Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Havírovej a prísediacich F.. S. X. a H. H. na hlavnom pojednávaní dňa 02. augusta 2017, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

ml. S. H., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale bytom I. Ž. č. XXX,okr. Vranov nad Topľou,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1./ dňa 25.03.2016, v čase o 21:30 hod., vnikol do riadne oploteného objektu obývaného domu s popisným číslom XXX, v obci I.Š. Ž., okr. Vranov nad Topľou a to tak, že preskočil plot z drôteného pletiva, následne prišiel k zadnej časti domu, kde sa nachádzajú drevené dvere, v hornej časti presklené, železnou tyčkou o dĺžke 30 cm, ktorú našiel na dvore, vypáčil štyri drevené lišty zabezpečujúce sklo na dverách, sklo vybral a oprel o stenu domu, cez uvedený otvor preliezol do domu a odcudzil odtiaľ štyri diaľkové ovládače k televízoru zn. Panasonic a Orava, satelitu zn. Elta a k DVBT tuneru neznámej značky, motorovú pílu zn. Stihl MS 18, krovinorez zn. O.K., vŕtačku zn. Bosch, 2 ks auto na diaľkové ovládanie, sadu nožov zn. Solingen, sekeru, 0,5 kg slaniny a klávesnicu k počítaču neznámej značky, sekeru, ručnú pumpu, notebook zn. Acer, hernú konzolu neznámej značky, nitovacie kliešte, 2 ks akumulátorových vŕtačiek, 2 ks prenosných vysielačiek, elektrický strojček na strihanie zn. Philips, rádio s CD prehrávačom zn. First, router k internetu neznámej značky, zlaté obrúčky a náušnice, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenému Z. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Ž. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, krádežou škodu vo výške 679,90 EUR, hoci bol za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, spisová značka 12T/196/14, ktorý sa stal právoplatným dňa 26.11.2014,

2./ dňa 26.04.2016, v čase okolo 12:00 hod., v obci I. Ž., okr. Vranov nad Topľou, vnikol na súvisle oplotený pozemok rodinného domu súp. číslo XXX, ktorý trvalo obýva K. H., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že zo zadnej strany preskočil ohradové pletivo, pravým kľúčom, uloženým v blízkej elektrorozvodovej skrini, odomkol zadné dvere do domu, vošiel do vnútra domu, odkiaľ z dennej izby na poschodí odcudzil hnedú koženú peňaženku s finančnou hotovosťou 172,00 EUR, následne dom pravým kľúčom uzamkol, kľúč vrátil na pôvodne miesto, čím takto užívateľovi domu K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Ž. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, spôsobil škodu krádežou finančnej hotovosti vo výške 172,00 EUR a odcudzením peňaženky vo výške 5,00 EUR,

t e d a

v bode 1/ rozsudku

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

v bode 2/ rozsudku

neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania ( vlámaním ) a čin spáchal voči chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2/rozsudku

zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona za použitia § 138 písm. e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zákona, v nadväznosti na § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1, ods.2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté

a/ rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 12T/44/2016, právoplatným dňa 15.10.2016, ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 3, § 41 ods. 1, § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých,

b/ trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 03.03.2017, sp. zn. 10T/125/2015, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 09.05.2017 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2017, ktorým bol obžalovanému podľa § 194 ods. 3, § 41 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodeným:

a/ Z. Č., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale bytom I. Ž. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, sumu 619,90 EUR ( šesto devätnásť eur a deväťdesiat eurocentov ) a

b/ K. H., na. XX.XX.XXXX vo I. Ž., trvale bytom I. Ž. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, sumu 177,00 EUR ( stosedemdesiatsedem eur ).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení Z. Č. a K. H. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j ú na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému ml. S. H. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku.

Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe a to pod bodmi 1/ a 2/. Vzhľadom na to, že obžalovaný ml. S. H. vo vzťahu k týmto obom skutkom rozsudku odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora, súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, vo vzťahu k obom skutkom rozsudku, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania týchto skutkov obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Na tomto podklade súd rozhodol, že pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 1/ tohto rozsudku tak obžalovaný v nočných hodinách dňa 25.03.2016 po preskočení oplotenia rodinného domu pop. č. XXX v obci I. Ž. a vzápätí na to vypáčením skleneného rámu vchodových dverí, teda prekonajúc zabezpečenie, vnikol do tohto obydlia, z ktorého odcudzil rôzne elektrické prístroje, zlaté šperky a iné veci opísané v skutkovej vete tohto rozsudku v bode 1/, čím majiteľovi tohto rodinného domu a teda poškodenému Z. Č. spôsobil škodu v sume 679,90 eur, pričom obžalovaný bol už za taký istý trestný čin odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 196/2014 zo dňa 26.11.2014, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť, čím teda obžalovaný si nielen prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobiac tým malú škodu, hoci bol za taký istý trestný čin odsúdený v období posledných 24 mesiacov, ale tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to vlámaním a zároveň takisto neoprávnene vnikol do obydlia iného. Obžalovaný teda vyššie opísaným konaním po objektívnej stránke naplnil ako skutkovú podstatu zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zákona tak aj skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.

V prípade skutku 2/ tohto rozsudku zas obžalovaný tým, že dňa 26.04.2016 vnikol do rodinného domu obývaného poškodeným K. H. v tej istej obci ako v prípade skutku 1/ tohto rozsudku a to takým spôsobom, že preskočil oplotenie tohto obydlia, vzápätí na to pravým kľúčom, ktorý našiel v blízkosti elektrorozvodovej skrinky, si odomkol zadné dvere, ktorými vošiel do tohto príbytku, odkiaľ z dennej izby na poschodí odcudzil koženú peňaženku s peňažnou sumou 172,00 eur, pričom obžalovaný mal vedomosť o tom, keďže už aj v minulosti sa do uvedeného obydlia opakovane vlámal, že jeho užívateľom je osoba vyššieho veku, čím tomuto poškodenému spôsobil škodu pozostávajúcu z odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 172,00 eur ako aj z hodnoty peňaženky v sume 5,00 eur, čím sa tak dopustil zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola v prípade oboch skutkov uvedených v rozsudku daná vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené týmto zákonom.

Objektom daných trestných činov je domová sloboda ako aj cudzí majetok.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie len k výroku o treste ako aj k výroku o náhrade škody a to výsluchom obžalovaného ml. S. H., oboznámením svedeckých výpovedí poškodených Z. Č. a K. H. z prípravného konania, prečítaním listinných dôkazov a to predovšetkým pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 12 T 44/2016, sp.zn. 10 T 125/2015 a sp.zn. 12 T 51/2017, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný ml. S. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že orgánmi policajného zboru bol vyšetrovaný už ako maloletý, celkovo doposiaľ už 10-krát, avšak až v čase rozhodovania súdu v predmetnej trestnej veci bol prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Všetky jeho predchádzajúce protiprávne konania spočívali v krádežiach či už dreva tak aj iných vecí. V čase rozhodovania súdu pritom obžalovaný podľa svojho vyjadrenia vykonával trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.

12T/44/2016. Vyjadril sa tiež, že mu do výkonu trestu bol doručený trestný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 10T/125/2015, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, ktorý je právoplatný a ihneď po výkone tohto 6-mesačného trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/44/2016, by mal nastúpiť do výkonu tohto trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov. Uviedol ďalej, že takisto obdržal trestný rozkaz toho istého súdu sp. zn. 12T/51/2017, ktorým mu zas bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne, voči ktorému však po ukončení prvého hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci priamo pred súdom podal odpor. Škodu či už poškodenému Č. alebo poškodenému H. neuhradil. K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že žije s oboma rodičmi, jeho otec je pritom zamestnaný odo dňa 10.02.2017. Do výkonu trestu odňatia slobody pritom nastúpil dňa 20.02.2017. Vypovedal, že má 6 súrodencov, s ktorými okrem jednej sestry vo veku 18 rokov, naďalej žije v spoločnej domácnosti spolu s rodičmi. Pred výkonom terajšieho trestu odňatia slobody pracoval v Rakúskej republike a dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 300,00 eur až 400,00 eur. Vo vzťahu k náhrade spôsobenej škody poškodeným Č. a H. sa vyjadril, že na jej úhradu nemá finančné prostriedky, pričom ani vo výkone trestu nie je zaradený do práce.

