Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-353-2016.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/353/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zast.: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, proti žalovanému: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o zaplatenie 178,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/539/2015-31 z 15.12.2015 takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania.
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 147,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66,73 eur od 24.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 74,55 eur od 23.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 6,- eur od 21.08.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 10,68 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 41,39 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Telefónica Slovakia) uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej žalovanému boli poskytnuté komunikačné služby a to v rámci programu služieb O2 Fér. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému štyri faktúry. Prvú znejúcu na sumu 31,55 eur so splatnosťou 23.04.2012, druhú znejúcu na sumu 66,73 eur so splatnosťou 23.05.2012, tretiu znejúcu na sumu 74,55 eur so splatnosťou 22.06.2012 a štvrtú znejúcu na sumu 6,- eur so splatnosťou 20.08.2012. Právny predchodca žalobcu listom z 30.05.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 98,28 eur, listom zo 07.06.2012 odstúpil od zmluvy o pripojení a vyzval žalovaného na dodatočné plnenie, najneskôr do 30.06.2012.
3. Mal za preukázané, že faktúra č. 1032407236 znejúca na sumu 31,55 eur sa stala splatnou 23.04.2012, keďže žaloba bola podaná na súde 11.05.2015, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Po citácii § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa žalobu vo výške 31,55 eur zamietol z dôvodu premlčania práva (§ 101 OZ). Zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 147,28
eur žalobcovi. Keďže žalovaný ďalšie faktúry riadne a včas nezaplatil dostal sa do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. odo dní nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr, ako bolo špecifikované v petite rozsudku súdu prvej inštancie.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..
5. Rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyčítal súdu, že posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, a následnú aplikáciu Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vrátane premlčania práva. Uviedol, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov je lex specialis voči Občianskemu zákonníku, a preto mal súd vec posúdiť podľa zákona č. 351/2011 Z.z. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytnutí verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po splatnosti. Po citácii § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. uviedol, že právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to k 07.07.2012, a tak lehota na premlčanie začala plynúť od 08.07.2012 a právo žalobcu by sa tak premlčalo až 08.07.2015. Nakoľko žaloba bola doručená súdu 04.05.2015, návrh žalobcu nie je premlčaný.
6. Žalobca navrhol prerušiť odvolacie konanie, lebo Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 36C 305/2015 prerušil konanie do ukončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. RVP 12672/2015 o návrhu na vyslovenie nesúladu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poznamenal, že zákonodarca prijatím „§ 5b ZoOS“ uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta a dlžníka (spotrebiteľa). Žalobca nesúhlasil s interpretáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a poznamenal, že jeho aplikáciou dochádza k zásahu do princípov právneho štátu.
7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.
8. Výrok rozsudku ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané dňa 06.05.2016, t.j. ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti, ako aj dôvodnosti, bolo treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
13. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potrebe ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3. augusta 2017 o10, 20 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 27.7.2017 v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
15. Odvolací súd sa najskôr zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie odvolacieho konania do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. RVP 12672/2015.
16. K tomuto návrhu odvolateľa odvolací súd uvádza, že nezistil dôvod, že by boli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na prerušenie odvolacieho konania.
17. V ustanovení § 109 ods. 1 O.s.p. sú uvedené prípady, v ktorých obligatórne dochádza k prerušeniu konania rozhodnutím súdu preto, že v konaní sa vyskytla prekážka, ktorá dočasne bráni jeho pokračovaniu.
18. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
19. Otázka aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nepatrí medzi takéto otázky, lebo táto otázka už bola vyriešená rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.2.2016 sp.zn. 2 M Cdo 2/2015, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp.zn. 3 M Cdo 12/2014, etc.
20. V konaní o ústavnej sťažnosti sa nerieši otázka, ktorú súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť a ani otázka, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.
21. V § 109 ods. 2 O.s.p. sú upravené prípady, v ktorých fakultatívne môže dôjsť k prerušeniu konania rozhodnutím súdu preto, že v konaní sa vyskytla prekážka, ktorá dočasne bráni jeho pokračovaniu. Posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania je ponechané na úvahu konajúceho súdu. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože výsledok konania na Ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto prebiehajúce konanie.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
23. Výrok rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov konania (ďalej len „rozsudok“) je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Odvolateľ neuviedol odvolací dôvod, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
26. Okresný súd v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
27. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
28. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na dôvody odvolania žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:
29. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel 16.03.2012 zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 351/2011 Z.z.“).
30. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným správne súd posúdil ako vzťah občianskoprávny a aplikoval naň ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, pretože zmluva o pripojení k verejnej sieti, upravená v § 43 zák. č. 351/2011 Z.z., je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou.
31. Keďže zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ako špeciálny právny predpis k Občianskemu zákonníku neupravuje premlčanie práva, resp. nerieši otázku premlčania, na jeho posúdenie správne súd aplikoval Občiansky zákonník a to premlčaciu dobu upravenú v § 101 OZ.
32. Záver súdu prvej inštancie zodpovedá aj stabilnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).
33. Za správny je potrebné považovať postup súdu prvej inštancie, keď aplikoval na daný právny vzťah ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 (v zmysle novely vykonanej zák. č. 102/2014 Z.z.) a z úradnej povinnosti (ex offo) skúmal, či v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nedošlo k premlčaniu práva.
34. Táto úprava je odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie práva len na námietku dlžníka. Keďže k novej právnej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa niet prechodného ustanovenia, súd bol povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 01.05.2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.
35. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd považuje za nedôvodné tvrdenie žalobcu, že aplikáciou predmetných ustanovení dochádza k zásahu do princípov právneho štátu.
36. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď v tejto časti žalobu zamietol.
37. Za nepatričnú je potrebné považovať argumentáciu žalobcu ohľadne odstúpenia od zmluvy listom zo 07.06.2012.
38. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania neprináleží. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).