Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-216-2012.pdf
PDF · 129.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/216/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: D. Ľ.B., T.. XX.X.XXXX, H. O.. I. XXX/X, XXX XX G., zastúpeného: R. Ľ., T.. X.X.XXXX, H. O.. I. XXX/X, XXX XX G., proti žalovanému: C.. C. Ž., T.. XX.X.XXXX, H. N.. K. XXXX/XX, XXX XX H., o určenie hranice medzi pozemkami, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2012 sa domáhal určenia, že hranica medzi nehnuteľnosťami - pozemkami parcelné číslo KN C XXX zastavané plochy a nádvoria vedený na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. Š. Č., Správy katastra Bardejov a KN C XXX záhrady vedený na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. Š. Č., Správy katastra Bardejov prebieha tak, ako táto bude vyznačená v geometrickom pláne znalca z odboru geodézie a kartografie. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parcelné číslo XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2, katastrálne územie Š. Č., B. Š. Č., ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XX, Správy katastra Bardejov, vlastníctvo pod B/1 v spoluvlastníckom podiele 1/1 (v celosti). Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parcelné číslo XXX záhrady vo výmere 1160 m2, katastrálne územie Š. Č., B. Š. Č., ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XX, Správy katastra Bardejov, vlastníctvo pod B/2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 (v celosti). Ďalej uviedol, že spory ohľadom priebehu hranice medzi parcelami majú dlhšie trvanie a tieto vyústili v mesiaci júl 2010, keď žalovaný začal stavať plot (betónové tvárnice na zalievanie). Na nesprávny priebeh hranice medzi parcelami KN C XXX a KN C XXX hneď počas stavby plota bol upozornený žalovaný, ktorý na to reagoval slovami, že sa budeme súdiť. Na nesprávnosť priebehu hranice a stavby plota žalobca upovedomil stavebný úrad B. Š. Č., ktorý vyvolal jednania na mieste samom dňa 24.08.2010, avšak s márnym výsledkom, pretože žalovaný nebol prítomný.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu neuznáva, pričom uviedol, že v žalobe sú zavádzajúce a nepravdivé údaje, ako aj konštatovanie žalobcu o sporoch ohľadom priebehu hranice medzi parcelami. Za zavádzajúce a nepravdivé označil tvrdenia žalobcu v žalobe o sporoch ohľadom priebehu hranice medzi parcelami XXX Z. XXX, ktoré mali vyústiť k sporu v mesiaci júl 2010, keď začal stavať plot. K samotnej realizácii opravy oplotenia na jeho parcele č. XXX, ktorá je susediacou parcelou žalobcu č. XXX žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle zákonných postupov, kde dňa 23.07.2010 požiadal Stavebný úrad OÚ Š. Č., formou oznámenia o tom, že bude vykonávať rekonštrukciu jestvujúceho oplotenia, pričom zároveň požiadal o súhlas na vykonanie drobnej stavby a to rekonštrukciu jestvujúceho oplotenia z dôvodu, že oplotenie je značne prestárle a toto je postavené od minulého storočia od rokov cca 1960-1965, ktoré stojí až do súčasnej doby, t.j. cca 47 rokov a toto za celé obdobie nebolo nijako pozmenené, ani narušené. Poukázal na kópiu z pozemkovej mapy z roku
1990, kde je vyznačená hranica medzi pozemkami žalobcu a jeho parcelou a táto je pôvodná minimálne od roku 1971, kedy žalobca nadobudol nehnuteľnosť a do tejto doby, t.j. 19 rokov od nadobudnutia majetku žalobca sa nesnažil o zmenu hranice medzi parcelami, natoľko táto bola tak od samotného postavenia oplotenia za vtedajšej prítomnosti rodičov žalovaného, ako aj rodičov žalobcu. Ďalej poukázal na vytyčovací náčrt z roku 2005, kde je vytýčený skutkový stav aký je aj v súčasnosti a bol už aj v roku 1990, ako aj pri nadobudnutí majetku žalobcom v roku 1971, kde žalobca nemal žiadne námietky k hranici pozemku a tento skutkový stav pretrváva až do súčasnej doby. S poukazom na náčrt hranice pozemkov z roku 2009 je podľa žalovaného zrejmé, že hranica nijako nebola zmenená a táto pretrváva až do súčasnej doby. Na základe predložených vytyčovacích náčrtov ako aj pozemkovej mapy, nebolo s hranicou od samotného postavenia oplotenia v minulom storočí v rokoch cca 1960-1965 do súčasnej doby nič robené. Za života rodičov žalobcu, ako aj po tom ako mal v roku 1971 majetok žalobca prepísať na svoju osobu až do roku 2010, nebol s hranicou žiaden problém. K samotnému opravovaniu plota uviedol, že tento začal opravovať na svojej parcele č. XXX s tým, že na svojej strane vtiahol oplotenie do vnútra parcely č. XXX o cca 18 cm, čím nijakým spôsobom neporušil hranicu parciel č. XXX a XXX, naopak nechal zväčšiť parcelu žalobcu o 18 cm.
