Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_24Co-25-2017.pdf
PDF · 111.23 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcov: 1/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, H., 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, H., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Peter Škultéty, Heydukova 3, Bratislava, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, H., zastúpený advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, Pribinova 46, Hlohovec, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 11C 50/2011-266 zo dňa 8. novembra 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia majú voči žalovanému p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie H., obec H., okres Hlohovec, a to k pozemkom - parcela registra „C“ č. 4209 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parcela registra „C“ č. 4210 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, parcela registra „C“ č. 4211 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, parcela registra „C“ č. 4212 - záhrady o výmere 472 m2 a k stavbám
- dom so súpisným č. XXXX postaveným na parcele č. 4209, dom so súpisným č. XXXX postaveným na parcele č. 4210. Výrokom II. všetky uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ktorí sú povinní zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 11.082,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. súd rozhodol, že žalobcovia majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výrokom IV. vyslovil, že štát má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 -ín k celku a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4 - na k celku. Súd v súlade so zákonom určeným postupom skúmal možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností, pričom z predloženého znaleckého posudku takáto možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vzhľadom na typ nehnuteľnosti, jej dispozičné riešenie, dispozíciu tvaru, šírky parcely a všeobecných podmienok na stavby nevyplýva. S poukazom na nemožnosť reálnej deľby spornej nehnuteľnosti, súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú náhradu, pričom prihliadal jednak na veľkosť podielov, u žalobcov ide o podiel 3/4-iny a u žalovaného 1/4- ina, ale aj na účelné využitie veci a dospel k záveru, že
žalovaný, ktorý užíva svoju časť nehnuteľnosti, do tejto neinvestuje, neudržiava ju, neopravuje a teda jej nezabezpečuje primeranú starostlivosť a vzhľadom na jeho vyjadrenia v súvislosti s jeho sociálnou situáciou ani nie je predpoklad, že by bol schopný sa o jej údržbu starať. Na rozdiel od žalobcov žalovaný ani nemá k tejto nehnuteľnosti citovú väzbu, navyše aj vzťahy medzi ním a žalobcami sú narušené. Na jeho tvrdenie, že nemá možnosť si zabezpečiť iné bývanie súd neprihliadol, pretože s prihliadnutím na jeho vek a zdravotný stav je plne schopný postarať sa o svoje budúce bývanie. S poukazom na uvedené ako aj s prihliadnutím na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd rozhodol tak, že žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel v celom rozsahu a prikázal nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ktorí dlhodobo nehnuteľnosť zveľaďujú, majú o ňu trvalý záujem i citové väzby k nej, súd schopní a ochotní do nehnuteľnosti naďalej investovať a starať sa o jej riadnu údržbu a do budúcna majú záujem tuto nehnuteľnosť i trvale užívať a bývať v nej. Súd zaviazal žalobcov zaplatiť žalovanému sumu 11.082 eur, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu tak, ako určil znalec v doplnenom znaleckom posudku č. 18/2015. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V prejednávanom spore vypracoval súdom ustanovený znalec znalecké posudky, za ktoré si vyúčtoval odmenu. Uznesením zo dňa 09.09.2014 súd priznal znalcovi odmenu vo výške 847,80 eur, a to z preddavku na znalecké dokazovanie zloženého žalobcami vo výške 300 eur a z preddavku zloženého žalovaným vo výške 150 eur a zvyšnú sumu vo výške 397,80 eur súd vyplatil znalcovi zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Uznesením zo dňa 02.07.2015 súd priznal znalcovi odmenu vo výške 436,32 eur z preddavku na znalecké dokazovanie zloženého žalobcami vo výške 100 eur a z preddavku zloženého žalovaným vo výške 50 eur a zvyšnú sumu vo výške 286,32 