Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobkyne: S. H., bytom Ž. Č.. XX, K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 32166-2/2017-BA z 23. marca 2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie žalovanej č. 32166-2/2017-BA z 23.03.2017, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 103439-49/2016-KEM z 21.12.2016 vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.11.2012 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobkyňa v súvislosti s pracovným úrazom 05.11.2012 si uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na jeho preukázanie predložila lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. V. C., ortopédom 17.07.2014, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne hodnotené podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.") položkou 335b - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu stredného stupňa, s počtom bodov 120 a položkou 338b - obmedzená pronácia a supinácia predlaktia stredne ťažkého stupňa, s počtom bodov 100, takže celkový počet bodov bol 220. Na základe toho prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 49904-40/2015-KEM z 22.01.2015 nepriznal žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku uvedeného pracovného úrazu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a žalovaná rozhodnutím č. 28923-4/2015-BA zo dňa 20.04.2015 potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Právoplatné rozhodnutie žalovanej napadla žalobkyňa žalobou a Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/68/2015-83 z 01.06.2016 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 20.04.2015, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 22.01.2015 a vrátil mu vec na ďalšie konanie s usmernením, že v prípade dôvodných pochybností o správnosti bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v posudku správny orgán podľa názoru súdu mohol a mal požiadať na odstránenie rozporov o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Na základe uvedeného právneho názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán požiadal MUDr. V. R., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia o vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok znalec vypracoval 10.11.2016. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že samotný charakter a mechanizmus úrazu, typ zranenia diagnóza liečenie úrazu zo dňa 05.11.2012, ktoré boli riadne zdokumentované nejavia známky trvalých následkov. Pri posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia treba vychádzať aj zo zdravotnej dokumentácie a nálezov v zdravotnej dokumentácii pred úrazom z 05.11.2012. Domáhanie sa poškodenej mimoriadneho zvýšenia odškodnenia je nedôvodné podľa objektívneho nálezu. Kontrolou bodového hodnotenia z 12.12.2016 sa posudkový lekár v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi znalca, teda že k sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne následkom pracovného úrazu z 05.11.2012 nedošlo.

5. Na základe toho prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 103439-49/2016-KEM z 21.12.2016 nepriznal žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 05.11.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a žalovaná rozhodnutím č. 32166-2/2017-BA z 23.03.2017 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

6. Vo včas podanej žalobe žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť vyplatiť jej 75 % z uvedeného bodového ohodnotenia 220 bodov, čo činí 165 bodov, z čoho vyplýva, že navrhla preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť jej na ďalšie konanie.

7. V žalobe uviedla, že pracovný úraz jej výrazne skomplikoval fungovanie pohybových aktivít aj v bežnom živote. Úraz ruky je úplne iného charakteru ako uvádza žalovaná. Prvostupňový správny orgán mal vypracovať znalecký posudok tak, ako mu to bolo uložené súdom, avšak žiadny súdny znalec ju nevidel a nevyšetril. Doložila ďalšie vyšetrenie s následnou liečbou, s rukou má naďalej problém v lakti a bolesť pri rôznych pohybových činnostiach, ktorá sa odvíja od lakťa. Tento úraz jej skomplikoval život, zhoršenie funkcie. Bodujúci lekár neopravil bodové hodnotenie, zotrval na pôvodnom bodovom hodnotení za sťaženie spoločenského uplatnenia s celkovým počtom bodov 220. Okrem toho odporkyňa odignorovala zákon, ktorý bodové hodnotenie znižuje o 25 % „ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne určiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť 3, teda 75 % ustanoveného bodového hodnotenia“.

8. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že znalecký posudok bol vypracovaný práve na účely zosúladenia, resp. odstránenia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi, t. j. rozdielom v hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne uvedeným v posudku a názorom posudkových lekárov sociálnej poisťovne. Žalobkyňa spochybňuje postup akým bol znalecký posudok vypracovaný a tak poukazuje na § 5 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na ustanovenie § 17 ods. 8, § 2 ods. 4, ods. 1 písm. a) a zdôrazňuje, že ustanovený znalec je zapísaný v Zozname znalcov, preto má za to, že spĺňa požiadavky naň kladené zákonom č. 382/2004 Z. z. a že znaleckú činnosť vykonal tak, ako mu ukladá tento zákon. Vzhľadom na uvedené, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 99/2011, v ktorej je uvedené, že sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku. Hodnotí iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Nemá dôvod pochybovať o osobe znalca a o spôsobe vykonania znaleckého dokazovania.

9. V predmetnej veci je spornou otázka, či sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v súvislosti s ktorým si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je následkom pracovného úrazu z 05.11.2012. Vzhľadom na rozdielne závery posudkových lekárov sociálnej poisťovne a posudzujúceho lekára sociálneho poistenia na účely jednoznačného ozrejmenia predmetnej spornej otázky nestranným a nezávislým odborníkom v danej problematike a tým aj úplného a presného zistenia skutkového stavu veci nariadila vo veci znalecké dokazovanie. Nariadením znaleckého dokazovania sociálna poisťovňa zároveň splnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z rozsudku krajského súdu, ktorým je viazaná. Znalecké dokazovanie potvrdilo, že žalobkyňa nemá následkom pracovného úrazu z 05.11.2012 sťaženie spoločenského uplatnenia, čím jej nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nevznikol.

10. K námietke žalobkyne, kde poukazuje, že odignorovala bodové hodnotenie umožňujúce zníženie o 25 % , čím chcela zrejme poukázať na aplikovanie ustanovenia § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. uviedla: Nakoľko jednoznačne bolo potvrdené, že žalobkyňa nemá následkom pracovného úrazu sťažené spoločenské uplatnenie, nebol dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia.

