároveň vierohodne preukázal, že medzi stranami ohľadom uzavretia zmluvy prebehla elektronická komunikácia minimálne v rozsahu prijatia elektronickej žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru ako návrhu na uzavretie zmluvy touto formou. Napriek tomu, že poskytnutý úver v zmysle § § 1 odsek 3 písmeno l/ Zákona č. 129/2010 Z. z. nie je spotrebiteľským úverom, na spornú zmluvu je s poukazom na § 24 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. potrebné aplikovať § 9 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Občiansky zákonník pritom v § 40 odsek 4 určuje, že písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon (o.i.) urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Žalobca tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie uzavretia zmluvy o úvere v písomnej forme. S poukazom na § 11 odsek 1 písmeno a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. súd potom uzavretú zmluvu o úvere považoval za bezúročnú a bez poplatkov, preto si žalobca dôvodne uplatnil len nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu záväzku žalovaného vrátiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru vo výške 100 €. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný z poskytnutého úveru vrátil žalobcovi čo i len časť finančných prostriedkov, rovnako ako nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by uvedený záväzok žalovaného zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie sumy 100 € vyhovel.

18. Keďže žalovaný úver nevrátil v lehote splatnosti najneskôr do 08.02.2014, je v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Súd preto žalobcovi prisúdil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 € od 16.02.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu 09.02.2014 (prvý deň nasledujúci po lehote splatnosti úveru). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 12 €, žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme. Pokiaľ žalobca ako dôkaz o dojednaní zmluvnej pokuty dokladoval Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, súd poukazuje na skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute, nárok na zaplatenie ktorej si žalobca v konaní uplatňuje, zásadne nemôže byť súčasťou obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Nestačí len odkaz na obchodné podmienky bez náležitého preukázania, že žalovaný ako spotrebiteľ mal o takejto dohode vedomosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Súd preto žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 € ako nedôvodnú zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 100 €, t. j. 89,28 %, v časti o zaplatenie sumy 12 € bol úspešný žalovaný, t. j. 10,72 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Vo veci bol pomerne úspešnejší žalobca, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,56 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.