3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých postupne vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne I. Ž., znaleckým posudkom č. 01/2015 a výsluchom znalca N. K., ohliadkou na mieste samom, oboznámením listín a to výpisov z listu vlastníctva, úplných listov vlastníctva, kópie katastrálnej mapy zo dňa 27.07.2012, kópie katastrálnej mapy zo na 22.10.1990, vytyčovacieho náčrtu č. 141/2005, vytyčovacieho náčrtu zo dňa 29.10.2009, kópie katastrálnej mapy zo dňa 22.03.2000, fotodokumentácie, odpovedí a oznámení Správy katastra Bardejov, oznámenia Katastrálneho úradu Prešov, zaopatrovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice, geometrického plánu č. 762-0252-70 zo dňa 11.02.1971, výpisov z pozemkovej knihy, poľného náčrtu č. 252 zo dňa 02.12.1970, poľného náčrtu č. 213, náčrtu č. 209, protokolu č. 213 a 214, kópie katastrálnej mapy zo dňa 30.12.2015, oznámení Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru, kópie katastrálnej mapy zo dňa 29.06.2016, písomných vyjadrení strán sporu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, kat. úz. Š. Č. vyplýva, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník parcely č. XXX o výmere 460 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely č. XXX o výmere 474 m2 - záhrady a stavby súpisné číslo XX stojacej na parcele č. XXX - rodinný dom. Ako titul nadobudnutia je uvedené D..F.. XX/XX
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, kat. úz. Š. Č. vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník parcely č. XXX o výmere 1.160 m2 - záhrady, parcely č. XXX o výmere 736 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo XX stojacej na parcele č. XXX - rodinný dom. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena D. XXXX/XXXX
6. Zo znaleckého posudku č. 01/2015 vypracovaného znalcom z odboru geodézie a kartografie N. K. (č.l. 165 súdneho spisu) vyplýva, že užívacia hranica medzi parcelou CKN č. XXX zapísanou na LV č. XX a parcelou CKN č. XXX zapísanou na LV č. XX kat.úz. Š. Č. aj s postaveným plotom rešpektuje stav v katastri nehnuteľností. Znalec uviedol, že katastrálna mapa obce Š. Č. bola vyhotovená metódou leteckej fotogrametrie ešte v roku 1968 a v analógovej forme, čo znamená, že hodnota dovolenej odchýlky je väčšia ako 0,36 m. Zároveň znalec uviedol, že táto hranica bola sporná už aj v minulosti a podľa príslušnej značky vo vyšetrovacom náčrte č. 213 z THM je možné konštatovať, že na hranici bol v čase merania postavený drevený plot a táto hranica bola sporná už v roku 1968. Zároveň znalec konštatoval, že priebeh hranice podľa GP č. 762-0252-70 nie je možné preniesť pretože tento geometrický plán nebol vyhotovený v žiadnom súradnicovom systéme a v samotnom GP, ale aj v poľnom nákrese, ktorý je súčasťou GP chýbajú potrebné miery, na základe ktorých by to bolo možné uskutočniť. Ďalej znalec dospel k záveru, že nie je možné zistiť, či hranica zakreslená v katastrálnej mape na č.l. 3 spisu a v geometrickom pláne č. 762-0252-70, ktorý sa nachádza v spise RI 435/71 zodpovedá pozemkovoknižnému stavu, resp. stavu EN, vzhľadom na skutočnosť, že obidve mapy v katastri obce Š. Č., pozemkovoknižná mapa aj mapa EN platná pred THM majú mimoriadne nízku technickú hodnotu.
