Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/66/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: X. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX S., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Murgašova 3, 040 01 Košice, pod spis. zn. Ex 360/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 2.567,98 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. zo dňa 20.02.2015 č. k. 39Er/1576/2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinným na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu Slovak arbitration court, s.r.o., v Bratislave, č. k.: 367/10/13 zo dňa 07.01.2014. Dňa 31.07.2014 doručil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný uvádza, že súd pri vydaní poverenia nepreskúmal Rozhodcovskú zmluvu č. 8500022037, i keď v zmysle § 44 ods.2 EP mal, pretože jej základom je spotrebiteľská zmluva. Povinný ďalej namieta, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve o úvere sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky a výšku zmluvnej pokuty v predmetnej zmluve. Povinný tvrdil, že výška zmluvnej pokuty v zmluvných dojednaniach je 0,04 % denne z omeškanej sumy a v exekučnom titule je uvedená výška zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne z omeškanej sumy. Povinný poukázal na svoj zlý zdravotný stav v dôsledku ktorého v čase uzavretia pôžičky nie z vlastnej viny nemohol dostatočne rozpoznať dôsledky svojho konania. Na základe uvedeného povinný žiadal, aby súd vyhovel jeho námietkam a predmetnú exekúciu zastavil. Oprávnený sa ku predmetným námietkam povinného proti exekúcii vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.08.2014, v ktorom uviedol, že popiera dôvodnosť tvrdení týkajúcich sa rozhodcovskej doložky a ostatných skutočností, ktoré sa uvádzajú v doručenom podaní. Oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu ako samostatný právny úkon, ktorého vznik resp. ďalšia existencia neboli podmienkou vzniku úverového vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia. Odstúpením od zmluvy by došlo len k zrušeniu samotnej rozhodcovskej zmluvy, nie zmluvy o revolvingovom úvere. Odstúpenie pritom druhá strana nemôže nijako ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných obchodných podmienok resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Ohľadne rozhodcovskej zmluvy poznamenáva oprávnený aj to, že predložené

podanie povinného sa vôbec a žiadnym spôsobom nezaoberá jej obsahom. Oprávnený vo svojom podaní uvádza, že vymáhaná suma predstavuje sumu záväzkov, ku ktorým sa povinný zaviazal a ktoré mal možnosť uhrádzať v pravidelných splátkach. V dôsledku straty výhody splátok došlo k zániku splátkového kalendára, pričom dôvodom toho bolo výhradne len omeškanie povinného s uhrádzaním splátok. Uvedený následok nastal v dôsledku omeškania povinného s úhradou viac ako troch splátok. K tvrdeniam o inej výške zmluvnej pokuty v zmluvných dojednaniach a inej v exekučnom titule oprávnený uvádza, že ide o tvrdenie zmätočné a nesprávne. V oboch prípadoch bola sadzba zmluvnej sankcie 0,04 % denne z omeškanej sumy. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, oprávnený uvádza, že z ich dojednania je zrejmé že sú v súlade s ustanovením § 53b ods.1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovenia § 50 ods.1, 2, § 243d ods.1, 2, § 57 ods.2, 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa § 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 1 ods.2, § 2 písm.a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1, 2, 3, 4 písm.r), ods.5, § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere. Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy všetky spory vyplývajúce z predmetnej zmluvy mali byť riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, a to buď pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., alebo pred Victoria Rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici zriadeným Victoria legal arbiter s.r.o. Výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd prvej inštancie posúdil túto rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, keďže vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní vopred určenom dodávateľom, a to aj napriek možnosti voľby. Navyše obsah rozhodcovskej zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej v celosti poriadiť. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná a neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Predložený rozhodcovský rozsudok, preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, preto súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods.2 písm.a) v spojení s § 221 ods.1 písm.h), podľa § 205 ods.2 písm.b), písm.d) a písm.f) O.s.p. Namietal dôvodnosť záveru súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva je neplatný úkon. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa z hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy, najmä či ide o individuálne dohodnutú zmluvu, pretože vyriešenie tejto otázky je podstatné podľa § 53 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, povinný mohol, ale nemusel rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, pričom z nej výslovne vyplýva možnosť dlžníka jednostranne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, preto rozhodcovská zmluva podľa oprávneného spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, pretože povinný nemôže brániť svoje práva na všeobecnom súde, aj keď je rozhodcovská zmluva uzatvorená alternatívne. Zdôraznil, že právo povinného ako spotrebiteľa je podľa citovaného ustanovenia zachované až do okamihu podania žaloby na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd a poukázal na to, že povinný sa v rozhodcovskom konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal. Oprávnený citoval z dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ani v prípade, ak sa v rozhodcovskej doložke dohodne výlučne právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu so spotrebiteľom, nemá to za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľ aj v tomto prípade sa môže domáhať ochrany svojich práv na všeobecnom súde, preto záver súdu prvej inštancie nepovažoval za súladný s platnou právnou úpravou. Oprávnený vytýkal súdu prvej inštancie nedostatky v zistení

