Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-3699-2013.pdf
PDF · 72.77 KB
Case nature
Subarea
17Er/3699/2013
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 821 72 Bratislava, proti povinnému: Ľ. T., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, H. T. E. X, XXX XX E., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 200- € a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, nástupcom súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla pod sp. zn. EX 985/2013 za neprípustnú.
II. Súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, nástupcom súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla pod sp. zn. EX 985/2013 zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi, nástupcovi súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka sa pod sp. zn. EX 985/2013 vedie exekúcia na návrh oprávneného, doručený na úrad súdneho exekútora dňa 13.08.2013, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. A0220927 zo dňa 15.09.2010.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 103199 zo dňa 23.08.2013.
3. Dňa 30.11.2016 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zmenu účastníka konania zo dňa 10.10.2016.
4. Súd na základe vlastného vykonaného šetrenia má preukázané, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po povinnom sa viedlo na tunajšom súde ako dedičskom súde, pod sp. zn. 17D/366/2015, Dnot 161/2015 a bolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa (povinného). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2015.
5. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
8. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
10. Nakoľko povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, zanikla v zmysle ust. § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle ust. § 61 Civilného sporového poriadku. Súd preto v zmysle ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku posudzoval, či v prebiehajúcom exekučnom konaní možno pokračovať s dedičmi povinného, alebo sa má toto konanie zastaviť. Pretože bolo dedičské konanie po povinnom zastavené pre nedostatok majetku, súd konštatuje, že nedošlo k prechodu dlhov povinného ako poručiteľa na jeho dedičov a tak exekúcia začatá proti povinnému nemá proti komu pokračovať. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá je neodstrániteľná. Exekúcia musí byť v takomto prípade zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
11. Súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.
12. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa ust. § 203 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora je podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný zomrel. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. V tomto prípade oprávnený nezanedbal svoju povinnosť a nemohol vedieť, že povinná v budúcnosti zomrie. Preto podanie návrhu na začatie exekúcie bolo oprávnené a oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. V tomto prípade nastala situácia, kedy na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinnú ani oprávneného, čím nebudú uspokojené všetky nároky exekútora. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postaveným pri vykonávaní exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
16. Nakoľko povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred postúpením pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok štátu zo dňa 04.12.2015, súd o návrhu na pripustenie zmeny účastníkov konania zo dňa 30.11.2016 nebude rozhodovať.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti III. výroku tohto uznesenia rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.