7. Z výsluchu znalca N. K. na pojednávaní konanom dňa 26.08.2015 vyplýva, že v kat. úz. Š. Č. sú veľmi nekvalitné mapy, pričom katastrálna mapa bola vyhotovená leteckou fotogrametriou a bol k dispozícii aj geometrický plán z roku 1970, pričom tieto neboli presné. Nie sú doposiaľ digitalizované, čo by v tomto prípade bolo nutné. Pokiaľ ide o dovolenú odchýlku, táto sa zisťuje tak, že sa nameria skutočná
dĺžka medzi dvoma bodmi a tá sa porovná so súradnicami a zistí sa odchýlka. V tomto prípade je odchýlka dovolená a na presné určenie hranice to nestačí, potreboval by vyššiu presnosť podkladov. Ďalej vychádzal z vyšetrovacieho nákresu, ktorý bol vyhotovený k THM. Na to, aby mohol určiť hranice, je nutné určiť tri body a z dostupných podkladov je možné vytýčiť len jeden bod a to bod B (obrázok 5 znaleckého posudku). Body A, C sa nedajú vytýčiť. Z vyšetrovacieho nákresu sa dá vyčítať, že je tam poznačená sporná hranica a že v tom čase tam bol postavený plot, ale konštatovalo sa, že nie je postavený správne. Z uvedeného dôvodu znalec hľadal podklady v rôznych archívoch, ale staršie podklady nenašiel. Z vyšetrovacej mapy vyplýva, že hranica vyzerá sporná. Na základe geometrického plánu z roku 1970 bol založený list vlastníctva (obrázok č. 2 znaleckého posudku). Na obrázku č. 3 znaleckého posudku znalec vyhotovil rekonštrukciu geometrického plánu s tým, že sa vysporiadali parcely XXX/X Z. XXX/X. Boli zamerané parcely č. XXXX/X Z. XXX/X. Uvedené je znázornené červenou farbou s tým, že časť dielu bola pripojená k parcele č. XXX/X. Hranice by sa dali vytýčiť, ak by boli zaistené hraničné body, ale tieto sa nezaistili. Geometrický plán by v takomto stave správa katastra už teraz neoverila, keďže mu chýbajú podstatné náležitosti. Vytýčená bola len druhá opačná strana parciel. Pri geometrickom pláne mali byť zamerané lomové body, ktoré zamerané neboli. Boli prevzaté len výmery z pôvodných údajov a vôbec neboli overené ani body a ani výmery. Nedá sa použiť na zameranie hraníc. Iné podklady sa mu nepodarilo zaistiť. Otázkou digitalizácie sa zaoberal aj v znaleckom posudku a to na strane 9, kde zistil zo súradníc dĺžky medzi bodmi A, B, C, pričom z vyšetrovacieho náčrtu tieto vyplývali - 13,80 m a 12,30 m s tým, že zistil odchýlky a rozdiely, ktoré sú tam uvedené. Pri THM sa robili merania za účasti vlastníkov, mala tam byť vyhotovená zápisnica a pravdepodobne nedošlo k zhode hranice. Na obrázku 6 znaleckého posudku previedol identifikáciu skutočného stavu so stavom katastrálnym. Táto mapa je vyhotovená v roku 1968 a takýto stav je doposiaľ na katastri. Na to, aby vedel porovnať hranicu by bolo potrebné získať staršie podklady, ktoré nezistil.
8. Z písomného vyjadrenia znalca N. K. zo dňa 07.04.2016 (č.l. 268 súdneho spisu) vyplýva, že pri vyhotovení znaleckého posudku č. 1/2015 mal vedomosť o Zaopatrovacej zmluve č. M. XXX/XX zo dňa 28.05.1971, GP č. 762-0252-70 zo dňa 11.02.1971 s výkazmi výmer, poľnom náčrte č. 252 ku GP č. 762-0252-70, výpočte výmery parciel a dielov, poľnom náčrte č. 213 a 214 z technicko-hospodárskeho mapovania obce, kópii z katastrálnej mapy, výpisu z pozemkovej knihy, vytyčovacom náčrte v mierke 1:500. Ďalej z neho vyplynulo, že hranica medzi parcelami CKN č. XXX a XXX nebola vytýčená na podklade GP č. 762-0252-70, ale na podklade katastrálnej mapy vyhotovenej pri THM obce v rokoch 1968-1976. Na podklade GP č. 762-0252-070 nie je možné vytýčiť priebeh hranice spornej hranice a zároveň, že existujúci stav v prírode je v rámci krajných dovolených odchýlok totožný so stavom v katastrálnej mape.
9. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplýva, že vodovod bol stavaný v roku 1967, nie v roku 1961, kopalo sa 138 m nie po pozemku žalovaného, ale po jeho pozemku. Otec žalovaného ho nekopal, teraz je vodovod pod plotom na jeho strane. Žalovaný tiež rozbil plot, ktorý robil k prístupovej ceste a tiež sa mu vyhrážal, že ho vyvlastní. Tých 180 cm tam teraz je, ale nevie, ako je možné, že je vodovod na jeho strane. Otec žalovaného dal preč drevený plot a drevené kolíky, ktoré tam boli a zabetónoval nové.