11. Nesúhlasila s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a nasl. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, obsahom administratívnych spisov žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje zákon č. 437/2004 Z. z..

14. Podľa § 1 citovaného zákona tento zákon ustanovuje:

a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len lekársky posudok) a jeho náležitosti,

c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

15. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

16. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku(§ 7 a § 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

18. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

19. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením (§ 2 ods. 3 písm. a)).

20. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia o vydanie lekárskeho posudku (ods. 1) môže požiadať poškodený.

21. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

22. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený, v danom prípade žalobkyňa, ako aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá. Osobitným predpisom podľa ktorého možno požiadať o vydanie znaleckého posudku je zákon č. 382/2004l Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch.

23. Žalobkyňa k žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 17.07.2014 pripojila aj hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vyhotovil Prednosta zdravotníckeho zariadenia - Železničné zdravotníctvo Košice MUDr. V. C. a ohodnotil ho počtom bodov 220 (položka 335b - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu stredného stupňa 120 bodov a položka 338b - obmedzená pronácia a supinácia predlaktia stredne ťažkého stupňa 100 bodov. Kontrolu bodového hodnotenia vykonal posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 13.01.2015 a uviedol, že nesúhlasí s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia, nakoľko fissura ulnárneho epikondylu vpravo a kontuzia lakťa vpravo zistená pri pracovnom úraze 21.11.2012 nesúvisí s obmedzením pohyblivosti pravého lakťového kĺbu. Kontrolu bodového hodnotenia vykonal aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko Košice 31.03.2015 aj v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru ortopédie, v ktorom uviedli, že v posudzovanom prípade sa jedná o úraz ultárneho epikondylu a radiálnu epikondylitidu, teda o postihnutie vonkajšieho kodylu, pričom úrazom bol postihnutý vnútorný epikondyl. Entezopatia spoločného extenzorového úponu na vonkajší epikondyl ramennej kosti nemá žiaden kauzálny súvis so zranením vnútorného epikondylu, ale je následkom chronického preťažovania opakovaných mikrotráum a podobne.

24. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. 7S/68/2015-83 z 01.06.2016, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu uložil správnemu orgánu, keďže došlo k pochybnostiam bodového hodnotenia, ktoré bolo vystaveného posudzujúcim lekárom a posudkovými lekármi, bolo jeho povinnosťou požiadať o vydanie znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu správny orgán vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológie a znalec v znaleckom posudku z 10.11.2016 dospel k záveru, že samotný charakter, mechanizmus úrazu, typ zranenia, diagnóza, liečenie úrazu z 05.11.2012, ktoré boli riadne zdokumentované nejavia známky trvalých následkov. Na základe toho vykonal kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 12.12.2016 v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením súdneho znalca uvedenom v znaleckom posudku.

25. V zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. kontrola bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch spadá pod lekársku posudkovú činnosť, ktorú v zmysle § 153 ods. 5 uvedeného zákona vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

26. V danom prípade po podaní žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorej pripojila žalobkyňa aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveným Prednostom zdravotníckeho zariadenia - Železničné zdravotníctvo Košice MUDr. V. C.. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia kontroloval posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý nesúhlasil s bodovým hodnotením, ktoré vypracoval Prednosta zdravotníckeho zariadenia a tak, ako bolo uložené v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach pre pochybnosti v bodovom hodnotení, bolo vykonané znalecké dokazovanie. Posudkoví lekári, ktorí posudzovali bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia dospel k zhodnému záveru a teda stotožnili sa so záverom znalca uvedenom v znaleckom posudku z 10.11.2016, teda že samotný charakter, mechanizmus úrazu, typ zranenia, diagnóza, liečenie úrazu z 05.11.2012, ktoré boli riadne zdokumentované nejavia známky trvalých následkov, z ktorého dôvodu žalobkyni nevznikol nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

27. K námietke žalobkyne uvedenej v žalobe kde namieta vypracovanie znaleckého posudku je potrebné uviesť, že vo veci znalecké dokazovanie bolo vykonané znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý je zapísaný v Zozname znalcom. Teda ide o znalca, ktorý spĺňa všetky požiadavky na vykonávanie tejto funkcie v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z.. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku aj v danej veci musel teda postupovať v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. a tak, ako uviedla žalovaná v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku. Hodnotí iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. V danom prípade krajský súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že znalecký posudok má všetky náležitostí, ktoré vyžaduje zákona č. 382/2004 Z. z.. Ide o znalca, ktorý je zapísaný v Zozname znalcov a záver znaleckého posudku zodpovedá logickým a skutkovým záverom, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov tak, ako to uviedol samotný znalec v závere svojho posudku. Z uvedeného dôvodu ani krajský súd nemá pochybnosti o správnosti podania znaleckého posudku.

28. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že po podaní znaleckého posudku posudkový lekár opätovne neposúdil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 12.12.2016 kontroloval bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a ako uviedol, v plnom rozsahu sa stotožnil so záverom znalca uvedenom v znaleckom posudku, teda že nie je daná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom žalobkyne z 05.11.2012 a žalobkyňou tvrdeným sťažením spoločenského uplatnenia, pretože úraz, ktorý utrpela, nejaví známky trvalých následkov.

29. K námietke žalobkyne v žalobe, že žalovaná odignorovala zákon, ktorý bodové hodnotenie znižuje o 25 %, teda zrejme mala na mysli aplikáciu § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. krajský súd uvádza, že nakoľko žalobkyňa nemá následkom daného pracovného úrazu sťažené spoločenské uplatnenie, teda v danom prípade ani nebol žiaden dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia ohľadne zníženia bodového hodnotenia.

30. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania, lebo v konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o

a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,

b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,

c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,

d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.