eur súd vyplatil znalcovi zo štátnych rozpočtových prostriedkov. O náhrade trov dôkazu súd rozhodol s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení a priznal štátu ich náhradu voči žalovanému, ktorý bol konaní neúspešný. O výške tejto náhrady rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom advokáta. Rozhodnutie napadol v celom rozsahu, ako odvolacie dôvody uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom, rozhodovacou praxou, logikou veci a nemá absolútne žiadnu oporu v objektívnom skutkovom stave veci. Znalec, ktorý bol ustanovený do konania v znaleckom posudku č. 41/2014 skonštatoval, že rodinný dom sa skladá z niekoľkých častí, pričom prednú časť ktorá pozostáva z jednej izby, kuchyne, WC a sprchového kútu užíva žalovaný, strednú časť užívajú žalobcovia 1/ a 2/ a zadnej časti, ktorá pozostáva z kuchyne a izby. Z tohto je úplne zrejmé, že rodinný dom pozostáva minimálne z dvoch plnohodnotných bytových jednotiek keď jednu v prednej časti užíva žalovaný a druhú zostávajúcu časť užívajú žalobcovia 1/ a 2/, ktoré sú ako funkčne, konštrukčne ako i hospodársky samostatné bytové jednotky so samostatnými vstupmi jednoznačne spôsobilé byť samostatnými vecami a subjektom oddeleného vlastníckeho práva. Skutkový stav v otázke rodinného domu je taký, že rodinný dom už je reálne rozdelený na samostatné bytové jednotky so samostatnými vstupmi avšak tento stav nebol nikdy zanesený a zavkladovaný v katastri nehnuteľností. Za účelom prípadného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením by tak nebolo potrebné vykonať absolútne žiadne stavebné úpravy. Žalovaný preto navrhoval, aby sa zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uskutočnilo tak, že dôjde k reálnemu rozdeleniu tak, že žalovanému by bola prikázaná bytová jednotka v prednej časti a žalobcom by bola prikázaná zostávajúca časť rodinného domu, pričom ak by súd návrhu žalovaného vyhovel na základe rozhodnutia súdu by došlo k navrhovanému rozdeleniu rodinného domu, čo by bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností dve samostatné bytové jednotky. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadril k otázke reálneho rozdelenia tak, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov by sa mohlo reálne rozdelenie uskutočniť len tak, že by sa musela spoločná priečka medzi kuchyňou a kúpeľňou žalovaného a kúpeľňou, WC, kuchyňou, obytnou halou posunúť o 3,93 m do priestoru žalobcov. Z tohto záveru potom znalec v nadväznosti na uvedenú potrebu stavebných úprav odvodzoval ďalšie závery ako technické zásady, ekonomicky odôvodnenú životnosť, požiarnu bezpečnosť, bezpečnosť stavby, energetickú úspornosť a pod., aby záverom konštatoval, že z titulu potreby vykonania uvedené stavebnej úpravy reálne
rozdelenie stavby nie je možné a neodporúča ho. Závery znalca sú však bez významu, pretože žalovaný sa za účelom navrhovaného zrušenia reálnym rozdelením rodinného domu vzdal akéhokoľvek nároku na dorovnanie alebo kompenzácie za prípadný úbytok jeho podielu, ktorý by vznikol reálnym rozdelením rodinného domu tak, že titulom prikázania existujúcej bytovej jednotky v prednej časti rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovaného by na žalovaného pripadal menší podiel výmery celkovej podlahovej plochy rodinného domu. Súdu prvej inštancie tak nebránilo absolútne nič v tom, aby vykonal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Žalovaný trval na reálnom rozdelení i keby mal dostať menej ako by mu prináležalo, pretože akceptovaním rozhodnutia by sa stal bezdomovcom a za vyrovnací podiel vo výške 11.082,- eur by si nemohol obstarať akékoľvek nové vhodné bývanie. Zákon ukladá primárne vykonať reálne rozdelenie veci. Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zákonom, proti zásadám logiky, bez opory v objektívnom skutkovom stave veci, nepochopiteľne pochybil, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uložil súdu prvej inštancie, aby sa riadne zaoberal návrhom žalovaného na reálne rozdelenie veci, ktorý má zo zákona prednosť pred prikázaním veci do výlučného vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov a tak, aby nové rozhodnutie bolo súladné so zákonom rozhodovacou praxou a zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov sporových strán.