10. Z výpovede svedkyne I. Ž., matky žalovaného, vyplýva, že do Ž. prišla v roku 1957, keď mal žalobca 9 rokov. Vtedy tam bol drevený plot a to na tom mieste ako teraz. Po ukončení vodovodu sa postavil nový železný plot, vybrali sa drevené kolíky a na to miesto sa dali železné. Všetko sa dialo za prítomnosti rodičov žalobcu. Nikdy medzi nimi nebol nijaký problém. Z rodičmi žalobcu sa dobre znášali, nikdy sa problém neriešil, rieši sa to až teraz, keď rodičia žalobcu nežijú. Plot je tam rovnako doteraz, ako bol. K domu na ich pozemku sa robila prístavba. V čase, keď sa žalobca ženil, ešte nebola dokončená. Dom mali viacej dozadu a spredu sa pristavila prístavba, bližšie k plotu. Medzi nimi a rodičmi žalobcu nebol problém ohľadne plotu, až keď žalovaný začal robiť plot, tak začali problémy.
11. Z písomného vyjadrenia Z. Ž. (č.l. 77 súdneho spisu), otca žalovaného vyplýva, že v roku 1958 staval pivnicu a na nej vystaval sypanec. V tej dobe sused N. Ľ., otec žalobcu, mal postavený dom, takže nemal dôvod meniť plot a ani tento od tej doby, kedy bol ešte drevený, nebol menený až do doby, kedy v 60 rokoch minulého storočia bol robený obecný vodovod a po jeho urobení. Plot po urobení vodovodu spoločne vystavili po vzájomnej dohode so susedmi Ľ., že bude vymenený za pôvodný drevený plot a v pôvodnom jeho postavení. Tento plot, ktorý spoločne so susedmi Ľ. a jeho manželkou postavili, stojí až do dnešnej doby.
12. Z ohliadky na mieste samom v kat. úz. Š. Č. dňa 03.05.2013 vyplýva, že od kolíku, ktorý je vo vytyčovacom náčrte, ktorý je doložený v spise, označený ako č. 3 /180/, by hranica podľa žalobcu mala prebiehať kolmo smerom nadol rovnobežne s domom, pričom súd konštatoval, že voľným okom oplotenie prebieha smerom k domu nie rovnobežne. Žalobcom bolo uvedené, že v hornej časti domu by mala byť šírka jeho pozemku po hranicu pozemku žalovaného 7,10 m, pričom žalovaný uvádza, že tam je šírka 6,70 m podľa náčrtu. Súdom je konštatované, že v dolnej časti oplotenia zo strany žalobcu /prvý červený stĺpik/ dole pri ceste je postavený asi 10-15 cm od novej stavby plota. V dolnej časti parcely žalovaného je postavená pivnica, od stĺpa žalobcu je tam cca 90 cm, od nového oplotenia žalovaného 65 cm. Žalobca žiadal, aby hranica podľa katastra išla od stĺpika 3 rovno, k čomu žalovaný uviedol, že pivnica bola postavená v roku 1957, a ak by mal žalobca pravdu, musela by byť aj jeho pivnica stavaná na pozemku žalobcu, čo nie je pravda. Žalobca uvádza, že na jeho pozemku je i vodomer, prípojka na vodu ide ku žalovanému. Ďalej žalobca uvádza, že v hornej časti hranica nie je sporná, sporná je od stĺpika č. 3 smerom nadol. Súd konštatoval, že voľným okom na hranici pozemkov vidieť staré kovové stĺpiky z hornej časti pozemkov až po okraj domu zo spodnej časti a pivnicu na strane žalovaného. V dolnej časti sú už červené stĺpiky, ktoré postavil žalobca, aby sa nenapájal na ich pivnicu, aby nechodili ich sliepky na ich pozemok.
13. Z odpovede Správy katastra Bardejov zo dňa 06.04.2011 (č.l. 51 súdneho spisu) vyplýva, že prešetrením mapových elaborátov v analógovej forme a v digitálnej forme parciel CKN XXX Z. XXX bolo zistené, že konfigurácia, teda priebeh vlastníckej hranice nie je zhodný. Tento nesúlad vznikol pri ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva, pričom spracovateľ naskenoval stav, aký je teraz vedený v mapovom elaboráte katastra nehnuteľností v digitálnej forme. Na predmetnú nehnuteľnosť CKN XXX bol vyhotovený geometrický plán č. 762-0252-70 v roku 1970, ktorý bol podkladom k zaopatrovacej zmluve č. M. V. XXX/ XX, čo nasvedčuje, že hranica medzi parcelami bola v rovine, pričom dom bol zakreslený bez výklenkov po hranici a po ROEP dom presahuje za hranicu pozemku.