Poškodený Č. v prípravnom konaní podrobne opísal zoznam odcudzených vecí v jeho rodinnom dome, pričom odcudzenie istej časti svojho majetku zistil až dňa 24.03.2016. Hodnotu týchto odcudzených vecí ustálil najprv na sumu 422,00 eur a pri svojom neskoršom výsluchu na hodnotu 1.829,00 eur.

Z výpovede poškodeného H. v prípravnom konaní zas súd zistil, že v inkriminovaný deň mu bola odcudzená finančná hotovosť vo výške 172,00 eur a to vrátane peňaženky v hodnote 10, eur, v ktorej sa táto peňažná suma nachádzala, teda si opakovane v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 182,00 eur.

Vo veci boli pritom v prípravnom konaní vyhotovené zápisnice o mieste činu s príslušnou fotodokumentáciou vzťahujúce sa k obom skutkom uvedeným v rozsudku a predovšetkým odborné vyjadrenia na hodnotu odcudzenej peňaženky v prípade poškodeného H. ( 2/ skutok rozsudku) ako aj hodnoty odcudzených vecí, vrátane nitovacích klieští, krovinorezu zn. O.K. ako aj slaniny poškodenému Č. ( skutok 1 / rozsudku ). Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci, z potvrdenia o zaistení veci ako aj z úradného záznamu vypracovaného príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Hanušovciach nad Topľu vyplýva, že v obci I. Ž. a to vedľa rodinného domu svedkyne S. bol na zemi nájdený krovinorez zn. OK 351, červeno - čiernej farby a od tej istej svedkyne bola zas zaistená motorová píla zn. STIHL MS 180. Obe vyššie uvedené veci boli uznesením vyšetrovateľa PZ vrátené poškodenému Č. ( skutok 1 / rozsudku ), o čom bol aj vyhotovený záznam o vrátení veci. Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj správy rôznych štátnych orgánov na ml. obžalovaného H..

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy(§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne s tým, že pre vysoký počet vymeškaných vyučovacích hodín bol vylúčený zo štúdia na Strednej škole internátnej v K. a neskôr pokračoval v štúdiu na Strednej škole v A., ktoré už ukončil. Spolu s oboma rodičmi a súrodencami býva v trojizbovom dome. V minulosti bol tento mladistvý obžalovaný priestupkovo postihnutý za priestupok proti verejnému poriadku spočívajúci v požívaní alkoholických nápojov osobou mladšou ako 18 rokov a to ešte v roku 2013, za čo mu bolo uložené napomenutie. V čase podania správy touto obcou dňa 22.06.2017 bol pritom obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch.

Obžalovaný bol podľa evidencie priestupkov doposiaľ už štyrikrát priestupkovo postihnutý a to za priestupky proti verejnému poriadku, proti majetku ako aj za priestupok spočívajúci v nepožiadaní o vydanie občianskeho preukazu v zákonnom určenej lehote.