4. K doručenému odvolaniu sa žalobcovia nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal obe napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
7. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
8. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
9. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. H., obec H., okres Hlohovec, zapísaných na LV č. XXX, a to pozemkov s parc. č. 4209 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parc. č. 4210 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, parc. č. 4211 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, parc. č. 4212 - záhrady o výmere 472 m2 a stavby - dom súp. č. XXXX na parc. č. 4209, dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. 4210, pričom žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 3/4 -ín k celku a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4 - na k celku. Zo znaleckého posudku č. 18/2015 vyplýva vypočítaná priemerná všeobecná hodnota rodinného domu 35.042,63 eur, čo je všeobecná hodnota bez vložených investícií, ktorá je základom pre stanovenie spoluvlastníckych podielov. Všeobecná hodnota pozemkov predstavuje sumu 21.861,02 eur a teda celková všeobecná hodnota nehnuteľností je 56.903,65 eur a podiel žalovaného z užívanej plochy v percentuálnom vyjadrení 16,054% predstavuje sumu 11.082 eur. Žalobcovia a žalovaný k doplnenému znaleckému posudku nemali žiadne zásadné výhrady. Žalobcovia mali záujem nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadal žalobu zamietnuť. Zároveň sa žalovaný vyjadril, že ak by žalobcovia vyplatili viac za jeho podiel, čo by znamenalo, že by si mohol kúpiť garsónku, bol ochotný sa dohodnúť.
10. Zo súdom prvej inštancie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.
11. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
12. V danom prípade bolo preukázané, že reálna deľba sporných nehnuteľností nie je technicky možná. Ustanovený znalec mal za úlohu posúdiť reálnu možnosť rozdelenia nehnuteľností a navrhnúť možnosť deľby. Na zadanú úlohu znalec uviedol, že reálna deľba z pohľadu typu nehnuteľnosti, jej dispozičného riešenia, dispozície tvaru, šírky parcely so zabezpečením všetkých podstatných atribútov
vyplývajúcich z predpisov stavebného zákona, všeobecných podmienok na stavby nie je možná a nedoporučuje ju. Znalec taktiež pri posudzovaní tejto otázky podrobnejšie uviedol, že v tomto prípade by sa musela spoločná priečka medzi kuchyňou a kúpeľňou žalovaného a kúpeľňou a WC, kuchyňou, a obytnou halou posunúť o 3,93 m do priestorov žalobcov. Znamenalo by to totálnu devastáciu obytného priestoru s likvidáciou sociálnej časti, odstránenie kompletného krbu, skrátenie kuchynskej linky, búranie vstupných dverí, búranie podláh, demontáže a úpravy rozvodov kanalizácie pod podlahami, rozvodov vody v stenách. Následne by podľa znalca vznikli náklady s uvedením stavu po rekonštrukcii do stavu obývateľnosti. Náklady a vzniknuté škody sú vysoko neúmerné k takémuto právnemu vysporiadaniu.
13. V prípade rozdelenia stavby, rozhodujúcim kritériom je zistenie, či rozdelením vznikne samostatná vec. O reálnom rozdelení stavby (ale aj pozemku) je možné uvažovať aj za stavu, že pre dosiahnutie reálnej deľby je potrebné uskutočniť investície do veci. V takom prípade však súd musí zobrať do úvahy aj to, či doterajší spoluvlastníci alebo niektorí z nich sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Vec, ktorej reálne rozdelenie by vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov účastníkov, nemožno považovať za reálne deliteľnú (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 92/2005).
14. Žalovaný uvádzal, že navrhuje v prípade stavby rozdelenie tak ako sa v súčasnosti užívajú, pretože rodinný dom je už reálne deliteľný na samostatné bytové jednotky so samostatnými vstupmi. K uvedenému dovolací súd uvádza, že na otázku reálnej deľby predmetných nehnuteľností súd prvej inštancie ustanovil znalca, nakoľko ide o otázku odbornú a znalec jednoznačne dospel k záveru, že reálnu deľbu neodporúča z pohľadu typu nehnuteľnosti, jej dispozičného riešenia, dispozície tvaru, šírky parcely so zabezpečením všetkých podstatných atribútov vyplývajúcich z predpisov stavebného zákona, všeobecných podmienok na stavby, podľa záverov znalca reálna deľba nie je možná. Znalec sa iným spôsobom rozdelenia nehnuteľností nezaoberal, pretože iný spôsob neprichádzal z technického a odborného hľadiska do úvahy. Súd prvej inštancie z uvedeného odborného záveru aj vychádzal a preto správne pristúpil k nasledujúcemu spôsobu vyporiadania, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.
15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia mali záujem stať sa výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, súd prihliadol na veľkosť podielov, žalobcovia nehnuteľnosť dlhodobo zveľaďujú, starajú sa o jej riadnu údržbu, majú k nej citový vzťah, majú záujem v nej trvale bývať. Všeobecná hodnota podielu žalovaného, ktorá nebola namietaná, predstavuje podľa znaleckého posudku sumu 11.082 eur.
16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie súdu prvej inštancie, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. Žalobcovia majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).