14. Z odpovede Správy katastra Bardejov zo dňa 13.05.2011 (č.l. 55 súdneho spisu) vyplýva, že žalobca svojou žiadosťou poukázal na nesúlad parciel CKN XXX Z. XXX v kat.úz. Š. Č., pričom dňa 06.04.2011 na osobnom jednaní so žalovaným sa dohodli na možnej oprave za podmienok ním určených podľa vytyčovacieho nákresu alebo podľa geometrického plánu č. 762-0252-70. Správny orgán následne predvolal účastníkov na základe možnej dohody, avšak k dohode nedošlo, nakoľko žalovaný uviedol, že nezrovnalosti o priebehu vlastníckej hranice boli spôsobené pri mapovom skenovaní, za čo zodpovedá určitá osoba a nepovažuje za potrebné skúmať, kde došlo k pochybeniu.
15. Z oznámenia o vybavení podania Katastrálnym úradom v Prešove zo dňa 23.09.2011 (č.l. 59 súdneho spisu) vyplýva, že položkou výkazu zmien č. 10/71 bola do bývalej evidencie nehnuteľností (ďalej EN) zapísaná zaopatrovacia zmluva, napísaná vo forme notárskej zápisnice T. XXX/XX, T. XXX/XX zo dňa 28.05.1971 a zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Bardejove pod č. M. V. XXX/XX. Predmetom zaopatrovacej zmluvy bol okrem iného aj prevod vlastníckeho práva k pozemkom parcelné číslo J. XXX/ X Z. XXX/X v prospech žalobcu. Súčasťou zaopatrovacej zmluvy je geometrický plán č. 762-0252-70 zo dňa 02.12.1970, ktorým boli určené a zamerané nové hranice pozemkov parcelné číslo J. XXX/X Z. XXX/ X. Po zápise vlastníckeho práva k pozemkom parcelné čísla J. XXX/X Z. XXX/X do listu vlastníctva (ďalej LV) č. XX kat. úz. Š. Č., hranice pozemkov boli zobrazené v mape evidencie nehnuteľností (pozemková mapa) v mierke 1:2880, čím sa dosiahol súlad zápisov v EN so skutočným stavom. K znovuzameraniu hraníc pozemkov parcelné čísla J. XXX/X, XXX/X a ďalších, ako aj k prečíslovaniu na parcely č. 314 a 315 došlo pri technicko-hospodárskom mapovaní (THM) v rokoch 1968 - 1976. Pred samotným zameraním boli hranice pozemkov v teréne vyšetrené a ich skutočný priebeh bol zobrazený v poľnom náčrte č. 213 kat. úz. Š. Č.. Hranice predmetných pozemkov sú zobrazené ako spojnice lomových bodov, ktoré sú stabilizované po celom obvode, čo možno považovať za stabilizáciu trvalú. Podrobné lomové body boli v rámci THM zamerané fotogrametrickou metódou a následne mechanickým spôsobom bol zo zameraných prvkov vyhotovený nový meračský mapový podklad (originál). Po ukončení THM bol výsledný meračský operát (mapa THM) a písomný operát (súpis nehnuteľností, zoznam vlastníkov, zoznam užívateľov atď.) prevzatý do operátu evidencie nehnuteľností, ktorý aj v súčasnosti tvorí platný katastrálny operát. V rokoch 1996-2002 bol v kat. úz. Š.Š. Č. spracovaný register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej register) podľa zákona č. 180/1995 Z.z. a Metodického návodu č. MP SR a ÚGKK SR č. MN 74.20.73.41.00 na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej metodický návod). Vzhľadom na to, že pozemky parcelné čísla CKN XXX Z. XXX boli už pred spracovaním registra v kat.
úz. Š. Č. a aj v súčasnosti sú zapísané na LV č. XX Z. XX kat. úz. Š. Č. a ich hranice sú zobrazené v katastrálnej mape označenej nomenklatúrou Bardejov 0-5/2 v mierke 1:2000 spracovanej v analógovom tvare, § 3 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. ich vylúčilo z predmetu konania. V rámci spracovania registra, zhotoviteľ registra vyhotovil sútlačou katastrálnej mapy, bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky a mapy určeného operátu grafickú časť registra (mapu registra) kat. úz. Š. Č.. Mapa registra netvorí súbor geodetických informácii KN, preto z tejto mapy správa katastra nemá poskytovať informácie pre fyzické osoby a právnické osoby. Grafická časť registra, kat. úz. Š. Č. sprístupnená prostredníctvom katastrálneho portálu má len informatívny charakter. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zápis vlastníckeho práva k pozemkov parcelné číslo CKN XXX (C. U. C.. Č.. XXX/X) ako aj zobrazenie jeho hraníc bolo v KN (resp. EN) vykonané na základe verejných listín a geometrického plánu. Pre grafické zobrazenie hraníc pozemkov platí stav evidovaný v analógovej katastrálnej mape kat. úz. Š. Č.. Jej elektronická podoba je výsledkom registra, ktorá nebola vyhlásená za platnú katastrálnu mapu.