Podľa odpisu z registra trestov ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu bol obžalovaný ml. H. doposiaľ už 5 krát súdne trestaný a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť ako aj za porušovanie domovej slobody. Naposledy bol pritom obžalovaný odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10 T 125/2015 zo dňa 03.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2017 a ktorým bol tomuto obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pred uvedeným odsúdením bol pritom obžalovaný

súdne potrestaný ešte rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 12 T 44/2016 zo dňa 29.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2016 a to opätovne za totožnú trestnú činnosť ako v prejednávanej trestnej veci, aj keď v prípade trestného činu krádeže ešte nešlo o zločin, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. V čase rozhodovania súdu v prejednávanej veci sa voči obžalovanému viedlo na tunajšom súde ďalšie trestné stíhanie pod sp. zn. 12 T 51/2017, v ktorej bol dňa 28.04.2017 vydaný trestný rozkaz, voči ktorému však obžalovaný priamo na súde podal odpor, čiže uvedené rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Rozhodujúcim okrem vyššie uvedených odsúdení bolo aj odsúdenie obžalovaného rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 196/2014 zo dňa 26.11.2014, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorá mu plynula do 03.09.2016, pričom týmto rozhodnutím bol zároveň zrušený aj výrok o treste v trestnom rozkaze toho istého súdu sp. zn. 12 T 99/2014 zo dňa 03.09.2014.

Keďže obžalovaný posudzované skutky spáchal dňa 25.03.2016 a dňa 26.04.2016, pričom právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 44/2016 bol vyhlásený dňa 29.09.2016 a trestný rozkaz toho istého súdu sp.zn. 10 T 125/2015 zo dňa 03.03.2017 bol zas obžalovanému doručený dňa 09.05.2017, pričom obe tieto trestné stíhania, na rozdiel od rozhodnutia vydaného v trestnej veci tunajšieho súdu pod sp.zn. 12 T 51/2017, sú už právoplatne skončené, je zrejmé, že predmetných skutkov sa obžalovaný dopustil pred vyhlásením vyššie uvedených odsudzujúcich rozhodnutí tunajšieho súdu sp.zn. 12 T 44/2016 a sp.zn. 10 T 125/2015 a preto bolo potrebné obžalovanému ukladať v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, v ktorých je uzákonená aj tzv. asperačná zásada a teda podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestaný. V danom prípade je takýmto trestným činom zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona, za ktorý možno jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov.

Obžalovanému pritom priťažovalo, že v minulosti bol viackrát súdne trestaný ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ). Súd ďalej zohľadnil, že síce v prípade viacerých skutkov, ku ktorým súd ukladal súhrnný trest, išlo ako o trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zákona tak aj o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona, teda išlo o dva trestné činy, avšak súd dospel k záveru, že ako priťažujúcu okolnosť nemožno posudzovať aj to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov v zmysle ust. § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže viacerými trestnými činmi sú podľa presvedčenia súdu aspoň tri rozdielne trestné činy, čo v danom prípade u obžalovaného nenastalo. U obžalovaného však súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona, keďže aj keď sa obžalovaný neskôr v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutkov, ich spáchanie oľutoval a takisto aj na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu k obom posudzovaným skutkom, je potrebné poznamenať, že obžalovaný sa k spáchaniu oboch skutkov uvedených v tomto rozsudku nepriznal pri svojom prvom výsluchu a súd je teda toho názoru, že obžalovaný uvedomujúc si možnosť prípadného neskoršieho uloženia prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody, sa v neskoršom štádiu trestného konania už priznal k spáchaniu týchto skutkov a to so zámerom docieliť uloženia mu priaznivejšieho trestu odňatia slobody. U obžalovaného tak bola zistená prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona.

Obžalovanému bolo, ako to bolo vyššie uvedené, potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a to v nadväznosti na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, teda rešpektujúc tzv. asperačnú zásadu. Zároveň súd musel prihliadať na vyššie uvedenú zistenú prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona ako aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa oboch skutkov dopustil, aj keď tesne pred dosiahnutím svojej plnoletosti, ešte ako mladistvý páchateľ a teda zohľadniac ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené zákonné ustanovenia a to predovšetkým ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona za bodkočiarkou, tak bolo potrebné základnú trestnú sadzbu pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona u obžalovaného ml. H. upraviť a ukladať mu súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov do 6 rokov a 8 mesiacov, pričom pochopiteľne tento trest nemohol byť miernejší ako tresty uložené už skoršími rozhodnutiami a to v danom prípade predovšetkým trestným rozkazom tohto súdu sp. zn. 10 T 125/2015 zo dňa 03.03.2017.