skutkového stavu a následné nesprávne právne posúdenie veci, keď mal za to, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Poukázal na vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine, z ktorej vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a podľa ktorej povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných súdov SR a na ustanovenie § 4 ods.1, § 3 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní podľa ktorých bola rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná a založila právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

10. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012 sp. zn. 3Cdo/122/2011 Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012 sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

11. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

12. V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere účastníkov konania je zmluvou spotrebiteľskou.

13. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne rozhodcovským konaním (§ 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka).

15. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka).

16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

17. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

18. Ako vyplýva z bodu 5 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o revolvingovom úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy je upravený postup výberu rozhodcu.

19. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je nedôvodná.

20. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

21. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí

o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

22. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve v bode 1 je uvedené, že dlžník súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a je tiež uvedené, že oprávnený ako veriteľ poučil povinného ako dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a je uvedený aj rozsah poučenia tak, že spory z revolvingovej zmluvy môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní. Z tohto poučenia však žiaden spotrebiteľ nemôže zistiť, akým spôsobom koná rozhodcovský súd, ako toto konanie prebieha a aké dôsledky má jeho rozhodnutie, prípadne aký je rozdiel medzi rozhodcovským a súdnym konaním, ani to, aké dôvody viedli veriteľa k tomu, aby navrhol uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, a prečo by malo byť pre zmluvné strany vhodnejšie prejednanie prípadných sporov z revolvingovej zmluvy rozhodcovským súdom a nie všeobecným súdom. Oprávnený teda povinného ako dlžníka vôbec nepoučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, aj keď to deklaruje v bode 3 rozhodcovskej zmluvy, pretože ho poučil len o tom, že spory zo zmluvy môžu byť riešené súdom alebo v rozhodcovskom konaní a výber súdu (všeobecného alebo rozhodcovského) závisí od žalobcu. Dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy teda spotrebiteľovi neboli a nemuseli byť preto známe.

23. Oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Takéto oprávnenie povinného skutočne vyplýva z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého mohol dlžník od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do štrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia bez udania dôvodu. Aj keď spotrebiteľ by mal byť osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná, oprávnený sa nepochybne spoľahol na to, že väčšina spotrebiteľov všeobecné podmienky zmluvy, prípadne iné listiny súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, v tomto prípade rozhodcovskú zmluvu, číta až vtedy, keď vznikne nejaký problém zo zmluvy. Je potrebné poukázať na to, že oprávnenie povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy zaniklo medzi ostatným textom zmluvy, nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zo zmluvy ani nevyplýva, že pred podpisom rozhodcovskej zmluvy bol povinný ako spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne poučený o tomto práve. Odvolací súd má za to, že ak povinnému ako spotrebiteľovi nebolo dané dostatočné poučenie o rozhodcovskom konaní, s ktorým podpísaním rozhodcovskej zmluvy súhlasil pre prípad riešenia sporov z úverovej zmluvy, nemal ani dôvod od rozhodcovskej zmluvy odstupovať, lebo jej dôsledky mu neboli známe.

24. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nebol to povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy a o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a možnosti od nej odstúpiť nebol oprávneným ako veriteľom dostatočne a preukázateľne poučený. Aj keď poučovacia povinnosť v tomto smere oprávnenému nevyplýva zo žiadneho predpisu, bol to práve oprávnený, ktorý v rozhodcovskej zmluve deklaroval poučenie dlžníka o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, preto malo byť poskytnuté v takom rozsahu, aby bolo z neho zrejmé, že dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy sú spotrebiteľovi nepochybne známe.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53 ods.1 a ods.4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

26. Dôvodom pre vyhovenie námietok proti exekúcii bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský

rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie teda správne exekúciu zastavil.

27. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).