16. Z odpovedí Správy katastra Bardejov zo dňa 04.06.2012 (č.l. 64 a 65 súdneho spisu) vyplýva, že tento odporúča spornú hranicu medzi parcelami č. XXX Z. XXX riešiť určením vlastníckej hranice cestou súdu.
17. Z odpovede Správy katastra Bardejov zo dňa 07.09.2012 (č.l. 69 súdneho spisu) vyplýva, že v kat. úz. Š. Č. nie je vyhlásená vektorová mapa (VKM) ako platná vektorová mapa, nie je možné považovať stav v počítačovom médiu za platný. Súbor geodetických informácií v katastrálnom území Š. Č. sprístupnený prostredníctvom katastrálneho portálu má len informatívny charakter. Pre grafické zobrazenie hraníc pozemkov platí stav evidovaný v analógovej katastrálnej mape. V poľnom náčrte č. 213 z miestneho šetrenia vykonaného pri novom meraní a mapovaní v roku 1976 je hranica medzi parcelami XXX Z. XXX vedená ako sporná.
18. Zo Zaopatrovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 28.05.1971 vyplýva, že N. Ľ. G.. týmto dáva do vlastníctva svojmu vnukovi D. Ľ. svoju nehnuteľnosť v kat. úz. Š. Č. v záp. čísl. XXX, mpč. XXX, pod H. X/ Z. X na jeho meno v XX/XX, ako aj pod H. X/c, ešte na meno N. Ľ. D. X/ XX, ale vlastníckym právom patriaca na základe už dávno prevedeného vysporiadania, o čom svedčí aj obecné svedectvo MNV v Š.. Č. zo dňa 26.05.1971 a to tak ako N. Ľ. túto nehnuteľnosť užíval, poť. ako bol oprávnený túto nehnuteľnosť užívať za protihodnotu poskytnutie doživotnej opatery, t.j. práva doživotného spolubývania a stravovania, šatenia ako aj všetkých služieb, ktoré bude k riadnemu živobytiu potrebovať. Predmetná nehnuteľnosť je vedená na OMS Bardejov podľa geometrického plánu čís. 762-0252-70 zo dňa 11.02.1971 v EN pod čís. XXX/X, ako dom dvor, ako aj pod čís. XXX/X ako záhrada.
19. Žalobca v priebehu konania upresnil, že žiada určiť priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX Z. XXX, kat. úz. Š. Č. podľa geometrického plánu z roku 1970, ktorý je pripojený k M. V. XXX/XXXX.
20. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.03.2016 (č.l. 261 súdneho spisu), ako aj na pojednávaniach opakovanie tvrdil, že videl doklad, v ktorom bola sporná hranica zobrazená bodkočiarkovane - červenou. Videl to na Správe katastra Bardejov, kde sa vec prejednávala pod č. 121/2011/Ti zo dňa 6.4.2011 a pod č. 188/2011/Ti zo dňa 13.05.2011 ako aj na Katastrálnom úrade v Prešove pod č. sť48/2011/00859/Mc zo dňa 23.09.2011.
21. Z oznámenia Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 29.06.2016 (č.l. 276 súdneho spisu) vyplýva, že disponuje podkladmi, ktorú sú v dokumentácii katastra nehnuteľnosti pod č. konania 121/2011/Ti zo dňa 06.04.2011 a č. konania 188/2011/Ti zo dňa 13.05.2011 a preverením uvedených spisových materiálov, aj za osobnej účasti žalobcu, doklad označený žalobcom, na ktorom je sporná hranica zobrazená bodkočiarkovane - červenou, sa v nich nenachádza. Podkladom týchto konaní boli listiny uložené v dokumentácii evidencie a katastra nehnuteľností, na základe ktorých bolo nadobudnuté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, to je zaopatrovacia zmluva, registrovaná pod číslom M. XXX/ XX, podkladom ktorej bol GP č. 762-0252-70 zo dňa 11.02.1971 a následne technicko-hospodárske mapovanie (THM) v rokoch 1968 až 1972, pri ktorom so zameraným stavom vlastníci, držitelia a nájomcovia súhlasili, o čom nasvedčuje protokol k poľnému a vyšetrovaciemu náčrtu č. 213 a k náčrtu č. 214. V roku 1976 v obci Š. Č. bola vykonaná komplexná údržba, pri ktorej bol zameraný rozšírený a obnovený rodinný dom na parcele EN XXX a na parcele XXX, XXX boli zamerané hospodárske budovy,
garáže a rozšírený rodinný dom, vyhotovením záznamu podrobného merania zmien - poľného náčrtu č. 009, stav zameraný dňa jún 1976.
22. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.12.2016 a doplneným podaním doručeným dňa 01.02.2017 navrhol zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný odstrániť oplotenie postavené na časti pozemku parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2, kat. úz. Š. Č. vedenej Okresným úradom Bardejov, kat. odbor na LV č. XX kat. úz. Š. Č. ako je znázornené na obrázku č. 6 na strane 10 znaleckého posudku N. K. č. posudku 01, rok 2015 zo dňa 14.5.2015, ktorý je súčasťou rozsudku. Na pojednávaní konanom dňa 03.08.2017 súd nepripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby.
23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ním.
27. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
28. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
29. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
30. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia priebehu hranice, a teda určenia vlastníckeho práva k označenému pozemku. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je úspešná, musí mať žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) C.s.p., pričom naliehavý právny záujem na strane žalobcu musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku.
31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1 Cdo 205/2009 z 28.05.2010 konštatoval, že vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba) na tvár miesta (v prírode). Ak priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k
zásahu do vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu sčasti aj na susedov pozemok, postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním železných stĺpikov zo zeme. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku.
32. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou. Pri určovacích žalobách to pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Ak je totiž žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej.
33. Žalobca žiadal určiť priebeh hranice tak, ako bude vyznačená v geometrickom pláne znalcom z odboru geodézia a kartografia, pričom v priebehu konania vyplynulo, že žalobca žiada určiť priebeh hranice medzi parcelami strán sporu tak, ako táto hranica vyplýva z geometrického plánu z roku 1970, ktorý bol pripojený k zaopatrovanej zmluve evidovanej pod č. M. XXX/XX, teda mal za to, že hranica vytýčená v prírode nezodpovedá hranici zakreslenej v katastrálnej mape, teda žiadal zosúladiť tento stav.
34. Za účelom určenia hranice medzi pozemkami súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom N. K., pričom zo záverov znaleckého posudku č. 1/2015 vyplýva, že užívacia hranica medzi parcelou CKN č. XXX zapísanou na LV č. XX a parcelou CKN č. XXX zapísanou na LV č. XX kat.úz. Š. Č. aj s postaveným plotom rešpektuje stav v katastri nehnuteľnosti. Uvedený záver súdny znalec N. K. potvrdil aj pri svojom výsluchu na pojednávaní. Súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov, ktoré boli predložené stranami sporu v priebehu súdneho konania a tvorili súčasť súdneho spisu a zároveň z podkladov zabezpečených šetrením v operátoch katastra nehnuteľností z dokumentácie KN, ako aj z výsledkov šetrenia a merania priamo v teréne. Znalec zdôraznil, že mal k dispozícii minimálne množstvo podkladov, pričom v kat.úz. Š. Č. sú veľmi nekvalitné mapy, pričom katastrálna mapa bola vyhotovená leteckou fotogrametriou a bol k dispozícii aj geometrický plán z roku 1970, pričom tieto neboli presné a nie sú doposiaľ digitalizované. Znalec vychádzal z vyšetrovacieho nákresu, ktorý bol vyhotovený k THM, z neho vyčítal, že je tam poznačená sporná hranica a že v tom čase tam bol postavený plot, ale konštatovalo sa, že nie je postavený správne. Z uvedeného dôvodu znalec hľadal podklady z rôznych archívoch, ale staršie podklady nenašiel. Z vyšetrovacej mapy vyplýva, že hranica vyzerá sporná. Hranice by sa dali vytýčiť, ak by boli zaistené hraničné body, ale tieto sa nezaistili. Geometrický plán bol v takom stave, že správa katastra už by ho neoverila, keďže mu chýbajú podstatné náležitosti. Pri geometrickom pláne mali byť zamerané lomové body, ktoré zamerané neboli. Boli prevzaté len výmery z pôvodných údajov a vôbec neboli overené ani body a ani výmery. Iné podklady sa znalcovi nepodarilo zaistiť. Pri THM sa robili merania za účasti vlastníkov, mala tam byť vyhotovená zápisnica a pravdepodobne nedošlo k zhode hranice. Na obrázku 6 znaleckého posudku previedol identifikáciu skutočného stavu so stavom katastrálnym. Táto mapa je vyhotovená v roku 1968 a takýto stav je doposiaľ na katastri. Na to, aby vedel porovnať hranicu by bolo potrebné získať staršie podklady, ktoré nezistil.