Súd pri určovaní konkrétneho druhu a výmery trestu prihliadal na tú skutočnosť, že súd obžalovanému ukladal trest ako keby za 5 skutkov, pričom všetky tieto skutky obžalovaný spáchal obdobným spôsobom spočívajúcim v neoprávnenom vniknutí do rodinných domov obývaných aj osobami vyššieho veku

a v odcudzení či už finančnej hotovosti tak aj rôznych vecí, pričom obžalovaný bol rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 10 T 125/2015 zo dňa 03.03.2017 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov a rozhodnutím toho istého súdu sp. zn. 12 T 44/2016 zo dňa 29.09.2016 zas na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a zároveň je rozhodujúca aj tá skutočnosť, že obžalovaný napriek tomu, že len nedávno dosiahol vek svojej plnej trestnoprávnej zodpovednosti, sa už v minulosti dopustil opakovane totožnej trestnej činnosti, za čo bol aj opakovane súdne trestaný, pričom oba posudzované skutky spáchal aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 196/2014 zo dňa 26.11.2014, ktorá mu plynula do 03.09.2016 ako aj tú určujúcu okolnosť, že vzhľadom na to, že u obžalovaného išlo o mladistvého páchateľa, dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona napriek jej úpravám podľa ust. § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a to vzhľadom na ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona nemohla prekročiť hranicu 2 rokov. Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie je potrebné mu uložiť súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda v podstate na spodnej hranici základnej trestnej sadzby pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona. Súd súčasne zrušil aj výroky o treste v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 44/2016 zo dňa 29.09.2016 ako aj v trestnom rozkaze toho istého súdu sp. zn. 10 T 125/2015 zo dňa 03.03.2017.

Keďže obžalovaný ml. S. H. už v čase rozhodovania súdu dovŕšil plnoletosť, pričom aj napriek tomu, že v čase konania hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci už bol vo výkone trestu odňatia slobody, avšak pred spáchaním posudzovaných oboch skutkov tohto rozsudku ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ).

Poškodený Z. Č. ( skutok 1/ rozsudku ) si v prípravnom konaní z titulu odcudzených vecí uplatnil nárok na náhradu škody spolu vo výške 1.829,00 eur. V prípade skutku 2/ tohto rozsudku si zas poškodený K. H. uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z hodnoty odcudzenej finančnej hotovosti v sume 172, 00 eur ako aj z hodnoty odcudzenej peňaženky v sume 10,00 eur, teda spolu vo výške 182,00 eur.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že odcudzená motorová píla zn. STIHL a krovinorez zn. O.K. boli poškodenému Č. vrátené, opierajúc sa o odborné vyjadrenia ďalších odcudzených vecí ako aj zo zistenej ceny údenej slaniny s kožou v čase spáchania skutku1/ tohto rozsudku, ktorá bola tomuto poškodenému takisto odcudzená, súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody tomuto poškodenému vo výške 619,90 eur. V prípade poškodeného K. H. zas podľa odborného vyjadrenia hodnota odcudzenej peňaženky v čase jej krádeže dosiahla sumu 5,00 eur a z toho dôvodu, keďže suma odcudzenej finančnej hotovosti tomuto poškodenému vo výške 172,00 eur bola nepochybne preukázaná, súd tomuto poškodenému priznal nárok na náhradu škody vo výške 177,00 eur, na náhradu ktorej takisto zaviazal obžalovaného ml. H.. Oboch týchto poškodených so zvyškami ich nárokov na náhradu škody odkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.