35. Žalobca síce v priebehu konania tvrdil, že videl doklad, v ktorom bola sporná hranica zobrazená bodkočiarkovane - červenou. Videl to na Správe katastra Bardejov kde sa vec prejednávala pod č. 121/2011/Ti zo dňa 6.4.2011 a pod č. 188/2011/Ti zo dňa 13.05.2011 ako aj na Katastrálnom úrade v Prešove pod č. sť48/2011/00859/Mc zo dňa 23.09.2011. Uvedený doklad však žalobca súdu nepredložil, pričom súd šetrením na Okresnom úrade Bardejov, katastrálny odbor zistil, že ani tento orgán žiadnym takýmto dokladom nedisponuje. Žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby hranica medzi parcelami č. XXX a č. XXX prebiehala tak, ako v žalobe a v priebehu konania tvrdil.
36. Naliehavý právny záujem súd skúma v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu podľa§ 137 písm. c) C.s.p. zamietnuť. Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
37. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že užívacia hranica medzi parcelou č. XXX a parcelou č. XXX aj s postaveným plotom rešpektuje stav v katastri nehnuteľnosti v rámci krajne prípustných odchýlok. Teda, v súčasnosti postavený plot, ktorý určuje hranicu medzi parcelami č. XXX a č. XXX je v súlade so stavom katastrálnym. Súd v zmysle vyššie uvedeného predpokladu na vyhovenie určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. skúmal, či u žalobcu bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení hranice medzi parcelami Č.. XXX Z. Č.. XXX v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania. Ako už bolo uvedené, žalobca mal za to, že sporná hranica vyznačená v prírode nezodpovedá hranici v katastrálnej mape, pričom na zosúladení tohto stavu žalobca mohol preukázať naliehavý právny záujem. Keďže však žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ním tvrdená hranica medzi parcelami Č.. XXX Z. XXX nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, súd ma za to, že u žalobcu nie je naliehavý právny záujem na určení, že užívacia hranica medzi parcelami Č.. XXX Z. XXX aj s postaveným plotom je v súlade s hranicou v katastri nehnuteľností. Z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu v čase rozhodovaniu súdu na uvedenom určení, súd žalobu zamietol.
38. Žalobca po vykonaní znaleckého dokazovania ohľadne určenie priebehu hranice medzi parcelami strán sporu podaním doručeným súdu dňa 27.12.2016 a doplneným podaním doručeným dňa 01.02.2017 navrhol zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný odstrániť oplotenie postavené na časti pozemku parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2, kat. úz. Š.Z. Č. vedenej Okresným úradom Bardejov, kat. odbor na LV č. XX kat. úz. Šarišské Čierne ako je znázornené na obrázku č. 6 na strane 10 znaleckého posudku N. K. č. posudku 01, rok 2015 zo dňa 14.5.2015, ktorý je súčasťou rozsudku. Na pojednávaní konanom dňa 03.08.2017 súd nepripustil navrhovanú zmenu žaloby. Mal za to, že navrhovaný petit je neurčitý a nevykonateľný, keďže nebolo označené, z ktorej časti parcely XXX má žalovaný odstrániť oplotenie a to jednak vo vzťahu ku ktorej susednej parcele, ale zároveň ani v akom rozsahu. Ak by súd napriek tomu pripustil zmenu žaloby, tak pre uvedený nedostatok by žalobu musel zamietnuť. Zároveň mal súd za to, že po takmer piatich rokoch konania o žalobe žalobcu o určenie hranice medzi parcelami strán sporu a po tom, čo bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že priebeh hranice v prírode je v rámci krajných dovolených odchýlok totožný so stavom v katastrálnej mape, by pripustenie zmeny žaloby viedlo k predĺženiu súdneho konania a výsledky doterajšieho dokazovania by v celom rozsahu nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
39. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom a to na objasnenie skutočnosti, na ktorej parcele sa nachádza vodovodná prípojka. Súd však tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, keďže ohliadka na mieste samom už bola súdom vykonaná dňa 03.05.2013 a jej opakovanie súd nepovažoval za účelné. Zároveň predmetom konania bolo určenie hranice medzi parcelami strán sporu, za týmto účelom bolo vykonané znaleckého dokazovania súdnym znalcom z príslušného odboru a odvetvia, pričom skutočnosť, na ktorej parcele na nachádza vodovodná prípojka podľa názoru súdu nie je podstatná pre rozhodnutie vo veci samej.
40. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovaný mal plný úspech vo veci, preto má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).